Vedci ukazujú, ako vďačnosť doslova mení ľudské srdce a molekulárnu štruktúru mozgu

Vďačnosť je zvláštna vec. V niektorých častiach sveta môže byť extrémne vďačný ten, kto dostane pohár čistej vody, trochu jedla alebo obnosený pár topánok.

Inde sa zasa môžete stretnúť s tým, ako sa tí, čo majú všetko, čo k životu potrebujú, sa neustále na niečo ponosujú. To, čo dnes máme, je to, čo sme kedysi predtým chceli. Napriek tomu však pretrváva presvedčenie, že kľúčom k šťastiu je získavanie stále ďalších a ďalších hmotných statkov.

Kde sídli šťastie?

Iste, takéto nazeranie môže to byť pravda, ale také šťastie je len dočasné. Pravda je, že šťastie je našou vnútornou záležitosťou.

Je to záležitosť pohľadu a vo svete, kde sme sústavne nútení cítiť sa, akoby nám niečo chýbalo a chcieť stále viac, môže byť ťažké dosiahnuť či prežívať skutočné šťastie.

Mnohí z nás sa pre zažívanie radosti a šťastia stále pozerajú na vonkajšie faktory, v skutočnosti sa však všetko vzťahuje k vnútornej práci.

Ide tu o niečo, čo práve začína chápať aj veda. Ukazuje to aj súčasný výskum, ktorého autorom je Výskumné centrum bdelosti mysle Kalifornskej univerzity Los Angeles. Podľa nich:

„Býť vďační mení molekulárnu štruktúru mozgu, udržiava činnosť sivej hmoty a robí nás zdravšími a šťastnejšími. Keď pociťujete šťastie, pôsobí to na nervový systém. Ste pokojnejší, menej vznetliví a vzdorovití. Ide o skutočne skvelý spôsob, ako sa starať o svoju pohodu.“

Štúdie skúmajúce šťastie

Je veľa štúdií dokazujúcich, že ľudia, ktorí rátajú svoje dary iným, zvyknú byť oveľa šťastnejší a zažívajú menej depresie. Pre jednu štúdiu naverbovali výskumníci ľudí s duševnými zdravotnými ťažkosťami, vrátane ľudí, trpiacich úzkosťou a depresiou.

Štúdia obsiahla takmer 300 dospelých, ktorých náhodne rozdelili do troch skupín. Táto štúdia bola od Kalifornskej univerzity v Berkeley.

Všetkým skupinám poskytli poradenské služby, no prvej skupine tiež dali pokyn napísať každý týždeň po dobu troch týždňov jeden vďačný list inej osobe, zatiaľ čo druhá skupina mala písať o svojich najhlbších myšlienkach a pocitoch z negatívnych skúseností. Tretia skupina žiadnu písomnú aktivitu nevykonávala.

Na čo prišli? V porovnaní s účastníkmi, ktorí písali o negatívnych skúsenostiach alebo tými, ktorí prijali len poradenstvo, udávali tí, čo písali listy vďačnosti, významne lepšie duševné zdravie už 12 týždňov po skončení písomného cvičenia.

Naznačuje to, že vďačnosť môže byť prospešná nielen pre zdravých, dobre nastavených jedincov, ale aj pre tých, ktorí bojujú s obavami o svoje duševné zdravie.

Vlastne sa zdá, že cvičenie vďačnosti po prijatí psychologického poradenstva prináša väčší úžitok, než len samotné poradenstvo, a to aj vtedy, keď je cvičenie vďačnosti krátke.

Predošlá štúdia o vďačnosti, vykonaná Robertom A. Emmonsom, PhD. na Kalifornskej univerzite v Davise a jeho kolegom Mikeom McCulloughom z Univerzity Miami, náhodne určila účastníkov k prideleniu jednej z troch úloh.

Každý týždeň mali účastníci krátke zhrnutie. Jedna skupina opisovala päť vecí, ktoré sa udiali za predošlý týždeň a za ktoré boli vďační, ďalšia skupina zaznamenávala každodenné problémy predošlého týždňa, ktoré sa im nepáčili a neutrálnu skupinu požiadali o uvedenie piatich udalostí či okolností, ktoré na nich urobili dojem, no nepovedali im, či sa majú zamerať na to pozitívne alebo negatívne.

O desať týždňov neskôr mali účastníci z vďačnej skupiny ako celok lepší pocit zo svojich životov a boli o celých 25 % šťastnejší než problémová skupina. Udávali menej ponôs na zdravotný stav a v priemere o 1,5 hodiny viac cvičili.

Čo všetko pre nás robí vďačnosť

Výskumníci z Berkeley identifikovali, ako by vlastne mohla fungovať vďačnosť v našich mysliach a telách. Zo svojho výskumu ponúkli štyri postrehy naznačujúce, čo tie  psychologické prínosy vďačnosti spôsobuje.

• Vďačnosť nás zbavuje toxických emócií.
• Vďačnosť pomáha aj vtedy, keď ju nezdieľate.
• Prínosy vďačnosti si vyžadujú čas a cvik. Možno ju nebudete pociťovať hneď.
• Vďačnosť má na mozog pretrvávajúce účinky.

Časť s mozgom je veľmi zaujímavá. Výskumníci z Berkeley použili na meranie mozgovej aktivity skener funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI), zatiaľ čo ľudia z každej skupiny plnili úlohu „zaplať vopred“.

Počas úlohy dostávali peniaze od „milej osoby“. Jedinou požiadavkou tejto osoby bolo, aby, ak pociťujú vďačnosť, peniaze niekomu odovzdali.

Robili to preto, lebo chceli rozlíšiť medzi činmi, motivovanými vďačnosťou a činmi, vyvolanými inými motiváciami, ako sú pocit zaviazanosti, viny alebo tým, čo si myslia iní.

Dôležité je to preto, lebo vďačnosť sa nedá predstierať, musíte ju naozaj cítiť. Keď vďačnosť necítite, alebo pocit vďačnosti cvičíte podnikaním nevyhnutných krokov, ako je vedenie denníka vďačnosti, tak možno toľko radosti a šťastia neprežívate.

Vo svete, kde sa emócie v škole fakticky neučia a dôraz sa kladie na snahu o čo najlepšie známky, nie je nič nenormálne, keď máte problém pociťovať vďačnosť.

Obzvlášť pochopiteľné je to vtedy, keď ste vyrastali v západnom svete, ktorý je plný konzumu a konkurencie. Teda vo svete, v ktorom sme sústavne nútení pociťovať, že nám niečo chýba, a preto sa musíme snažiť o viac.

Účastníkov požiadali o ohodnotenie toho, akú vďačnosť pociťovali k osobe, ktorá im dávala peniaze a ako veľmi chceli platiť vopred z nejakého dobročinného dôvodu, a tiež toho, ako previnilo by sa podľa nich cítili, keby nepomohli. Dostali aj dotazníky na posúdenie vďačnosti, akú pociťovali celkovo.

Zistili sme, že u všetkých účastníkov platilo, že keď sa ľudia cítili viac vďační, líšila sa aktivita ich mozgu od mozgovej aktivity, vzťahujúcej sa k pocitom viny a túžbe pomôcť veci.

Konkrétnejšie, zistili sme, že keď ľudia, ktorí sú celkovo vďačnejší, dali na záležitosť viac peňazí, prejavovali vyššiu neurálnu senzitivitu v strednom prefrontálnom kortexe, oblasti mozgu súvisiacej s učením a rozhodovaním.

To naznačuje, že ľudia, ktorí sú vďačnejší, si tiež dávajú viac záležať na tom, ako vďačnosť prejavujú.

Najzaujímavejšie zistenie ohľadne vplyvu vďačnosti na mozog

Najzaujímavejšie bolo, že po porovnaní tých, ktorí písali vďačné listy s tými, ktorí to nerobili, vykazovali pisatelia listov vďačnosti na funkčnej magnetickej rezonancii (fMRI) vyššiu aktiváciu v strednom prefrontálnom kortexe.

Ohromujúce je to preto, že tento účinok bol zistený tri mesiace po tom, ako sa začalo písanie listov.

Ukazuje to, že prosté vyjadrovanie vďačnosti môže mať pretrvávajúce účinky na mozog.

Hoci toto zistenie nie je konečné, naznačuje, že cvičenie vďačnosti môže pomôcť trénovať mozog k tomu, aby bol neskôr citlivejší k prežívaniu vďačnosti, čo by mohlo časom prispieť k zlepšeniu duševného zdravia.

Dôležité je tiež všimnúť si, že nedávna štúdia práve objavila mozgovú sieť, ktorá „spôsobuje pocity vďačnosti. Štúdia by mohla podnietiť k ďalšiemu zisťovaniu toho, ako tieto ´stavebné kamene´ transformujú sociálne informácie na zložité emócie“.

A čo srdce?

Vyššie uvedená práca a výskum sú skvelé, no kde v skutočnosti tieto pocity prežívame? Očividne nie sú produktom nášho mozgu, sú produktmi nášho vedomia a keď ich pociťujeme, mozog reaguje.

Výskumníci teraz objavujú, že reaguje aj srdce a že v skutočnosti by mohlo byť za vysielanie týchto signálov do mozgu zodpovedné práve ono.

Skvelú prácu odviedla v Inštitúte HearMath skupina prestížnych a medzinárodne uznávaných lídrov vo fyzike, biofyzike, astrofyzike, vzdelávaní, matematike, strojárstve, kardiológii, biofeedbacku a psychológii (a tiež ďalších vedných disciplínach).

Ich práca, ako aj mnohé ďalšie, dokázala, že keď človek pociťuje skutočne pozitívne emócie, ako sú vďačnosť, láska či uznanie, vytepáva srdce odlišný odkaz, ktorý rozhoduje o tom, aký druh signálov je vysielaný do mozgu.

A nielen to. Keďže srdce vytvára najväčšie elektromagnetické pole v tele, dokázal Inštitút zozbierať významné množstvo údajov.

Podľa Rolina McCrateyho, PhD a riaditeľa výskumu v HeartMath:

„Do týchto polí sa vlastne kódujú a modulujú emocionálne informácie. Tým, že sa učíme meniť naše emócie, meníme informácie, zakódované do magnetických polí, ktoré sú vyžarované srdcom, čo môže mať vplyv na ľudí v našom okolí.

Sme zásadne a hlboko prepojení so sebou navzájom a tiež s planétou.“

Ďalší významný záver, ku ktorému Inštitút dospel:

„Jeden z dôležitých spôsobov, akým môže srdce hovoriť s mozgom a ovplyvňovať ho, je, keď je srdce koherentné – zažívajúc stabilný model sínusových vĺn v jeho rytmoch.

Keď je srdce koherentné, telo, vrátane mozgu, začína pociťovať všemožné prínosy, medzi ktoré patria väčšia duševná jasnosť a schopnosť, vrátane lepšieho rozhodovania.“

Nielen mozog vplýva na srdce. Funguje to aj opačne

Vlastne, srdce vysiela v skutočnosti viac signálov do mozgu, než vysiela mozog opačným smerom. Ešte zábavnejšia je skutočnosť, že tieto srdcové signály (zo srdca do mozgu) majú naozaj významný vplyv na fungovanie mozgu.

Zistenia výskumu ukázali, že keď cvičíme srdcovú koherentnosť a vyžarujeme lásku a súcit, naše srdce vytvára v prostredí miestneho poľa elektromagnetické vlnenie, ktoré napomáha sociálnej koherentnosti, či už je to doma, na pracovisku, v triede alebo pri posedení okolo stola.

Keď srdcovú koherentnosť vyžaruje viac jednotlivcov, vytvára to energetické pole, ktoré ostatným uľahčuje spojenie s vlastným srdcom.

„Teoreticky je teda možné, že dostatok ľudí, vytvárajúcich individuálnu a sociálnu koherentnosť, by skutočne mohol prispieť k rozvoju globálnej koherentnosti.“ – McCratey

Výskumníci zatiaľ zistili, že srdce komunikuje s mozgom a telom štyrmi spôsobmi:

1. neurologickou komunikáciou (nervový systém)
2. biofyzikálnou komunikáciou (pulzová vlna)
3. biochemickou komunikáciou (hormóny)
4. energetickou komunikáciou (elektromagnetické polia).

„Výskum Inštitútu HeartMath demonštroval, že rozličné modely srdcovej aktivity (sprevádzajúce rozličné emociálne stavy) majú rozdielne účinky na kognitívne a emocionálne funkcie.

Pri strese a negatívnych emóciách, kedy je model srdcového rytmu nerovnomerný a rozkolísaný, príslušný model nervových signálov putujúcich zo srdca do mozgu, lepšej kognitívnej funkcii bráni.

To obmedzuje našu schopnosť jasne myslieť, zapamätávať si, učiť sa, používať logiku a prijímať vhodné rozhodnutia.

V protiklade s tým, usporiadanejší a stabilnejší model srdcového posolstva mozgu počas pozitívnych emocionálnych stavov má opačný účinok. Napomáha kognitívnej funkcii a zosilňuje pozitívne pocity a emocionálnu stabilitu.“

Vďačnosť a pozitívne city môžu zmeniť svet

Zasahuje to ešte hlbšie…

Prostredie kolektívneho poľa ovplyvňuje energia každého jednotlivca. To znamená, že emócie a zámery každého človeka vytvárajú energiu, ktorá na to pole vplýva.

Prvým krokom k rozpusteniu spoločenského stresu v globálnom poli je pre každého z nás prevziať osobnú zodpovednosť za naše vlastné energie. To môžeme urobiť zvýšením našej osobnej koherentnosti a zvýšením miery našej vibrácie, čo nám pomáha viac si uvedomovať myšlienky, pocity a postoje, ktorými pole každý deň kŕmime.

V každom okamihu máme možnosť voľby vziať si k srdcu významnosť zámerného ovládania našich energií.

„Je to slobodná vôľa alebo lokálna sloboda, ktorá môže vytvárať globálnu kohéziu.“ – Dr. Deborah Rozmanová, prezidentka spoločnosti Quantum Intech.

Celkovo tento druh práce naznačuje, že ľudské vedomie môže vo všeobecnosti zmeniť svet.

Štúdia skúmala vplyv meditácie na vojnový konflikt

Jedna štúdia sa napríklad robila počas izraelsko-libanonskej vojny v 80. rokoch minulého storočia.

Dvaja profesori z Harvardu dali dokopy skupiny osôb so skúsenosťami s meditáciou v Jeruzaleme, Juhoslávii a Spojených štátoch a požiadali ich, aby v rozličných intervaloch počas obdobia 27 mesiacov zameriavali svoju pozornosť na oblasť konfliktu.

Počas trvania štúdie klesli úrovne násilia v Libanone od 40 do 80 % zakaždým, keď bola na mieste meditujúca skupina. Priemerný počet ľudí denne zabitých počas vojny klesol z 12 na 3 a počet s vojnou súvisiacich zranení klesol o 70 %.

Ďalším skvelým príkladom je štúdia vykonaná v roku 1993 vo Washingtone, D.C., ktorá ukázala 25% pokles miery kriminality, keď s tým zámerom meditovalo počas konkrétneho časového obdobia 2 500 meditujúcich.

Tento druh informácií silne koreluje s kvantovou fyzikou, keďže veľa experimentov v tejto oblasti, ako aj parapsychológia (telepatia, pozorovanie a liečenie na diaľku), naznačujú podobné zistenia.

Parapsychológia ukázala lepšie výsledky než farmaceutické lieky

Platí to už od roku 1999. Profesorka štatistiky Jessica Uttsová z Kalifornskej univerzity v Irvine publikovala štúdiu dokazujúcu, že parapsychologické experimenty vytvárali ďaleko silnejšie výsledky než tie, ktoré ukazovali, ako každodenná dávka aspirínu pomáha predchádzať infarktom.

Uttsová tiež ukázala, že tieto výsledky sú ďaleko presvedčivejšie než výskum rozličných liekov, ako sú tie s antiagregačným účinkom.

Tento typ štúdie má štatisticky významné dosahy, napriek tomu je však silne ignorovaná a označovaná za pseudovedu. Jednoducho preto, že je v rozpore s dlhodobými presvedčeniami, ktorých sa nedokážeme vzdať.

Časy sa však menia…

„Veľa rokov som pracovala s výskumníkmi, ktorí odvádzali veľmi dôslednú prácu [v parapsychológii], vrátane roku, ktorý som strávila prácou na plný úväzok na tajnom projekte pre vládu USA, aby sa zistilo, či by sme tieto schopnosti mohli využiť pre zber utajovaných skutočností počas studenej vojny.

Na konci toho projektu som napísala správu pre Kongres, v ktorej sa uvádzalo to, čo stále pokladám za pravdivé. Údaje, podporujúce jasnozrivosť a možno i ďalšie súvisiace javy, sú štatisticky dosť silné a bolo by múdre všeobecne to akceptovať, ak sa týkajú niečoho svetskejšieho.

Napriek tomu však väčšina vedcov možnú existenciu týchto schopností odmieta bez toho, aby si čo len pozreli údaje! A druhým extrémom sú tí, čo tomu skutočne veria, no svoju vieru zakladajú len na rozprávaniach a osobnej skúsenosti.

Opýtala som sa spochybňovačov, či existuje nejaké množstvo dôkazov, ktoré by ich presvedčili a oni vo všeobecnosti odpovedali slovami „zrejme nie“.

Opýtala som sa ich, aký pôvodný výskum čítali a oni zväčša pripustili, že nečítali žiadny. Nie je toto definícia pseudovedy vynášajúcej závery skôr na základe presvedčení než údajov?“

– Uttsová, vedúca Katedry štatistiky na Kalifornskej univerzite v Irvine (Dean Radin, Skutočná mágia)

Poučenie

Emócie a ďalšie faktory spájajúce sa s vedomím majú moc transformovať náš vnútorný svet spôsobmi, ktorým ešte celkom nerozumieme.

Tieto zistenia ukazujú, ako môže vedomie skutočne transformovať fyzický/materiálny svet, a to je úžasné.

Potvrdzuje to myšlienku, že ak dokážeme prostredníctvom vďačnosti, súcitu a meditácie zmeniť náš vnútorný svet, môžeme náš vonkajší svet urobiť lepším a pokojnejším.

Zdroj: collective-evolution.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• „Mozgovo mŕtva“ tínedžerka sa prebrala z kómy po tom, čo sa za ňu modlil rodinný priateľ
• Ľudia nie sú stavaní byť šťastní – prestaňte sa teda snažiť hľadať šťastie
• Lekár vysvetľuje význam epifýzy pre naše vedomie a uvádza 4 veci, ktoré ju blokujú
• Potvrdené vedou – vďačnosť naozaj mení náš mozog smerom k šťastnejšiemu životu