(Wilow Tohi, Natural News) Výskumníci z juhokórejského Svetového inštitútu kimči zistili, že baktéria mliečneho kvasenia Leuconostoc mesenteroides CBA3656 dokáže zachytávať drobné plastové častice v čreve a podporovať ich vylučovanie.
V pokusoch na myšiach tento bakteriálny kmeň viac ako zdvojnásobil množstvo nanoplastov vylúčených stolicou. Objav naznačuje, že mikroorganizmy pochádzajúce z fermentovaných potravín by mohli pomáhať obmedzovať vstrebávanie plastových častíc do organizmu.
Problém s nanoplastmi
Nanoplasty sú mimoriadne drobné plastové častice s veľkosťou menšou ako jeden mikrometer, teda tisícina milimetra.
Vznikajú okrem iného postupným rozpadom väčších plastových materiálov a do ľudského tela sa dostávajú najmä prostredníctvom kontaminovaných potravín, pitnej vody či soli.
Ich nebezpečenstvo spočíva predovšetkým v nepatrných rozmeroch. Zatiaľ čo väčšie plastové častice sa z tráviaceho traktu prevažne vylučujú, nanoplasty dokážu prenikať cez črevnú bariéru a dostať sa aj do ďalších tkanív a orgánov vrátane obličiek či mozgu.
Experimentálny výskum spája vystavenie nanoplastom s narušením črevnej mikrobioty, zápalovými procesmi a metabolickými poruchami. Rozsah ich dlhodobých zdravotných účinkov u ľudí však ešte nie je dostatočne preskúmaný.
Možnosti, ako biologickou cestou obmedziť vstrebávanie nanoplastov v tráviacom trakte, zostávajú zatiaľ len v počiatočných štádiách výskumu.
Laboratórne nálezy
Výskumný tím pod vedením Dr. Se Hee Leeová a Dr. Tae Woong Whona skúmal schopnosť baktérie Leuconostoc mesenteroides CBA3656 zachytávať polystyrénové nanoplasty v rôznych podmienkach.
V bežnom laboratórnom prostredí dokázal skúmaný kmeň zachytiť až 87 % nanoplastov, čo bolo porovnateľné s výsledkom referenčného bakteriálneho kmeňa.
Rozhodujúci rozdiel sa ukázal až pri simulácii podmienok ľudského čreva.
Zatiaľ čo účinnosť referenčného kmeňa klesla na približne 3 %, baktéria izolovaná z kimči si zachovala schopnosť zachytiť až 57 % nanoplastov.
Výsledok naznačuje, že baktéria by dokázala zachytávať plastové častice aj v čreve a obmedzovať ich vstrebávanie.
Pokusy na myšiach odhalili viac ako dvojnásobné vylučovanie
Vedci následne overovali účinky baktérie na bezmikróbnych myšiach, teda zvieratách bez vlastnej črevnej mikrobioty.
Výsledky boli pozoruhodné. Samce aj samice, ktorým výskumníci podali skúmaný bakteriálny kmeň, vylúčili stolicou viac ako dvojnásobné množstvo nanoplastov v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Zistenia podporujú predpoklad, že baktérie zachytávajú nanoplasty v tráviacom trakte a napomáhajú ich odchodu z organizmu prirodzenou cestou.
Experiment však nesledoval odstraňovanie nanoplastov, ktoré už prenikli do orgánov. Zatiaľ teda nemožno tvrdiť, že baktéria dokáže telo zbaviť skôr nahromadených plastov.
Most medzi tradíciou a vedou
Kimči je už stáročia neoddeliteľnou súčasťou kórejskej kuchyne. Táto fermentovaná zelenina, najčastejšie kapusta, obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré sa množia počas mliečneho kvasenia.
Práve z kimči pochádza aj skúmaný kmeň Leuconostoc mesenteroides CBA3656.
Je však dôležité rozlišovať medzi samotným pokrmom a konkrétnou baktériou. Vedci testovali izolovaný bakteriálny kmeň, nie účinky konzumácie kimči. Bežné fermentované potraviny navyše obsahujú rôzne druhy a množstvá mikroorganizmov, takže zatiaľ nie je známe, či by jedenie kimči prinieslo rovnaké výsledky.
Výhodou skúmanej baktérie je jej pôvod z potravinárskeho prostredia. Na rozdiel od niektorých mikroorganizmov skúmaných na zachytávanie plastov, napríklad určitých druhov rodu Acinetobacter, patrí k baktériám prirodzene sa vyskytujúcim vo fermentovaných potravinách. Bezpečnosť jej prípadného využitia však treba posudzovať osobitne.
Vedúca výskumníčka Dr. Se Hee Leeová poukázala na to, že znečistenie plastmi už nie je iba problémom životného prostredia, ale čoraz viac aj verejného zdravia. Mikroorganizmy z tradičných fermentovaných potravín by podľa nej mohli priniesť nový biologický prístup k riešeniu tejto záťaže.
Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Bioresource Technology.
Nová kapitola vo výskume probiotík
Výsledky nadväzujú na predchádzajúce poznatky o schopnostiach mikroorganizmov pochádzajúcich z fermentovaných potravín.
Staršie výskumy napríklad ukázali, že niektoré baktérie izolované z kimči dokážu rozkladať bisfenol A, chemickú látku používanú pri výrobe určitých plastov, ktorá je známa svojimi účinkami na hormonálny systém.
Tentoraz sa vedci namiesto rozkladu chemických látok zamerali na zachytávanie samotných plastových častíc a ich následné vylučovanie.
Ešte však potrebujú overiť, či baktéria dosahuje podobné výsledky aj v prítomnosti prirodzenej črevnej mikrobioty a či dokáže obmedziť vstrebávanie nanoplastov aj u ľudí.
Ak sa tieto účinky potvrdia aj u ľudí, konkrétne bakteriálne kmene z fermentovaných potravín by sa mohli stať základom prípravkov, ktoré pomôžu obmedziť prenikanie plastových častíc z tráviaceho traktu do organizmu.
Autor: Wilow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
