Užívanie antibiotík so sebou prináša ako krátkodobé tak aj dlhodobé riziká. Najmä dlhodobé riziká a s nimi spojené problémy často vyplávajú na povrch až dlho po tom, čo sme antibiotiká prestali užívať.
Preto je väčšinou takmer nemožné vypátrať medzi užívaním antibiotík a vzniknutým problémom nejakú súvislosť.
Jedným z najhorších účinkov antibiotík na náš organizmus je, že majú zničujúci vplyv na tak veľmi potrebné črevné baktérie.
Užívaním antibiotík síce vyhubíme tie baktérie, ktoré sú zodpovedné za vznik infekcií, no spolu s nimi ničíme aj všetky iné, z ktorých pozostáva náš mikrobióm (črevná mikroflóra).
Výskumom z roku 2014 sa zistila súvislosť medzi užívaním antibiotík a mierne zvýšeným rizikom (8 až 11 %) rakoviny hrubého čreva a konečníka. Pravdepodobnou príčinou boli zmeny v črevnom mikrobióme.1
Podobne aj viacero dávnejších výskumov už potvrdilo, že ľudia s menej rozmanitou štruktúrou črevných baktérií sú náchylnejší na vznik rakoviny hrubého čreva.2
A nakoniec, aj viacero najnovších výskumov opakovane došlo k rovnakému výsledku, a síce, že užívanie antibiotík výrazne mení a oslabuje mikrobióm v našom tráviacom trakte.
Tým sa oslabuje aj naša odolnosť voči baktériám, ktoré sú zodpovedné za vznik polypov na hrubom čreve. A polypy, ktoré sú vlastne prejavom abnormálneho rastu buniek, sú indikátorom predrakovinového stavu.
Dlhodobé užívanie antibiotík je spojené s vyšším rizikom vzniku polypov na hrubom čreve
Polypy hrubého čreva sú malé zhluky buniek, ktoré môžu vyrastať na vnútornej stene hrubého čreva.
Hoci obyčajne bývajú neškodné, môžu byť tiež prvým indikátorom nielen rakoviny hrubého čreva ale aj konečníka. Ak sa im potom nevenuje náležitá pozornosť a liečba, môžu prerásť do rakoviny.
Nedávny výskum, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2004 až 2010 a ktorý bol zverejnený v medicínskom žurnále Gut (Črevo), spracoval údaje od 16 600 žien vo veku 60 rokov a viac.
Zistilo sa, že u žien, ktoré užívali antibiotiká po dobu dvoch mesiacov a dlhšie bolo zvýšené riziko vzniku polypov na hrubom čreve.3
Konkrétne u žien vo veku 20 až 40 rokov, ktoré užívali lieky nepretržite po dobu aspoň dvoch mesiacov, bolo riziko vzniku polypov o 36 % vyššie v porovnaní so ženami, ktoré neužívali žiadne lieky.
A ďalej, u žien, ktoré vo veku 40. až 60. rokov dlhodobo užívali nejaký liek, bolo zistené o 70 % vyššie riziko vzniku polypov.4
Dokonca aj zdanlivo neškodné užívanie antibiotík po dobu 15 dní má za následok nezanedbateľne zvýšené riziko vzniku polypov, a to bez ohľadu na vek osoby.
Vyššie spomenutý výskum bol tiež zverejnený v medicínskom internetovom žurnále Medical News Today, kde sa okrem iného píše:
„Porovnávali sme dve skupiny žien. Prvou skupinou boli ženy, ktoré počas 20. až 60. roku svojho života neužívali žiadne antibiotiká.
Druhú skupinu tvorili naopak ženy, ktoré v tom istom období svojho života užívali antibiotiká aspoň po dobu 15 dní, a samozrejme dlhšie. U druhej skupiny bolo zistené o 73 % vyššie riziko vzniku adenómu (polypov) hrubého čreva.“5
Uvedený výskum bral pochopiteľne do úvahy len osoby, ktoré užívali antibiotiká priamo vo forme liekov.
Je potrebné si však uvedomiť, že určitý vplyv na nás môžu mať aj antibiotiká obsiahnuté v strave (najmä v mäse zvierat, ktorým sú pri chove podávané malé dávky antibiotík).
Výskum už viackrát opakovane potvrdil, že užívanie antibiotík môže byť jednou z hlavných príčin rakoviny hrubého čreva
Podľa vedcov teda antibiotiká „v podstatnej miere menia mikrobióm hrubého čreva tým, že redukujú rozmanitosť a množstvo črevných baktérií. Výsledkom toho je oslabená odolnosť organizmu voči choroboplodným baktériám.“
Problémom však je, že aj tieto choroboplodné baktérie, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami, môžu mať rovnako za následok zápalové ochorenia čriev, čo je len ďalším rizikovým faktorom pre vznik rakoviny hrubého čreva.6
Dr. Andrew Chan, vedúci pracovník výskumného tímu a profesor medicíny na Harvard Medical School (Lekárska fakulta Harvardskej univerzity), sa pre televíznu stanicu CBS News vyjadril nasledovne:7
„Výsledky nášho výskumu hovoria o tom, že zmeny v prirodzenej črevnej mikroflóre zapríčinené užívaním antibiotík zvyšujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Aby sme však lepšie pochopili súvislosť medzi zmenou v štruktúre črevných baktérií a rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva, bude potrebné vykonať ešte viacero výskumov.“
Ako sme už spomenuli, nie je to po prvýkrát, čo bola zistená súvislosť medzi užívaním antibiotík a vznikom rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Ďalší výskum z roku 2016 zistil, že s rastúcou spotrebou antibiotík dochádza aj k rastúcemu výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka. Platí tu tiež vzťah, že čím častejšie osoba antibiotiká užíva, tým je u nej väčšie riziko vzniku rakoviny.8
V súhrne z výskumu v rokoch 2004 až 2010 sa uvádza: „Zdá sa, že nerovnováha a oslabenie prirodzených črevných baktérií, ktoré sú spôsobené do veľkej miery moderným štýlom stravovania, majú za následok vyššie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka.“
Je potom viac než jasné, že okrem moderného štýlu stravovania sú veľkým problémom aj antibiotiká vzhľadom na ich škodlivé účinky na našu črevnú mikroflóru.
Čo je potrebné vedieť pred kolonoskopickým vyšetrením
Lekári v Spojených štátoch sa zhodujú v tom, že osoby vo veku 50 rokov a viac by mali podstúpiť kolonoskopiu (vyšetrenie hrubého čreva) raz za desať rokov.
Ďalšia možnosť je tzv. flexibilná sigmoidoskopia, ktorú je možné podstúpiť raz za päť rokov. Lekári odporúčajú tieto vyšetrenia ako spôsob, ktorým možno pozorovať zdravotný stav hrubého čreva a predísť tak možným rizikám, akým je aj rakovina hrubého čreva.
Nástroje, ktoré sa používajú pri oboch spomenutých typoch vyšetrení, sú flexibilný sigmoidoskop a kolonoskop. Oba tieto nástroje sú finančne náročné, čo znamená, že sú určené na opakované použitie.
Z toho vyplýva, že pred každým ďalším použitím musia byť tieto nástroje dôkladne vyčistené a sterilizované zvonka aj zvnútra. A práve v tom je ten háčik.
Dr. David Lewis, PhD., vyslúžilý mikrobiológ pracujúci pre Americkú agentúru ochrany životného prostredia (Environmental Protection Agency (EPA)) tvrdí, že dezinfekčná procedúra, po ktorej by mali byť kolonoskop a sigmoidoskop úplne sterilné, nie je celkom účinná a spoľahlivá.
Vzniká tu teda riziko prenosu infekčného ochorenia.
Duodenoskop je ďalší podobný nástroj, ktorý sa používa pri liečbe rakoviny, žlčových kameňov, ako aj problémov so žlčou a pankreasom.
Začiatkom roka 2017 bolo v súvislosti s jeho použitím zistených 25 prípadov nákazy baktériami odolnými voči liečbe. Celkový počet osôb, ktoré dostali infekčné ochorenie po použití tohto duodenskopu, bol však až 250.9
A to predstavuje závažný problém, keďže prístroje používané pri kolonoskopii, sigmoidoskopii a duodenskopii prechádzajú od roku 2016 naozaj dôkladným čistením a sterilizáciou pred každým ďalším použitím.
Procedúra sterilizácie týchto prístrojov sa začala brať vážne po tom, ako začalo byť jasné, že bez nej je prenos infekcie z jedného pacienta na druhého takmer istý.
Spoločnosti, ktoré tieto nástroje vyrábajú tvrdia, že problém s ich sterilizáciou už vyriešili. Patty Murrayová, senátorka za demokratov v Spojených štátoch, odvtedy tieto spoločnosti stále žiada o poskytnutie dôkazu o účinnosti čistenia a sterilizácie kolonoskopov, sigmoidoskopov a duodenskopov medzi jednotlivými vyšetreniami.10
Aj nedôkladná príprava kolonoskopu pred vyšetrením môže zapríčiniť nerovnováhu v mikroflóre hrubého čreva
Väčšinu kolonoskopov nie je možné ošetriť a sterilizovať použitím vysokej teploty. Ich testovaním sa navyše ukázalo, že 80 % procedúr a prípravkov určených na ich sterilizáciu, je väčšinou úplne neúčinných.
Vzniká tu potom veľké riziko prenosu všetkých možných druhov infekcie z jedného pacienta na druhého.
Keď vezmeme do úvahy, že dochádza stále k častejšiemu výskytu baktérií odolných voči liekom a že tieto baktérie stoja za väčšinou infekčných ochorení, kolonoskopické vyšetrenie potom predstavuje vážny problém.
Dobrou správou však je, že existujú spôsoby, ako si môžeme naše zdravie chrániť a na minimum tak znížiť možnosť infekčnej nákazy. Pred tým, ako sa rozhodneme pre kolonoskopické vyšetrenie, by sme si však mali položiť niekoľko dôležitých otázok:
1. Aké procedúry sa používajú na čistenie a sterilizáciu endoskopu medzi jednotlivými vyšetreniami na klinike, v ktorej sa chceme nechať vyšetriť?
2. Aký čistiaci prostriedok tu používajú na čistenie endoskopu? Ak na čistenie používajú kyselinu peroctovú, šanca, že po predošlom pacientovi dostaneme infekčnú nákazu, je takmer nulová.
Ak však na klinike, kde sa chceme nechať vyšetriť, používajú na čistenie a sterilizáciu endoskopu glutaraldehyd (jeho obchodný názov je Cidex), nájdime si radšej inú kliniku, kde používajú kyselinu peroctovú.
Dôvodom je, že hoci Cidex (glutaraldehyd) NEMÁ schopnosť bezpečne vyčistiť a sterilizovať endoskop, napriek tomu ho používa približne až 80 % kliník.
3. Ak je to možné, skúsme zistiť, či na klinike, kde sa chceme dať vyšetriť, boli už nejakí pacienti po kolonoskopickom vyšetrení hospitalizovaní z dôvodu infekčnej nákazy.
Ďalšou bežne používanou možnosťou je pripraviť sa na kolonoskopické vyšetrenie tak, že vykonáme výplach nášho tráviaceho traktu pomocou silných laxatív (preháňadiel).
Avšak laxatíva, rovnako ako antibiotiká, môžu zapríčiniť oslabenie a nerovnováhu v našich črevných baktériách.11
Uvedené možno považovať za tie najdôležitejšie fakty, ktoré by sme mali starostlivo zvážiť, ak rozmýšľame o kolonoskopii ako o preventívnom vyšetrení nášho hrubého čreva.
Starostlivosť o zdravie nášho hrubého čreva je tým prvým krokom k jeho ochrane
Zdravie našich čriev priamo vplýva na celkové zdravie nášho organizmu. Preto je potrebné si uvedomiť, že v starostlivosti o hrubé a tenké črevo platia takmer tie isté zásady.
Napríklad, podľa zistení jedného výskumu, konzumácia sušených sliviek vplýva priaznivo na tvorbu baktérií v hrubom čreve, čím znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.12
Dôležitý je tiež dostatočný príjem vlákniny. Každými 10 gramami vlákniny navyše, ktoré sa nám podarí prijať v strave, sa znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva o 10 %.13
Najlepším zdrojom vlákniny je zelenina. Ďalšie potraviny bohaté na obsah vlákniny sú psyllium (plevy skorocelu indického), ľanové semienka, konopné semienka a chia semienka – všetky obsahujú dostatočné množstvo rozpustnej, ako aj nerozpustnej vlákniny.
Vo všeobecnosti sa odhaduje, že ideálne denné množstvo vlákniny je 50 g na 1000 kalórií v strave. Rastúcej obľube sa tiež tešia fermentované (kvasené) potraviny.
Vďaka svojim blahodarným účinkom na črevnú mikroflóru sú považované za prirodzené preventívne liečivo proti mnohým chorobám a pochopiteľne, proti rakovine hrubého čreva.
Napríklad, butyrát sodný (kyselina maslová) je mastná kyselina s krátkym reťazcom, ktorá vzniká fermentáciou (kvasením) vlákniny v čreve.
Bolo zistené, že butyrát sodný sa v hrubom čreve podieľa na rýchlejšej programovanej smrti buniek (apoptóze), ktoré, keby sa množili nekontrolovane, by mohli zapríčiniť rakovinu hrubého čreva.14
Povedané v skratke, najdôležitejším preventívnym opatrením pred rakovinou hrubého čreva je zaradiť do našej stravy čo najviac zeleniny, fermentovaných (kvasených) potravín a potravín s vysokým obsahom vlákniny.
Dôvod je celkom zrejmý – práve uvedený druh potravín sa najviac podieľa na tvorbe a udržiavaní zdravej mikroflóry v našich črevách.
Podľa jednej štúdie sa „črevné baktérie v spolupráci s našou stravou môžu podieľať buď na znižovaní, alebo aj naopak, na zvyšovaní rizika vzniku určitých druhov rakoviny hrubého čreva a konečníka“.15
Vyhýbajme sa konzumácii priemyselne spracovaného mäsa, ako aj konzumácii mäsa zvierat, ktorým sú pri chove podávané malé dávky antibiotík
Veľa výskumov už opakovane potvrdilo, že konzumácia priemyselne spracovaného mäsa, ako aj mäsa so zvierat, ktorým sú pri chove podávané antibiotiká, prispieva k zvýšenému výskytu rakoviny hrubého čreva.
Mäso týchto zvierat totiž obsahuje zvyšky antibiotík a iných látok, ktoré im boli pri chove pridávané do krmiva. A práve tieto zvyšky antibiotík a iných chemických látok zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Priemyselne spracované mäso je také, ktoré je konzervované údením, sušením, solením či pridávaním chemických konzervačných látok.
Patrí sem najmä slanina, šunka, pastrami (konzervované chudé mäso), saláma, pepperoni (pikantná saláma), hot dog a tiež niektoré druhy klobás.
Nitráty, ktoré sa nachádzajú v spracovanom mäse, sa vo väčšine prípadov rýchlo zmenia na nitrozamíny. A znova, bola zistená jednoznačná súvislosť medzi prítomnosťou nitrozamínov v ľudskom organizme a zvýšeným rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny.
Svetový fond pre výskum rakoviny (World Cancer Research Fund (WCRF)) vykonal v roku 2007 analýzu, pomocou ktorej zistil, že už konzumácia jednej klobásy denne môže viesť k zvýšenému riziku vzniku rakoviny čriev.16
Presnejšie, konzumácia 50 gramov priemyselne spracovaného mäsa denne (menšia klobáska alebo tri plátky slaniny) viedla k 20 % zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku rakoviny.
Odborníci tiež odhadujú, že u osôb, ktoré konzumujú najviac červeného mäsa (v jednom výskume sa jednalo o 140 gramov červeného mäsa denne) je o 24 % vyššie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka v porovnaní s osobami, ktoré konzumovali najmenej červeného mäsa.17
Samotné červené mäso však zrejme nie je problém – problémom je spôsob, akým je mäso pripravované a takisto zdroj, z ktorého mäso pochádza.
Napríklad červené mäso z voľného chovu (bio mäso resp. mäso z fariem) obsahuje zlúčeniny, ktoré majú protirakovinové účinky.
Ohľadom mäsa vám teda určite odporúčame konzumovať len organické mäso z voľného chovu, ktoré v kuchyni spracujeme čo najmenej – tzn. opečieme ho len veľmi mierne.
Na udržanie si optimálneho zdravia potrebujeme v strave aj určité množstvo živočíšnych bielkovín, pravdou však tiež je, že väčšina z nás už prijíma viac bielkovín než je nutné (a zdravé).
Čo ešte môžeme spraviť pre zníženie rizika vzniku rakoviny hrubého čreva?
Rakovina hrubého čreva a konečníka je popri rakovine kože tretím najčastejším typom rakoviny v Spojených štátoch.
Zo všetkých typov rakoviny, ktoré sa končia úmrtím, je rakovina hrubého čreva a konečníka u žien na treťom a u mužov dokonca na druhom mieste.18
V roku 2017 bolo v Spojených štátoch zistených 95 500 prípadov rakoviny hrubého čreva a prognóza Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (American Cancer Society (ACS)) na rok 2018 nie je o nič veselšia.
Preto je veľmi dôležité vedieť, ktoré opatrenia v našej životospráve sú účinnou prevenciou proti tomuto typu rakoviny.
Pochopiteľne, prvým dôležitým krokom je obmedziť užívanie antibiotík na nevyhnutné minimum. Ako už vieme, prítomnosť antibiotík v našom organizme nielenže zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva, ale môže viesť aj k množstvu iných problémov.
Pri nákupe mäsa ale aj mliečnych výrobkov dbajme o to, aby sme si vyberali tie, ktoré sú organické a neobsahujú žiadne antibiotiká.
Okrem toho samozrejme existuje viacero metód, a najmä zmien v životnom štýle, ktorých uplatňovaním výrazne znížime riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Tu sú niektoré z nich:
1. Jedzme viac zeleniny
Zelenina obsahuje celú škálu antioxidantov, ako aj iných látok, ktoré sú veľmi účinné proti vzniku množstva chorôb. Tieto antioxidanty a iné látky (napr. horčík) by sme v iných druhoch potravín hľadali len ťažko.
Výsledky jednej meta-analýzy prezrádzajú, že každým zvýšením príjmu horčíka o 100 mg sa znížilo riziko vzniku nádoru hrubého čreva a konečníka o 13 %, a taktiež sa znížilo riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka o 12 %.19
Okrem horčíka treba tiež spomenúť rastlinné chemikálie známe ako fytochemikálie. Svojimi účinkami tlmia zápaly organizmu a odstraňujú z neho karcinogény.
Okrem toho sa fytochemikálie tiež podieľajú na regulácii množenia buniek, pomáhajú organizmu zbaviť sa starých buniek a pomáhajú tiež pri údržbe a obnove našej DNA.
2. Prijímajme dostatok vitamínu D
Aj nedostatok vitamínu D patrí medzi rizikové faktory vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Podľa jedného z výskumov, ktorý bol zverejnený v medicínskom žurnále Gut (Črevo), osoby s vyššou hladinou vitamínu D v krvi boli menej náchylné na vznik nádoru hrubého čreva a konečníka.20
Je tomu tak asi z toho dôvodu, že vitamín D je užitočným pomocníkom nášho imunitného systému, ktorý sa potom aj účinne bráni proti rastu rakovinových nádorov.
3. Cvičme
Dnes už máme k dispozícii množstvo presvedčivých dôkazov o tom, že pravidelné cvičenie významne znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.21
Napríklad, ďalší z výskumov zistil, že u osôb, ktoré sa pravidelne venujú fyzickej námahe, je o 30 až 40 % nižšie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva v porovnaní s fyzicky neaktívnymi osobami.
Toto zistenie sa vzťahuje rovnako na mužov, ako aj na ženy.22
4. Obmedzme pitie alkoholu a skoncujme s fajčením
Nadmerná konzumácia alkoholu, ako aj fajčenie sú bezpochyby zodpovedné za zvýšené riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Pokiaľ ide o alkohol, umiernená konzumácia sa vo všeobecnosti definuje ako 1,5 dl vína, 3,5 dl piva alebo 0,3 dl tvrdého alkoholu po jedle na deň.
Ak sa vaša súčasná konzumácia alkoholu pohybuje približne na uvedených hodnotách, najlepším odporúčaním je aj tak alkohol z nášho života postupne úplne vyradiť.
A hoci to nebude ľahké, to isté platí aj o fajčení. Množstvo cigariet by sme mali postupne začať znižovať, až jedného dňa s týmto zlozvykom skoncujeme úplne.
5. Udržiavajme si zdravú hmotnosť a relatívne nízke množstvo telesného tuku
Nemalý počet výskumov už potvrdil súvislosť medzi obezitou a zvýšeným rizikom vzniku približne 12 rôznych typov rakoviny, vrátane rakoviny hrubého čreva.
Jeden výskum z roku 2014 analyzoval údaje od viac než 5 miliónov osôb vo veku 16 rokov a viac a zistil, že každé zvýšenie telesnej hmotnosti o 5 kg viedlo k zvýšenému riziku vzniku 10 rôznych typov rakoviny.23
Ak teda máme nadváhu či dokonca obezitu, už len malé zníženie našej telesnej hmotnosti sa prejaví nezanedbateľným zlepšením nášho zdravotného stavu.
A z pohľadu prevencie pred rakovinou je veľmi dôležité zbaviť sa najmä zásob tuku, ktoré majú tendenciu ukladať sa na bruchu – prebytočný tuk na bruchu tiež zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a to aj v prípade, že nemáme nadváhu.
Zdroje
2 J Natl Cancer Inst. 2013 Dec 18;105(24):1907-11.
5 Medical News Today April 5, 2017
8 Dig Dis Sci. 2016 Jan;61(1):255-64.
9, 10 Los Angeles Times April 4, 2017
11 Washington Post May 19, 2015
12 CBS Houston September 29, 2015
13 Nu Cancer. 2005;53(1):117-25.
14 Factors Determining the Apoptotic Response of Colorectal Carcinoma Cells to Butyrate, a Fermentation Product Derived from Dietary Fiber (2009)
15 Medical News Today January 27, 2017
16 World Cancer Research Fund: Food Nutrition, Physical Activity, and the Prevention of Cancer: a Global Perspective November 2007
17 Cancer Res March 15, 2010 70; 2406
18 American Cancer Society, Colorectal Cancer
19 The American Journal of Clinical Nutrition September 2012
21 J. Nutr. November 1, 2002 vol. 132 no. 11 3456S-3464S
22 Medicine & Science in Sports & Exercise: November 2003 – Volume 35 – Issue 11 – pp 1823-1827
23 Lancet August 14, 2014 [Epub ahead of print]
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Baktérie vo vašom čreve dokážu predvídať, či máte riziko kolorektálneho karcinómu
- Ak budete robiť týchto 9 vecí, možete predísť až 50 % prípadov rakoviny hrubého čreva
- Rob Mooberry, otec dvoch detí, tvrdí, že si vyliečil rakovinu hrubého čreva takto
- Antibiotiká u detí (kojencov) môžu vyvolať astmu a prejavy alergie
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár