Štúdia skúmala vplyv rádioterapie na rakovinu. Výsledok vedcov šokoval

Po tom, čo nedávne štúdie prišli na to, že mamografia môže mať svedomí epidémiu rakoviny prsníka vyvolanej röntgenovým žiarením z mamografu, na svete je ďalšia štúdia s hrozivým zistením.

Tentokrát sa podujali výskumníci z Oddelenia radiačnej onkológie Rakovinového centra pri Kalifornskej univerzite zistiť, aký vplyv na rakovinu prsníka má tradične používaná rádioterapia.

Výsledok, publikovaný v žurnále Cancer (Rakovina), výskumníkov aj odbornú verejnosť doslova šokoval.

Zistilo sa totiž, že rádioterapia v skutočnosti posúva zhubné rakovinové bunky k ešte väčšej zhubnosti.

Čo sa deje s rakovinovými bunkami po ožiarení

Výskumníci odhalili, že aj keď radiácia zabije polovicu nádoru, ožiarené bunky z druhej polovice, ktoré prežijú, majú 30 krát väčšiu schopnosť metastázovať ako neožiarené bunky.

Jedná sa o takzvané kmeňové bunky rakoviny prsníka (iBCSCs).

Povedané inými slovami, rádioterapia síce zníži celkový počet rakovinových buniek (čo vytvára pocit úspešnej liečby), avšak v skutočnosti zvýši pomer medzi vysoko zhubnými a nezhubnými rakovinovými bunkami v rámci nádoru.

Výsledkom takejto spackanej liečby býva v konečnom dôsledku smrť pacientky zapríčinená samotnou liečbou.

Nedávno ďalšia podobná štúdia, publikovaná v denníku Stem Cells (Kmeňové bunky), prišla na to, že ionizačné žiarenie preprogramovalo menej zhubné rakovinové bunky rakoviny prsníka na oveľa zhubnejšie bunky iBCSCs.

To napokon poskytuje aj konečnú odpoveď na to, prečo konvenčná liečba rádioterapiou zvyšuje rezistenciu nádorov.

Rádioterapia a chemoterapia hlavnými faktormi úmrtí

Stále viac a viac dôkazov usvedčuje chemoterapiu a rádioterapiu ako hlavné faktory, ktoré prispievajú k úmrtnosti onkologických pacientov.

Dôvodom je fakt, že rakovinové kmeňové bunky sú voči týmto terapiám takmer úplne odolné.

Namiesto toho, aby sa onkológia snažila ich nejako inak potlačiť, sú naopak chemoterapiou a rádioterapiou vo svojom raste a šírení povzbudzované.

Na to, aby sme rozumeli tomu, ako tento proces prebieha, musíme najprv rozumieť tomu, čo to rakovina vlastne je.

Čo sú rakovinové kmeňové bunky a prečo sú odolné voči konvenčnej liečbe?

Nádory sú v podstate vysoko organizované zoskupenia buniek. Natoľko organizované, až sa zdá ťažko uveriť, že by mali byť výsledkom nekontrolovaného bujnenia.

Sú totiž schopné:

• budovať si vlastné cievne systémy pre prívod živín
• brániť sa umlčiavaním génov potláčajúcich rakovinu
• vylučovať korózne enzýmy, aby mohli ľahšie prerastať telom
• dokonca meniť svoj metabolizmus tak, aby dokázali prežiť v prostredí s nízkym výskytom kyslíka
• odstrániť vlastné povrchové bielkovinové receptory, aby sa vyhli detekcii bielych krviniek a odozve imunitného systému

Je možné, aby toto všetko dokázali „zbesilé, nediferencované a nekontrolovateľne rastúce bunky? Samozrejme, že nie.

Nádory jednoducho nie sú výsledkom jednej alebo viacerých náhodných mutácii génov, ktoré sa „zbláznili“, ale skupinou buniek s radikálne odlišnými fenotypovými charakteristikami. Preto budú mať chemoterapia a rádioterapia na každý typ bunky v rámci nádoru iný vplyv.

Nádory sa teda skladajú zo širokého spektra buniek, z ktorých sú však mnohé nezhubné.

Najsmrteľnejším typom buniek v rámci nádoru sú práve diskutované kmeňové rakovinové bunky (SCS), ktoré sa dokážu zmeniť na akúkoľvek bunku v rámci nádoru (podobne ako bežné kmeňové bunky z embrya na akékoľvek ľudské tkanivo).

Delia sa buď mitózou znova na dve kmeňové bunky (zvyšujúc tak populáciu kmeňových rakovinových buniek) alebo jedna dcérska bunka sa pretvorí na iný druh nádorovej bunky a druhá dcérska bunka zostáva kmeňovou bunkou.

Z toho teda vyplýva, že SCS sú nádor formujúcimi bunkami a preto práve na tie by sa mala zameriavať každá rakovinová terapia.

Iba tieto bunky totiž dokážu iniciovať a udržiavať nádory. Sú tiež bunkami, ktoré sú primárne zodpovedné za metastázovanie a relapsy pri konvenčnej liečbe.

Jednou z príčin je fakt, že tieto konvenčné metódy boli vyvinuté v modeloch na zvieratách (najčastejšie myšiach), kde hlavným cieľom je zmenšenie nádoru. No a keďže myši žijú krátko, len asi 2 roky, tak sa u nich nedospeje k relapsu ochorenia tak, ako sa to bežne deje u ľudí.

Čo sa presne deje pri chemoterapii a rádioterpii?

Prvý cyklus chemoterapie nikdy kompletne nádor neodstráni, len jeho časť. Tomuto fenoménu sa vraví čiastočné zabitie.

Cieľom je preto opakovať liečebný cyklus (zvyčajne 6 krát), až kým nádor úplne nezmizne. Ideálne tak, aby pri tom nezomrel aj pacient.

Čo sa ale v skutočnosti deje je, že sa selektívne odstráni menej nebezpečná časť nádoru (dcérske bunky), čím sa zároveň zvýši pomer CSC k nezhubným a menej zhubným rakovinovým bunkám.

Je to podobné, ako použitie antibiotík, ktoré síce zabijú 99,9% baktérii, no to 0,1%, ktoré prežije sa stane odolné a neskôr sa vráti v ešte oveľa silnejšej podobe. Antibiotiká okrem toho zabijú aj prospešné baktérie, ktoré pomáhajú telu zvládať infekcie prirodzeným spôsobom.

Chemoterapia rovnakým spôsobom oslabí imunitný systém (biele krvinky a kostnú dreň), čím ešte viac zvyšuje šance na návrat rakoviny.

Realita je teda taká, že chemoterapia síce zníži objem nádoru, no zvýšením pomeru CSC k menej zhubným dcérskym bunkám učiní rakovinu zhubnejšou.

Rádioterapia tak isto preukázala zvýšenie množstva rakovinových kmeňových buniek u rakoviny prostaty, následný návrat ochorenia a zhoršenie prognóz.

To tiež vysvetľuje, prečo kastrácia pri rakovine prostaty často zlyháva.

Netoxické prírodné látky, ktoré cielia a zabíjajú CSC bunky

Niektoré prírodné substancie majú 3 dôležité vlastnosti, ktoré z nich robia vhodnú alternatívu pre konvenčnú chemoterapiu a rádioterapiu:

1. Vysoká bezpečnosť. V porovnaní s chemoterapiou, ako je napríklad 5-fluóruracil, sú prírodné látky rádovo o 2 úrovne bezpečnejšie (teda ľudovo povedané 100 krát bezpečnejšie).
2. Selektívna toxicita. To znamená schopnosť cieliť len rakovinové bunky a nie zdravé.
3. Cielenie CSC. Schopnosť cieliť práve kmeňové rakovinové bunky v rámci celkovej populácie buniek v nádore.

Hlavným dôvodom, prečo sa prírodné látky nepoužívajú pri liečení nádorov je to, že nie sú patentovateľné.

Bohužiaľ, kritériami pri výbere látok, ktoré budú farmaceutické firmy ďalej vyvíjať a testovať nie sú bezpečnosť, efektívnosť, prístupnosť či cenová dostupnosť. Ak by tomu tak bolo, potom by prírodné látky boli integrálnou súčasťou liečebných protokolov.

Výskum ukazuje, že nasledujúce prírodné látky (spolu s tradičnými odporúčaniami k strave a bráneniu prekyslenia tela) majú schopnosť cieliť kmeňové rakovinové bunky CSC:

1. Kurkumín (Kurkuma) – SK / CZ
2. Resveratrol (červené víno, japonská krídlatka) – SK / CZ
3. Quercetin (cibuľa)
4. Sulforafán (brokolicové klíčky)
5. Partenolid (deväťsil)
6. Andrografalid (rastlinka Andrographis paniculata)
7. Genistein (fermentovaná sója, káva)
8. Piperín (čierne korenie)
9. OPC antioxidant (extrakt z hroznových jadierok) – SK / CZ

Na stránke greenmedinfo.com nájdete zoznam ďalších látok, ktoré v experimentálnych modeloch ukázali schopnosť ničiť viaceré rezistentné typy rakovín.

Zdroj: Study: Radiation Therapy Can Make Cancers 30x More Malignant

Súvisiace články

• Čo šíri rakovinu rýchlejšie: chemoterapia, ožarovanie alebo vakcíny proti covidu?
• Lekári, vedci a preživší lámu mlčanie a odhaľujú pravdu o rakovine
• Mladá lekárka objavila spôsob, ako zničiť rakovinu bez operácie, chemoterapie či ožarovania
• Neuveriteľné: Ako dlho žije pacient s chemoterapiou a koľko bez nej