V snahe zostať zdraví a viesť dlhý život chodievame na časté lekárske prehliadky. Chceme sa tak uistiť, že naše telo je vo výbornom stave.
Je fajn, ak sme ohľadom svojho zdravia ostražití – pomáha to zachytiť chorobu v skorom štádiu, a tým ju aj účinnejšie liečiť. Na druhej strane to však netreba preháňať.
Niektorí z nás bezhlavo absolvujú neopodstatnené vyšetrenia bez toho, aby si uvedomovali ich dôsledky. Pre vaše zdravie (aj peňaženku) je lepšie, ak viete, ktoré testy a vyšetrenia nepotrebujete absolvovať často.
Nasledujúcich 5 vyšetrení by ste mali naozaj absolvovať, len keď ich skutočne potrebujete.
Či sú pre vás niektoré z nižšie uvedených vyšetrení nevyhnutné, závisí od vašej anamnézy (a dedičných ochorení vyskytujúcich sa v rodine) a od vášho životného štýlu.
1. PAP-test (cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice)
Väčšina žien absolvuje PAP- test vyšetrenie každý rok (niekedy aj 2x), aby sa prípadná rakovina krčka maternice zachytila v skorom štádiu.
Avšak Americká onkologická spoločnosť neodporúča žiadne každoročné preventívne vyšetrenia, ani cytologické výtery, a to v žiadnom veku, pretože časté preventívne prehliadky vás vystavujú riziku invazívneho testovania a možnej infekcie.
Rakovina krčka maternice sa vyvíja veľmi pomaly a zvyčajne trvá 10 až 20 rokov, kým sa rozšíri. Ak ste mali na poslednej kontrole výsledky z cytológie negatívne, zrejme netreba, aby ste vyšetrenie v blízkej dobe absolvovali opäť.
Všeobecné odporúčanie Americkej onkologickej spoločnosti (revidované v roku 2012) uvádza:
1. Keďže väčšinu prípadov rakoviny krčka maternice spôsobuje ľudský papilomavírus (HPV), ktorý sa prenáša pohlavným stykom, ženy do veku 21 rokov, ktoré nie sú sexuálne aktívne, vôbec nemusia podstupovať PAP cytologické vyšetrenie krčka maternice, pokiaľ ich lekár neurčí inak.
2. Ženy vo veku 21 až 29 rokov, ktoré sú sexuálne aktívne (aj v monogamnom zväzku), by mali absolvovať cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice každé 3 roky. HPV skríning sa v tejto fáze zvyčajne nevyžaduje.
3. Ženy vo veku 30 až 65 rokov by mali podstúpiť PAP-test len 1x v priebehu 3 rokov. Ak skombinujú toto cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice spolu s HPV, pri negatívnych výsledkoch nemusia absolvovať tento typ testovania najbližších 5 rokov.
4. Ak máte nad 65 rokov a v posledných 10 rokoch ste mali výsledky testov na rakovinu krčka maternice 3x negatívne, už viac tieto testy nemusíte absolvovať.
5. Celková hysterektómia, ktorá odstraňuje maternicu aj kŕčok, tiež eliminuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice (pokiaľ nie je samotnou liečbou už vzniknutej rakoviny krčka maternice).
Ak ste po celkovej hysterektómii, PAP-test nepotrebujete. Ak vám však nebol odstránený kŕčok maternice, cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice absolvujte aj naďalej každé 3 roky.
2. Testy na meranie hustoty kostnej hmoty – denzitometria
Osteoporóza je pre ženy vážnou hrozbou, takže je pochopiteľné, že si plánujete aj vyšetrenie hustoty kostnej hmoty.
Treba si však uvedomiť, v akom veku skutočne hrozí riziko zníženia hustoty kostnej hmoty. K riziku vzniku osteoporózy dochádza v období menopauzy a osteoporóza je zvyčajne bežná u žien vo veku nad 65 rokov.
Kostnej hmoty začína ubúdať od veku 35 rokov, ale je to veľmi pomalý proces. Zvyčajne je sprevádzaný aj nedostatkom vitamínu D a vápnika.
Prispievajú k nemu aj faktory nezdravého životného štýlu ako podvýživa, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu.
Pokiaľ sa vo vašej rodine osteoporóza nevyskytuje, neužívali ste lieky ako inhibítory protónovej pumpy, antacidá, steroidy alebo antidepresíva a neohrozujú vás riziká nezdravého životného štýlu spomenuté vyššie, podľa americkej Národnej nadácie pre osteoartritídu by mali toto vyšetrenie absolvovať:
- Ženy vo veku 65 rokov a viac
- Ženy s rizikovými faktormi v období menopauzy
- Muži vo veku 70 rokov a viac
- Muži s rizikovými faktormi vo veku 50 – 69 rokov
- Ľudia, ktorí mali zlomenú kosť po 50-tke
Ako často by ste mali absolvovať denzitometriu závisí od výšky vášho T-skóre.
- T-skóre medzi -1 a -1,5: ďalšie testovanie vám stačí podstúpiť po 15 rokoch.
- T-skóre medzi -1,5 a -2 (osteopénia): nevyhnutné sú preventívne opatrenia pre osteoporózu a ďalšie testovanie po 5 rokoch.
- T-skóre medzi -2 and -2,5 (osteoporóza): potrebujete liečbu a denzitometriu zopakovať už po roku.
Ak máte menej ako 50 rokov, nie je potrebné, aby ste absolvovali denzitometriu často. Radšej si osvojte pravidlá zdravého životného štýlu i stravovania, aby ste mohli tejto chorobe predchádzať.
3. PET/CT vyšetrenie
PET/CT vyšetrenia sú nevyhnutné pre onkologických pacientov. Zisťujú, do akej miery sa rakovina v tele rozšírila.
Ak nie ste onkologický pacient, ale chodievate na tento typ vyšetrenia, aby ste sa mali pred rakovinou na pozore, nie je to veľmi efektívne.
Šanca, že PET-sken zaznamená rakovinu u zdravého človeka bez symptómov, je len 1%. V skutočnosti časté PET/CT vyšetrenie pre obsah radiácie zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Sme neustále vystavovaní žiareniu z prírodných zdrojov, napríklad i zo slnka. Pre priemerného Američana sú to 3 milisieverty (mSv) ročne.
Pri jednom PET/CT skríningovom vyšetrení má žiarenie silu až 25 milisievertov a pravdepodobne vás nijako neovplyvní.
Avšak k poškodeniu radiáciou dochádza jej kumuláciou, takže čím viac PET/CT vyšetrení absolvujete, tým nebezpečnejšími sa pre vás stávajú.
Americké kolégium rádiológie neodporúča vyššiu dávku ako 100 mSv diagnostickej radiácie za celý život. To vychádza na približne 4 PET/CT vyšetrenia.
Podľa odborníkov je riziko poškodenia PET/CT skenovaním u starších dospelých pomerne nízke, pretože takto vyvolaná rakovina sa vyvíja až 20 rokov. Pre deti a mladých dospelých sú však takéto vyšetrenia rizikovým faktorom vzniku rakoviny.
Ak ste však silný fajčiar a máte viac ako 55 rokov, rutinné PET/CT vyšetrenie môže byť pre včasnú detekciu rakoviny užitočné.
4. Zobrazovacie metódy pri vyšetrovaní bolesti chrbta
Ak máte bolesti v dolnej časti chrbta, môžete požiadať o magnetickú rezonanciu alebo röntgenové vyšetrenie, aby ste zistili dôvod bolesti. Nie je to však práve najlepší nápad.
Čo sa týka bolesti dolnej časti chrbta, tá zvyčajne do jedného mesiaca odznie aj sama, takže menej môže byť v tomto prípade viac.
MR a rtg skenovanie môže odhaliť abnormality vo vašom tele, ktoré lekári priradia k vašej bolesti. Tieto sa však často nájdu aj u ľudí, ktorí bolesťou chrbta netrpia.
V dôsledku nesprávnej diagnostiky môžete byť zbytočne vystavení medikamentóznej liečbe či bolestivým chirurgickým zákrokom, ktoré môžu vašu bolesť znásobiť.
MR a lúče X zvyšujú dávky žiarenia, a tým aj riziko vzniku rakoviny. Preto tento typ diagnostiky netreba podstupovať častejšie, ako je to nevyhnutné.
Ak sú však vaše bolesti chrbta sprevádzané horúčkou, úbytkom hmotnosti, inkontinenciou a slabosťou v nohách, vtedy tieto vyšetrenia určite majú svoj význam.
5. Zubná preventívna prehliadka 2x do roka
Stomatologickú preventívnu prehliadku máme zaužívané absolvovať 1x za polrok. Nie je to však všeobecné pravidlo. Závisí to konkrétne od jednotlivca.
Niekto potrebuje k zubárovi prísť častejšie, inému stačí aj menej prehliadok. Ak sa u vás tvorí zubný povlak rýchlejšie, potrebujete zubára navštíviť aj skôr, aby vám ho pomohol odstrániť.
Pokiaľ sú však vaše návyky ústnej hygieny správne a máte zdravé a žiarivé perličky, môžete zrejme odložiť návštevu stomatológa na neskôr.
Ak neviete, ako často vám treba prísť na kontrolu, porozprávajte sa s ním o tom a dohodnite sa.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár