12 prírodných liečiv na sklerózu multiplex

Oficiálna medicína zatiaľ nepozná liek, ktorý by dokázal vyliečiť sklerózu multiplex. Poznáme však niekoľko riešení pomocou ktorých dokážeme lepšie zvládať jej príznaky.

Pri zvládaní príznakov sklerózy multiplex sa ako veľmi účinné osvedčili niektoré rastliny, bylinky a výživové doplnky ako napríklad gingko biloba (ginko dvojlaločné), ashwagandha (withania opojná), kurkumín, zázvor, vitamín D, púpavový koreň a list, včelí peľ, horčík a niekoľko ďalších. Určite by ste ich mali vyskúšať.

Prírodné liečivá pre sklerózu multiplex – úvodné zhrnutie:

• Ginkgo biloba
• Lopúchový koreň
• Púpavový koreň a list
• Zázvor
• Vitamín D

Skleróza multiplex je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém živého organizmu začne napádať sám seba, čím poškodzuje myelínový obal centrálnej nervovej sústavy (CNS).

Toto poškodenie nervovej sústavy môže narúšať spracovanie informácií mozgom ako aj výmenu informácií medzi mozgom a ostatnými časťami tela.¹

Výsledkom potom býva telesná nespôsobilosť pacienta ako aj príznaky, ktoré nemožno predvídať.

Príznaky sklerózy multiplex sa môžu prejaviť v akejkoľvek časti tela, taktiež sa môžu od pacienta k pacientovi líšiť.²

Medzi hlavné príznaky sklerózy multiplex patria únava, problémy so zrakom, oslabené motorické schopnosti, stuhnuté svaly a kŕče vo svaloch, strata pamäte a problémy s kognitívnymi funkciami, oslabenie rovnováhy a koordinácie, atď.³

Liečenie sklerózy multiplex pomocou alternatívnej medicíny

Skleróza multiplex sa delí na viacero typov, a to podľa toho, ako sa u pacienta prejavuje ako aj podľa toho, aký je celkový priebeh tejto choroby.

Oficiálna medicína zatiaľ ponúka len prostriedky pomocou ktorých pacient ako-tak zvláda príznaky tejto choroby, no  nepozná spôsob ako sklerózu multiplex vyliečiť.⁴

Niet sa potom čo čudovať, že mnohí pacienti so sklerózou multiplex sa popri bežných liečebných postupoch rozhodujú aj pre doplnkové liečebné postupy alternatívnej medicíny.⁵

Medzi pacientmi so sklerózou multiplex bol vykonaný prieskum, ktorý mal za úlohu zistiť prečo sa mnohí z týchto pacientov rozhodli pre alternatívne liečebné postupy.

Z tohto prieskumu vyplynulo, že hlavnou príčinou rozhodnutia pacientov bola ich túžba vo svojom liečení využívať holistický prístup a starostlivosť o zdravie, a zároveň vzdať sa klasických liečebných postupov.

Uvedený prieskum tiež ukázal, že najčastejšie využívaným postupom prírodnej liečby bola konzumácia niektorých rastlinných a bylinných extraktov doplnená chiropraktickou manipuláciou a masážou.⁶

12 rastlín, byliniek a doplnkov stravy, ktoré môžeme použiť pri liečbe sklerózy multiplex

Mnoho rastlín, byliniek a doplnkov stravy má mimoriadne silné liečivé účinky, hoci väčšina z nich zatiaľ nenachádza zo strany štandardnej medicíny podporu.

Možno preto, lebo štandardná medicína a výskum si zatiaľ nedali tú námahu aby tieto rastliny, bylinky a doplnky stravy (a ich účinky) podrobili riadnemu testovaniu.

Pozrime sa teraz bližšie na niektoré z najznámejších rastlín, byliniek a doplnkov stravy, ktoré sa používajú pri liečba sklerózy multiplex.

1. Gingko biloba (ginko dvojlaločné)

Výskumy vykonané ohľadom účinkov ginka preukázali, že užívanie extraktu tejto rastliny výrazne zlepšuje celkový fyzický výkon a schopnosti pacientov so sklerózou multiplex.

Pri každodennom užívaní 240 mg špeciálneho extraktu z ginko biloby došlo u pacientov k značnému odbúraniu únavy, k zníženiu prudkosti prejavov choroby a k celkovému zlepšeniu telesnej funkčnosti.⁷

2. Ashwagandha (withania opojná)

Ashwagandha (withania opojná) je tiež známa ako „kráľovná ajurvédy“, pretože sa vo veľkej miere využíva v indickej ajurvédskej medicíne.

Táto bylina má mnoho zdraviu prospešných účinkov, za všetky spomeňme najmä protistresové a protirakovinové účinky ako aj účinky zabraňujúce neurodegeneratívnym ochoreniam.⁸

Niekoľko výskumov potvrdilo, že listy ashwagandhy obsahujú látky, ktoré pôsobia povzbudzujúco na činnosť mozgu a nervovej sústavy, zlepšujú telesnú a pohybovú funkčnosť, pamäť, motiváciu atď.

Tieto výskumy tiež dokazujú, že účinky extraktu z listov ashwagandhy sa prejavujú na viacerých úrovniach.

V praxi to znamená, že ashwagandha dokáže dokonca zvrátiť priebeh Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, poskytuje ochranu našej nervovej sústave pred toxínmi z okolitého prostredia a pôsobí na zlepšenie pamäte.⁹

Okrem toho, výťažok z koreňa ashwagandhy sa ukázal byť užitočný pri liečbe dyskinézy či pri poškodení ovládania pohyblivosti.¹⁰

3. Včelí peľ

Ďalším prírodným liečivom, ktoré sa používa pri liečbe sklerózy multiplex, je včelí peľ alebo aj včelí jed.¹¹ Ohľadom účinkov včelieho peľu a jedu existuje síce veľa protichodných názorov, no je dokázané, že obe tieto prírodné liečivá sú do značnej miery účinné pri liečbe viacerých chorôb.¹²

V mnohých štúdiách sa ukázalo, že včelí peľ a včelí jed majú antifungicídne, antimikrobiálne, protivírusové, protizápalové, hepatoprotektívne a protirakovinové vlastnosti.

Okrem toho tiež posilňujú imunitu, možno ich použiť ako lokálne analgetikum a majú tiež silné očistné účinky.

Ak sa však rozhodneme v liečbe použiť včelí peľ a jed, musíme byť opatrní vzhľadom na možné alergické reakcie.¹³

4. Lopúchový koreň

V čínskej kuchyni sa lopúch používa ako zdravá potravina už od nepamäti. Obyvateľstvo Európy, Severnej Ameriky a Ázie ho však oddávna používa aj na liečebné účely.

Výskumy potvrdzujú, že korene, semená a listy lopúcha obsahujú niekoľko látkok s liečivými účinkami.

Účinné zložky obsiahnuté v koreni napomáhajú detoxikácii krvi a zároveň zlepšujú prekrvenie povrchu pokožky, čo samozrejme prispieva k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu pacientov so sklerózou multiplex.

Extrakt z lopúchových listov zase obsahuje látky, ktoré zabraňujú rastu a množeniu mikroorganizmov v ústnej dutine.

A lopúchové semená majú protizápalové účinky, zároveň bránia vzniku a rozrastaniu nádorov.¹⁴ Znova však musíme byť opatrní, pretože koreň lopúcha môže v niektorých prípadoch vyvolať alergické reakcie kože podobné dermatitíde.

5. Púpavový koreň a list

Púpava sa používa v prírodnom liečiteľstve v oblasti Kórey už veľmi dlho. Vo všeobecnosti sa má za to, že koreň ako aj list tejto rastliny majú liečivé účinky.

Niektoré výskumy preukázali, že púpava má antioxidačné a protizápalové účinky, ktoré môžu byť pre pacientov so sklerózou multiplex veľmi osožné.¹⁵

Púpavový list a koreň tiež účinne pôsobia proti únave, ktorá je jedným z hlavných príznakov sklerózy multiplex.¹⁶

6. Echinacea

Echinacea je rastlina, ktorá sa používa pri liečbe horných dýchacích ciest, najmä nádchy, už dávno. Extrakt z echinacey má ešte niekoľko ďalších účinkov ako napr. protizápalový účinok¹⁷, okrem toho napomáha aj tvorbe nového tkaniva¹⁸, čo dáva pacientom so sklerózou multiplex nádej na lepšiu kvalitu života.

7. Zázvor

Zázvor sa už od nepamäti teší obľube po celom svete, pretože má mnoho vlastností, vďaka ktorým má široké využitie v medicíne ako aj v kuchyni.

Výskumom sa okrem toho potvrdilo, že zázvor má protizápalové účinky a zároveň má schopnosť chrániť a posilniť našu nervovú sústavu.¹⁹

Ďalej pôsobí proti predčasnému odumieraniu buniek, má silné antioxidačné účinky a tlmí či úplne zabraňuje tvorbe voľných radikálov.

Ako sme už spomenuli, zázvor má značné protizápalové účinky, čím sa stáva pre pacientov so sklerózou multiplex vynikajúcim a žiadaným prírodným liekom.²⁰

8. Kurkuma

Kurkuma obsahuje tzv. kurkuminoidy, u ktorých boli preukázané protizápalové a antioxidačné účinky, okrem toho majú tiež schopnosť chrániť bunky mozgu a nervovej sústavy.^{21, 22}

Pre jej veľké množstvo preventívnych a údajných liečivých vlastností, mnohí považujú kurkumu za jeden z hlavných prírodných liekov pri liečbe rôznych ochorení, vrátane sklerózy multiplex.

9. Huo ma ren

Huo ma ren je bylina, ktorá je známa skôr pod názvom „čínske konopné semeno“. Táto bylina patrí do čeľade konopovité a má široké využitie v štandardnej ako aj v alternatívnej medicíne.²³

Je vnímaná najmä ako sedatívum, pretože má upokojujúce účinky na našu centrálnu nervovú sústavu. Výťažok z čínskeho konope však pôsobí aj na uvoľnenie kŕčov²⁴, proti degenerácii nervovej sústavy a pôsobí aj proti vzniku zápalov.²⁵

Ďalším zaujímavým faktom je, že až 80 % oleja zo semien čínskeho konope obsahuje polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA).

Tento olej má tiež mimoriadne vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín ako sú najmä kyselina linolová (omega-6 kyselina) a kyselina alfa-linolénová (omega-3).²⁶

Vďaka všetkým vyššie uvedeným vlastnostiam čínskeho konope ho môžeme považovať pri liečbe sklerózy multiplex za účinné prírodné liečivo.

10. Vitamín D

Je všeobecne známe, že „slnečný vitamín“ ma mnoho zdraviu prospešných účinkov a že je potrebný pre zachovanie zdravia našich kostí.

Vitamín D tiež budí pozornosť svojou schopnosťou znižovať riziko vzniku chronických ochorení ako sú rakovina, autoimunitné a srdcovocievne ochorenia.²⁷

Mnohé výskumy tiež potvrdili, že pravidelné zásobovanie organizmu vitamínom D môže nielen zmierňovať príznaky sklerózy multiplex, ale slúži aj ako prevencia pred vznikom tejto choroby u osôb s genetickou predispozíciou.²⁸

11. DHA

DHA alebo kyselina dokosahexaenová je omega-3 mastná kyselina, ktorá sa nachádza v rastlinných olejoch, v tučných rybách ako sú losos, tuniak a makrela a vo výživových doplnkoch s obsahom omega-3 mastných kyselín.

Výskumy potvrdili, že nedostatok DHA vedie k oslabeniu činnosti nervovej sústavy, ku vzniku rakoviny či ku vzniku zápalov. Práve preto zásobovanie nášho organizmu kyselinou dokosahexaenovou prispieva k ochrane centrálnej nervovej sústavy.

Vďaka svojim protizápalovým účinkom a vlastnostiam, ktoré upevňujú zdravie nášho mozgu, môže byť pre pacientov so sklerózou multiplex táto kyselina veľmi osožná.²⁹

12. Horčík

Horčík je pre priebeh väčšiny telesných funkcií nášho organizmu jednoducho nenahraditeľný. Veľký počet výskumov potvrdil, že nedostatok horčíka môže súvisieť s poškodením myelínového obalu, čo má za následok vznik sklerózy multiplex a ďalších trvalých a postupne sa zhoršujúcich zdravotných problémov.³⁰

Zásoby horčíka si môžeme doplniť zaradením magnéziových výživových doplnkov do našej stravy, v ktorej by tiež mal byť dostatok prirodzených zdrojov horčíka – tmavej listovej zeleniny, orechov, výrobkov z celozrnnej múky, rýb atď.

Uvedené a iné potraviny spolu s magnéziovými výživovými doplnkami môžu účinne doplniť chýbajúci horčík a tým môžu prispieť k zmierneniu príznakov sklerózy multiplex.

Kombinácia všetkých prírodných liečiv, o ktorých ste sa dočítali v tomto článku, môže nadobro zmierniť prudké príznaky sklerózy multiplex, čím umožní lepšie zvládať život s touto chorobou. Preto neváhajte a vyskúšajte ich.

Zdroje

1. What Is MS?. National MS Society

2. White, Lesley J., and Rudolph H. Dressendorfer. “Exercise and multiple sclerosis.” Sports medicine 34, no. 15 (2004): 1077-1100

3. Multiple Sclerosis. NHS

4. Types of MS. MS Society

5. Complementary and alternative medicines and MS. MS Trust

6. Nayak, Sangeetha, Robert J. Matheis, Nancy E. Schoenberger, and Samuel C. Shiflett. “Use of unconventional therapies by individuals with multiple sclerosis.” Clinical rehabilitation 17, no. 2 (2003): 181-191

7. Johnson, Susan K., Bruce J. Diamond, Sara Rausch, Michael Kaufman, Samuel C. Shiflett, and Linda Graves. “The effect of Ginkgo biloba on functional measures in multiple sclerosis: a pilot randomized controlled trial.” Explore: The Journal of Science and Healing 2, no. 1 (2006): 19-24.

8. Archana, R., and A. Namasivayam. “Antistressor effect of Withania somnifera.” Journal of Ethnopharmacology 64, no. 1 (1998): 91-93.

9. Wadhwa, Renu, Arpita Konar, and Sunil C. Kaul. “Nootropic potential of Ashwagandha leaves: Beyond traditional root extracts.” Neurochemistry international 95 (2016): 109-118.

10. Naidu, Pattipati S., Amanpreet Singh, and Shrinivas K. Kulkarni. “Effect of Withania somnifera root extract on reserpine‐induced orofacial dyskinesia and cognitive dysfunction.” Phytotherapy Research 20, no. 2 (2006): 140-146.

11. Hauser, Ross A., Marylou Daguio, David Wester, Marion Hauser, Anne Kirchman, and Catherine Skinkis. “Bee-venom therapy for treating multiple Sclerosis: a clinical trial.” Alternative & Complementary Therapies 7, no. 1 (2001): 37-45.

12. Komosinska-Vassev, Katarzyna, Pawel Olynyk, Justyna Kaźmierczak, Lukasz Mencner, and Krystyna Olczyk. “Bee pollen: chemical composition and therapeutic application.” Evidence-Based Complementary and Alternative Medicine 2015 (2015).

13. Castro, Henry J., Julia I. Mendez-Inocencio, Berna Omidvar, Jemal Omidvar, John Santilli, H. S. Nielsen, Alfred P. Pavot, John R. Richert, and Joseph A. Bellanti. “A phase I study of the safety of honeybee venom extract as a possible treatment for patients with progressive forms of multiple sclerosis.” In Allergy and asthma proceedings, vol. 26, no. 6, pp. 470-476. OceanSide Publications, Inc, 2005.

14. Chan, Yuk-Shing, Long-Ni Cheng, Jian-Hong Wu, Enoch Chan, Yiu-Wa Kwan, Simon Ming-Yuen Lee, George Pak-Heng Leung, Peter Hoi-Fu Yu, and Shun-Wan Chan. “A review of the pharmacological effects of Arctium lappa (burdock).” Inflammopharmacology 19, no. 5 (2011): 245-254.

15. Choi, Ung-Kyu, Ok-Hwan Lee, Joo Hyuk Yim, Chang-Won Cho, Young Kyung Rhee, Seong-Il Lim, and Young-Chan Kim. “Hypolipidemic and antioxidant effects of dandelion (Taraxacum officinale) root and leaf on cholesterol-fed rabbits.” International journal of molecular sciences 11, no. 1 (2010): 67-78.

16. YANG, Xiao-jie, Xue-peng FU, and Ze-dong LIU. “Study on the Anti-fatigue Function of Dandelion Polysaccharide [J].” Lishizhen Medicine and Materia Medica Research 11 (2008): 051.

17. Sharma, S. M., M. Anderson, S. R. Schoop, and J. B. Hudson. “Bactericidal and anti-inflammatory properties of a standardized Echinacea extract (Echinaforce®): dual actions against respiratory bacteria.” Phytomedicine 17, no. 8 (2010): 563-568.

18. Briskin, Donald P. “Medicinal plants and phytomedicines. Linking plant biochemistry and physiology to human health.” Plant physiology 124, no. 2 (2000): 507-514.

19. Thomson, M., K. K. Al-Qattan, S. M. Al-Sawan, M. A. Alnaqeeb, I. Khan, and M. Ali. “The use of ginger (Zingiber officinale Rosc.) as a potential anti-inflammatory and antithrombotic agent.” Prostaglandins, leukotrienes and essential fatty acids 67, no. 6 (2002): 475-478.

20. Ali, Badreldin H., Gerald Blunden, Musbah O. Tanira, and Abderrahim Nemmar. “Some phytochemical, pharmacological and toxicological properties of ginger (Zingiber officinale Roscoe): a review of recent research.” Food and chemical Toxicology 46, no. 2 (2008): 409-420.

21. Xie, Lin, Xiao-Kang Li, and Shiro Takahara. “Curcumin has bright prospects for the treatment of multiple sclerosis.” International immunopharmacology 11, no. 3 (2011): 323-330.

22. Menon, Venugopal P., and Adluri Ram Sudheer. “Antioxidant and anti-inflammatory properties of curcumin.” In The molecular targets and therapeutic uses of curcumin in health and disease, pp. 105-125. Springer US, 2007.

23. Whiting, Penny F., Robert F. Wolff, Sohan Deshpande, Marcello Di Nisio, Steven Duffy, Adrian V. Hernandez, J. Christiaan Keurentjes et al. “Cannabinoids for medical use: a systematic review and meta-analysis.” Jama 313, no. 24 (2015): 2456-2473.

24. Wade, Derick T., Petra Makela, Philip Robson, Heather House, and Cynthia Bateman. “Do cannabis-based medicinal extracts have general or specific effects on symptoms in multiple sclerosis? A double-blind, randomized, placebo-controlled study on 160 patients.” Multiple Sclerosis Journal 10, no. 4 (2004): 434-441.

25. LI, Su-yan, Ling-di YAN, and Ze-hui GONG. “Expression of Cannabinoid receptor 2 in the CNS and pharmacology of its agonists [J].” Chinese Pharmacological Bulletin 1 (2009): 002.

26. Callaway, J. C. “Hempseed as a nutritional resource: an overview.” Euphytica 140, no. 1 (2004): 65-72.

27. Holick, Michael F. “Vitamin D status: measurement, interpretation, and clinical application.” Annals of epidemiology 19, no. 2 (2009): 73-78.

28. DeLuca, Hector F., Colleen E. Hayes, and Margherita T. Cantorna. “Multiple sclerosis treatment.” U.S. Patent 5,716,946, issued February 10, 1998.

29. Hong, Song, Karsten Gronert, Pallavi R. Devchand, Rose-Laure Moussignac, and Charles N. Serhan. “Novel docosatrienes and 17S-resolvins generated from docosahexaenoic acid in murine brain, human blood, and glial cells autacoids in anti-inflammation.” Journal of Biological Chemistry 278, no. 17 (2003): 14677-14687.

30. Johnson, S. “The possible role of gradual accumulation of copper, cadmium, lead and iron and gradual depletion of zinc, magnesium, selenium, vitamins B2, B6, D, and E and essential fatty acids in multiple sclerosis.” Medical hypotheses 55, no. 3 (2000): 239-241.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Ako som si vyliečila sklerózu multiplex a pohnevala egá lekárov
• Kvôli skleróze multipex ochrnula. O rok už jazdila na bicykli. Tu je tajomstvo jej liečby
• Ako zvrátiť akékoľvek autoimunitné ochorenie bez liekov
• Zistilo sa, že ivermektín funguje aj proti Parkinsonovi, depresii, chronickým bolestiam, EMF žiareniu a ďalším veciam