Hliník (aluminium) sa za posledné desaťročia nebadane a nenápadne vkradol snáď do všetkých oblastí nášho života.
Používa sa nielen pri výrobe áut a prístrojov pre domácnosť, ale nachádzame ho aj v alobale, plechovkách a dokonca je prítomný aj v liekoch, deodorandoch, krémoch a zubných pastách.
Avšak stále viac sa hromadia údaje, ktoré označujú tento „zázračný materiál“ zo zdravotného hľadiska za nanajvýš pochybný.
Trocha z histórie keď bol hliník nad zlato. Doslova.
Hliník, fascinujúci ľahký kov, sa nachádza vo vrchnej horninovej vrstve našej planéty v obsahu okolo 8%. Žiadny iný kov nedosahuje túto hodnotu, takže je najpočetnejšie zastúpený v zemskej kôre.
Vo svojej čistej forme sa hliník vyskytuje v prírode veľmi zriedkavo. Oveľa častejšie ho nachádzame v zlúčeninách s inými prvkami.
Čistý hliník sa musí teda najskôr získať. Až v roku 1880 bol pre tento účel vyvinutý špeciálny postup. Dovtedy patril striebrobiely hliník medzi vzácne kovy a jeho cena bola vyššia ako cena zlata.
V roku 1855 na Svetovej výstave v Paríži boli hliníkové bloky predstavované ako obrovská senzácia. Cena hliníka drasticky klesla s novými metódami na jeho získavanie. Odvtedy sa stal neodmysliteľným v našom živote.
Kde všade sa hliník nachádza a ako na nás vplýva
Tento strieborný ľahký kov je prítomný nielen v autách a lietadlách, v kuchynských riadoch, alobale a plechovkách, ale aj v jogurtových vrchnáčikoch a iných ďalších obaloch.
Tiež napríklad v cigaretách, v prášku do pečiva, v pitnej vode, v liekoch a vakcínach a taktiež v početných kozmetických výrobkoch ako sú deodoranty, zubná pasta, krémy na opaľovanie.
Dôvodom je najmä to, že hliník je ľubovoľne formovateľný, neprepúšťa svetlo, má neutrálnu chuť a nehrdzavie. Váži len tretinu váhy železa (pri porovnateľnej pevnosti) a vynikajúco vedie teplo a prúd.
Avšak napriek tomu, že priemysel básní o výhodách tohto zázračného kovu, množia sa aj názory, že masová spotreba hliníka môže mať pre ľudí, zvieratá a prírodu závažné následky.
Už len samotné získavanie hliníka je značne problematické.
Pri tomto procese vznikajú haldy vysoko jedovatého červeného bahna, obsahujúceho v hojnom zastúpení arzén a ortuť, čím predstavuje smrteľné ohrozenie pre zvieratá, rastliny a povodia.
Paralelne k škodlivému procesu získavania hliníka vzrastá v „hliníkovej ére“ aj počet rôznych ochorení.
Toto platí nielen pre alergie, osteoporózu, autoimúnne ochorenia, reumu či dokonca rakovinu prsníka, ale aj pre Alzheimerovu chorobu, sklerózu multiplex, epilepsiu a ďalšie ochorenia nervového systému.
Hliník má totiž silnú tendenciu skladovať sa v našom mozgu.
Ďalším faktom je, že hliník je veľmi reaktívny.
Väčšinou je naviazaný na iné prvky ako napr. chloridy (soli). Takmer všetky na trhu ponúkané deodoranty obsahujú hliníkové soli – najčastejšie chlorid hlinitý. Ten zužuje potné žľazy a tak zabraňuje poteniu.
Hliníkové soli sú relatívne stabilné, no keď dôjde k zníženiu pH-faktoru, môže sa z nich hliník uvoľniť. Už chlorid hlinitý sám o sebe nie je až tak nevinný – jedná sa o nervový jed.
Bežné jedlá obsahujúce veľké množstvá hliníka, kde by ste to ani nečakali
Pozoruhodné množstvá hliníka boli namerané aj napr. v paradajkovej omáčke v dózach s haringami, v plechovkovom pive alebo plechovkovej malinovke.
To isté platí aj napr. pre ovocný čaj v hliníkovej fľaši, určenej na prepravu nápojov počas cestovania. Hliníkové zmesy nájdeme vo väčších množstvách aj v tabletkách a práškoch proti páleniu záhy – v tzv. antacidách (liekom proti žalúdočnej kyseline).
Štúdie z USA potvrdzujú, že u detí, ktorých matky brali počas tehotenstva tieto lieky je dvojnásobná pravdepodobnosť neskoršieho výskytu alergie na potraviny.
Taktiež každé očkovanie obsahujúce hliník (aluminiumhydroxide, resp. hydroxid hliníka – nachádza sa v mnohých vakcínach) môže vyvolať alergiu – podľa toho, čo je práve náhodne v obehu v organizme. Môžu to byť určité potraviny, ale aj peľ a pod.
Prečo je dnes toľko alergií na všeličo možné?
To či nakoniec alergia vypukne, záleží prirodzene od viacerých individuálnych faktorov, ako napríklad od toho, ako si náš organizmus dokáže poradiť s takým toxínom ako je hliník.
Najpoužívanejšou pomocnou látkou vo vakcínach určených pre ľudí je Alum.
Tento tzv. –„očkovací posilňovač“ (Adjuvans) je obsiahnutý v početných očkovacích látkach, ako napr. vo vakcínach proti diftérii-pertussis (čierny kašeľ), rakovine krčka maternice alebo hepatitíde B (žltačke B).
Množstvo hliníka, ktoré sa očkovaním dostáva do orgánov a do mozgu, je síce malé, ale u očkovacej prímesy Alum sa jedná o substanciu, ktorá má „vysoký nervovo-toxický potenciál.
Za zamyslenie stojí aj to, že hliník sa ukladá v orgánoch a teda aj v mozgu a vedci dokázali, že je ešte po roku po očkovaní v ňom prítomný. Hliník sa z nášho organizmu len tak ľahko „nevyparí.“
Čo ohľadne hliníka odhalili vedecké štúdie
Mnohé štúdie poukazujú na to, že mozgy pacientov s Alzheimerovou chorobou vykazujú značne vyššiu koncentráciu hliníka, ako mozgy zdravých ľudí. Hliník dokáže vyvolať škodiaci bunečný oxidatívny stres a rôzne zápaly.
Za tzv. „predpoškodenie“ u Alzheimerovej choroby je zodpovedná najmä ortuť – kov, ktorým sme viac-menej zaťažení už všetci.
Vedci z Univerzity v Calgary (Kanada) a tiež v Basileji (Švajčiarsko) potvrdzujú, že ortuť dokáže už v najmenších množstvách spôsobiť také škody na nervovom systéme, ktoré sú typické práve pre Alzheimerovu chorobu.
Hliník je dokonca diskutovaný v spojitosti s rakovinou. Vedkyňa Philippa D. Darbre z Veľkej Británie spolu s kolegami poukazuje na to, že ženy, ktoré trpia rakovinou prsníka, majú v prsníkovej tekutine značne vyššie hodnoty hliníka, ako tie, ktoré rakovinu nemajú.
Ďalší znepokojujúci výsledok štúdie experta na hliník Chris Exleyho:
Hliník má schopnosť meniť nádory na prsníku tak, že sa ľahšie vytvárajú metastázy. Toto je o to vážnejšie, keď zoberieme do úvahy, že za 90% úmrtí na rakovinu sú zodpovedné práve metastázy.
Aj keď príslušné orgány podotýkajú, že napriek množiacim sa správam, nebola vedecky podložená spojitosť medzi Alzheimerovou chorobou a zvýšeným príjmom hliníka cez potraviny a pitnú vodu, u liečiv alebo kozmetiky je skepsa určite na mieste.
Keď si to vezmeme obrátene – taktiež neexistuje žiadna štúdia, ktorá by mohla potvrdiť, že dlhodobý príjem hliníka, (menej ako 1 miligram na kilo hmotnosti za týždeň – stanovené EU-expertami) je zo zdravotného hľadiska úplne neškodný.
A tak produkuje európsky chemický priemysel okolo 100 000 látok, z ktorých formuje konzumný tovar ako sú napríklad gumové medvedíky, izolačné materiály, farby alebo nočné krémy.
Aj keď je to pre mnohých neuveriteľné, tieto už po desaťročia produkované chemikálie na každý deň, neboli ešte nikdy alebo nie dostatočne testované na svoju bezpečnosť.
Existuje však dosť informácií na to, aby sa deodoranty a iné produkty, ktoré obsahujú hliník a jeho zlúčeniny zakázali alebo minimálne, ako pri cigaretách, vybavili patričným upozornením.
No keďže príslušné orgány stále čakajú a v tomto smere nečinia žiadne kroky, je len na nás, každom jedincovi, osobne rozhodnúť o tom, ktoré následky si pre seba vezmeme alebo ktoré riziká sme ochotní podstúpiť.
Len pre radu: Začnite jednať čo najskôr, aby ste predišli takým chorobám ako je Alzheimer.
Ako dostať hliník z tela von
V zásade sa dá povedať, že každej detoxikácii musí predchádzať zdravá na vitálne látky bohatá strava. Organizmus doplniť aminokyselinami, vitamínmi, minerálnymi látkami a stopovými prvkami.
Cenné služby preukážu rastlinné aminokyselinové preparáty, surové zeleninové šťavy alebo zelené „smoothies“ (spolu pomixované ovocie, zelená zelenina a bylinky) a sušené ovocie s orieškami.
Čo sa týka konkrétnej detoxikácie, k dispozícii sú prírodné substancie ako spirulina, chlorela, koriander, glutathion, propolis a tiež vlákniny.
Ako sa vyhnúť každodennému kontaktu s hliníkom
- Vyhýbajte sa hliníkovému, ale aj teflónovému riadu, používajte radšej riady zo špeciálnej ocele, alebo bezoceľový kamenný riad.
- Používajte len prírodné potraviny – hliník sa nachádza ako farbivo, stabilizátor a kypriaci prostriedok predovšetkým v hotových polotovaroch, sladkostiach, kojeneckej výžive, syre a stolovej soli. Éčka ako E173, E520, E521,E523, E554, E555, E556 a E558 prezrádzajú hliník a jeho zlúčeniny.
- Vyhýbajte sa malým baleniam, ako napr. kávové kapsle.
- Zabudnite na alobal, misky na grilovanie, plechovky pre nápoje, konzervy a uprednostňujte radšej alternatívy z papiera, ocele a skla.
- Prestúpte z túb na poháre, napr. horčica, chren, paradajkový pretlak a pod. Hlavne pri kyslom a slanom obsahu sa uvoľňuje hliník.
- Kyslé potraviny ako jablká, paradajky, jahody nebaľte do alobalu.
- Hliník a rôzne jeho zlúčeniny nájdeme aj v kozmetike – na znižovanie potenia sa, dezinfekciu alebo ako emulgátor. Buď sa úplne zrieknite deodorandov, alebo dávajte pozor, aby neobsahovali aluminiumchlorid (chlorid hlinitý).
- Tak isto pri zubných pastách a opaľovacích krémoch vždy čítajte zloženie a vyberte si také, ktoré neobsahujú aluminiumchlorid alebo aluminiumflourid.
- Zrieknite sa liekov, ktoré obsahujú hliník (najmä antacidá) a informujte sa u lekára alebo v lekárni na alternatívy.
- Pri stavbe alebo rekonštrukcii domu uprednostňujte drevo pred hliníkom (napr. pri výbere okien).
Úvodné foto: freedigitalphotos.net
Zdroj článku: Natur und Heilen 08/2013
Preložila a upravila: Svetlana Wenzl, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Jemná detoxikácia od vakcín pre deti a dospelých: Z tela odstráni ťažké kovy a iné toxíny
- 12 príznakov autoimunitných ochorení a ako ich najlepšie liečiť
- Čo spôsobuje kŕče v lýtkach, ako ich zastaviť a ako im predchádzať
- Lekár vysvetľuje význam epifýzy pre naše vedomie a uvádza 4 veci, ktoré ju blokujú
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Poučný článek o hliníku. Není tam ale důrazné upozornění na nebezpečnost hliníku obsaženého v CHEMTRAJLS, který denně vdechujeme.
Jak se proti tomu bránit???
Zdravím- dědek z Moryvy
Octovať.
Ďakujem za článok.
Nachádza sa hliník aj v sóde bikarbóne?
Sóda bikarbóna je chemicky NaHCO3, takže hliník (Al) tam nie je. Avšak prášok do pečiva nie je len čistá sóda bikarbóna, obsahuje aj ďalšie látky. Jednou z nich môže byť aj hliník.
Preto treba rozlišovať medzi čistou sódou bikarbónou a práškom do pečiva a uistiť sa čítaním obalu, že hliník neobsahuje.
Ono to v tom článku bolo s tým kypriacim práškom myslené celkom ináč. Za prvé sa jednalo o konzervant, v prípade niektorých balených potravín aby zrejme dlhšie vydržali keď boli „nafúknuté“ s kypriacím práškom. Za druhé o presnú chemickú značku resp. o konkrétnu jednu a jedinečnu molekulu tu vôbec nejde. Hlinník ako taký sa môže objaviť v potravinýách napr. z obalov podobne, ako z plastov. Plastová fľaša prepúšťa po nejakej dobe vo veľmi malých množstvách určité tzv. exhaláty (molekuly z plastu) do skladovanej kvapaliny vo fľaši (napr. Coca Cola) a preto je nevyhnutné aj na to používať nejaký ten stabilizátor či teda emulgátor… aby sa tak nestalo a aby nápoj vydržal aspoň 2 roky stáť na chladnom mieste v skladoch. Podobný princíp výskytu hlinníka bol myslený aj v článku. Čize hlinník ako taký NIEJE priamo v sóde bikarbóne alebo v prášku do pečiva, ale môže sa tam objaviť v minimálnom množstvo napr. z obalov alebo už z výroby (vodiace lišty, koľajnice na linkách, pracovné stoly podla noriem EU, atď.). V podstate by som túto informáciu úplne vypustil. To čo škodí najviac, sú asi riady a nádoby z hlinníka – v bežnej praxi je to napr. taký čajník, v ktorom ešte i dnes veľa ľudí bohužiaľ varí čaj. Alebo si vezmime spomenutú ortuť či olovo. Hádajte, z čoho je zložená stará čierná plomba v zuboch ? Už dávno bolo preukázané že za niekoľko desiatok rokov dokáže do organizmu vylúčiť fakt neskutočne toxické svinstvá. A vidíte to… predsa sa stále ešte používa a NEZAKÁZALI JU ! Skôr zomriete na nevinnú plombu v zube, než na dajaký hlinník v stopovom množstve v kypriacích práškoch zo zabalených potravín (konzervovaných na dlhší čas – rádovo na pár dní a viac). Plomba v zube je naviac tichý zabiják, ktorý púšťa do organizmu toxíny celé roky. Nejaké tie potraviny skonzumujete raz za rok a život ide ďalej. Záleží ako zdravo žijete… na dedinách obvykle ľudia žijú dlhšie, ale v mestách už len z toho smogu každodenného ľudia majú samé problémy (astma, alergia, sťažené dýchanie, málo kyslíka v pľúcach a teda aj v mozgu, atď.). Hlinník nieje taká veľká hrozba ako mnohé iné kovy. Viac sa nadýchate olova pri bežnej ceste autom do práce alebo pri čakaní na zastávke MHD, než keď si dáte nejaký koláčik, krásne nafúkaný, kúpený v potravinách, balený s 3 dňovou spotrebou napríklad. Takže… takto nejako bolo myslené v článku to vyskytovanie sa hlinníku v balených potravinách, v ktorých sa použil kypriací prášok. A vôbec, ak by ste si spravili chemický rozbor čohokoľvek, tak určite tam nenájdete iba jednu molekulu a uz žiadnú inú. Vždy tam bude kopec iných stopových prvkov – v malom množstve. Volá sa to makrosvet a je to prirodzené. Dokonca aj nejaké tie baktérie, ktoré však nijako a nikomu neškodia, často dokonca niektoré z nich organizmu pomáhajú udržiavať imunitu voči nim a naučia organizmus brániť sa aj na budúce voči baktériám. Dnes je sprostá doba. Jednoducho sa drťte ľudia prírody. Ideálna je drevená lyžica a drevená misa. Kovaný kotlík z medi. Dom z veľkých stromov. Kúrenie drevom. Život v prírode, ďaleko od smradu, hluku, stresu. Len tak budete čo sa týka zdravia v pohode :). Ak takto nežijete, tak nejaký hlinník vám môže byť ukradnutý a to doslova. Uškodí vám 20 iných vecí, ak si budete dávať pozor aj na tento hlinník konkrétne. Takže asi toľko by som dodal ja za seba (článok k článku, ha ha).
Hlinik sa nachadza i v sode bikarbone
predavaju sa dve sodabikarbony, jedna na kuchunske a druha na lekarske. ta druha neobsahuje hlinik.
Prosim Vas,
pisete paradne clanky o zdravi. Ale za tie roky si uz nepamatam vsetky tie stovky skodlivych latok a tak Vas prosim napisali by ste jednoduchy clanok s 20 zdravymi potravinami, to by som si zapamatal lahsie.
Vase Ranne Slunicko
skvely članok, človek si aspoň uvedomí, čo všetko dáva do seba a nemusel by. Stále sa nájde alternatíva.
http://www.youtube.com/watch?v=l4NbykCMafU&list=WL7C30D4DA13986493
6,7.10.13 Chemtrails nad Michalovcami a Sobrancami – v case bezvetria, praskovali nas pocas nadhernych slnecnych dni. by ma zaujimalo kto povoluje prelet nad nasou krajinou.
…http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1%C4%8Deln%C3%ADk_Gener%C3%A1lneho_%C5%A1t%C3%A1bu_Ozbrojen%C3%BDch_s%C3%ADl_Slovenskej_republiky
Moja stará mama, bola stále zdravá a silná, a vlastne, až keď sa spopularizoval hliník, ešte aj za bývalého režimu, tak všetko sa z neho začalo vyrábať, odvtedy jedli príbormi z hliníka, ešte si pamätám tie polievkové lyžice ošúchané tak na 15 percent, a misky, hrnce, oškrabané, vidličky atď. Stará mama dostala v 70 Alzheimera a išlo to s ňou dolu vodou, nakoniec keď ma 77 to bolo žial už zlé a tak už vôbec nevedela, čo robí, tak skončila na Psychiatrii, kde týchto pacientov dopujú silnými liekmi, za týžden zomrela. Neviem, či to súvisí iba z hliníkom ako takým, ale skôr aj celkovo zmenou, keď si zoberiete, že za detstva pásla kravy na pasienkoch, jedli aj raky z potoka, huby, čo si dopestovali, aj múku síce si kupovali aj mlieko pili veľa, ale z domácich zdrojov všetko, a celkovo riad bol keramický, dreveny, príbory ešte drevené atď… Starý otec sa tiež keď prišiel hliník do módy nevedomky dopoval, neskôr mal epilepsiu. A mi ako detičky v škôlke sme povinne papali tiež z hliníkových hrnčekov polievky, príbory tiež hliníkové, ešte si pamätám tie odtlačky zubov na vidličkách.. každé ráno nám dávali fluorové tabletky vraj na zúbky a dobré kosti, ale deti len cmúľať nekúsať, všetci sme to hrýzli. Mama im to viac krát zakázala aj tak nám to dávali, potom prevarené mieko v hliníkovom hrncečku, biela káva.. Na základnej škole to bolo podobné, všetok riad okrem tanierov bol hliníkový aj hrnce v ktorých varili. Tam zas som získal ďalšie kovy do zbierky – 2 amalgámové plomby. Najprv zubárka vyvŕtala komínček, aj keď kaz bol len mikroskopický, samozrejme potom takto otvorený zub s porušenou sklovinou sa začal kaziť ďalej tak prišiel na rad amalgám. Nehovoriac o tom ako nám stále zdôrazňovali aké je dôležité si umývať zúbky pastou s fluórom každé ráno aj večer.
…hm, to viete…,,chcu nam len dobre,,…hm…
Kúpil som vojenskú hliníkovú flašu a pijem z nej iba studenú čistú vodu, aj to škodí? nepoužívať ju radšej? Vďaka
Samozrejme, že skodí – rovnako ako škodia napríklad hliníkové príbory alebo riad, v ktorom sa varí.
Teraz si predstavte, ze Taliani piju kavu zasadne z hlinikoveho kavovaru, respektive sa vola kotogo ludovo, pripravuje sa presso…vsetci Taliani takmer, nestudovala som, ako to u nich vyzera na starobu s chorobami ale zaujimave, nie?
Zlatko, nie všetci Taliani. 🙂 Čiastočne máš takmer pravdu – väčšina ich bude. Ale poznám aj dosť uvedomelých a tí moccu si zadovážili a používajú nerezovú. Dá sa bežne kúpiť.
Odkaz pre providera stránky: Nerozmýšľate nad spustením funkcie registrácie čitateľov, ktorí by o ňu mali záujem a následne tak mohli vkladať príspevky vždy pod rovnakým nickom? Samozrejme by mohla ostať naďalej možnosť pre tých, ktorí sú ostať v totálnej anonymite, pridať komentár ako neregistrovaný. A ešte by ma na tomto portáli potešila funkcia, ktorá mi mi poslala do schránky mejl v prípade, že by niekto na môj príspevok reagoval… Ďakujem za odpoveď. 🙂
Boli by ste taký dobrý a poskytli mi nejaké vyjadrenie na moju otázku zo 07/08/2015 at 17:09)? Ďakujem.
Dobrý deň, som teraz na sri lanke a domáci u ktorých bývame nám dali hliníkový hrniec a mi sme si v tom varili čaj, ale divne chutil, tak sme ho potom vyliali, ale ten hlinník mi kolko ostane v organizme? Po tom článku čo som čítal sa trochu bojím. Vopred dakujem za odpoved.
S tím vlivem hliníku va Alzhaimera to asi je úplně obráceně. Já jsem četl o vlivu rtuti na mozek,specilně na demenci a psali tam, že naopak tělo se brání protí rtuti právě hliníkem. Proto je také v mozku lidí s Alz. chorobou vyšší obsah hliníku (neutralizuje to negativní vliv rtuti).
Dobrý deň čo stavby z hliníkových profilov napr .zimné záhrady?Píšte o hliníkových oknách ako nevhodných.Tak ma napadlo ako je to z hliníkovými profilmi v stavebníctve.Ako sa z Al profilov dostane Al do tela?Odpoveď mi poslite na email.
Neviem, ako je to s granulovanými nápojmi (čaj, nescafé, kakao=granko), ktoré údajne tiež obsahujú hliník. Preto ich už roky nepijem, teda nielen preto, lebo preso z kávomatu alebo french preso má omnoho kávovejšiu chuť ako „umelá“ nesca. Takže ako je to tu s Al?
S toxicitou amalgámových plomb to asi nebude také zlé. Už na ZŚ som mal v v pár zuboch amalgámové plomby; neskôr pribúdali ďalšie. Asi po 40 rokoch som sa 10 rokov po sebe zúčastňoval veľmi podrobných vyšetrení krvi, ktoré robil Výskumný ústav výživy. A čuduj sa svete, obsah ťažkých kovov bol v norme, na rozdiel od mnohých vegetariánov!
Keď som čítal tento článok, tak už som asi zrelý do hrobu.
Ako je to s ľuďmi, ktorí pracujú v hliníkových zlievárňach a prichádzajú do kontaktu s AL zliatinami každý deň v rozsahu o dosť väčšom ako je len spomenutý riad a nádoby na potraviny?
Viete sa tomu vyjadriť čo s nami?
Len by som tu dotyčným „bádateľom“ rád pripomenul, že toto je hon na nesprávnu carodejnicu. Hliník je všade. Litosfera obsahuje tzv. hlinitokremicitany (alumosilikaty) kam patrí väčšina horninotvorných mineralov ako sú živce, sludy, foidy, ilove minerály. Slovo hlina odkazuje na hliník. Po hliníku doslova chodíme, je všade okolo nas. Hliník je tzv. planetotvorny prvok a príroda by to veru zle zariadila, keby bol planetotvorny prvok aj jedovatý. Tieto prvky sú buď voči biosfere intaktne, alebo priamo biogenne. Hliník je ten prvý prípad. Demonizovany hliníkový riad v minulosti obsahoval olovo a to je ten pravý páchateľ zdravotných problémov.
Chcem sa opytat na liecbu pomocou alobalu. Bolelo ma koleno poradili mi obaliť si ho alobalom – každú noc 10 dní. Kolenu to naozaj pomohlo ale neviem či to nie je zdravotne kontraproduktívne a nedostávam hliník priamo do organizmu??? Pls neuverejňovať môj email. Vďaka
Z prikladania alobalu na kožu by sa nemal hliník vstrebávať do tela. Iné by to bolo, ak by si každý deň piekla v alobale nejaké jedlá a konzumovala ich.