(Dr. Vernon Coleman, Expose News) Veľa sa hovorí o holistickej medicíne, ale v súčasnosti sa holistická medicína príliš nevyužíva. Intuitívny, holistický prístup totiž ide proti všetkému, s čím sa byrokratický, legalistický, obmedzený lekársky systém cíti dobre.
Lekárske povolanie si pred desiatkami rokov kúpil farmaceutický priemysel. Moderná medicína je orientovaná na riešenie všetkých problémov liekmi, operáciami či rádioterapiou a nepriznáva vplyv stresu či stravy.
Význam preventívnej medicíny nedoceňuje ani medicínsky establišment. Lekári hovoria o holistickej medicíne, ale v skutočnosti tým myslia, že pacienti by mali byť pripravení vyskúšať širokú škálu liekov a ortodoxných liečebných postupov.
Špecialisti v nemocniciach upadli do intelektuálneho protekcionizmu. Väčšina sa dnes špecializuje a potom sa opäť špecializuje. Sú absurdne úzkoprsí a bigotní; neexistuje integrácia, prehľad a zdravý rozum.
Skutočná holistická medicína znamená liečiť pacienta akýmkoľvek spôsobom, ktorý prinesie účinné a bezpečné výsledky. Znamená spojenie ortodoxnej a alternatívnej medicíny.
Môžu tvrdiť čokoľvek, no v Británii (a ani na Slovensku) prakticky neexistujú žiadne „holistické“ nemocnice. A neexistujú ani žiadni holistickí liečitelia. Ak chcete celostnú medicínu, musíte sa stať sám sebe holistickým lekárom. To je tragédia, pretože väčšina pacientov na to nemá znalosti ani sebadôveru.
„Holistická“ (alebo, ako sa niekedy píše, celostná) medicína už niekoľko desaťročí naberá na teoretickej popularite. Mnohí alternatívni a niektorí ortodoxní zdravotnícki pracovníci sa označujú ako „holistickí“ praktizujúci zdravotníci. Ale väčšina z nich nimi nie sú.
Väčšina novinárov nesprávne predpokladá, že toto slovo je synonymom pre „alternatívnu“ alebo „doplnkovú“ medicínu. To však nie je pravda.
Slovo „holistický“ prvýkrát predstavil v roku 1926 juhoafrický filozof a štátnik Jan Christian Smuts. Predniesol ideu, že celá ľudská bytosť je oveľa viac než (a celkom odlišná) od súboru jej fyzických alebo emocionálnych častí.
Zdá sa, že aj v tých časoch museli chodiť lekári hore-dole po nemocničných oddeleniach nazývajúc pacientov „prípad pečene“ na druhom lôžku vpravo a „prípad pankreatitídy“ na treťom lôžku vľavo.
Slovo a koncept „holistický“ zostali viac-menej zabudnuté až do 70. rokov 20. storočia, kedy rozmach medicíny špičkových technológií viedol k revolúcii medzi pacientmi, ktorí mali pocit, že agresívna intervenčná medicína nie je úplne uspokojivá. Zrazu sa objavil pocit, že špecializácia a roztrieštenosť nie sú všetko.
V praktickom zmysle použitie slova „holistický“ aspoň teoreticky znamenalo, že namiesto toho, aby zdravotnícki pracovníci považovali pacientov za choré obličky alebo srdce, pokúsili sa uspokojiť fyzické, duševné, emocionálne a duchovné potreby svojich pacientov.
Lekári tak mali riešiť sociálne aj telesné problémy pacientov a využívať prírodné liečebné metódy ako aj moderné, farmakologické či chirurgické techniky.
Stručne povedané, slovo „holistický“ malo opísať prístup. Prístup, ktorý môže rovnako dobre nasledovať ortodoxný vyškolený lekár ako aj alternatívny lekár. Všeobecný lekár v rušnom mestskom zdravotnom stredisku môže byť vo svojom prístupe „holistický“ rovnako ľahko ako bylinkár alebo akupunkturista pracujúci zo svojho domu.
Niet pochýb o tom, že skutočne „holistický“ prístup k lekárskej starostlivosti je pre pacientov mimoriadne prínosný. Pri správnom aplikovaní to znamená, že každá choroba môže byť liečená prístupom „vyber a zmixuj“ – výberom toho, ktorý aspekt ortodoxnej a alternatívnej medicíny bude s najväčšou pravdepodobnosťou účinný a s najmenšou pravdepodobnosťou bude mať vedľajšie účinky.
Ide teda o liečenie a plné všímanie si všetkých aspektov bytia jednotlivca.
Pri mnohých chorobách nemá zmysel liečiť to, čo je zlé v tele, pokiaľ neliečite aj to, čo je zlé s mysľou. Zdá sa mi pozoruhodné, že moderný lekár bude liečiť telo pacienta, ktorý trpí vysokým krvným tlakom, syndrómom dráždivého čreva alebo astmou, ale ignoruje myseľ, keď je už bez pochybností preukázané, že pri toľkých chorobách sú fyzické symptómy spôsobené duševným nepokojom toho či onoho druhu.
Rovnako bizarné a v skutočnosti nevedecké je, že osteopat lieči pacientovi chrbát a ignoruje jeho myseľ.
Výhody skutočne „holistického“ prístupu sú kolosálne nielen preto, že „holistická“ medicína ponúka šancu využiť to najlepšie a vyhnúť sa najhoršiemu, ale aj preto, že rôzne typy liečby môžu mať pri spoločnom použití synergický efekt.
Skutočne „holistický“ prístup môže použiť moderný liek, relaxačnú techniku a typ masáže na zvládnutie jedného súboru symptómov.
Ale hoci slovo „holistický“ v teórii znamená obdivuhodnú zmenu postoja, existuje, žiaľ, len málo dôkazov o tom, že praktizujúci zdravotníci skutočne rozumejú tomu, čo toto slovo znamená alebo, ako by sa malo aplikovať v praxi.
Bolo by pekné myslieť si, že každý si môže nájsť „holistického“ lekára, ktorý sa oňho bude starať. Ale nezadržiavajte dych. Máte asi rovnakú šancu, že narazíte na ropu, keď budete okopávať zimnú zeleninu.
Mýtus, že medikamentózna terapia ponúka jediné riešenie, sa dnes neustále a bez váhania a rozpakov opakuje. Mnoho členov lekárskeho establišmentu verí, že pokrok v medicíne do značnej miery závisí od farmaceutického priemyslu. Toto sa nepovažuje za predmet diskusie, ale za základný stavebný kameň, za „pravdu, o ktorej sa nediskutuje“.
Nie je preto prekvapujúce, že farmaceutická firma vlastnená a kontrolovaná zdravotníckym establišmentom sa stále s hrôzou pozerá na všetky druhy alternatívnej medicíny. Pokusy organizovať výskumné programy o účinnosti akupunktúry, bylinkárstva alebo homeopatie sa vždy stretávajú s posmechom alebo povýšeneckým odmietaním.
Je veľkým škandálom 21. storočia, že celosvetový miliardový rakovinový priemysel, medzinárodný farmaceutický priemysel a lekárska „profesia“ by oveľa radšej potlačili alternatívu než by pripustili, že tradičné lieky môžu byť lepšie.
Nemyslím si, že mnohí pacienti niekedy dostanú skutočne „holistickú“ liečbu od svojich lekárov. Väčšina školiacich programov je zo svojej podstaty určená na prípravu špecialistov. Lekárske fakulty vyrábajú dávkovačov liekov. A nie je veľa zdravotníkov, ktorí by mali čas alebo chuť študovať aj iné dostupné špecializácie.
Musíme tiež uznať, že je tu, samozrejme, veľká finančná demotivácia. Koľko praktických lekárov navrhne platiacemu pacientovi, že lepšiu liečbu by získal návštevou iného zdravotníckeho odborníka?
Toto všetko je smutné.
To však neznamená, že „holistická“ medicína je mimo dosah. Znamená to, že ak naozaj chcete „holistickú“ liečbu (a podľa môjho názoru by ste mali), budete musieť prevziať nad svojou liečbou kontrolu v prípade, že vy alebo niekto z vašej rodiny ju budete potrebovať.
Poznámka: Vyššie uvedená esej je prevzatá z knihy „Prečo a ako lekári zabíjajú viac ľudí ako rakovina“ od Dr. Vernona Colemana. Kniha je dostupná na tomto odkaze.
Autor: Dr. Vernon Coleman, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Kedy sa prírodná medicína stala alternatívnou? Môže za to farmaceutický priemysel
- Každý, kto nie je spokojný so svojím lekárom, potrebuje poznať týchto 17 prírodných alternatív
- Nová správa dospela k záveru, že lekári zabíjajú viac ľudí ako rakovina
- Lekári priznávajú, že úmyselne diagnostikovali zdravým ľuďom rakovinu, aby na nich zarobili peniaze
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Najprv k článku – väčšina materialistických lekárov zabíja svojich pacientov tým, že neakceptujú fungujúcu telepatiu. Že pacient na duchovnej úrovni vníma ich verdikt – že sa nedožijú! A to aj napriek oficiálnej medicínskej lži – „že to bude dobré“. Čiže – ide skôr o ajurvédu a prajnosť. Čo západná alopatia nepozná. Ide o prajnosť – nie o verdikt! Ono to súvisí s financovaním a bilansovaním zdravotnýc poisťovní – s menežovaním nákladov, čoho je súčasťou aj západný lekár – doslova – neprajník! Niečo podobné sa odohráva aj v oblasti BOZP – technici už nepracujú pre ľudí, ale pre korporácie, pre firmy – pre toho,kto ich platí. Sú to odpadlíci rovnako ako novinári.
Život s psychopatem – Malcolm Webster, CZdab
https://duckduckgo.com/?q=krimi+cz+dabing&t=h_&iar=videos&iax=videos&ia=videos&iai=https%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fwatch%3Fv%3DuMkQ8cCQIVs
——–
Z iného súdka (s menšími následkami, ale predsa)…. Predstav si situáciu, že sa otvárajú posilňovne (začína ich „boom“, je rok možno 1990 na Slovensku, len tak odhadom) a osobných trénerov aby si pohľadal…. A tak sa začnú robiť trénerské kurzy. Je rok 2000, trénerov je už dostatočné množstvo na to, aby trénovali klientov, ktorí si ich zaplatia, a aby tréneri finančne nestrádali. Ale spoločnosti ponúkajúce trénerské certifikáty sú nenažrané… Nerobia si žiaden prieskum aby zistili, kedy „stačí“, a kedy treba dať „pauzu na dobu neurčitú“ v chrlení nových a nových silových/kondičných trénerov… Až sa to dostane do situácie (ako sa už dávno stalo), že robiť si trénerský kurz je zlý nápad, pokiaľ si to človek nerobí len pre „imidž“, ale chce sa tým naozaj živiť….
Neviem si predstaviť byť v koži uspradúvateľa takých kurzov za dajme tomu 200 až 500€ (rôzne úrovne, dĺžka trvania), keď víta skupinu kurzantov (ktorých je možno 20) a pritom vie, že živiť sa tým bude jeden z nich a ostatní ostanú sklamaní….
Hlavná vec, že peniaze cinkajú na účte………. To je určitá forma podvodu……. Nejde len o to, že noví tréneri budú musieť ťažšie hľadať klientelu (ak vôbec nejaká bude), ale v neposlednom rade aj o to, že noví tréneri budú preberať klientelu trénerom ktorí to robia už pár rokov, alebo im „vyfukovať“ nových klientov, ktorých budú potrebovať keď dotrénujú tých súčasných….
Inak napísané : Cvičencov v posilňovniach je posledných dajme tomu 10 rokov plus-mínus rovnaké množstvo. Certifikovaných trénerov je však teraz oveľa viac, než pred 10 rokmi. K tomu všetkému dnes ľudia viac obracajú peniaze kým ich niekam investujú, takže mnohí ktorí si pred 10 rokmi trénera zaplatili, to dnes neurobí (hlavne keď je už toľko náučných videí o cvičení na youtube, že to snáď ani nie je možné…)……. Takže spoločnosti uspradúvajúce trénerské kurzy vlastne NIČIA biznis certifikovaným trénerom, ktorý im (spoločnostiam) zaplatili za to, aby sa nimi stali, a to tak, že chrlia „do sveta“ stále nových a nových trénerov… EMPATIA NULOVÁ, hlavne, že budú peniaze. Dajú im know-how, ale už majú úplne v p*či, že to bude nanič, pretože nebudú klienti. A čo myslíte, kto získa najviac klientov? Tréner, ktorý má steroidmi „prifúknutých“ 10-20kg čistých svalov, a trénerka so silikónmi, „bárbina“……. Chceš robiť trénera naturálne (bez sypačky, bez plastík)? Budeš to mať výrazne ťažšie……. To je matrix, čo? 😀
Mňa to ale netrápi z pozície muža, ktorý by chcel byť trénerom…. Nikdy som nemal takú ambíciu. Musí to byť brutálna nuda a hnus…. Tráviť celé hodiny denne v posilňovni buď zle vetranej, alebo s prievanom, s debilnou hudbou (metal alebo sterilný novodobý pseudopop), pozerať sa na potetovaných napichancov a umeliny, OF „modelky“ a podobne….A k tomu sa pozerať na to, ako si budujú nefunkčné svaly cvičením na strojoch…Prišlo by mi zle… 😀