Keď som bol na základnej škole, rodičia mi hovorili, že nezáleží na tom, čo robím, keď vyrastiem, ak ma to robí šťastným.
„Šťastie je hlavným zmyslom života,“ hovoril otec. „Nie vždy však prichádza ľahko. Tvoja matka rada pomáha ľuďom v núdzi, a tak sa stala sestrou na psychiatrii.
Ja rád čítam, píšem a mám rád poéziu, preto som sa stal učiteľom angličtiny. Obaja nachádzame šťastie v každodenne vykonávanej ťažkej práci.“
O niekoľko rokov neskôr, keď som bol na druhom stupni, ma moja triedna učiteľka nechala po škole za „neposlušnosť“. Chodila po triede a každého žiaka sa pýtala, čím chce byť, keď vyrastie.
Keď sa dostala ku mne, povedal som, že chcem byť šťastný. Na to mi povedala, že som vôbec nepochopil otázku. Ja som jej povedal, že ona vôbec nepochopila zmysel života.
Možno si moja predpubertálna, chytrácka odpoveď trest zaslúžila. Možno moja mladá myseľ priveľmi zjednodušila niektoré nevyhnutné zložitosti. Zrejme ma to niečo naučilo.
Napriek tomu som ale nikdy nezabudol na význam múdrych slov môjho otca – najmä na jeho poznámku o nachádzaní šťastia v ťažkej práci.
Keď sa rýchlo prenesiem k dnešku, odvtedy sme spolu s Angel strávili viac než desať rokov osobnou prácou so stovkami klientov, ktorí potrebovali koučing, so študentmi kurzov a účastníkmi živých podujatí, ktorí mali problém s rôznymi obmenami práve tohto bodu – ako nájsť šťastie, keď si život vyžaduje, aby sme naň tvrdo pracovali.
Bez ohľadu na to, čo si vyberieme, „keď budeme veľkí“, podvedome očakávame, že naša zvolená cesta bude mať veľmi málo obchádzok, zastávok a prekážok. A často očakávame, že sa tie obchádzky, zastávky a prekážky o seba postarajú samy.
Dobrý príklad k tomu: vyberal som dnes ráno pár vecí v malom obchode, keď vošiel dovnútra starší muž s vodiacim psom. Vošiel do uličky s blahoželaniami, vzal jednu kartu, držal ju nesmierne blízko pri tvári, zúfalo si namáhajúc oči, aby ju dokázal prečítať.
Pár ďalších nakupujúcich prechádzajúcich okolo videlo jeho zúfalý výraz, no nezastavili sa, aby mu pomohli. Práve som k nemu vykročil, keď k nemu pristúpil veľký statný chlap v bunde s nápisom Harley Davidson a opýtal sa ho, či nepotrebuje s čítaním pomôcť.
A potom mu nahlas čítal texty vyše tucta rôznych blahoželaní, dokým sa starší muž neusmial a nepovedal: „Tá je dokonalá! Tá sa bude mojej žene páčiť!“
Keď ten starší muž platil pri pokladni, podišiel som k tomu veľkému statnému chlapovi a povedal mu: „Obdivujem vašu láskavosť.“
„Ďakujem, pane,“ odvetil s úsmevom. „V poslednom čase sa len nechávam viesť svojou dušou.
Vlastne sa práve dosť ponáhľam, bolo by teda pre mňa oveľa jednoduchšie nechať toho muža, nech sa trápi, alebo nech mu pomôže niekto iný. No moja duša vie, že ľahké veci v živote nie sú vždy tie správne.“
Uf! Aká múdrosť mudrca!
Takže, majúc na mysli názory svojho otca a toho milého neznámeho, vám chcem pripomenúť, že…
Aby ste boli v živote šťastní, musíte robiť ťažké veci
Potrebujete robiť veci, ktorým sa väčšina ľudí vyhýba, napríklad tie, ktoré sú vám nepríjemné, pred ktorými je oveľa jednoduchšie ujsť, ktoré pre vás neurobia iní, ktoré vás prinútia nad sebou zapochybovať a klásť si otázku, ako si nájdete čas a energiu na ich vykonanie.
Prečo?
Lebo tie ťažké veci vás v konečnom dôsledku posilnia a zmenia vám život.
Vytvárajú rozdiel medzi existovaním a žitím, medzi poznaním cesty a kráčaním po nej, medzi životom plným prázdnych sľubov a životom naplneným progresom, cenou a naplnením.
Kľúč?
Sústavná, s vášňou vykonávaná činnosť!
Naučte sa v srdci uveriť, že máte žiť každú chvíľu plnú vášne a zmyslu – že každá jedna chvíľa je svojím spôsobom cenná.
Zamyslite sa nad týmto úryvkom z nášho bestselleru rebríčka New York Times ´Návrat k šťastiu: zmeňte svoje myšlienky, zmeňte svoju realitu a svoje trápenia na víťazstvá´:
Vášeň nie je niečo, čo v živote nachádzate; je to niečo, čo robíte. Keď chcete nájsť vášeň a vnútornú silu potrebné na zmenu vašej situácie, musíte sa prinútiť vykročiť vpred.
Mnohí z nás sa stále beznádejne pokúšajú „nájsť svoju vášeň“ – niečo, o čom sme presvedčení, že nás nakoniec privedie bližšie k šťastiu, úspechu alebo životnej situácii, ktorú si tak želáme.
A „beznádejne“ hovoríme hlavne preto, lebo vášeň sa v skutočnosti nájsť nedá. Keď hovoríme, že sa našu vášeň pokúšame nájsť, vyplýva to z toho, akoby sa naša vášeň skrývala kdesi za stromom alebo pod skalou. To je však ďaleko od pravdy.
Pravdou je, že naša vášeň pramení z toho, že veci robíme správne.
Ak čakáte, že nejako „nájdete svoju vášeň“ niekde mimo seba, aby ste konečne mali dôvod vložiť sa do svojho života a zmien, ktoré potrebujete urobiť, celým svojím srdcom a dušou, budete zrejme čakať večne.
Naopak, ak ste unavení čakaním a radšej by ste žili s väčšou vášňou už dnes a zažívali malé pozitívne zmeny, je načase proaktívne vložiť vášeň do najbližšej veci, do ktorej sa pustíte. Zamyslite sa nad týmto:
- Kedy naposledy ste si sadli a rozprávali sa s niekým bez akéhokoľvek rozptyľovania a so stopercentnou sústredenosťou?
- Kedy naposledy ste cvičili a vložili do toho všetko úsilie, ktorého ste boli schopní?
- Kedy naposledy ste sa naozaj snažili – skutočne snažili – vydať zo seba to najlepšie?
Tak, ako väčšina z nás, vynakladáte zrejme na väčšinu vecí, ktoré každodenne vykonávate, len polovičné úsilie. Pretože stále vyčkávate.
Stále čakáte, že „nájdete“ niečo, čo vo vás vyvolá vášeň – nejaký magický dôvod vstúpiť do života, aký pre seba chcete vytvoriť. Musíte však robiť presný opak!
Vkladajte do života celé svoje srdce a dušu!
Robte veci, ktoré sú ťažké a nevyhnutné, robte ich práve TERAZ, vkladajte do nich celé svoje srdce a dušu!
Keď som bol dieťa, stará mama mi hovorievala: „Prestaň vyčkávať na lepšie príležitosti. Najlepšia je tá, ktorú máš pred sebou.“
Tiež hovorila: „Príliš často trávime priveľa času zdokonaľovaním niečoho vo svojich hlavách, než to vôbec urobíme. Prestaň čakať na dokonalosť a rob skrátka to najlepšie, čo vieš, s tým, čo máš dnes a zajtra to potom vylepši.“
Verte tomu, alebo nie, najnovší psychologický výskum názory mojej starej mamy nepriamo potvrdzuje. Psychológovia dlhé roky verili, že naše mysle dokážu priamo ovplyvňovať náš fyzický stav bytia, no nikdy nie naopak.
Dnes je však dôkladne zdokumentované, že na náš duševný stav bytia môžu priamo vplývať aj naše telá – napríklad, náš momentálny výraz tváre či držanie tela.
Takže hoci je pravda, že sa meníme zvnútra navonok, meníme sa aj zvonku dovnútra. A vy môžete túto realitu prinútiť pracovať pre vás. Ak práve teraz túžite mať vo svojom živote viac vášne a šťastia, tak podľa toho práve teraz konajte.
Vložte do niečoho svoje srdce a dušu!
Nie do zajtrajších príležitostí, ale do príležitosti, ktorá je priamo pred vami.
Nie do zajtrajších úloh, ale do tých dnešných.
Nie do zajtrajšieho behu, ale do toho dnešného.
Nie do zajtrajších vzťahov, ale do tých, ktoré sú dnes.
Spolu s Angel sme si istí, že práve teraz je toho vo vašom živote veľa, čo stojí za váš čas a energiu.
Vo svojom živote máte ľudí a situácie, ktoré vás potrebujú rovnako naliehavo ako vy potrebujete ich. Máte v sebe obrovskú zásobu potenciálnej vášne, ktorá len vyčkáva.
Prestaňte vyčkávať!
Keď budete vyčkávať na ´ten správny čas´ – kým sa budete cítiť 100 %-ne pripravení – budete čakať do konca svojho života.
Myslím to vážne, priveľa ľudí čaká so žitím svojho najlepšieho života pridlho. Celý deň čakajú, kedy bude päť hodín popoludní, celý týždeň čakajú na piatok, celý rok na sviatky, celý svoj život na vášeň a šťastie. Nebuďte jedným z nich!
Nemusíte mať vyriešené všetky kroky, kým urobíte ďalší. Musíte však urobiť ďalší krok, aby ste to vyriešili.
A keď s námahou postupujete vpred, majte na pamäti, že je ďaleko lepšie byť vyčerpaný z množstva zaujatého úsilia a učenia, než unavený z vyčkávania, keď nerobíte absolútne nič.
A teraz je rad na vás…
Skrátka len vložte svoje srdce a dušu do toho, čo je priamo pred vami. Postupne sa ukáže vaša dávno stratená vášeň, aby vás privítala. A vaša vnútorná pohoda sa začne meniť k lepšiemu. Zaručene!
A ak sa na to dáte, radi by sme vedeli:
Ktorá najbližšia vec vám stojí za to, aby ste do nej vložili celé svoje srdce a dušu? Čo také vás práve čaká, čo by vo vás dokázalo vyvolať vášeň, keby ste naozaj chceli?
Zdroj: marcandangel.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
príliš dlhé mentorovanie …aj keď pravdivé
Výborný článok. Aj komentár.
Kdysi dávno při studiu psychologie jsme se učili o transferu a interferenci. Interference znamená, že nejen mysl ovlivňuje fyzično, stav těla, ale i naopak – tělo, tzn.jak se tvářím, jaké dělám pohyby…ovlivňuje stav psychiky. Takže to vůbec není nedávný „objev“ nějakých vědců. Např. ze znalosti o interferenci vyplývá, že si v mnohém můžeme pomoct sami, není hned třeba hledat psychology, brát prášky. Ale to by bylo delší psaní.
Souhlasím, že tento článek, ač má v mnohém pravdu, přesněji – ač mu dávám v mnohém za pravdu, je příliš rozvláčný, nezáživný, nudný, škoda.
To nie je dlhé , len pravdivé a súčasní ľudia nemajú čas. Chcú hneď, všetko. Táto doba možností informácií z rôznych zdrojov ! V dôsledku len málo sa premení na skutok, lebo vyžaduje vstať, spraviť, rozmýšľať. A myslenie je namáhavé, dokonca bolí.
Pre jedného je článok dlhý, pre druhého nie je. Koľko ľudí, toľko názorov… Mali by ste sa stíšiť, upokojiť, spomaliť… Potom zrazu bude všetko INAK.