Sérotonín, známy aj ako „hormón šťastia“, pôsobí ako neurotransmiter, ktorý v našom organizme ovplyvňuje mnohé procesy a stavy – náladu, pamäť, kvalitu spánku a dokonca aj libido.
Keď zvýšime hladinu sérotonínu v našom organizme prirodzeným spôsobom, môže sa to prejaviť aj na zlepšení a posilnení našich duševných procesov, výkonnosti či motivácie.
Ak si už kladiete otázku „Ako si môžem zvýšiť hladinu sérotonínu?“, tak čítajte ďalej. Stručne si povieme o 11 prirodzených spôsoboch, ako sa to dá urobiť.
1. Tryptofán ako doplnok vyváženej stravy
Tryptofán je mimoriadne dôležitá aminokyselina, ktorá významným spôsobom napomáha nášmu organizmu pri tvorbe sérotonínu. V ľudskom tele dochádza k syntéze sérotonínu práve vďaka tryptofánu.
Vo všeobecnosti je prijímaná predstava, že nedostatok tryptofánu v strave má za následok pokles nálady, ktorá sa najčastejšie prejavuje vo forme depresie a úzkosti.
Obsah tryptofánu v organizme možno zvýšiť napríklad zaradením výživových doplnkov do stravy. Prirodzenejšie by však bolo jednoducho zaradiť do jedálnička práve viac tých potravín, ktoré obsahujú tryptofán.
Mnoho vedeckých výskumov opakovane potvrdilo, že strava obsahujúca nízke množstvo tryptofánu sa odzrkadlila na zníženej hladine sérotonínu v mozgu.
Medzi potraviny, ktoré obsahujú dostatok tryptofánu, patria vajíčka, morčacie mäso, mliečne výrobky, všetky druhy chudého mäsa, losos, ananás, tofu, orechy a semienka.
Treba však pamätať na jedno – samotné potraviny bohaté na obsah tryptofánu ešte nemusia stačiť na zvýšenie hladiny sérotonínu.
Ak ale potraviny s vysokým obsahom tryptofánu vhodne skombinujeme aj s nejakými sacharidmi, výrazne tak rastie pravdepodobnosť, že sa nám hladinu sérotonínu podarí vybudiť.
Pri spracovávaní sacharidov sa do tela vylučuje aj viac inzulínu, ktorý zlepšuje vstrebávanie aminokyselín a vďaka tomu ostáva tryptofán v krvi.
Tryptofán, ktorý takto získame skonzumovaním niektorých potravín, sa „bije“ s inými aminokyselinami o to, aby sa vstrebal do mozgu.
Preto je potrebné tieto potraviny skonzumovať spolu s nejakými sacharidmi – samé o sebe však nemajú žiaden výraznejší vplyv na zvýšenie hladiny sérotonínu.
2. Masáž
Dopriať si masáž je takmer istý spôsob, ako dosiahnuť zlepšenie nálady bez ohľadu na nejaké hladiny hormónov. Vedeli ste ale o tom, že jeden z blahodarných účinkov masáže tkvie práve v znižovaní hladiny kortizolu?
Napríklad jeden z výskumov preukázal, že už po absolvovaní jednej masážnej procedúry hladina kortizolu bola v priemere nižšia o 31 %, avšak hladina sérotonínu vzrástla o 28 % a dopamínu až o 31 %.
Tieto hladiny hormónov boli zistené zo vzorky slín a moču.
Ďalší z výskumov sa zameral na to, aké terapeutické účinky môže mať masáž v prípade dojčiat a čerstvých mamičiek trpiacich popôrodnou depresiou.
Masážnu procedúru absolvovali v tomto výskume dojčatá vo veku 1 až 3 mesiacov. Tieto nemluvňatá absolvovali procedúru v trvaní 15 minút, dvakrát za týždeň po dobu siedmych týždňov. Na konci tohto experimentu bola priemerná hladina sérotonínu u detí vyššia o 34%.
Výsledky týchto výskumov teda potvrdzujú, že terapeutické účinky masáže sa prejavujú najmä odbúravaním stresu, okrem toho je však masáž aj veľmi účinný prostriedok na zlepšenie nálady.
Vedci ale priznávajú, že ešte nevedia s istotou povedať, či tieto pozitívne účinky pramenia zo samotnej masáže, alebo jednoducho z bezprostredného ľudského fyzického dotyku, ktorý je základom akejkoľvek masáže.
3. Do stravy zaraďme viac potravín bohatých na obsah vitamínov B6, B12 a folátov
Naše telo potrebuje pri tvorbe sérotonínu okrem iných látok aj vitamín B6. Premena tryptofánu a 5-HTP (5-hydroxytryptofán) na sérotonín by bez vitamínu B6 nebola možná.
Podľa niektorých výskumov sa už mierny pokles v hladine vitamínu B6 prejavuje nedostatočnou tvorbou kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), ako aj nedostatočnou syntézou sérotonínu.
Vitamín B6 si doplníme konzumáciou karfiolu, banánov, avokáda, celozrnných výrobkov, semienok a orechov.
Tvorbu sérotonínu podporíme aj tým, ak do stravy zahrnieme viac potravín s obsahom vitamínu B12 a folátov.
Podľa ďalšieho z výskumov sa u viac ako jednej tretiny pacientov prijatých na psychiatrickú liečbu ukázalo, že trpia nedostatkom folátov alebo vitamínu B12.
Dobrým prirodzeným zdrojom vitamínu B12 je syr, ryby a všetky druhy mäsa. Foláty zase nájdeme v tmavej listovej zelenine, brokolici, kapuste a celozrnných výrobkoch.
4. Doprajme si viac slnka
Ohľadne slnečného svetla výskumy len opakovane potvrdzujú známy fakt, že existuje priama súvislosť medzi pobytom na priamom slnečnom svetle a hladinami sérotonínu. Terapia svetlom patrí medzi bežné postupy zameraných na liečbu sezónnej depresie.
Prirodzené slnečné svetlo má však pred inými typmi svetla viacero predností.
Slnečné svetlo vo svojom spektre obsahuje potrebné UV žiarenie, v porovnaní s inými typmi svetla je oveľa jasnejšie a veľmi dôležité tiež je, že svieti v tú správnu dennú dobu.
Je síce pravdou, že príliš veľa UV žiarenia zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. Náš organizmus však potrebuje primeranú dávku slnečného žiarenia – naša pokožka vstrebáva slnečné svetlo, vďaka čomu v organizme dochádza k tvorbe vitamínu D.
Vitamín D plní viacero funkcií, z ktorých jedna je napomáhanie v tvorbe sérotonínu.
Pre ľudí žijúcich viac na severe to nebude žiadnou novinkou – ak po dlhšie obdobie nemajú potrebný prísun slnečného svetla, veľmi často sa to u nich prejavuje poklesom nálady.
Slnečné svetlo má schopnosť účinne naštartovať tvorbu sérotonínu v našom mozgu.
5. Zaraďme do stravy aj viac horčíka
Podľa odhadu vedcov až 75 % populácie moderného sveta trpí nedostatkom horčíka.
Tento minerál má v ľudskom organizme za úlohu udržiavanie optimálneho krvného tlaku, reguláciu činnosti buniek nervového systému, a samozrejme je potrebný aj pri tvorbe sérotonínu.
Ďalší z výskumov dospel k zisteniam, podľa ktorých osoby trpiace miernou depresiou pocítia zlepšenie nálady už po dvoch týždňoch užívania horčíka v podobe výživového doplnku.
Nielen vedci sú presvedčení o tom, že nedostatok horčíka sa prejavuje v zníženej hladine sérotonínu v mozgu.
Tieto informácie budú zvlášť užitočné pre ľudí, ktorí často trpia typickými príznakmi nedostatku horčíka – svalovými kŕčmi, bolesťami a stuhnutosťou svalov, ale aj šklbaním oka.
Magnézium možno prijímať v podobe výživových doplnkov, no nájdeme ho aj v potravinách, ako sú tmavá listová zelenina, banány a ryby.
6. Naučme sa byť pozitívni
Ak zmeníme svoj prístup k životu, ak zmeníme svoje myšlienky a svoj pohľad na život, prejaví sa to aj v zmene nášho mozgu. Keď robíme niečo, z čoho máme radosť, cítime sa lepšie.
Tieto nové, pozitívne vzorce myslenia sa pravdepodobne prejavia aj vo zvýšenej tvorbe sérotonínu. Už viacero výskumov potvrdilo, že medzi náladou a tvorbou sérotonínu jestvuje priama väzba.
Keď začneme svoju myseľ zameriavať na pozitívne myšlienky a pocity, prejaví sa to znížením hladiny kortizolu a zároveň zvýšenou tvorbou sérotonínu v mozgu. A ten sa už potom postará o navodenie dobrých pocitov a pohody.
Jeden z najjednoduchších spôsobov, ako sa naladiť na pozitívnu vlnu a trochu podporiť tvorbu sérotonínu v mozgu, je zaspomínať si na nejaké šťastné udalosti či veselé príhody z nášho života.
Časť našej mozgovej kôry, ktorá sa označuje ako „cingulate cortex“ a ktorá je zodpovedná za ovládanie pozornosti, sa tomuto úplne jednoduchému kroku určite poteší – pomôžeme jej tak v tvorbe sérotonínu.
Vybaviť si však nejaké šťastné udalosti z nášho života vie byť niekedy celkom náročné, najmä ak sa momentálne vôbec necítime dobre. Rozhovor s priateľom o starých dobrých časoch alebo prezeranie si rodinných fotografií nám s tým ale môže pomôcť.
Odporúčame vám tiež vyhľadať si nejaké články o tom, ako sa naučiť ovládať svoju myseľ a myslieť pozitívnejšie. Na internete je na túto tému článkov viac než dostatok.
7. Obmedzme cukor
Silná chuť na sladké je jeden z obvyklých príznakov, ktorý často pociťujeme v prípade, ak máme nízku hladinu sérotonínu.
Prečo je to tak?
Jednoducho preto, lebo konzumácia cukru a sacharidov vo všeobecnosti má za následok rýchle uvoľňovanie sérotonínu, ktoré sa prejaví okamžitým zlepšením nálady.
Tento povznesený stav však nemá dlhé trvanie – môže trvať jednu až dve hodiny, a potom hladina sérotonínu opäť prudko klesá.
Konzumácia zdravých sacharidov je preto oveľa rozumnejším riešením, ako si udržať optimálnu hladinu sérotonínu po dlhšiu dobu.
To isté potvrdil aj jeden z experimentov vykonaný na myšiach. Myšiam bola podávaná potrava s nadmerne vysokým obsahom cukru. Táto „diéta“ sa zakrátko prejavila zníženou tvorbou sérotonínu u myší.
V prvom bode sme uviedli, že cukor podporuje udržanie sa tryptofánu v krvi. Platí však, že ak už cukor užívať, tak len v obmedzenom množstve a len spolu s tryptofánom. Inak sám o sebe nemá žiaden, prípadne len krátkodobý účinok.
8. Začnime pravidelne meditovať
Nedávny výskum, ktorý bol zverejnený v medicínskom žurnále Archives of General Psychiatry,dospel k záveru, že kognitívna terapia založená na meditácii „je výbornou prevenciou proti recidíve a jej účinnosť je porovnateľná s farmakoterapiou pomocou antidepresív“.
Mnohé výskumy tiež potvrdili, že meditácia ako terapeutická metóda na odbúravanie stresu naozaj pomáha eliminovať nielen stres, ale aj zádumčivosť či sklony k úzkostným stavom u inak zdravých osôb.
Zistenia výskumov nasvedčujú tomu, že pravidelná meditácia sa prejavuje okrem iného aj zvýšením hladiny kyseliny 5-hydroxyindoloctovej (5-HIAA) v mozgu. Ako už asi tušíte, táto kyselina priamo súvisí s tvorbou sérotonínu.
Nemenej dôležité tiež je, že každodenná meditácia je veľmi účinná na odbúravanie stresu, zabraňuje tvorbe kortizolu a niektorých iných stresových hormónov, no najmä napomáha tvorbe sérotonínu.
Ak teda uvažujete, že by ste to s meditáciou skúsili a prípadne si z nej vytvorili pravidelný návyk, predkladáme vám zopár odporúčaní ako na to:
1. Nájdite si nejaké pokojné miesto, kde vás nebude nikto a nič vyrušovať.
2. Pohodlne sa usaďte. Nájdite si takú polohu sedu, v ktorej sa cítite úplne uvoľnene.
3. Snažte sa udržať si stav pokojnej a pasívnej mysle. Jednoducho sa len pokúste chvíľu na nič nemyslieť.
Ak sa nám počas meditácie v mysli vynoria nejaké myšlienky či obavy – a tie sa určite vynoria – jednoducho ich len akceptujme a skúsme sa vrátiť späť do uvoľneného a bezmyšlienkovitého stavu.
4. Pri meditovaní pomáha, ak svoju myseľ na niečo zameriame. Môžeme si napríklad hovoriť nejakú mantru, pozorovať svoj dych, alebo si vyberme nejaké jednoduché slovo, ktoré si budeme hovoriť stále dookola.
Ak meditujeme s otvorenými očami, pomáha, ak si vyberieme nejaký nehybný, neutrálny objekt a naň upierame svoj zrak. Nech už si vyberieme akýkoľvek spôsob, cieľom je, aby sme svoju pozornosť na niečo zamerali.
Lepšie je však meditovať so zavretými očami. Tak sa nám skôr podarí zabrániť myšlienkam a rušivým vplyvom, aby nám samé od seba vstupovali do mysle a oberali nás tak o pokoj.
Keď už zvládneme základné princípy meditácie a pocítime jej priaznivý vplyv na náš život, je isté, že sa na našu 20-minútovú každodennú seansu budeme o to viac tešiť.
A znova vám len môžeme odporúčať, aby ste si o meditácii a jej prospešných účinkoch naštudovali čo najviac informácií. Zdrojov odkiaľ čerpať informácie je dnes už dostatok – k dispozícii je množstvo knižných publikácii, ako aj kvantum internetových článkov.
9. Športujme
Jedna z úplne najlepších vecí, ktorú môžeme pre svoje telesné a duševné zdravie spraviť, je pravidelne športovať a cvičiť. Cvičenie je zaručený spôsob, ako naštartovať tvorbu „hormónov šťastia“ a ako stimulovať rôzne časti mozgu.
Analýza mnohých a mnohých výskumov, v ktorých sa skúmal vzťah medzi cvičením a náladou, vždy jasne ukázala, že cvičenie má jednoznačné antidepresívne účinky.
Napríklad v Anglicku Národný inštitút zdravia (NIH)vypracoval a publikoval príručku ohľadom liečby depresie. V tejto príručke nájdeme odporúčania, aby sme pri liečbe mierneho typu depresie dali najprv radšej prednosť niektorým stratégiám, medzi ktorými nájdeme aj cvičenie.
Inými slovami, ešte predtým, ako budeme automaticky siahať po antidepresívach, dajme radšej šancu cvičeniu, pretože pomer medzi rizikami a pozitívami je jednoznačne priaznivejší v prípade cvičenia.
Ďalší z výskumov, ktorý bol uskutočnený na zvieratách, skúmal účinky cvičenia na tvorbu sérotonínu. Týmto výskumom sa zistilo, že fyzická aktivita na spôsob cvičenia sa u potkanov prejavila zvýšenou tvorbou tryptofánu a kyseliny 5-hydroxyindoloctovej.
A ďalšie výskumy zas potvrdili, že cvičenie vedie k nárastu hladiny sérotonínu a kyseliny 5-hydroxyindoloctovej v mimobunkovej (extracelulárnej) tekutine v rôznych častiach mozgu, ako sú hipokampus alebo mozgová kôra.
Je tu len jedna otázka: Ktorý typ cvičenia je ten najlepší, ak je naším cieľom zvýšenie hladiny sérotonínu?
Výskumy sa zhodujú v jednom, a síce, že aeróbne športy, ako sú beh a cyklistika, sú na podporu tvorby sérotonínu tie najvhodnejšie.
10. Doprajme si dostatok vitamínu C
Naša nálada a psychická pohoda silno závisia aj od toho, či prijímame dostatočné množstvo vitamínu C, ktorý má okrem iného antidepresívne účinky.
Sérotonín sa tvorí v našom mozgu a iných častiach organizmu z tryptofánu. Avšak na to, aby mohla nastať reakcia, v ktorej sa tryptofán mení na sérotonín, sú potrebné aj iné podporné látky, ako sú vitamín B6, kyselina listová, železo, horčík, vápnik a zinok.
Preto aj vitamín C, hoci nepriamo, v nemalej miere napomáha tvorbe sérotonínu.
Okrem toho vitamín C zabraňuje aj tomu, aby sa stresový hormón kortizol vylučoval vo vnútornom prostredí organizmu. Čo je samozrejme dobré, pretože mnoho výskumov už opakovane potvrdilo, že príliš vysoká hladina kortizolu môže vyústiť až do depresie.
V týchto výskumoch sa potvrdilo napríklad to, že osoby trpiace nedostatkom vitamínu C zároveň trpia aj depresiami či únavou.
A v experimentoch sa zároveň ukázalo, že tie isté osoby sa cítili lepšie už týždeň po tom, ako si stravou a výživovými doplnkami doplnili vitamín C na požadovanú úroveň.
11. Odstraňujme stres z nášho života aj tým, že sa začneme o sebe lepšie starať
Samozrejme, že určitej miere stresu sa v živote jednoducho nevyhneme, dokonca, sem-tam zažívať aj trochu stresu je pre nás vlastne dobré.
Občasná dávka zdravého stresu nás udržiava v strehu, dodáva nám motiváciu a sme vďaka nej pripravení konať. Avšak chronický stres môže u niektorých ľudí vyústiť do depresie.
Dlhé obdobia neutíchajúceho stresu sa môžu prejaviť vo zvýšenej hladine niektorých hormónov, ako je napríklad už spomínaný stresový hormón kortizol. A kortizol, ako už vieme, zamedzuje tvorbe sérotonínu a iných dôležitých neurotransmiterov v mozgu.
Výskumy teda jednoznačne dokazujú, že dlhodobo zvýšená hladina kortizolu v našom mozgu a organizme môže stáť za vznikom depresie.
Je preto potrebné naučiť sa „vypnúť“ a dopriať si čas a nejakú radosť aj pre seba, najmä v obdobiach, keď máme pocit, že toho stresu je akosi priveľa a všetko sa na nás ako keby valí.
Ak si chceme udržať duševné a telesné zdravie, dôležité bude naučiť sa uvoľniť a upokojiť svoju myseľ rovnako, ako si dopriať trochu oddychu.
Ako sme už spomínali, skúsme sa na každodennej báze venovať takým činnostiam, ako sú meditácia, dychové cvičenia, masáže či športovanie. Všetko sú to účinné prostriedky, ako zrelaxovať našu myseľ a telo.
Ich pravidelné využívanie môže urobiť veľký rozdiel v tom, akú máme hladinu sérotonínu, a tak aj v našom duševnom zdraví a pohode.
V prípade, že máte vážnejší záujem o tipy, rady či postupy, ako dosiahnuť pokojnejšiu myseľ a žiť radostnejší život, odporúčame vám podrobnejšie sa oboznámiť s duchovnými náukami, ktorých základnou myšlienkou je myseľ sústredená na prítomný okamih.
Za všetky tu samozrejme musíme spomenúť budhizmus, ako aj niektoré moderné učenia, ktoré majú základ najmä, hoci nie len, v budhizme.
Zhrnutie
Ak si chceme prirodzeným spôsobom zvýšiť hladinu sérotonínu, pomôže nám nasledovné:
1. Prijímajme v strave viac tryptofánu– dostatok tryptofánu nájdeme v takých potravinách, ako sú vajíčka, morčacie mäso, mliečne výrobky, všetky druhy chudého mäsa, losos, ananás, tofu, orechy a semienka.
2. Choďme na masáž– výskumy potvrdzujú, že po masáži v organizme dochádza k nárastu hladiny sérotonínu.
3. Do stravy zaraďme viac potravín s obsahom vitamínu B6, B12 a kyseliny listovej– vitamín B12 nájdeme v potravinách, ako sú syr, ryby a všetky druhy mäsa. Kyselinu listovú zase nájdeme v tmavej listovej zelenine, brokolici, kapuste a celozrnných výrobkoch.
4. Doprajme si viac slnka– mnoho štúdií presvedčivo preukázalo, že jasné slnečné svetlo pozitívne ovplyvňuje tvorbu sérotonínu.
5. Zvýšme príjem horčíka– horčík možno prijímať buď v podobe výživových doplnkov alebo v potrave. Potraviny bohaté na obsah horčíka sú tmavá listová zelenina, banány či ryby.
6. Buďme pozitívni– keď začneme myslieť pozitívne, prejaví sa to aj zlepšením našich pocitov a celkovej životnej nálady. A to ďalej povedie k zníženiu hladiny kortizolu, no zároveň k zvýšeniu hladiny sérotonínu v mozgu.
7. Obmedzme cukor– lepším riešením, ako si dlhodobo zvýšiť hladinu sérotonínu, je konzumovať zdravé sacharidy.
8. Meditácia– ak si na meditáciu nájdeme čas každý deň, odmenou nám bude odbúranie stresu, oslabenie tvorby kortizolu a iných stresových hormónov, no najmä zvýšená tvorba sérotonínu.
9. Športujme– viacero výskumov sa zhoduje v tom, že na naštartovanie tvorby sérotonínu sú najvhodnejšie aeróbne typy športov, ako sú beh a cyklistika.
10. Prijímajme dostatok vitamínu C– medzi ovocie s najvyšším obsahom vitamínu C patrí kantalup, všetky citrusové plody a ich šťava (napríklad pomaranče či grapefruit), kiwi, mango, papája, ananás, jahody, maliny, čučoriedky a brusnice.
11. Odbúravajme stres tým, že sa začneme o seba starať– pre udržanie si duševného a telesného zdravia je potrebné naučiť sa upokojiť a uvoľniť svoju myseľ a dopriať si odpočinok.
Zdroj: hackspirit.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ďakujeme, za preloženie dobrého článku. Ale ja by som ešte dodala, že 90 percent serotonínu sa tvorí v črevách. Črevo a mozog sú spojené tzv. vagus nerve (myslím, že v slov. je to blúdivý nerv), preto treba dať do poriadku črevnú flóru, črevný mikrobióm. Psychiatria je neskutočný biznis a napr. ani toto psychiater nepovie pacientovi. Ale vieme biznis je biznis. Kto vie angl. na youtube.com sa oplatí počúvať videa od Dr. John Bergman
Skúsim …
Vďaka ?
Svata pravda, presne som aj ja tohoto nazoru a aj vyskum to potvrdil, ale zial mnohi lekari tomu neveria a tym padon sa neraz neriesi koren zdravotneho problemu a niekedy to ma za katastroficke az tragicke nasledky. Sama na sebe mam odkusane ake je velke prepojenie mozgu a criev. Ked su chore creva, tak netrpi len imunita, ale vo velkej miere psychika. Clovek je v zacarovanom kruhu, nechape co sa mu deje a zial vacsinou mu lekari nevedia pomoct. A stacilo by tak malo, a to riesit zdroj problemu.
Odporucam si precitat knihu: od Natasha Campbell-McBride, Syndrom travenia a psychologie
Tu je aj jeden preložený článok od Dr John Bergman:
http://www.nwoo.org/2020/05/18/jak-zlepsit-imunitni-system/#more-306202
Vdaka za odkaz na doktora Bergmana Evka
Nemáte za čo pani Alicka. Ja som neskoro zobudená, som obeť očkovania. A teraz veľmi smutno sledujem ako sa pripravuje vakcína proti corone s mikročipom, s vloženými chorobami čo bude spolupracovať s 5 G, so satelitmi… Napr. aj na banned.video sú zaujímavé videa.
Aj ja sa vám chcem p. Evka poďakovať za prelož.článok 🙂
To, že v črevách sídli 80% imunity som vedela,
no ten ,,blúdivý nerv “ to je pre mńa niečo nové …..
….hm, niekedy tá imunita môže byť oslab.aj ochor.čriev, ako je napr.Crohnova choroba či celiakia….no treba dodržiavať diétne opatrenia, alebo prísnu diétu,
to pomáha…….čo sa týka tých liekov od bolesti, sama som si dnes dala predpísať od lekára liek zaldiar – od bolesti chrbta, nič iné mi totiž nepomáha:-(, aj keď viem, že na 2.strane mi to škodí :-(……no verím tomu, že sa to časom upraví :-)….a čo sa týka psychiky, áno, možno je to biznis, avšak psychika je ,,veľmi krehká“….
Človek sa snaží ovládať, no niekedy stačí, keď sa ,,trápi“ niekto, kto Vám je veľmi blízky – napr. deti alebo partner, a pod. …. prežívate to rovno nimi, avšak nemôžte im pomôcť, ,,niekt.veci“ si jednoducho ,,musia odžiť “ samy za seba, a potom Vás paradoxne lepšie pochopia ako bez tohto ,,prežitia „……snažíte sa ich podporovať, snažíte sa byť silná a jednoducho veríte, že to zvládnu ! / aj keď Vás z toho možno práve bolí žalúdok, lebo emócie idú práve ním…….. /
Pekný večer všetkým :-).
P.Ivanka, odporúčanú knižku som si dnes kúpila, a už začala aj cestou do práce a domov čítať . :- ) Veľmi zaujímavá, veľmi poučná, verím tomu, že sa ňou nechám ,,inšpirovať“ :-). Vďaka za tip 🙂
Dakujem! Som rada, ze sa paci. Citala som recenzie na knihu na martinuse.sk a dost som bola sklamana z prekladu. Recenzie su pozitivne, jedine sa citatelia stazuju na preklad, tak verim, ze to neodradi. Ja som ju citala v anglictine, cize neviem sa vyjadrit k prekladu, ale z komentarov som bola aj zhrozena a aj som sa zasmiala ako jeden citatel dal priklad zleho prekladu.
https://www.martinus.sk/?uItem=98062