V tomto článku zistíte, prečo francúzske deti nikdy nemajú predpísané lieky ako Ritalin, ani nie sú diagnostikované ochorením ADHD.
Vo Francúzku lekári totiž neuznávajú diagnózu ADHD, čiže hyperaktivitu a poruchy pozornosti, prípade ich rôzne časti alebo kombinácie.
Tieto diagnózy sa v iných krajinách spájajú s pojmom „chemická nerovnováha mozgu“, čo otvára Pandorinu skrinku závislostí na farmaceutických liekoch s mnohými vedľajšími účinkami.
V čom sa Francúzi líšia
Francúzi nevychovávajú svoje deti na vysokých dávkach cukru a chemicky spracovaných potravinách. Namiesto toho sa už útleho detstva učia pripravovať svoje jedlá z miestneho čerstvo vypestovaného ovocia a zeleniny či mäsa zo zvierat lokálneho chovu.
Vo všeobecnosti, Francúzi sú viac uvedomelí čo sa týka zdravého stravovania než Američania alebo iné európske národy.
Nedovolia napríklad vyrábať chemicky bielenú múku na prípravu bieleho chleba. Túto úlohu prenechajú slnku, ktoré dostupné živiny ešte vylepší namiesto toho, aby do múky pridalo toxíny.
Miera diagnózy ADHD v USA je dnes na úrovni 19%. Na Slovensku okolo 5%. Vo Francúzsku len 0.5%. A začlenenie tejto polovice percenta detí do komunity sa nerobí chemicky. Robí sa sociálne pomocou konzultačnej terapie, teda tradičnou starou metódou.
Samozrejme, veľa detských cereálií, ktoré dominujú našim nákupným regálom, nájdete aj vo Francúzsku, no obyvatelia ich kupujú oveľa menej.
Zrejme za to vďačia aj menej frekventovanej televíznej reklame na falošné potraviny plné umelých farbív a osladené vysokofruktózovým kukuričným sirupom, ktorý robí detí na ňom závislými.
Všetky tieto veci totiž prispievajú k hyperaktivite.
Tiež k tomu prispieva aj menej televízie v štýle hudobnej stanice MTV, v ktorej dominuje rýchly strih. To umožňuje deťom ľahšie sa sústrediť na jednu vec a byť oveľa viac trpezlivejšími.
Ako trávia voľný čas francúzske deti
Francúzske deti pravdepodobne trávia aj viac času vonku aktivitami ako sú jazdenie na bicykli alebo hra na ihrisku. Či hraním futbalu. Tieto veci v poslednom čase inde výrazne upadávajú.
Namiesto nich sa video hry a televízia považujú za bezpečný spôsob výchovy detí. Veď predsa, vonku sa im môže prihodiť toľko hrozných vecí. Musíte tam dávať na ne pozor, aby sa nezranili alebo nezašpinili.
Som šťastný, že ja som mal tú možnosť vyrastať v dobe, keď ste mohli vidieť deti jazdiace na bicykloch takmer všade, dokonca aj do školy a späť, budovať ich „bunkre“ na kríkmi zarastených priestranstvách a niekedy dokonca bojujúce rôzne indiánske hry či hrať futbal všade, kde sa len dalo.
Dokonca aj pri tom všetkom, keď bolo veľa nudnej školy, vyvolávalo to v nás neposedné správanie. No nikdy sme neboli dopovaní farmaceutickými liekmi.
Tuto je príklad jednej školy v USA mimo systému verejného školstva, ktorá je energeticky menej reštriktívna a ponúka aj predmety podľa osobného záujmu detí.
Vymyslené ochorenie, ktoré mení deti v závislákov na liekoch
V roku 1998 doktor Edward C. Hamlyn z Kráľovskej akadémie všeobecného lekárstva uviedol:
ADHD je podvod za účelom spravenia deti závislými na liekoch do konca ich života.
Jeden zo zakladateľov diagnózy ADHD ako medicínskej psychiatrickej poruchy, Leon Eisenberg, priznal pred svojou smrťou v roku 2009 vo veku 87 rokov, že ADHD je najväčším príkladom vymysleného ochorenia.
Psychiatri vymenili svoje poznámkové bloky používané pri rozhovorových terapiách za bločky na recepty. Stalo sa tak vtedy, keď ich profesionálny status začal pred niekoľkými desiatkami rokov upadať.
Ako lekári medicíny, ktorí viedli aj terapie rozhovorom, mali oproti certifikovaným psychológom to privilégium, že mohli predpisovať lieky.
To potom viedlo k tomu, že sa psychiatri a farmaceutické spoločnosti napokon spolčili a vytvorili manuály ochorení, ktoré popisovali pozorované príznaky týchto domnelých ochorení.
Následne, na základe konsenzu psychiatrických konzílií, vytvorili pre každý takýto príznak liek, ktorý ho má liečiť.
Inými slovami, navrhli falošné lieky pre vymyslené ochorenia.
Základom celého bola vymyslená nerovnováha chemických látok v mozgu, ktorá mala byť zodpovedná za mentálne problémy a problémy so správaním. No a podobne, ako na každý vírus a každú baktériu mali farmaceutické firmy liek, tak mali liek aj na každú odchýlku duševného stavu.
Ako sa dnes predpisujú psychiatrické lieky
Takže napokon to dospelo do štádia, že psychiater má s dospelým či s dieťaťom 15 minútový rozhovor a na jeho konci predpíše recept na nejaký liek.
Ďalšie návštevy potom rozhodnú o ďalších receptoch podľa toho, či sa pacient náhodou nevybral na zabíjačskú výpravu (ako napríklad taký nórsky Breivik) alebo sa nepokúsil spáchať samovraždu ako vedľajší efekt predošlých predpísaných liekov.
Celé to končilo tak, že sa dnes deťom prepisujú lieky ako Ritalin či Adderall (amfetamín) už vo veku 3 rokov. Áno, ide o podobnú drogu aká sa predáva na čiernom trhu.
Tí z vás, ktorí vedia anglicky, si môžete na túto tému pozrieť zaujímavé video:
Záver
Dnes napríklad len v USA žije 5 miliónov detí, ktoré boli školskými a inými zariadeniami klasifikované ako deti s problémovým správaním a užívajú uvedené lieky. No a potom tu máme ešte antidepresíva pre ťažšie prípady.
Ide o liekovú kultúru, ktorá je, bohužiaľ, úplne legálna. Je však rovnako sociálne a psychologicky nebezpečná ako tvrdé drogy.
Zdroj: Badatel.net
Súvisiace články
- Popredný neurológ tvrdí, že hyperaktivita u detí neexistuje. O čo teda ide?
- Čo zlepší prospech a rozvoj vašich detí lepšie než domáce úlohy
- Školy v Texase urobili túto jednu vec a vyriešili tak poruchu pozornosti u detí
- Miera ADHD u amerických školákov je teraz 1 z 9, pričom hlavné príčiny sa ignorujú
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
zijem vo Francuzku uz 20 rokov a pozorujem, ze deti maju tie iste problemy s pozornostou a hyperaktivitou ako inde… cim dalej tym viac konzumuju chemikalie… je to smutne ale je to realita…
ano, prosim, skuste prestat konzumovat chemikalie. napriklad zacnite tym, ze prestanete pouzivat extremne nebezpecny, toxicky, oxidujuci a explozie sposobujuci E948. ano, ide o latku tak nebezpecnu, ze sa dostala i na EU zoznam nebezpecnych jedov, tzv. E-cok. tato latka mimo ine prispieva k smrti jednotlivych buniek na molekularnej urovni mechanizmom cez velmi reaktivne radikaly a tiez sposobuje kazdorocne miliardoev skody v narodnom hospodarstve!
Zijem vo fr deti tu jedia sladkosti a plno inych veci, mozno este viac ako u nas. kedze tu su deti v jasliach uz od 4roch mesiacov a na umelom mlieku niekedy nikdy nekojene. rodicia su v praci casto kupuju len polotovar lebo nemaju cas varit. Nehovorim ze vsetci su taky ale vela … jedine co sa mi tu paci ze maju presny cas kedy sa je a medzitym nejedia nic.
lieky budu pchat vsade to ludi lebo je to dobry bizniz bohuzial
Dobrý deň. Bohužiaľ, dnes sa už vonku hrať nedá. Aj my sme vyrástli na hrách o indiánov, bukroch, schovávačkách, šípkovanej. Dnes /v Kremnici/ od februára do konca novembra chodím len po asfaltových cestách a chodníkoch. Na cca 30 m terénu mám 10 kliešťov. Skúsim dať deku na trávu- do 5 minút 8 kliešťov po nej pochodovalo.Lesné zvieratá sú zamorené kliešťami, že im ani nevidno oči. Do svojich 30 rokov som mala 2 kliešťov.Nepomáhajú žiadne repelenty- a predsa nebudem ani chodiť v horúcom lete nababušená v dlhých svetlých nohaviciach a nasprejovaná ako chemická fabrika. Mňa ide vyvaliť a kliešťom sa to asi páči, lebo lezú aj tak. Takže do prírody sa už nedá chodiť. Je tu aj veľa boreliózy. Mám pár dosť chorých priateľov vďaka borelióze.Lenže prečo sa niečo s tými kliešťami nerobí? Veď genetika atď. by si s tým už vedela poradiť, nech vyhynú. Takisto komáre.
No neviem, ci sa da takto zovseobecnovat. Mam par kamaratov, francuzske rodiny, deti maju najradsej biely chlieb s nutelou, ak nie je nutela, daju si medzi dva platky tabulku !!! cokolady .. vraj je to vo Francuzsku normalne … Zatial co verim, ze strava, a nedostatok pohybu vo vseobecnosti vyvolava u deti prebytok energie, problem je, ze deti (hlavne v mestach) sa nemaju ani kde hrat .. volnych priestranstiev je malo, riziko urazu na cestach je kvoli obrovskemu mnozstvu aut ovela vacsie ako v minulosti. Nehovorim o tom, ze nemaju pomaly ani cas sa hrat, a ked maju cas deti, nemaju cas rodicia .. myslim, ze co je vo Francuzsku dobre, ze skratena pracovna doba (ale asi tiez neplati celoplosne) …
Taky jsem si vždycky hrála venku, lezla po stromech, občas jsme se vymáchali v potoku a babička nás pak hnala dom 🙂 ALE nikde nebyly kvanta nebezpečných odpadků, injekční stříkačky, plechovky dokonce jsem ani nezaregistrovala takové kvanta zvířecích exkrementů, jako dnes. Na druhou stranu 12 letá neteř je venku pořád. Dokonce když se někam chystáme, prosí aby mohla jít ještě apoň na čtvrt hodinky ven. Takže asi spíš záleží jak kde a jak kdo.
A teda nemyslím, že předepisování prášků v dětském věku je zrovna žádoucí, beru to jako poslední možnost, když už nezabírá nic jiného… Měla jsem přítele co byl od puberty na antidepresivech a po roce mi bylo jasné proč. Byl to slaboch co neuměl řešit problémy. Když mi něco vadí, jdu a řeknu to a snažím se najít přijatelné řešení pro všechny strany. Když to neřeknu, musím nad tím přemýšlet a pak z toho mám jenom špatný pocit. On nic napřímo neřekl, na oko mu nic nevadilo, neměl žádný názor všechno odkýval a pak došel s tím, že mamince vadí, mamince přijde divné a vlastně tatínkovy taky… A když jsem se zeptala a co vadí tobě tak jsem z něj nic nedostala… 🙂 Vést takový život, taky skončím na antidepresivech…
ADHD má segra a nikdy žádné prášky neměla. Naši se jí věnovali, ve škole měla doučování, maturitu zvládla a chystá se na výšku… Já jsem dislektik, na základce mi řekli že se nikdy nenaučím pořádně číst a budu ráda když vystuduju učňák a mám jak maturitu tak vysokou… Chápu že epilepsie, cukrovka a pod. tam moc možností není, ale psychické a mentální problémy by se měli primárně řešit terapeuticky než chemicky. Chemická rovnováha mozku lze ovlivňovat výlety do přírody, zpíváním, kreativní činností, péčí o zvířatka a bez vedlejších účinků.
Suhlasim s nazorom na ADHD, je to diagnoza davana povacsine uplne z inych dovodov a odveci riesena liekmi, proste co sa vymyka z nejakej predstavy je hned choroba (ci uz nezbednost, nepozornost, nesustredenie atd), pritom moze ist o to, ze v tejto dobe sa detom v skutocnosti nik nevenuje.. v skole su do poctu a ocakava sa priam vojenska disciplina, doma zaroven rozmaznavane, obskakovane, bez povinnosti. Dietatu nejde cokolvek v skole, miesto ucenia sa a trvania na uceni po par minutach skoncia s pracou a hladaju diagnozu. Vzdy je na vine ucitel, skola, „vela ucenia, povinnosti“ a ked sa toto nepotvrdi tak sup psycholog a je z toho ADHA. Ak vobec, velmi blizka osoba skoncila s diagnozou odbornika ako „schizofrenia“ 😀 lebo normalny pubertiak 😀
Nesuhlasim s nazorom na stravovanie francuzkych deti Prva cesta nasich francuzkych kolegov je nemenovany fastfood, na luxusnu veceru sme skoncili v niecom ako krcma co sa volala nejak ako steak house a hlavne jedno bol neidentifikovatelny steak s hranolkami, deti mali az hranolky, ak ich vobec chceli jest… laduju vsetko mozne,len ziadna pravidelna strava zo strany rodicov, ako v skolke/skole neviem… deti su vsade rovnake 😉
Problém je, že ADHD je módní záležitost. I obyčejná nevychovaná děcka jsou dnes označována za ADHD a tím se jim leccos promine – žel, na úkor těch, kteří skutečně mají problémy. Sežeňte si film Taare zameen par, tedy Like stars on earth (dabing žel neexistuje), pochopíte, že ADHD – ač je to zkratka jenom ze začátečních písmen dvou z mnoha projevů – existuje a že tlačit na takové děti jako na nevychované, zlé, zlomyslné, hloupé a líné je týrání. Nejsem přítelem medikace, ač někdy ji sám používám – jenomže to jsou jenom zklidňující prostředky na přírodní báze a dokonce „placebo“ – homeopatie. Podle mne je podstatnější pomocí pochopení a vedení, ne trestání, kárání, nátlak, výčitky, sypoucí se na dítě neustále ze všech stran. Žel, je to realita – ti, kdo skutečně potřebují pomoc, ji nedostanou, protože se zneužívá mnohdy právě a zrovna pro ty líné, hloupé, zlomyslné a nevychované spratky. Sám mám zkušenosti – i z vlastní kůže, napsal jsem knížku o pomoci, To dítě je nepozorné, vyšla ve slovenštině ve dvou částech jako ADHD očima ADHD, i ta je zaměřená na možnosti pomoci vedením, spoluprací, změnou přístupu k dítěti a jeho činům a problémům, které skutečně existují – a přitom stačí tak málo…
Mám adhd. Bol som kedysi na liečení v vo vychovnom ústave v lubochni 1 rok odtrhnuty od rodiny. Viem ako to je ked potrebujete specialny pristup ale ho nedostavate . Nebol som grazel bol som vždy slušné dieťa len som bol nepozorný , koncentrovaný , a trpel som výbuchmi zlosti . Takže je to choroba ale miesto medikamentov je potrebný iný pristup . Pretože ako to nazvať ? Vysinuty ? Ďakujem