Úzkosť. Všetci sme ju už zažili.
Pre niektorých to je maličkosť. Pre iných zmrzačenie.
Ale vždy, keď k tomu dôjde, jedna vec zostáva stále faktom:
„Čím viac sa začneme zaoberať samotnou úzkosťou, tým to bude horšie.“
Môže sa z toho stať začarovaný kruh, ktorý sa nedá zastaviť.
A problém, ktorý sme zažili všetci, sa stáva horší, čím viac sa ho snažíme násilím zastaviť. Čím viac proti úzkosti bojujeme, tým bude silnejšia.
Čo teda môžeme urobiť?
Podľa budhizmu existuje niekoľko užitočných trikov a princípov, ktoré je potrebné pochopiť, aby sme sa z toho dostali:
1. Nájdite pokoj prostredníctvom prijatia
Keď na vás sadá úzkosť a ovládne vás stres, stane sa ťažkým nenechať sa vtiahnuť do nič neriešiaceho premýšľania, ktoré vás i tak nakoniec oberie o zbytok energie.
Existuje však skvelá rada od majstra Zen Shunryu Suzukiho, ktorá by mohla pomôcť každému.
Ak ste sa niekedy pokúšali ovládať svoje myšlienky, pravdepodobne ste si uvedomili, že sa vynára ešte viac myšlienok.
Je to takmer ako hasenie ohňa ohňom (alebo možno výstižnejšie by bolo povedať, že je to ako „klin sa klinom vybíja“) a to aj napriek tomu, že to vyzerá ako jediná logická vec, ktorá sa dá urobiť.
Zen majster Shunry Suzuki hovorí, že „ak chcete počas svojho cvičenia/meditácie dosiahnuť dokonalý pokoj, nemali by ste byť obťažovaní, rozptyľovaní žiadnymi obrazmi, ktoré máte vo svojej mysli.
Nechajte ich vynoriť sa, a potom ich nechajte zmiznúť. Vtedy ich budete mať pod kontrolou.“
Poučka je priama a jasná – svoje myšlienky jednoducho sledujeme a poskytujeme im dostatok priestoru. Nesnažíme sa ich riadiť, ani sa ich zbaviť.
Namiesto toho, aby sme sa nimi zaoberali ako myšlienková poriadková polícia, konajme viac ako náhodný, nezainteresovaný pozorovateľ.
To isté platí aj na nepríjemné telesné pocity spôsobené úzkosťou. Jednoducho akceptujte, že existujú.
Podľa budhizmu, akceptovanie „bolesti“ spôsobuje menej utrpenia, než zbytočný boj s ním.
Treba si však zapamätať, že „akceptovanie“ je aktívny proces. Musí sa to nacvičovať.
Akceptovanie neznamená, že sa vám to páči alebo že to chcete. Znamená to, že vnútorne vedome prijmete, že to je tak, ako to je.
Lepšie povedané, rozhodnete sa, že jej (tej bolesti) umožníte, aby tu bola, keď to v danom momente zmeniť neviete.
Dovoľte sami sebe, aby ste boli takí, akí ste. Cíťte to, čo cítite, alebo ste zažili to, čo ste zažili bez toho, aby ste sa za to hanbili alebo trápili. Je to neproduktívne, nikam to nevedie a zbytočne tým zaťažíte len sami seba.
Niekedy si to môže vyžadovať veľa úsilia, ale vždy keď si cvičíte akceptovanie niečoho, vytvárate si a posilňujete nervové dráhy vo svojom mozgu, čím si to uľahčujete pre budúcnosť.
2. Prijmite zmenu
Podľa Suzukiho je akceptovanie zmeny východiskovým kľúčom k zredukovaniu úzkosti:
„Bez akceptovania skutočnosti, že všetko sa mení, nemôžeme nájsť dokonalú vyrovnanosť.
Lenže, i keď to je tak, pre človeka je ťažké to vnútorne prijať. Nie sme schopní akceptovať pravdu o pominuteľnosti, preto trpíme.“
Všetko sa mení. To je základný zákon vesmíru. Napriek tomu považujeme za ťažké akceptovať to. Pevne sa stotožňujeme so svojím zdaním, svojím telom a svojou osobnosťou. A keď sa to zmení, trpíme.
Suzuki však hovorí, že to môžeme prekonať uznaním, že obsah našej mysle neustále plynie. Všetko, čo nazývame vedomím, prichádza a odchádza.
Uvedomovať a uvedomiť si toto presne v danom momente môže rozptýliť strach, úzkosť, hnev, chamtivosť, zúfalstvo. Napríklad, ak v danom okamihu pociťujete úzkosť, viete predsa, že sa to nakoniec zmení. Musí sa to zmeniť.
Pozrime sa na citát budhistického majstra Pema Chodrona o kráse prijatia zmeny:
„Keď sa otvoríte neustále sa meniacemu, neprestajnému, dynamickému charakteru svojej vlastnej bytosti a skutočnosti, zvyšujete svoju schopnosť milovať a starať sa o iných ľudí a schopnosť nebáť sa.
Ste schopní udržať si otvorené oči, otvorené srdce a otvorenú myseľ. A všimnete si, keď sa ocitáte v zajatí predsudkov, zaujatosti a agresie.
Vyvíjate v sebe chuť už viac nepolievať vodou tie negatívne semená. Odteraz až do dňa, keď zomriete.
A začnete premýšľať o svojom živote ako o ponuke nekonečných príležitostí a o tom, ako začať robiť veci inak.“
3. Vedome sa sústreďte na svoje zmysly
Ďalšou stratégiou, ktorá môže pomôcť pri zvládaní úzkosti, je uzemnenie seba samého zameraním sa na svoje zmysly, napríklad na dýchanie.
Neuroveda zistila, že ľudia majú vo svojom mozgu dve rôzne siete nastavenia, zostavy na zvládnutie sveta: predvolenú sieť a sieť priamych skúseností.
Predvolená sieť je vo väčšine času aktívna, najmä vtedy, keď sa strácame vo svojich myšlienkach.
Ak je však aktívna práve sieť priamych skúseností, zažívanie skúseností sa odohráva úplne iným spôsobom.
Keď je aktivovaná táto sieť, nerozmýšľate cieľavedome nad minulosťou alebo budúcnosťou, inými ľuďmi alebo dokonca o sebe. Je to skôr o tom, že pociťujete informáciu, ktorá prichádza do vašich zmyslov.
Napríklad, ak ste v sprche, môžete sa sústrediť na teplo vody, ktorá sa dotýka vášho telo.
Zaujímavosťou je, že obe tieto siete sa nepriamo navzájom korelujú. Ak umývate riad pred tým, než idete na nejaké stretnutie, je málo pravdepodobné, že si budete všímať ranu na svojej ruke.
Je to preto, lebo sieť priamej skúsenosti je práve v danej situácii menej aktívna. V danej situácii nepociťujete až natoľko svoje zmysly.
Našťastie to funguje v oboch smeroch. Keď zámerne zameriate svoju pozornosť na prichádzajúce senzorické údaje, ako napríklad na pocit z vody na rukách počas umývania riadu, znižuje to aktiváciu hovorového obvodu.
To je dôvodom, prečo môžu fungovať meditačné dychové cvičenia v čase, keď pociťujete úzkosť. Svoju pozornosť totiž zameriavate na zmyslové skúsenosti svojho dýchania. Vaše zmysly sú v tom momente živšie.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
MYSLÍM SI,ŽE TYTO ČLÁNKY JSOU POUČNÉ A V DNEŠNÍ DOBĚ VELMI NÁPOMOCNÉ PRO MNOHO LIDÍ,KTEŘÍ BOJUJÍ Z ÚSKOSTÍ A DEPRESÍ 😀 JÁ SE RÁDA POUČÍM,DĚKUJI VÁM DANA
Uzkosti a stresu se nezbavite nevedomosti v clanku tzv.mistra semantiky. Nebyt plni neovadnute mysli, smyslu, tela, osudu, zamereny na sebe, spolecnosti atd. Smyslem zivota neni smyslovy pozitek ani negovani myslenek. Ale obnoveni sveho puvodniho postaveni. Zadny trik spekulanta nikoho nevysvobodil ze rozeni, nemoci, stari a smrti. Podminenemu nelze pomoci zadnou svetskou yogou, askezi, obeti, davani milodaru, styk s nezadoucimi a uz vubec necistou osobou v zari falesneho ega a negovani mysli. Mysleni nelze zastavit.Pouze nasměrovat na kvalitu dobra a vše, co je v kvalitě vášně a nevědomosti odmitnout.Je treba mit vzor.Ten neni v tomto podminenem systemu vubec zahrnut.Mysl, smysli, telo, ego, inteligenci, nelze potlacit, musi slouzit dobru a tem, kteri zrealizovali vyssi poznani, sluzbu Absolutni Pravde, jsou osvobozeni z materialniho mysleni, moci, penez, nezadoucich veci, styku necistych osob, musi byt na moralni, eticke, dusevni urovni, bez nasili, plni milosti, cistoty odrikani atd. atd. Prijmout zmenu v iluzi telesneho pojeti je nesmysl. Kdyz nevime co je patricne a co nepatricne, je to jako zvykat prezvykane denodenne. Zmena prichazi jen v cistote! Smysli jsou nasi nepratele a tento článek vas jen odrazuje od zmeny a pripoutava na neciste smysli.Co maji smysli? Chtic, hnev a chamtivost. Z nich se vytvari hnev, zmatenost, iluze, silenstvi, neuspokojenost, nesoucitnost, pripoutanost na telo, neznalost duše, mysli a nezadouci inteligence. Co dál? Jist spat, parit se a mit nedovoleny styk? Tak na to clanek smeruje. Zvirata to delaji take! Ne meditace o nicem, poznani nevedomosti, uceni nemoralnosti, odpoutanost od cistoty a stale opakovani s nezadouci spolecnosti. Kdo jsme, kam jdeme a kam dojdeme?