Prečo je všetko, čo ste sa o vírusoch učili, NESPRÁVNE

Prelomový výskum naznačuje, že väčšina toho, čomu sa verí o údajne smrtiacich vlastnostiach vírusov ako chrípka, sa v skutočnosti nezakladá na dôkazoch, ale je to mýtus…

Teória o choroboplodných zárodkoch je na tejto planéte nesmierne mocná sila, ovplyvňujúca každodenné interakcie od podania ruky až po celonárodné vakcinačné agendy a globálne kampane na ich vyhubenie.

Čo ale ak základný výskum toho, čo presne tieto ´patogény´ sú a ako nás infikujú, ešte ani nebol vykonaný?

Čo keby veľa z toho, čo sa o nebezpečenstve mikróbov, najmä vírusov, predpokladá a čomu sa verí, bolo vo svetle nových radikálnych objavov v mikrobiológii úplne spochybnené?

Niektorí naši čitatelia už vedia, že sa vo svojich predošlých článkoch zaoberáme tým, prečo relatívne nedávny objav mikrobiómu zničil náš koncept, že „choroboplodné zárodky sú naši nepriatelia“.

Pre bližšie pochopenie tejto témy si prečítajte článok (v angličtine): „How The Microbiome Destroyed the Ego, Vaccine Policy, and Patriarchy.“ (Ako mikrobióm zničil ego, vakcinačnú politiku a patriarchát.)

Pre hlbšie pochopenie toho, že vírusy sú v skutočnosti pre zdravie cicavcov prospešné, si môžete tiež prečítať článok (v angličtine): Profound Implications of the Virome for Human Health and Autoimmunity. (Významé implikácie virómu pre ľudské zdravie a autoimunitu.)

V tomto článku zvolíme menej filozofický prístup a zameriame sa na chrípku, no platí to aj o ostatných vírusoch, vrátane v súčasnosti populárneho koronavírusu.

Vírus chrípky sme zvolili ako konkrétnejší príklad posunu paradigmy koperníkovskej úrovne v biomedicíne a biologických vedách, do ktorého sme v súčasnosti plne pohrúžení, hoci ho zdravotnícky establišment ešte nepriznal.

Smrtiace vírusy chrípky: očkovať alebo zomrieť?

Podľa zveličujúceho spôsobu, akým dnes o chrípkovom víruse (či COVID-19) hovoria tvorcovia zdravotnej politiky a vedátori mainstreamových médií, je tento neúprosne smrtiacou zbraňou.

Pozor, vírusy sú, prinajhoršom, obligatórne parazity, ktoré nemajú žiadnu vnútornú motiváciu „aktívne“ infikovať iných, proti ktorej všetci občania vo veku 6 mesiacov a starší potrebujú každoročné očkovanie proti chrípke. Inak im (vraj) hrozia smrtiace dôsledky.

Ešte horšie je, že tí, ktorí majú výhrady z náboženských alebo filozofických dôvodov, alebo inak vedome namietajú proti vakcinácii, sú vykresľovaní ako poškodzovatelia iných tým, že im odopierajú skupinovú (kolektívnu) imunitu.

Ide však o predstavu, ktorá bola úplne zbavená pozlátka dôkladným preskúmaním dôkazov, resp. ich nedostatku. V nižšie uvedenom rozhovore, napríklad, Bill Gates hovorí Sanjayovi Guptovi, že antivaxeri podľa neho „zabíjajú deti“.

Čo keby som vám však povedal, že nič také ako „chrípkový vírus“ ani neexistuje, v zmysle monolitického prenášača (vektora) ochorenia, existujúceho mimo nás, predstavovaného si ako vzťah predátora ku koristi?

Najprv sa zamyslime sa nad tým, že veľmi rešpektovaná stránka Cochrane collaboration priznáva, že je veľa rôznych chrípkových vírusov, ktoré vlastne nie sú chrípkou typu A, proti ktorej sú určené chrípkové vakcíny.

Napriek tomu však môžu prispievať k identickým symptómom ako sú tie, pripisované chrípke typu A:

„Chrípku a chrípke podobné ochorenie s rovnakými príznakmi (horúčka, bolesť hlavy, bolesti, kašeľ a nádchu) vyvoláva viac než 200 vírusov. Bez laboratórnych testov lekári tieto dve ochorenia nevedia odlíšiť.

Oba trvajú niekoľko dní a len zriedka vedú k smrti či vážnemu ochoreniu.

Vakcíny môžu byť účinné prinajlepšom len proti chrípkam typu A a B, predstavujúcich asi 10 % zo všetkých kolujúcich vírusov.“ (Zdroj: Cochrane Summaries).“

To vytvára obraz komplikovanosti, účinne podkopávajúci zdravotné postupy postulujúce, že očkovanie rovná sa bona fide imunita a v dôsledku toho nutne vedie ku kolektívnej účasti na rituáli kampaní masového očkovania ako spoločensky nevyhnutnej záležitosti života alebo smrti.

Už samo použitie slova „imunizácia“ na opísanie očkovania je veľmi zavádzajúce.

Vo chvíli, keď to slovo použijete, sa už vopred predpokladá účinnosť, preto sa javí, akoby antivaxeri boli proti imunite, na rozdiel od toho, za čo skutočne sú: za imunitu (prostredníctvom čistého vzduchu, jedla, vody a slnečného svitu), no neochotní podrobiť seba či svoje zdravé deti „nevyhnutne nebezpečným“ zdravotným postupom s iba teoretickými benefitmi.

Prečo neexistuje chrípkový vírus (taký, ako nám hovorili)

Ešte zaujímavejšou sa však téma stáva, keď vezmeme do úvahy zistenia štúdie z toku 2015 s názvom „Zakonzervované a hostiteľsky špecifické vlastnosti stavby chrípkových viriónov“.

Bola to vôbec prvá štúdia, ktorá do molekulárnych hĺbok presondovala, z čoho vlastne chrípkový vírus pozostáva. Pri dlhej histórii používania a propagovania vakcíny je prekvapujúce, že dovtedy nikdy nebola vykonaná plná charakteristika toho, aké bielkoviny obsahuje a z čoho sú odvodené.

Je ťažké pochopiť, že každoročne investujeme miliardy eur do vakcín proti chrípke a vytvorili sme globálnu kampaň na zastavenie virálneho nepriateľa, ktorého základné stavebné kamene sme spoznali len pred niekoľkými rokmi. Napriek tomu je to pravda.

Abstrakt štúdie začína týmto veľmi provokatívnym textom:

„Na svoje šírenie medzi hostiteľmi využívajú vírusy virióny a preto je hlavným determinantom infekčnosti a imunogenicity vírusu zloženie viriónu.“

Virióny sú známe aj ako „vírusové častice“ a sú prostriedkom, prostredníctvom ktorého sú vírusové nukleové kyseliny schopné pohybovať sa a ´infikovať´ živé organizmy.

Bez vírusovej častice (taxíka), ktorá by odviezla vírusovú DNA (pasažiera) by boli neškodné. V skutočnosti sa vírusy práve z tohto dôvodu často opisujú ako niečo, čo existuje medzi živými a neživými objektmi – nevytvárajú vlastnú energiu a nie sú ani prenosné bez živého hostiteľa.

A tak v tomto úvodnom texte autori objasňujú, že zloženie viriónu je tiež hlavným determinantom toho, ako a či je vírus infekčný (či sa prenáša) a aké účinky bude mať na imunitný systém infikovaného hostiteľa.

Toto rozlíšenie je dôležité, pretože vírusy si často predstavujeme len ako patogénne reťazce DNA či RNA.

Iróniou, pravda, je, že samotné tie veci, ktorým prisudzujeme takú smrtonosnosť – nukleové kyseliny vírusov – ani nie sú živé a organizmus nemôžu infikovať bez toho, aby sa na procese nezúčastnili aj všetky tie ostatné zložky (bielkoviny, tuky, ďalšie nukleové kyseliny vírusov).

Tie svojím pôvodom, po technickej stránke, vírusové nie sú. Preto, keď sú na spôsobenie škody nevyhnutné zložky, ktoré vírusové nie sú, ako môžeme ďalej tvrdiť, že stojíme proti monolitnej entite choroby „kdesi tam vonku“, ktorá infikuje nás, „pasívnu obeť“?

Na základe týchto zistení je to úplný nezmysel. Zároveň to tiež jasne spochybňuje neustále, na strachu založené reči zástancov provakcinačného postoja, určené k prinúteniu más na podstúpenie do veľkej miery na viere založeného obradu očkovania.

Zahĺbme sa podrobnejšie do zistení štúdie

Nasledujúci text abstraktu sa zameriava na fakt, ktorým sme tento článok začínali: konkrétne, že na úrovni nesmiernej variability zloženia viriónu existuje veľká komplikovanosť:

 „Lenže virióny mnohých vírusov sú zložité a pleomorfné, preto je ťažké ich podrobne analyzovať.“

Lenže práve tento problém nesmiernej variability viriónového zloženia chrípky je dôvodom, prečo sa štúdia robila.

Vysvetľujú: „Tu sa na to zameriavame tým, že identifikujeme a kvantifikujeme vírusové bielkoviny hromadnou spektrometriou, vytvárajúc úplný a kvantifikovateľný model stoviek vírusových a hostiteľom zakódovaných bielkovín, ktoré tvoria pleomorfné virióny chrípkového vírusu.

Dokazujeme, že zachované zloženie chrípkového viriónu, obsahujúce značné množstvá bielkovín hostiteľa, ako aj vírusovej bielkoviny NSI, sa šíri s množstvom od hostiteľa závislých vlastností.

V dôsledku toho majú chrípkové virióny, vytvárané cicavcami a vtákmi ako hostiteľmi, rozdielne bielkovinové skladby.“

Povedané inak, zistili, že chrípkový vírus sa skladá rovnako tak z biologického materiálu hostiteľa, ktorého vírus ´infikuje´, ako aj z genetického materiálu samotného vírusu. Čiže neexistuje samostatný vírus chrípky, ale vždy len spolu s časťami toho, koho nakazil.

Ako potom odlišujeme vírus chrípky ako úplne „iný“ organizmus od nás? Vzhľadom k tomu, že by nemohol existovať bez bielkovín nášho „ja“, alebo iných hostiteľských zvierat, ako sú vtáky či hmyz, bolo by nemožné urobiť tak bez toho, aby sme nejako neporušili rozumovú poctivosť.

Veľký problém predstavuje aj výroba vakcíny proti chrípke

V súčasnosti sa očkovací antigén proti ľudskej chrípke vyrába prostredníctvom hmyzu a slepačích vajec.

To znamená, že vírusové častice získané od týchto hostiteľov môžu obsahovať cudzie bielkoviny a vytvárať teda u ľudí iné, resp. nepredvídateľné imunologické reakcie, než aké by sa očakávali od vírusových častíc ľudskej chrípky.

Jednou z možností je, že desiatky cudzích bielkovín, nachádzajúcich sa vo vtáčej chrípke, by mohli u ľudí teoreticky vytvoriť protilátky, ktoré krížovo reagujú s ich vlastnými štruktúrami, vedúcimi k imunite.

Avšak testy na bezpečnosť v súčasnosti tieto krížové reakcie netestujú.

Uvedený objav očividne otvára Pandorinu skrinku potenciálnych problémov, ktoré nikdy neboli dostatočne analyzované, pretože až doteraz nikto nechápal, že „chrípka“ vo je svojej nákazlivosti a imunogenicite tak absolútne závislá na hostiteľovi.

Sú chrípkové vírusy v skutočnosti „unesené“ exozómy?

Nakoniec štúdia identifikovala niečo ešte udivujúcejšie:

 „Nakoniec si všímame, že chrípkové virióny majú s exozómami spoločnú základnú bielkovinovú stavbu, čo naznačuje, že chrípkové virióny sa vytvárajú narušovaním tvorby mikrovezikúl.“

To, o čom títo výskumníci hovoria, je objav, že viriónové častice zdieľajú ohromujúce podobnosti s prirodzene sa vyskytujúcimi, vírusom podobnými, časticami zvanými exozómy, ktoré vytvárajú všetky živé bunky.

Tak ako mnohé vírusy (t.j. obalené vírusy), sú exozómy obalené v membráne a ich rozmer sa pohybuje v rozmedzí 50 – 100 nanometrov (u vírusov je to 20 – 400 nm).

Obsahujú tiež biologicky aktívne molekuly, ako sú bielkoviny a lipidy a tiež také, ktoré nesú informácie, ako napr. RNA – presne rovnaké, alebo veľmi podobné druhu obsahov, nachádzajúcich sa vo vírusových časticiach.

Pre získanie základnej predstavy si pozrite toto video (v angličtine):

Keď sa na vírusy začneme pozerať optikou ich spoločných vlastností s exozómami, ktoré ako nosiče RNA sú neodmysliteľné pre reguláciu expresie prevažnej väčšiny ľudského genómu, začneme chápať, že ich činnosť ako „nosičov informácií“ by mohla byť považovaná za neutrálnu, ak nie prospešnú.

Tak exozómy, ako aj vírusy by mohli byť v skutočnosti zodpovedné za medzidruhovú či „medziríšovú“ komunikáciu a reguláciu v rámci biosféry, keď sa vezme do úvahy, že dokážu uľahčovať a sprostredkovávať horizontálny prenos informácií medzi organizmami.

Ešte aj zjedenie kusu ovocia môže v našom tele pozmeniť expresiu životne dôležitých génov.

Vo svetle tejto po-mikróbovej teórie by sa dali vírusy opísať ako kusy informácií, hľadajúce chromozómy.

Nie ako vyslovene „zlé“, ale v skutočnosti nevyhnutné pre sprostredkovanie vzťahu genotyp / fenotyp v organizmoch, ktoré sa k tomu, aby prežili, musia v reálnom čase adaptovať na stále sa meniace podmienky prostredia.

Čiže niečo, čo nevie robiť glaciálne tempo genetických zmien v primárnych nukleotidových sekvenciách našej DNA (napríklad, zmena bielkovinou kódovanej génovej sekvencie môže trvať približne 100 000 rokov oproti sekundám , potrebným na zmenu bielkovinou kódovanej génovej expresie prostredníctvom modulácie vírusových alebo exozomálnych RNA).

Neznamená to ani, že sú „všetky dobré“. Niekedy, vzhľadom k mnohým stavom, ktoré nemajú pod kontrolou, môžu ich správy znamenať výzvy alebo chybné informácie pre bunky, ktorým sú odovzdávané, čo by mohlo viesť k „symptómu ochorenia“.

Tieto symptómy ochorenia sú často, ak nie vždy, pokusmi tela o samoreguláciu a nakoniec o svoju nápravu a liečenie.

Povedané inak, zdá sa, že viriónová stavba vírusov je vedľajším produktom výroby a výmeny normálneho exozómu bunky (známeho tiež ako mikrovezikula), hoci ovplyvňovaná DNA chrípky.

A podobne ako exozómy, môžu byť vírusy, namiesto iba patologickej entity ochorenia, prostriedkami mimobunkovej komunikácie medzi bunkami.

To by mohlo vysvetľovať, prečo čoraz väčšie množstvo výskumu o role virómu v ľudskom zdraví naznačuje, že takzvaní infekční agenti, vrátane vírusov ako sú osýpky, prinášajú významné zdravotné benefity.

Pozri:

• Health Benefits of Measles (Zdravotné prínosy osýpok)
• Healing Power of Germs? (Liečivá sila bacilov?)

K podobným objavom o vzťahu medzi exozómami a vírusmi dospeli aj iní výskumníci, nazývajúci niekedy zabratie exozómových dráh vírusom hypotézou „Trójskeho koňa“. Takým príkladom môže byť HIV.

Záverečné poznámky

Pozoruhodne nový objav na hostiteľovi závislej povahy viriónovej skladby vírusu chrípky je v skutočnosti len špičkou ľadovca, ktorý sa ešte len musí plne vynoriť na denné svetlo, no už „potápa“ lode; lepšie povedané, lode paradigiem.

Jednou takou paradigmou je, že choroboplodné zárodky sú nepriateľskí bojovníci a že vírusy neslúžia v našom zdraví žiadnemu dôležitému poslaniu a mali by byť, pokiaľ sa dá, vyhubené zo zemského povrchu liekmi a vakcínami.

Toto presvedčenie je však neudržateľné.

Objavom nenahraditeľnej roly mikrobiómu a subpopulácie vírusov v ňom – virómu – sme vstúpili do celkom nového, ekologicky založeného pohľadu na telo a jeho prostredia, ktoré sú zásadne neoddeliteľné.

Iróniou je, že to jediné, čo môže byť chrípka schopná zabiť, je sama teória choroboplodných zárodkov.

Bližšie sa touto témou môžete oboznámiť, keď si pozriete hore priloženú prednášku o viróme (v angličtine). Sľubujem vám, že keď tak urobíte, teóriu choroboplodných zárodkov už viac nedokážete pokladať za monolitnú pravdu.

Možno dokonca začnete chápať, že by sme niektoré vírusy mohli považovať za „našich priateľov“ a že vírusy možno potrebujeme viac my, než ony nás.

Zdroj: GreenMedInfo.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• 4 príčiny, prečo bolo Taliansko postihnuté pandémiou viac než ostatní
• Štúdia dokázala, že vakcína proti koronavírusu nebude nikdy fungovať
• Existuje účinná látka proti koronavírusom, o ktorej nikto nehovorí
• Americká FDA agresívne útočí na koloidné striebro, aby uvoľnila cestu vakcíne proti koronavírusu