Ako 82-ročná Sylvia Hatzerová zvrátila demenciu pomocou stravy

Pre Marka Hatzera muselo byť veľmi smutné, keď si uvedomil, že jeho 82-ročná matka Sylvia trpiaca demenciou, už nespoznáva vlastného syna. To posledné, čo chcel, bolo stratiť ďalšieho rodiča.

No ako sa jej stav zhoršoval, Sylviu kvôli jej vlastnej bezpečnosti prijali do Všeobecnej nemocnice v severnom Manchestri.

Jej pobyt tam bol v mnohých ohľadoch náročný. Sylvii sa začala zhoršovať pamäť už v roku 2015 a často mala problém spomenúť si na svoje narodeniny alebo na to, čo si naplánovala.

V decembri 2016, kedy si Mark všimol rýchly úpadok svojej matky, jej lekári diagnostikovali Alzheimerovu chorobu.

Že si človek nespomenie na plány na večer alebo narodeniny, je v tomto veku pochopiteľné. Sylvia dokonca zavolala políciu a sestry v nemocnici obvinila z únosu, čo je tiež odpustiteľné.

Keď však Marka nespoznala vlastná mama, mal pocit, že „dosiahol najhlbšie dno svojho života“.

Cesta k uzdraveniu: Ako Sylvia Hatzerová porazila demenciu

Predtým, než lekári súhlasili s jej prepustením, Sylvia Hatzerová strávila v nemocnici dva mesiace. Ani vtedy však ešte nebola celkom v poriadku.

Stále sa u nej prejavovali počiatočné známky a príznaky demencie, ako sú:

• problémy s pamäťou (najmä krátkodobou)
• zvýšená popletenosť
• problém so sústredením
• zmeny osobnosti či správania
• celková uzavretosť, apatia alebo depresia
• neschopnosť dokončiť jednoduché, každodenné úlohy

O celú zmenu sa však postarali následné kroky rodiny Hatzerovcov.

„Po jej prepustení z nemocnice sme si povedali, že by sme namiesto predpísaných liekov radšej skúsili alternatívnu liečbu… Ľudia v krajinách okolo Stredozemného mora vďaka svojej strave prakticky nepoznajú Alzheimerovu chorobu.

O rybách vedia všetci, no sú tu aj čučoriedky, jahody, para orechy a vlašské orechy – tie majú očividný tvar mozgu, aby nám naznačili, že sú dobré na mozog.“

Výskumníci už nejaký čas skúmajú stravu v krajinách okolo Stredozemného mora (t. j. francúzsku, taliansku, španielsku, chorvátsku a tureckú).

Vedci a tiež obyvatelia štátov pri Stredozemnom mori zhodne chvália stravu týchto kultúr ako nápomocnú pri zlepšovaní pamäte, myslenia a znižovaní rizika demencie.

Podľa Spoločnosti pre Alzheimerovu chorobu „je stredozemná strava tradične bohatá na ovocie, zeleninu, strukoviny a cereálie, s miernou konzumáciou mastných rýb a mliečnych produktov a je chudobná na mäso, cukor a nasýtené tuky“.

Ďalšie dôkazy, že stredomorská strava môže predchádzať demencii a liečiť ju

Vlastne, výskum prezentovaný v júli 2017 na konferencii Medzinárodnej asociácie pre Alzheimerovu chorobu odhalil, že konzumácia stredomorskej stravy dokázala u dospelých výrazne znižovať riziko demencie.

Štúdia, vedená Claire McEvoyovou z Kalifornskej univerzity, analyzovala stravovacie návyky 6 000 Američanov.

Hoci bol priemerný vek účastníkov 68 rokov, štúdia bola dostatočne národne reprezentatívna, lebo jej zistenia sú podľa CNN relevantné aj pre bežnú verejnosť.

„Po úprave z pohľadu veku, pohlavia, rasy, nízkej dostupnosti vzdelania, životného štýlu a zdravotných problémov – ako sú obezita, hypertenzia, cukrovka, depresia, fajčenie a fyzická nečinnosť – výskumníci zistili, že tí, ktorí sa stravovali podľa zásad stredozemnej kuchyne, mali o 30 až 35 % nižšie riziko kognitívnej poruchy.“

Systematický prehľad z roku 2013, uverejnený v časopise Epidemiology, analyzoval 12 relevantných vedeckých štúdií, aby sa zistilo, či stredomorská strava môže pozitívne ovplyvňovať kognitívne funkcie.

Výskumníci v ňom zistili, že „pedantné pridržiavanie sa stredomorskej stravy sa spája s pomalším kognitívnym úpadkom a nižším rizikom vzniku Alzheimerovej choroby“.

Ďalší systematický prehľad, publikovaný v roku 2016 v časopise Advances in Nutrition, predošlé zistenia znovu zopakoval.

Hoci výskumníci pred vyslovením tvrdení o príčinnosti medzi stredomorskou stravou a prevenciou demencie požadujú vykonanie ďalších štúdií, v skutočnosti priznávajú, „že pridŕžanie sa stredomorskej stravy sa spája s lepšou kognitívnou činnosťou“.

Čo ďalšie urobila Sylvia, že jej to pomohlo zvrátiť demenciu?

Mark povedal, že jeho matka často robila kognitívne cvičenia. Boli to činnosti, ako sú lúštenie krížoviek a skladačiek, ako aj aktívna účasť v spoločenských spolkoch.

Svojej matke dokonca zaobstaral šliapacie zariadenie, ktoré jej pomáha cvičiť, keď sedí.

„Tento zázrak sa nestal za jednu noc, no po niekoľkých mesiacoch si začala spomínať na veci, ako sú narodeniny a stávať sa takou, akou bývala kedysi – pohotovejšou, zaneprázdnenejšou.

Ľudia si myslia, že keď máte nejakú diagnózu, váš život sa končí. Budete mať dobré aj zlé dni, ale nemusí to byť koniec.“

Záver

Keď dokázal pomocou stravy zmeniť svoj život niekto, kto má 82 rokov, prečo by ste z nej nemohli mať osoh aj vy? Zmeny ani nemusia byť veľké!

Takže, či už sa kvôli vyhnutiu sa demencii rozhodnete upraviť stravu, prestať fajčiť, alebo zmeniť akékoľvek iné návyky životného štýlu, svoj mozog môžete začať chrániť už dnes.

Zdroj: theheartysoul.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• 3 menej známe bylinky môžu zvrátiť demenciu, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu
• Štúdia zistila, ktorá skupina liekov najviac zvyšuje riziko demencie
• Vedci hlavného prúdu konečne pripúšťajú, že dobrá strava dokáže vyliečiť demenciu
• Ovplyvniteľné faktory, ktoré zvyšujú riziko demencie a čo robiť pri jej prevencii