(Belle Carter, Natural News) V prevratnej štúdii publikovanej v odbornom časopise JAMA Network Open výskumníci potvrdili priamu koreláciu medzi dlhším časom stráveným pred obrazovkou a rizikom vzniku krátkozrakosti (myopiou), najmä u detí.
Štúdia, ktorá analyzovala údaje zo 45 štúdií zahŕňajúcich viac ako 335 000 účastníkov, zistila, že každá ďalšia hodina času stráveného pred obrazovkou denne po prvej hodine zvyšuje pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti o 21 percent.
Toto zistenie podčiarkuje rastúce obavy o zdravie, keďže deti čoraz častejšie používajú digitálne zariadenia v čoraz mladšom veku.
Metaanalýza brala do úvahy rôzne digitálne zariadenia, vrátane smartfónov, tabletov, herných konzol, počítačov a televíznych prijímačov. Analýza odhalila zložitý vzťah medzi časom stráveným pred obrazovkou a rizikom krátkozrakosti.
Vedci, ktorí sú znepokojení všadeprítomnosťou digitálnych obrazoviek v modernom živote, zdôraznili potrebu lepšieho pochopenia toho, ako tieto zariadenia ovplyvňujú zdravie očí, najmä u detí.
„Keďže deti čoraz viac používajú inteligentné zariadenia v čoraz mladšom veku a trávia viac času na digitálnych obrazovkách, existuje naliehavá potreba lepšie pochopiť súvislosť medzi časom strávených na digitálnej obrazovke a krátkozrakosťou,“ napísali vedci vo svojom článku.
Túto naliehavosť podčiarkuje zvyšujúci sa výskyt krátkozrakosti, ktorý postihuje približne 42 percent populácie ľudí na Západe, vrátane značného počtu detí – až 41 percent v mestských oblastiach a 16 percent vo vidieckych oblastiach.
Štúdia naznačuje, že obmedzenie času stráveného za deň pred obrazovkou na menej ako jednu hodinu by mohlo potenciálne znížiť riziko vzniku krátkozrakosti.
Toto odporúčanie vychádza z predchádzajúceho výskumu, ktorý zistil, že len čas strávený na inteligentných zariadeniach bol spojený s 26-percentným zvýšením pravdepodobnosti vzniku krátkozrakosti.
Keď sa medzi prispievajúce faktory zahrnulo aj používanie počítača, pravdepodobnosť vzrástla o 77 percent.
Prečo to zvýšené riziko?
Krátkozrakosť (myopatia) nastane, keď sa oko predĺži spredu dozadu, čo spôsobí, že sa svetlo zaostrí pred sietnicou, a nie priamo na ňu. To má za následok, že vzdialené objekty vyzerajú rozmazane.
Optometristka Dr. Meenal Agarwalová, majiteľka niekoľkých optometrických kliník, vysvetlila mechanizmus tohto javu:
„Je to kontraintuitívne, ale teória hovorí, že zaostrovanie na blízke predmety na dlhšiu dobu môže spôsobiť preťaženie zaostrovacieho systému oka, čo následne ovplyvní jeho tvar. To spôsobí, že sa predĺži viac, než by bolo prirodzené,“ uviedla Dr. Agarwalová pre portál The Epoch Times.
Ďalej poznamenala, že toto preťaženie je obzvlášť výrazné pri pohľade na predmety bližšie ako 56 centimetrov k tvári, čo je bežný scenár pri používaní digitálnych obrazoviek.
Pri pohľade na obrazovku si oči zachovávajú pevné zaostrenie na blízku vzdialenosť, čím bránia prirodzenému prepínaniu medzi zaostrovaním na blízke a vzdialené predmety v prirodzenom prostredí.
Toto časovo dlhé zaostrenie na blízko môže namáhať očné svaly a potenciálne prispievať k predlžovaniu oka, čím sa zvyšuje riziko krátkozrakosti.
Ako znížiť riziko krátkozrakosti
Dr. Agarwalová odporúča niekoľko stratégií na zmiernenie rizika krátkozrakosti, s osobitným dôrazom na zvýšenie času pri aktivitách vonku.
„Štúdie zistili, že deti, ktoré trávia viac času vonku, sa vyznačujú tendenciou mať nižšie riziko vzniku krátkozrakosti,“ povedala.
„Vystavenie prirodzenému svetlu a zaostrovanie na predmety v rôznych vzdialenostiach, ako to bežne robíme vonku, pomáha zabraňovať vzniku krátkozrakosti.“
Dr. Agarwalová navrhuje, aby deti a dospelí trávili vonku približne dve hodiny denne, čo im výrazne pomôže predchádzať alebo oddialiť nástup krátkozrakosti. Rozhodujúce sú aj opatrenia pri práci ako napríklad pravidelné prestávky.
Odporúča dodržiavať „pravidlo 20-20-20“, ktoré zahŕňa dať si prestávku každých 20 minút a 20 sekúnd sa pozerať na niečo vzdialené 20 stôp (6 metrov). Pre deti, ktoré už sú krátkozraké, Dr. Agarwalová odporúča prediskutovať možnosti riešenia krátkozrakosti s očným lekárom.
Tieto možnosti zahŕňajú okuliare, kontaktné šošovky a liečby, ako sú atropínové očné kvapky, z ktorých všetky preukázateľne spomaľujú progresiu krátkozrakosti.
Zistenia tejto komplexnej štúdie zdôrazňujú naliehavú potrebu, aby rodičia, pedagógovia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti boli ostražití, pokiaľ ide o čas strávený deťmi pred obrazovkami.
Zavedením jednoduchých stratégií, ako je zvýšenie času vonku a dodržiavanie pravidla 20-20-20, možno výrazne znížiť riziko vzniku krátkozrakosti. (Súvisiace: Slnečné svetlo je zdravé pre oči – milióny detí majú zhoršený zrak v dôsledku nedostatku prirodzeného svetla.)
Záver
O prírodnom spôsobe zlepšenia zraku sme pred časom publikovali aj samostatnú elektronickú knihu. Viac informácií o nej nájdete TU (o jej českej verzii TU).
V tejto e-knihe sa dozviete všetko potrebné na to, aby ste si zlepšili ostrosť videnia pri krátkozrakosti aj dlhozrakosti. Kniha sa venuje napríklad aj jednej špeciálnej, vyše 100 rokov starej metóde precvičovania zraku, ktorá bola natoľko účinná, že sa proti nej americkí oční lekári vzbúrili a chceli ju zakázať, lebo sa obávali, že zostanú bez práce.
Autor: Belle Carter, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Obrazovka vytvára imaginárne prostredie, v ktorom skreslíeva realitu obrazu reality, ktorej sa „oko“ – skôr vnímanie nereality – krátkozrako prispôsobuje.
Treba si uvedomiť, že pri používaní smartfónu človek zaostruje zreničku priamo na anténu telefóna a to pri velmi malej vzdialenosti. Pochybujem, že obrazovka dostatočne odtieni anténu, ktorá je za ňou.