Mám spásonosnú myšlienku.

Verím, že ma 2/3 čitateľov vysmeje a 1/3 sa zamyslí. Naše zdravotníctvo má stále problémy. Nemáme na lekárov, nemáme na lieky. Nemocnice chátrajú, ministri sa menia.

Žiadny pokrok, špirála nadol. Záchrana sa volá placebo.

Pomôžem si Wikipédiou ktorá definuje placebo nasledovne:

„Placebo (lat. placeo = páčiť sa) je zámerne neúčinné liečivo. Používa sa pri testovaní účinnosti liekov, keď sa jednej skupine pacientov podáva účinné liečivo a druhej neúčinné. Placebo vzhľadom a chuťou pripomína normálny liek (verum).

Často dochádza k placebo efektu, keď sa pacient, ktorému sa podáva placebo, vylieči. Je to preto, lebo verí, že mu podávajú účinný liek a organizmus zmobilizuje vlastné rezervy.

Toto je niekedy využívané v psychiatrii, keď veľká časť choroby je psychogénna. Výskumom bolo dokázané, že čím väčšia je tableta, tým lepšie placebo pôsobí, a taktiež čím je tableta farebnejšia.“

Toľko citát.

Čo myslíte koľko pacientov dnes verí, že práve ten liek, ktorý mu bol najnovšie predpísaný, je ten pravý? Nebudem možno vedecký a presný, ale dosť.

Skúsme sa pohrať s myšlienkou, ktorú síce lekári nepripustia, ale predsa: Aké percento z tých liekov, ktoré sa nám predpisujú je presne na ten problém ktorý máme?

Koľko je tzv. „širokospektrálnych“?

Mne to pripomína časy mojej vojenskej služby. Tam nás učili strieľať zo samopalov a guľometov. Zmysel bol v tom, že z toho obrovského množstva nepresne vypálených guliek možno jedna trafí.

Toto by som prirovnal k tomu, čo sa často deje aj pri tom „širokospektrálnom“ podaní.

Aké sú skutočné príčiny chorôb?

Zaujímavé na definícii z Wikipédie je to, že spomína práve psychiatriu, kde sa to využíva. Čiže je to oblasť medicíny, kde už sa pracuje s pojmami ako psychika, vedomie atď.

Na strane druhej, čoraz viac je tvrdení , že veľa našich neduhov má pôvod v našej psychike a hovoríme o tzv. psychosomatických následkoch.

Povedané jazykom laika – niečo, čo nie je v poriadku v našom vedomí alebo aj podvedomí, sa prejaví ako choroba na fyzickej úrovni.

A týchto „chorôb“ je stále viac.

Zase budem trochu provokovať: Čo myslíte že sú napríklad alergie, nervózne kašle, rozladené žalúdky, kyseliny, vredy, astmy, psoriázy a mohol by som pokračovať?

Ale to už by som naozaj provokoval.

Zaujíma ma otázka, že ak pripustíme podiel našej psychiky na „chorobe“, prečo túto chorobu liečime len chémiou?

Zdá sa vám táto otázka hlúpa? Mne až tak nie.

Dnešná klinická prax nás vníma vo väčšine našich zdravotných problémov ako „fyzično“ v jeho jednotlivých častiach. Mám kašeľ – idem k „pľúciarovi“. Mám alergiu – ku kožnému atď. Pekne nás „rozporcujú“ a podelia medzi odborníkov.

Verím tomu, že všetci naozaj odborníci sú. Bohužiaľ, aj oni sú v zajatí tohto delenia a majú vymedzené (dokonca aj zákonom a predpismi) svoje pole pôsobnosti.

Preto nechcem, aby som bol pochopený tak, že útočím na odbornosť. Nesúhlasím len s tým „porcovaním“ a jeho chemickým spracovaním.

Premýšľajme ďalej…

Sú toto nemocnice budúcnosti alebo len utópia?

V ďalekej budúcnosti budú aj také nemocnice, kde keď prídete s problémom, tak sa vás ujme niekto, kto vo vás ako prvé uvidí osobnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť – skrátka individualitu.

Po posúdení celkového obrazu s ohľadom na čo najväčší okruh možných faktorov (tak fyzických, dedičných, ale aj psychických) zváži tento „niekto“, čo by vám mohlo pomôcť.

Jazykom našich predkov „oddelí zrno od pliev“. A tu sa rozhodne, či pôjdete tam, alebo onam.

Niekedy choroba zájde tak ďaleko, že naše telo si samo neporadí. Mňa skôr zaujíma tá druhá časť pacientov, kde sám človek je nástrojom svojho vyliečenia.

Ten by tú futuristickú medicínu nezaťažil výkonmi, nepotreboval by lieky, neležal by v nemocniciach, nepostával v čakárňach, ale pri čo najpresnejšom stanovení príčiny svojho neduhu a čo najpresnejším a cieleným užitím lieku liečil sám seba pomocou mobilizácie svojich vnútorných rezerv.

A samozrejme, platil by si zdravotné poistenie adekvátne zárobku zdravého človeka.

Koniec snívania alebo nie? Je tu predsa len nádej. Ale aj prekážka.

Prekážka, ktorú by som bez preháňania nazval psychosomatickou. Tú ani neobehneme, ani nepodlezieme, ani nezrútime. A ani nezakážeme. Tú si musíme vyliečiť sami.

Najväčší nepriateľ pre vaše vyliečenie

Mojim najväčším nepriateľom som ja sám. Spriateliť sa sám so sebou je náročné. Ťažko sa klame a podvádza. Ten výtržník v našom druhom ja nám to stále odhalí a vykričí.

Klobúk dolu pred tými, čo si to vypočujú a zamyslia sa.

V spoločnosti sa to ale nenosí, respektíve len veľmi málo z nás si to môže dovoliť. Musíš na to mať, inak za to draho platíš.

Tak je to aj s našimi chorobami.

Vtedy, keď pochopíme, že sme si sami zodpovední za veľkú časť toho, akí sme – vtedy začneme debatu s naším druhým ja. Vtedy pripustíme, že aj tá „futuristická“ nemocnica nie je hlúposť.

Späť k placebu

Tento článok by nemal význam, keby som nevyšiel s farbou von. Takže vrátim sa k tomu placebu.

Placebo je lacné z pohľadu nákladov. Placebo je náročné z pohľadu správneho použitia. Nie je to „liek“ podaný z rozmaru. Je to výsledok odbornej analýzy.

Uznávam placebo čiastočne. Uznávam v tom, že ak privedie človeka k vyzdraveniu, tak je za tým niečo, čo presne definovať nevieme, ale výsledok tu je.

Čo je pre mňa dôležité – je to jav, ktorý nabúral tvrdý materializmus dominantnej farmácie a povýšenosť niektorých skupín lekárov rozoberajúcich nás na súčiastky.

Nechcem zdravotníctvo liečiť placebom.

Chcem naznačiť tému a chcem, aby ste sa zamysleli, či táto téma stojí za diskusiu.

Mám na túto oblasť pomerne ucelený názor a chcem vedieť, či aj vy nehrešíte vo svojich myšlienkach rovnakým spôsobom.

Zaoberám sa klasickou homeopatiou, ktorú väčšina neinformovaných považuje za úlet a lieky, ktoré používa označuje za placebo. Preto z tohto „placeba“ aj začínam.

Pokračovanie nabudúce.

Autor: Dr.Haas Miloslav PhD. (http://www.homeoclinic.sk)   v spolupráci www.drbuzgi.sk

Súvisiace články

• Je váš onkológ úprimný a naozaj odborník? Takto ho ľahko otestujete
• Prečo si myslím, že onkológovia nie sú lekári, ale šarlatáni a zločinci
• Profesor Angus Dalgleish hovorí, že lockdowny zabili 3-krát viac ľudí ako zachránili
• Ako sa britská vláda postarala, aby jej súkromné nemocnice nenarúšali genocídu