13 najväčších lží o výžive, ktoré robia svet chorým a tučným

Veda o výžive je plná všelijakých nezmyslov. Uvádzame tu tie najhoršie z nich, nanešťastie sú len špičkou ľadovca.

Vďaka nasledovným 13 najväčším lžiam je svet chorý a tučný.

1. Vajcia sú zlé pre vaše zdravie

Vajcia sú tak neuveriteľne výživné, že ich často nazývajú „prírodným multivitamínom“. Je v nich dostatok živín, aby zmenli jedinú bunku na celé kuriatko.

V minulosti však boli vajcia démonizované, lebo obsahujú isté množstvo cholesterolu, o ktorom sa verilo, že zvyšuje riziko srdcovej choroby.

Pravdou však je, že napriek vysokému obsahu cholesterolu, vajcia zlý cholesterol v krvi v skutočnosti nezvyšujú. Vajcia vlastne zvyšujú hlavne „dobrý“ cholesterol.

Napriek všetkým varovaniam pred vajcami za niekoľko uplynulých desaťročí, štúdie dokazujú, že s chorobou srdca NESÚVISIA.

Naopak, vajcia sú pre ľudí takmer dokonalou potravinou. Sú plné bielkovín, zdravých tukov, vitamínov, minerálov a jedinečných antioxidantov chrániacich oči.

Sú tiež skvelým zdrojom cholínu, živiny, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravie mozgu a ktorého sa v dostatočnom množstve nedostáva asi 90 % ľudí.

Napriek tomu, že ide o potravinu s „vysokým obsahom tuku“, bolo dokázané, že konzumácia vajec na raňajky na rozdiel od žemlí významne napomáha chudnutiu.

ZHRNUTIE: Vajcia patria medzi najvýživnejšie potraviny na tejto planéte a vaše riziko ochorenia srdca nezvyšujú. Konzumácia vajec na raňajky vám dokonca môže pomôcť schudnúť.

2. Kalória ako kalória

Často sa hovorí, že jediné, na čom pri chudnutí záleží, je „príjem a výdaj kalórií“. Pravdou však je, že na kalóriách záleží… ale rovnako dôležité je aj to, aký druh jedla konzumujeme.

Dôvodom je, že rôzne jedlá prechádzajú v tele rôznymi metabolickými pochodmi.

Navyše, jedlá ktoré jeme, majú priamy dopad na hormóny regulujúce kedy a koľko jeme, ako aj množstvo spálených kalórií.

Uvádzame dva príklady, prečo NIE JE kalória ako kalória:

• Bielkovina: konzumácia bielkovín dokáže v porovnaní s rovnakým množstvom kalórií z tuku a sacharidov zrýchľovať metabolizmus a znižovať apetít. Tiež dokáže zvyšovať vašu svalovú hmotu, ktorá nepretržite spaľuje kalórie.
• Fruktóza verzus glukóza: v porovnaní s rovnakým množtvom kalórií z glukózy, fruktóza dokáže zvyšovať apetít.

Hoci sú kalórie dôležité, hovoriť, že ohľadom hmotnosti (alebo zdravia, čo sa toho týka), sú jediným, na čom záleží, je úplne mylné.

ZHRNUTIE: Všetky kalórie si nie sú rovné. Rôzne jedlá prechádzajú rôznymi metabolickými procesmi a majú rôzne účinky na hlad, hormóny a zdravie.

3. Nasýtený tuk je nezdravý

Ľudia veľa desaťročí verili, že konzumácia nasýtených tukov môže zvyšovať riziko srdcových ochorení. Táto predstava bola základným kameňom mainstreamových odporúčaní pre výživu.

Štúdie publikované v posledných desaťročiach však dokazujú, že nasýtený tuk je úplne neškodný.

Rozsiahla štúdia, uverejnená v roku 2010, preskúmala údaje z celkovo 21 štúdií na 347 747 jednotlivcoch. Nezistila absolútne žiadnu súvislosť medzi konzumáciou nasýteného tuku a rizikom choroby srdca.

Veľa ďalších štúdií tieto zistenia podporuje… nasýtané tuky nemajú s ochorením srdca naozaj nič spoločné. „Vojna“ proti tuku sa zakladala na neoverenej teórii, ktorá sa nejako dostala do všeobecného povedomia.

Pravdou je, že nasýtený tuk zvyšuje HDL („dobrý“) cholesterol. Mení tiež LDL cholesterol z malého, hustého (veľmi zlého) na veľký, nadýchaný LDL, ktorý je benígny (neškodný).

Nie je doslova žiadny dôvod báť sa masla, mäsa či kokosového oleja… tieto potraviny sú úplne zdravé!

ZHRNUTIE: Nové štúdie dokazujú, že nasýtený tuk vám nezvyšuje riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Zvyšuje dobrý cholesterol a ten „zlý“ mení na benígny poddruh.

4. Konzumácia veľkého množstva bielkovín škodí vášmu zdraviu

Mnohí ľudia sú presvedčení, že konzumácia veľkého množstva bielkovín môže škodiť vašim kostiam.

Hoci je pravda, že zvýšený príjem bielkovín môže krátkodobo zvyšovať vylučovanie vápnika z kostí, dlhodobé štúdie dokazujú presne opačný efekt.

V skutočnosti sa vyššia konzumácia bielkovín spája so zvýšenou hustotou kostí a nižším rizikom fraktúr vo vyššom veku.

Ide o jeden z príkladov, kedy slepé riadenie sa zuažívanými radami o výžive môže viesť k presne opačnému výsledku.

Ďalším mýtom je, že bielkoviny zvyšujú namáhanie obličiek a prispievajú k ich zlyhaniu.

Realita je trochu zložitejšia. Hoci je pravda, že ľudia s obličkovým ochorením by mali príjem bielkovín znížiť, štúdie na zdravých jedincoch ukazujú, že bielkoviny sú úplne bezpečné.

U zdravých jedincov bielkoviny v skutočnosti znižujú dva hlavné rizikové faktory ochorenia obličiek… ktorými sú cukrovka a vysoký krvný tlak.

Konzumácia stravy s vysokým obsahom bielkovín má veľa ďalších prínosov, ako sú väčší podiel svalovej hmoty, znížené množstvo telového tuku a nižšie riziko kardiovaskulárneho ochorenia.

ZHRNUTIE: Štúdie dokazujú, že bielkoviny majú dlhodobo pozitívne účinky na zdravie kostí a u zdravých jednotlivcov nezvyšujú riziko ochorenia obličiek. Konzumácia stravy bohatej na bielkoviny má veľa dôležitých zdravotných prínosov. A samozrejme, tak ako s ničím, ani s bielkovinami to netreba príliš preháňať.

5. Všetci by mali konzumovať „srdcu prospešnú“ celozrnnú pšenicu

Hoci je bežne chybne považovaná za zdravú potravinu, objavuje sa čoraz viac dôkazov, že pšenica môže prispievať k rozličným zdravotným problémom.

Áno… patrí sem aj „srdcu prospešná“ celozrnná pšenica.

Pšenica je v strave najväčším zdrojom lepku. Nové štúdie dokazujú, že naň môže byť citlivé značné percento populácie.

U citlivých jedincov môže lepok prispievať k rôznym symptómom, ako sú problémy s trávením, bolesť, nadúvanie, nekonzistentnosť stolice, únava a môže poškodzovať výstelku čreva.

Existujú aj kontrolované štúdie, spájajúce pšeničný lepok s rôznymi poruchami mozgu, ako sú schizofrénia, autizmus a cerebelárna ataxia.

A nielen to… kontrolovaný pokus na ľuďoch ukázal, že celozrnná pšenica už po 12 týždňoch zvyšovala rizikové faktory pre kardiovaskulárne ochorenie.

Hoci je celozrnná pšenica „menej nezdravá“ než rafinovaná (spracovaná), najlepšou voľbou by bolo vynechať pšenicu úplne.

ZHRNUTIE:  Pšenica je v strave najväčším zdrojom lepku. Mnohé štúdie dokazujú, že pšenica, vrátane tej celozrnnej, môže prispievať k rôznym zdravotným problémom.

6. Káva škodí

Káva si v minulosti získala zlú povesť.

Je pravda, že krátkodobo môže mierne zvyšovať krvný tlak. Dlhodobé štúdie však dokazujú, že káva môže v skutočnosti znižovať vaše riziko závažných ochorení.

Milovníci kávy:

• majú o 67 % nižšie riziko cukrovky II. typu,
• majú oveľa nižšie riziko ochorenia na Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu,
• majú až o 80 % nižšie riziko ochorení pečene, ako je cirhóza.

Kofeín tiež pomáha mobilizovať mastné kyseliny z tukových tkanív, zrýchľovať metabolizmus a zvyšovať výkon pri cvičení v priemere o 11 – 12 %.

Mnohé štúdie skúmali účinok kofeínu na mozog, pričom sa ukázalo, že dokáže zlepšovať náladu, pamäť, reakčný čas, pozornosť a celkovú činnosť mozgu.

Možno by vás prekvapilo zistenie, že káva je tiež plná antioxidantov. V súčasnej strave je vlastne ich najväčším zdrojom, prekonávajúc aj ovocie a zeleninu dovedna.

Ak ste na kofeín citliví, alebo vám zvykne narúšať spánok, potom veľa rovnakých zdravotných prínosov, no v menšom množstve než kofeín, má zelený čaj.

ZHRNUTIE: Káva obsahuje veľké množstvo antioxidantov. Štúdie dokazujú, že milovníci kávy majú oveľa nižšie riziko vzniku mnohých závažných ochorení.

7. Mäso vám škodí

Zvaľovanie nových zdravotných problémov na staré jedlá mi nikdy nedávalo zmysel. Jedným z príkladov je mäso… ktoré ľudia jedli počas celej evolúcie, po milióny rokov.

Z nejakého veľmi zvláštneho dôvodu dnes ľudia vinia mäso za ochorenia, ako sú choroba srdca a cukrovka II. typu, ktoré sú pomerne nové.

Nedáva to veľký zmysel a štúdie to nepotvrdzujú.

Je síce pravda, že spracované mäso sa spája s celým radom ochorení, to však neplatí pre nespracované červené mäso.

Rozsiahly prehľad z roku 2010, ktorý sa prizrel údajom z 20 štúdií s celkovo 1 218 380 jednotlivcami, zistil, že nespracované červené mäso nemalo žiadny významný súvis  s kardiovaskulárnym ochorením, ani s cukrovkou II. typu.

Potvrdzujú to aj ďalšie štúdie, ktorých účastníkmi boli státisíce ľudí… Spracované mäso (salámy, klobásy a podobne) je zlé, no nespracované červené mäso je neškodné.

Aj keď niektoré kontrolné štúdie zistili spojitosť medzi konzumáciou mäsa a rakovinou, revízne štúdie skúmajúce údaje ako celok dokazujú, že tento vplyv je slabý a nekonzistentný.

Ak naozaj existuje súvislosť medzi červeným mäsom a rakovinou (ktorá NEBOLA dokázaná), tak je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená prílišným varením, nie samotným mäsom. Z tohto dôvodu môže byť dôležité zamedziť spáleniu mäsa, kedy sa v ňom vytvárajú škodlivé látky.

Nezabúdajte tiež, že mäso je neuveriteľne výživné. Je plné vitamínov, minerálov, kvalitných bielkovín, zdravých tukov a množstva menej známych živín dôležitých pre telo a mozog.

ZHRNUTIE:. Štúdie dokazujú, že nespracované červené mäso nezvyšuje vaše riziko kardiovaskulárneho ochorenia ani cukrovky. Existuje veľmi chabá spojitosť s rakovinou, tá je však s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená prílišným pečením, grilovaním alebo smažením a nie samotným mäsom.

8. Najzdravšia strava je nízkotučná, bohatá na sacharidy

Od roku 1977 predstavitelia zdravotníctva všetkým hovoria, že treba jesť stravu s nízkym obsahom tukov, bohatú na sacharidy.

Pôvodne to vychádzalo z politických rozhodnutí a nekvalitných štúdií, ktoré boli neskôr úplne zavrhnuté. Zaujímavé je, že v takmer rovnakom čase ako prvýkrát vyšli smernice o nízkotučnej strave, sa začala aj epidémia obezity.

Odvtedy skúmalo zdravotné účinky nízkotučnej stravy niekoľko rozsiahlych štúdií.

V Iniciatíve ženského zdravia, vôbec najväčšej štúdii o stravovaní, aká sa kedy uskutočnila, bolo 48 835 ženám náhodne pridelená buď nízkotučná strava alebo pokračovanie v bežnej strave západného typu.

Po 7,5 rokoch, ktoré trvala štúdia, vážila „nízkotučná“ skupina len o 0,4 kg  menej a nedošlo u nej k žiadnemu poklesu kardiovaskulárnych ochorení ani rakoviny.

Ďalšie štúdie s týmito zisteniami súhlasia… táto diéta je notoricky neúčinná.

Možno síce funguje u zdravých a aktívnych jedincov… no pre ľudí s obezitou, metabolickým syndrómom alebo cukrovkou môže byť vyslovene škodlivá.

ZHRNUTIE: Nízkotučná strava bohatá na sacharidy, odporúčaná mainstreamovými výživovými organizáciami, je hanebným zlyhaním a opakovane sa ukázala ako neúčinná.

9. Rafinované semenné a rastlinné oleje sú zdravé

Niektoré štúdie dokazujú, že polynenasýtené tuky znižujú vaše riziko sdcovej choroby. Z tohto dôvodu mnohí odporúčajú zvýšiť náš príjem rastlinných olejov, ako sú sójový, slnečnicový a kukuričný.

Je však dôležité uvedomiť si, že existujú rôzne druhy polynenasýtených tukov, hlavne omega-3 a omega-6 mastné kyseliny.

Kým omega-3 mastné kyseliny získavame z rýb a od voľne pasených zvierat, hlavnými zdrojmi omega-6 mastných kyselín sú spracované semenné a rastlinné oleje.

Vec sa má tak, že omega-3 a omega-6 mastné kyseliny potrebujeme prijímať v istom pomere. Väčšina ľudí konzumuje primálo omega-3 a priveľa omega-6 mastných kyselín.

Štúdie ukazujú, že nadbytok omega-6 mastných kyselín môže v tele zvyšovať zápal, o ktorom je známe, že hrá kauzálnu úlohu u mnohých závažných ochorení. Najdôležitejšie však je, že semenné a rastlinné oleje sa spájajú s významne zvýšeným rizikom srdcovej choroby… najväčšieho zabijaka na svete.

Ak chcete svoje riziko ochorenia znížiť, konzumujte omega-3 mastné kyseliny, no vyhýbajte sa rafinovaným semenným a rastlinným olejom ako sú repkový, slnečnicový a sójový.

Dôležité je mať na pamäti, že toto NEPLATÍ pre iné rastlinné oleje, ako sú kokosový a olivový olej, ktoré obsahujú málo omega-6 mastných kyselín a sú nesmierne zdravé.

ZHRNUTIE: Nadmerná konzumácia rafinovaných semenných a rastlinných olejov môže v tele zväčšovať zápal a dramaticky zvyšovať vaše riziko kardiovaskulárneho ochorenia.

10. Strava s nízkym obsahom sacharidov je neúčinná a vyslovene škodlivá

Strava s nízkym obsahom sacharidov je populárna už niekoľko desaťročí.

Keďže obsahuje veľa tuku, výživoví poradcovia a médiá ju démonizujú. Opakovane tvrdia, že také diéty sú „nepreukázané“ či vyslovene nebezpečné.

Od roku 2002 však účinky nízkosacharidovej stravy na rôzne aspekty zdravia skúmalo viac než 20 náhodných kontrolovaných pokusov.

Takmer každá z tých štúdií sa zhoduje na tom, že:

1. Strava s nízkym obsahom sacharidov vedie k výraznému poklesu krvného tlaku.

2. Strava s nízkym obsahom sacharidov, pri ktorej mohli ľudia jesť, koľko chcú, spôsobila väčší úbytok hmotnosti než nízkosacharidová strava s obmedzeným príjmom kalórií.

3. Strava s nízkym obsahom sacharidov zvyšuje HDL (dobrý) cholesterol a znižuje triglyceridy oveľa viac, než nízkotučná strava.

4. Strava s nízkym obsahom sacharidov mení model LDL („zlého“) cholesterolu z malého, hustého LDL (veľmi zlého) na veľký, načechraný LDL – ktorý je benígny (neškodný).

5. Strava s nízkym obsahom sacharidov má silne pozitívne účinky na cukrovku II. typu, výrazne znižuje krvný cukor a znižuje potrebu liekov.

6. Ak už nič iné, tak strava s nízkym obsahom sacharidov sa zrejme ľahšie dodržiava než nízkotučná diéta, zrejme preto, že ľudia nemusia obmedzovať príjem kalórií a byť po celý čas hladní.

Aj keď pre ľudí, ktorí sú aktívni a zdraví, nie je strava s nízkym obsahom sacharidov nutná, štúdie dokazujú, že je nesmierne účinná pri obezite, metabolickom syndróme a cukrovke II. typu… čo sú jedny z najväčších zdravotných problémov sveta.

Napriek týmto závažným výsledkom, mnohí „experti“, ktorí by mali mať na mysli to, čo je pre nás najlepšie, majú tú drzosť nazývať stravu s nízkym obsahom sacharidov nebezpečnou a ďalej ponúkať neosvedčenú nízkotučnú stravu, ktorá ľuďom viac škodí, než pomáha.

ZHRNUTIE: Strava s nízkym obsahom sacharidov je ten najľahší, najzdravší a najúčinnejší spôsob chudnutia a zvrátenia metabolického ochorenia. V tomto smere je to doslova vedecký fakt.

11. Všetci by mali obmedziť príjem sodíka

Predstavitelia zdravotníctva nám neustále hovoria, že pre zníženie krvného tlaku by sme v strave mali obmedziť sodík.

Zatiaľ čo väčšina ľudí konzumuje denne okolo 3400 mg sodíka, zvyčajne nám radia znížiť to na 1500 – 2300 mg denne (asi 3/4 až 1 čajovú lyžičku soli).

Je pravda, že zníženie príjmu sodíka môže spôsobiť mierny pokles krvného tlaku, predovšetkým u jedincov, ktorí ho majú zvýšený.

Dôležité je však mať na pamäti, že samotný mierne zvýšený krvný tlak nikoho priamo nezabíja. Ide o rizikový faktor, nie však nevyhnutne o príčinu ochorenia.

Zaujímavé je, že mnohé štúdie skúmali, či omedzenie príjmu sodíka malo nejaký vplyv na kardiovaskulárne ochorenie alebo riziko úmrtia. Tieto štúdie zakaždým nenašli žiadny vplyv… dokonca ani u jedincov s vysokým krvným tlakom.

Iné štúdie dokazujú, že škodlivé môže byť aj primálo sodíka, čo môže viesť k nepriaznivým následkom, ako sú inzulínová rezistencia, zvýšená hladina LDL cholesterolu a triglyceridov, a tiež zvýšené riziko úmrtia na cukrovku II. typu.

Celkovo teda neexistuje žiadny dôkaz toho, že zdraví ľudia musia obmedziť príjem sodíka.

ZHRNUTIE: Napriek tomu, že obmedzenie príjmu sodíka dokáže mierne znížiť krvný tlak, k lepším zdravotným výsledkom nevedie.

12. Cukor je zlý iba preto, lebo obsahuje „prázdne“ kalórie

Mnohí sa nazdávajú, že cukor ako taký je zlý len preto, že obsahuje „prázdne“ kalórie. Je to pravda… cukor obsahuje veľa kalórií a žiadne základné živiny.

To je však naozaj len špička ľadovca.

Cukor je nutné rozlišovať v jeho formách. Fruktóza zaťažuje pečeň a môže mať silne nepriaznivé účinky na metabolizmus a zapríčiňovať naše rýchle priberanie a metabolické ochorenie.

Keď konzumujeme veľa fruktózy, tá sa v pečeni mení na tuk, ktorý je buď vyplavovaný ako častice VLDL, alebo sa ukladá v nej a spôsobuje nealkoholickú tukovú chorobu pečene.

Štúdie na ľuďoch dokazujú, že nadmerné množstvo fruktózy môže už do 10 týždňov viesť k inzulínovej rezistencii, zvýšeniu krvného cukru, triglyceridov, malého, hustého LDL a zvýšenej brušnej obezite.

Fruktóza tiež netlmí hormón hladu, ghrelín, a nevytvára v mozgu pocit sýtosti tak ako glukóza. Tým cukor v mozgu spôsobuje biochemické nutkanie viac jesť a prijímať tuk.

Toto sa týka fruktózy z pridaných cukrov, no NIE prírodných cukrov nachádzajúcich sa v ovocí.

Pri nadmernej konzumácii sa pridaný cukor spája s viacerými ochoreniami, ako sú obezita, choroba srdca, cukrovka II. typu a tiež rakovina.

Bežný cukor (sacharóza) nie je až tak škodlivý ako fruktóza, avšak cukor ako taký je v súčasnej strave zrejme stále tá najhoršia ingrediencia.

ZHRNUTIE: Škodlivé účinky nadmerného príjmu cukru sa neobmedzujú len na prázdne kalórie. Cukor môže mať vážne nepriaznivé účinky na metabolizmus, čo vedie k priberaniu a mnohým závažným ochoreniam.

13. Tučnými vás robí tuk

To, že vás konzumácia tuku spraví tučnými, dáva zdanlivo zmysel.

Napokon, tá vec, ktorá robí ľudí mäkkými a nafúknutými, je práve tuk. Z tohto dôvodu by nám konzumácia tuku v strave mala dodávať aj viac telesného tuku.

Ukazuje sa ale, že to nie je také jednoduché. Hoci má tuk na jeden gram viac kalórií než bielkoviny alebo sacharidy, strava bohatá na tuky nerobí ľudí tučnými.

Všetko záleží výlučne od kontextu. Zo stravy bohatej na sacharidy a zároveň tuk budete tuční,  nie však kvôli tuku.

V skutočnosti štúdie stále dokazujú, že strava bohatá na tuk (ale s nízkym obsahom sacharidov) vedie k oveľa väčšiemu úbytku váhy, než strava s nízkym obsahom tuku.

Zdroj: healthline.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Pite pravidelne tento džús a zabudnite na brušný tuk
• Ako jednoducho zlepšiť psychiku a posilniť mozog s pomocou stravy
• 12 potravín, ktoré vám môžu uškodiť, keď ich konzumujete v nesprávnom čase
• Vtipné: Odchádzajúci McDonald’s, Coca Cola a Starbucks potrestajú Rusov lepším zdravím!