Muži vraj dospievajú až po štyridsiatke. Čo hovorí veda o mozgoch žien a mužov?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ženy dospievajú rýchlejšie než muži. Vedci sa rozhodli túto teóriu otestovať za pomoci snímok mozgu, aby stanovili, či naozaj existuje nejaký rozdiel medzi mozgami mužov a žien.

Okrem dospelosti tiež skúmali, či dokáže mozog vysvetliť ďalšie rozdiely v správaní medzi pohlaviami.

Výskum zaoberajúci sa mierou dospelosti mužov a žien bol publikovaný v roku 2013. Štúdie sa zúčastnili obe pohlavia a všetci sa zrejme zhodli v tom, že muži zostávajú „nedospelí“ aj po svojej tridsiatke a štyridsiatke, v priemere do 43. roku života.

Čo sa týka žien, tie sú úplne dospelé okolo 32. roku života, teda o celých 11 rokov skôr.

Dosť zábavné je, že za „nedospelých“ sa s dvojnásobne vyššou pravdepodobnosťou pasovali sami muži, na rozdiel od žien, kde to tvrdila len jedna zo štyroch.

K „nedostatkom dospelosti“ uvádzaných v prieskume patrili:

• považovať za zábavné grganie a prdenie
• nechať si variť/prať od mamy
• neschopnosť uvariť jednoduché jedlá
• robiť si kanadské žartíky
• pravidelne meniť zamestnania
• robenie neporiadku
• chvastanie sa tým, že priťahuje dievčatá
• prirýchla jazda alebo s hlasno hrajúca hudboa
• mlčanie počas hádky

Mnohí ľudia z prieskumu však boli presvedčení, že nedospelosť má svoje výhody. Štyria z desiatich boli presvedčení, že to udržiava vzťah svieži a zábavný.

Jeden z troch tvrdil, že prospieva vytváraniu puta s deťmi.

Kedy dospievajú muži a kedy ženy podľa vývoja mozgu

Prieskum má určite svoje nedostatky, no zdá sa, že myšlienku o pomalšom dospievaní mužov aspoň sčasti podporuje štúdia z Oxfordu. Vedci skúmali mozgy 121 subjektov vo veku od 4 do 40 rokov, aby zmerali vývoj vlastností funkčnej a štrukturálnej siete mozgu.

Zistili, že hoci sa schopnosti vytvárajú u oboch pohlaví, mužské mozgy vo vývoji týchto funkčných sietí zaostávajú. U žien sa však preukázal skorší úpadok tejto siete.

V súlade s týmito úvahami je aj výskum vykonaný na Newcastle University. Zamerali sa na organizujúce spojenia v mozgu, konkrétne na „diaľkové spojenia“ nevyhnutné pre spájanie a ukladanie informácií.

Tieto spojenia medzi vzdialenými oblasťami mozgu sa niekedy prerušia v takzvanom „preferenčnom vyčlenení“. Stáva sa to pri dospievaní mozgu, aby si udržal stabilnú mozgovú sieť, keď sa tieto zmeny dejú.

Sol Limová, jedna z vedúcich vedcov pri tejto štúdii, vysvetľuje:

„Strata konektivity počas vývoja mozgu môže v skutočnosti pomôcť zlepšovať činnosť mozgu, a to tým, že účinnejšie preorganizuje sieť.

Keď sa, napríklad, pýtate na cestu, najúčinnejší spôsob, ako to zistiť, je opýtať sa pár ľudí, ktorí v tej oblasti žijú, a nie hovoriť s množstvom náhodne vybraných ľudí.

Podobne tak zredukovanie niektorých projekcií v mozgu pomáha zamerať sa na podstatné informácie.“

Výskum zistil, že k uvedeným prerušeniam a zmenám dochádza u ženských subjektov skôr než u mužských.

Ďalšie rozdiely medzi mužskými a ženskými mozgami

Odlišné termíny vývoja a dospelosti nie sú jedinými rozdielmi medzi mužskými a ženskými mozgami.

Mozgy mužov sú väčšie a vážia priemerne okolo 1350 gramov. Ženské vážia 1250. Mozgy žien však zvyknú byť efektívnejšie. Všetky štruktúry v mozgu, vzťahujúce sa k asociatívnej pamäti, poznávacej schopnosti a logike sú v ženských mozgoch väčšie.

Ženy majú napríklad o 20% väčšie cingulum, ktoré súvisí so spracúvaním fyzickej i psychickej bolesti. Corpus callosum vzťahujúci sa ku komunikácii je u žien silnejší o 30%.

„V dôsledku toho spolu obe hemisféry neustále komunikujú a nepretržite prispievajú k analyzovaniu informácií,“ povedal Eduardo Calixto, profesor fyziológie a farmakológie na fakulte medicíny univerzity UNAM a vedúci oddelenia neurobiológie na Národnom inštitúte Ramóna de la Fuenteho Muñiza.

„To je sčasti dôvod, prečo majú ženy skutočne väčšiu neurobiologickú kapacitu generovať odpovede, čo je pre mužov náročné. Ženy dokážu viesť auto, rozprávať, robia niekoľko vecí naraz a my máme problém robiť jednu.“

Mozgy mužov zvyknú byť viac geograficky zamerané a lepšie vo vizuálnom a priestorovom vnímaní, a tým aj v matematických rovniciach. To však neznamená, že v tejto oblasti nemôžu vynikať ženy, práve tak ako veľa mužov jednoducho nie je dobrých v matematike.

„Ani jeden mozog nie je lepší než ten druhý,“ vyhlásil Calixto. Cieľom jeho výskumu je pochopiť silné stránky každého pohlavia, aby ich mohli využiť vo svoj prospech.

Psychológ, Stuart Ritchie, viedol tím výskumníkov v novej štúdii, aby stanovili rozdiely medzi mužským a ženským mozgom.

Jej účastníkmi bolo 2750 žien a 2466 mužov vo veku od 44 do 77 rokov a títo všetci podstúpili snímkovanie mozgov pomocou magnetickej rezonancie.

Zistili, že ženy majú obvykle hrubšie kortexy než muži. Kortex, teda mozgová kôra, je časť mozgu dávaná do súvisu s vyšším skóre pri kognitívnych testoch a testoch všeobecnej inteligencie.

Muži mali väčšie objemy mozgu v subkortikálnych oblastiach súvisiacich s pamäťou, rozhodovaním, učením a spracovávaním a odovzdávaním zmyslových informácií ďalším častiam mozgu. Tieto objemy sa však líšili, viac medzi mužmi než ženami.

Medzi objemom mozgu a hrúbkou kortexu u mužov a žien bolo veľa podobností, presne ako by človek čakal. Keby niekto náhodne vybral snímku z tejto štúdie, nebolo by jasné, od ktorého pohlavia pochádza. To naznačuje, že oba mozgy sú si viac podobné než odlišné.

Ritchie sa však nezameriava na záver, čo tieto výsledky hovoria o správaní a inteligencii. Momentálne pracuje len na výskume anatomických odlišností.

Čí mozog je lepší?

Zdá sa, že Christia Spearsová Brownová, PhD., vývojová a sociálna psychologička na University of Kentucky, s Ritchieho postojom súhlasí.

„Vo svete, v ktorom nám po celé generácie hovorili, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše, sa predstava o ružových a modrých mozgoch prijíma ľahko,“ povedala.

„Výskum behaviorálnych psychológov v štúdiách na viac ako milióne ľudí dokázal, že naše individuálne rozdiely sú oveľa väčšie než nejaké rodové odlišnosti na úrovni skupín a že žiadny jednotlivec nezapadá do mužského ani ženského stereotypu dokonale.“

Hoci sa zdá, že medzi mužmi a ženami je veľa rozdielov, je nemožné zaradiť pohlavia do presných definícií typu „chlapci robia toto“ a „dievčatá robia tamto“. Ľudia sú príliš zložití.

Práve tak, ako našiel Ritchie odchýlky vo veľkosti a štruktúre mozgov u rovnakého pohlavia, takisto existujú u toho istého pohlavia aj odchýlky správania a myslenia.

Úhľadné škatuľky mužských a ženských osobností ignorujú mužov, ktorí sú dobrí v multitaskingu a ľahko sa rozplačú, aj ženy, ktoré vynikajú v matematike a sú skôr analytické než emocionálne.

Nájsť osobu s čisto „mužským“ alebo „ženským mozgom“ je zriedkavé. Väčšina ľudí je mozaikou oboch.

Naozaj je to dôležité?

Aj keď ženy zvyknú dospievať v istých oblastiach rýchlejšie než muži, vždy existujú výnimky z pravidla.

Rýchlosť dospievania tiež nevyhnutne neodzrkadľuje, ktoré pohlavie je bystrejšie. Koniec-koncov, nezáleží na tom, čí mozog je väčší, alebo sa zdá lepšie fungovať; toto nie je vojna pohlaví. Mozog je zložitý a líši sa u každého človeka, nie iba medzi pohlaviami.

Možno sa muži chcú „smiať na svojich prdoch“ až do štyridsiatky. Takmer naisto sa však dá predpokladať, že sa tam s nimi smejú aj ženy.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Podľa nových štúdii marihuana neznižuje IQ, naopak mozgu prospieva
• Ak chcete urýchliť vývoj mozgu u detí, naučte ich počúvať hudbu
• Narodili sme sa ako tvoriví géniovia, no vzdelávací systém z nás robí hlupákov, tvrdí NASA
• 10 spôsobov, ako môžeme u našich detí podporiť vývin mozgu a vyššie IQ