Kedysi som mávala málo energie počas celého dňa. V televízii však neustále dávali množstvo reklám na energetické nápoje pre unavenú populáciu a tak som si myslela, že nie som sama, ktorá trpí.
A samozrejme, každý v našej rodine sa obával nadchádzajúcej chrípkovej sezóny. S príchodom januára si v podstate každý vyvinie nejakú formu fóbie z vírusov a baktérií.
Potom som ale počula zopár nových, skutočne znepokojujúcich informácii o účinkoch cukru. Podľa viacerých expertov je cukor hlavnou príčinou, ktorá robí tak veľa ľudí na západe tučnými a chorými.
Čím som o tom viac premýšľala, tým väčší zmysel mi to dávalo. Ozajstný zmysel.
Jeden zo siedmych ľudí má dnes nejakú metabolickú poruchu. Jeden z troch má nadváhu. Miera cukrovky sa neustále zvyšuje a srdcovocievne ochorenia popri rakovine predstavujú hlavnú príčinu úmrtí.
Podľa tejto teórie, všetky tieto neduhy môžu byť spätne vystopované k jednej veľmi toxickej látke v našej strave – k cukru.
Nápad
Na základe všetkých tých nových informácií som dospela k jednej myšlienke.
Chcela som vedieť, aké by to bolo ťažké, ak by sme celá naša rodina – teda ja, manžel a 2 deti (vek 6 a 11 rokov) – prežili rok na strave bez žiadneho pridaného cukru.
Vylúčili by sme zo stravy všetko s pridaným sladidlom, či už to bol priamo cukor alebo med, melasa, javorový sirup, agáva či ovocný džús.
Vylúčili sme aj všetko s umelými sladidlami a tiež alkohol.
Jediná výnimka bola, ak bol cukor naviazaný na svoj pôvodný zdroj, ako napríklad pri ovocí. V opačnom prípade sme to nejedli.
Keď sme začali cukor vyhľadávať, nachádzali sme ho na nečakaných miestach: v tortilách, párkoch, kuracom vývare, šalátovom dresingu, keksoch, majonéze, slanine, chlebe a dokonca i v detskej výžive.
Prečo do toho všetkého pridávajú cukor, ale aj ďalšie látky?
No preto, aby to tie potraviny urobili žiadateľnejšími, predlžili im životnosť a aby urobili výrobu balených potravín lacnejšiou.
Možno ma budete považovať za šialenú, no pre mňa bola táto skúsenosť pravým dobrodružstvom. Bola som zvedavá, čo všetko sa po roku stane.
Chcela som tiež vedieť, aké ťažké to bude, aké zaujímavé veci sa udejú a ako sa zmení moje varenie a nakupovanie. Po ďalšom výskume som bola presvedčená, že odstránenie cukru z našej stravy nás spraví zdravšími.
Čo som však nečakala bolo zistenie, že počas nejedenia cukru som sa cítila lepšie. A lepšie nielen teoreticky, ale veľmi reálne a hmatateľne.
Po roku bez cukru
Bolo to postupné, no registrovateľné. Čím dlhšie som nejedla pridaný cukor, tým lepšie a energetickejšie som sa cítila.
Kým spočiatku som mala pochybnosti, že to spolu súvisí, potom sa ale prihodilo niečo, čo mi to potvrdilo: Manželove narodeniny.
Počas nášho roka bez cukru sme mali jedno pravidlo a to, že sme mohli mať jeden dezert obsahujúci cukor raz za mesiac. Ak to boli náhodou vaše narodeniny, mohli ste si vybrať druh dezertu.
Ako čas plynul a list v kalendári už ukazoval na september, spozorovali sme, že sa naše chuťové poháriky začínali meniť. Mesačné cukrové pôžitky nám chutili stále menej a menej.
Pri jedení niekoľko vrstvovej torty s banánmi a šľahačkou, ktorú si manžel vyžiadal pre svoje narodeniny, som vedela, že sa niečo deje.
Nielenže mi môj kúsok torty nechutil, ale dokonca som ho ani nedokázala dokončiť.
Torta bola pre moje nové citlivé chuťové poháriky až chorobne sladká. K tomu spôsobovala mojim zubom bolesť. Po chvíľke sa mi začala krútiť hlava a rýchlo búšiť srdce.
Cítila som sa otrasne.
Trvalo to celú hodinu ležania na gauči a držania sa za hlavu, kým som sa znova pozviechala. „Brrr“, pomyslela som si. „Je možné, že na mňa takto cukor pôsobil aj predtým, len som to nezaregistrovala, pretože bol úplne vo všetkom?“
Keď sa skončil rok bez cukru, spočítala som dni maródky svojich detí keď neboli v škole a porovnala ich s predchádzajúcim rokom.
Rozdiel bol dramatický. Moja staršia dcéra Gréta išla z pôvodných 15 chýbajúcich dní na 2.
Ako ďalej?
Teraz, keď sa už rok bez cukru skončil, občas si dožičíme niečo sladké, no spôsob ako to robíme je veľmi odlišný.
Máme cukor radi, no v drasticky malých množstvách, vyhýbame sa mu v bežných potravinách (v ktorých by aj tak vôbec nemal byť) a dezerty si nechávame pre zvláštne príležitosti.
Zdá sa, že moje telo je mi za to vďačné.
Nemám obavu z toho, že by som počas dňa nemala dosť energie. A keď príde chrípková sezóna, nejako už nepociťujem urgenciu skrývať svoje deti pod posteľ.
Ak niekedy na nás predsa len niečo vylezie, naše telá sú na boj s chorobou lepšie pripravené.
Ochorieme už len zriedka a vyzdravieme oveľa rýchlejšie ako kedysi. Na moje prekvapenie, po roku bez cukru sa všetci cítime zdravší a silnejší.
A na toto sa už kýchať len tak nedá.
Zdroj: Our Year of No Sugar: One Family’s Grand Adventure
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Clanok som uz davnejsie cital na nejakej inej stranke, takze to nebola pre mna novinka.
Po precitani takehoto, alebo obdobneho clanku sa cloveku ani nechce verit, ze je mozne, aby boli ludia zamerne napchavani niecim co prinasa efekt iba potravinarskemu a farmaceutickemu priemyslu a sucasne prinasa pre spotrebitela iba problemy a to si za tie zdravotne problemy este aj dobrovolne plati …
Ale zial je to tak a neplati ani „zaklinadlo“ u nas to tak urcite nie je. Omyl priatelia, je to aj u nas a ak sa vsetky pripravovane a nalezite utajovane zmluvy medzi EU a USA podari uzavriet, tak to bude este daleko horsie. Takze „dobru chut“ priatelia ….
Server badatel.net mi pripomína politické konšpiračné servery a to z dôvodov:
– zverejňuje články s polopravdami a zatajuje, resp. zanedbáva informácie, napr. zverejní článok o zázračných účinkoch medu so škoricou, ale už nenapíše, že škorica je jed, ktorý od istého množstva nepriaznivo pôsobí na pečeň, iba jemne naznačí, že by sa mala používať cejlónska škorica (ktorú však bežný človek ťažko rozlíši od čínskej, je o dosť drahšia a dá sa kúpiť len v bio obchodoch)
– zverejňuje články, ktoré sú vyslovene nebezpečné, napr. bojuje proti metóde PSA na zisťovanie príznakov rakoviny prostaty, ale už nenapíše: Starší páni, pozor, 20-30% z vás má rakovinu prostaty, každá metóda na jej včasné zistenie je dobrá!
– články uvádza s bombastickými nadpismi, napr. „liek, ktorý rozčúlil farmaceutický priemysel“, „šokujúce odhalenie“ apod. Asi preto, lebo ľudia radi čítajú bombastické veci a tým server lepšie zarába na často podvodných reklamách, zverejňovaných na svojich stránkach.
Z týchto dôvodov považujem server badate.net za dobrý zdroj na inšpiráciu o rozmýšľaní o svojej strave, ale určite nie ako spoľahlivý, dokonca niekedy aj škodlivý zdroj informácií, čo je škoda. Bolo by dobre (ak samozrejme majiteľom nejde len o zárobok na reklame), aby k informáciám pristupovali trochu zodpovednejšie.
Informácie sú iba informácie, nie sú príkazy, zákony ani nariadenia. Ponúkajú dve možnosti: buď – alebo.
Pravou skořici přitom poznáte na první pohled a samozřejmě také na první ochutnání. Pravá skořice je světle hnědá, připomínající na první pohled doutník, na dotyk křehká, chuť je jemná s nádechem citronu a tropických plodů. Skořice „cassia“ je tmavě hnědá, lehce zarolovaná v jedné vrstvě, na dotky tvrdá, chuť je ostrá až štiplavá. Skořice „cassia“ také obsahuje více zdraví škodlivých látek (kumarinu).
Skořice nalezne své využití ve sladké kuchyni, i v kuchyni asijské při přípravě masových pokrmů. Špetka mleté skořice nesmí chybět na pěně pravého italského capuccina.
Druh Vzhled Chuť a aroma Původ Kumarin
Cinnamon cassia Skořice „cassia“ Tmavá, tvrdá, dutá. Ostré aroma, štiplavá chuť. Čína, Vietnam, Indie. Kumarín Až 5%
Pravá skořice Světlá, křehká, vyplněná (jako doutník). Sladká, jemná, delikátní. Srí Lanka (Cejlon). Kumarín 0,004
„Špetka mleté skořice nesmí chybět na pěně pravého italského capuccina.“ Už dávno som sa tak dobre nezasmial.
A ceny?? nie su take strašné :
http://www.pravavanilka.cz/skorice-prava-cejlonska-c-22.html
pozri sem 100g cca niečo cez 4 €
Kto je škoricu nezomrie.
Chcelo by to presnejšie vyjadrenie o aký typ cukru ide. Z článku nie je zrejme či autorka píše o umelých sladidlách alebo o cukre ako ho poznáme z našich obchodoch. Kedysi staré mamy vnúčikom dávali kocku cukru s tým, že im to bude páliť. Iste nie je náhoda, že choroby ako diabetes, a iné civilizačné nemoci sa vo veľkej miere začali objavovať v populácií odvtedy, keď sa namiesto cukru začali používať umelé sladidlá. Súdruhovia v Amerike takto už populáciu vykŕmujú desaťročia a očakávané výsledky sa im po zásluhe dostavujú. končím s myšlienkou: „Všetkého do času a všetkého s mierou.“
Budem citovať komentár z FB, ktorý napísala moja milá a veľmi trefne opísala úroveň článku i inteligencie danej ženušky:
Môj názor je taký, že ženská, keď sa vyhýbala cukru a dala si naraz jeho vyššiu dávku, jej telo zažilo šok – fakt to bolo také nepredvídateľné? A že sa cíti zdravšie?
Ak dovtedy „cukor alebo med, melasa, javorový sirup, agáva či ovocný džús“ bola súčasť jej jedálnička, tak všetci aj bez tohto článku vieme, že tieto potraviny pri zvýšenej miere konzumácie zdravé nie sú. Ale stopnúť príjem cukru je podľa mňa hlúpe. Telo cukor potrebuje. Ale všetko s mierou – čo platí pri hocijakej potravine. A to, že zámena sladkosti za ovocie pôsobí na telo zdravšie, učia už deti v škôlkach. Na mňa pôsobil tento článok zbytočne, lebo teta Ameriku neobjavila, ale svojím experimentom ohrozila zdravie rodiny a navyše vyvodzuje nesprávne závery.
no zvlast v ameeerike je v poslednej dobe moderne byt samozvanym spisovatelom, teoretikom, lekarom, fyzikom, a pod. tak kazdy pise knihy, robi doma lekarske vyskumy a objavuje priciny vsetkeho mozneho ostošesť. 🙂 vsetci su strasne smart a na vsetko sa pozeraju s neho uhla a potom sa idu sudit, ze im mikrovlnka zabila papagaja.
Samozrejme, ze telo potrebuje aj cukor, ale nie ten synteticky odpad, ktory vsade pchaju. Curok v priodnej podobe napr. v ovoci. Co je na tom nepochopitelne. A je pravda, ze ak clovek prestane so sladkostami, tak mu casom vobec nejdu na chut.
škoda, že paní nenapsala, co jim tedy nakonec zůstalo, protože mi přijde, že snad museli jíst jenom hlínu, že až takhle fanaticky vypustit veškeré cukry, vč. medu, javorového, agávového sirupu, což jsou nejméně zatěžující přírodní sladidla mi přijde rohodnutí nějakého cukrovkáře. Ale chápu, jestli byli zvyklí se napájet energiťáky, tak se není čemu divit, že měli děcka nemocné. A pokud měla tolik času, aby jim vyvařovala denně zdravý oběd do školy, no prosím její volba. Strava má být pestrá, tedy pak může být i zdravá…Naštěstí na nikom nenechalo trvalé následky 😀
Treba sa naucit citat z porozumenim a nevymyslat si ,pani miesto cukru nejedla hlinu,ale ovocie,ved je to tam napisane … a netreba konspirovat,ani zdaleka nie kazdy mlady clovek pouziva energitaky