Ako môže strata rodiča ovplyvniť mozog

Ľudia majú tendenciu predpokladať, že strata rodiča je traumatickejšia vtedy, ak sa to stane dieťaťu. Keď umrie rodič osobe, ktorá je už dospelá, ľudia to berú inak.

Ignorujú to, čo tento dospelý človek zažíva a málokoho napadne, že aj človek v dospelom veku potrebuje v tomto čase podporu.

Realita je však taká, že prakticky každý zažije stratu svojho rodiča. Žiaľ, to, ako zvládať smútok a ako sa s touto stratou vysporiadať, nie je predmetom debát, ani analýz, či výskumov.

Výsledkom, ktorý je vždy rovnaký, je to, že keď dôjde k tragédii, ten, kto utrpel stratu rodiča sa môže cítiť osamotene, ponechaný sám so svojím smútkom. A to ani nehovoríme o prípadoch, keď smútok pretrváva dlhšiu dobu.

Vtedy sa ľudia blízki smútiacej osobe môžu stať netrpezlivými a chcú, aby sa smútiaci už konečne „dostal cez túto smutnú životnú udalosť“. Pritom si neuvedomujú, čo znamená strata rodiča, a to bez ohľadu na vek pozostalého.

Odborníci sa však zhodujú v tom, že je dôležité rozpoznať, aký dlhotrvajúci vplyv má v skutočnosti strata rodiča na človeka a koľko mu to bude trvať, kým to prekoná.

Účinky úmrtia rodiča na psychiku človeka

Štúdie preukázali, že strata rodiča môže mať negatívne dôsledky mentálneho, emocionálneho a fyzického charakteru. Je samozrejmé, že každý človek prežíva túto stratu inak a účinky sa môžu líšiť v závislosti od jednotlivca a jeho:

• predchádzajúcich skúseností,
• mechanizmov zvládania situácií,
• vzťahu s rodičom,
• životného prostredia a kultúry,
• a okolností smrti.

Štúdie o úmrtí rodičov

Kohortová štúdia z roku 1970 skúmala viac ako 11 000 účastníkov, s cieľom otestovať  dlhodobé účinky smrti rodiča v detstve človeka na jeho život v dospelosti.

Porovnávali 1) siroty, 2) deti z rozvedených alebo nestabilných rodín a 3) deti, ktoré žili s dvoma zdravými rodičmi.

Do veku 30 rokov mali siroty (v porovnaní s ostatnými dvomi skupinami) vyššiu mieru nezamestnanosti. Dokonca aj tí, ktorí boli zamestnaní, pracovali na nekvalifikovaných pozíciách.

U tejto skupiny bola vyššia miera fajčenia cigariet, sprevádzaná príznakmi chronickej depresie a pocitom, že „nikdy nedostanú to, čo chcú od života.“ Ďalšia štúdia bola zameraná na perspektívu a skúsenosti dieťaťa.

37 účastníkov vo veku 20-80 rokov popísalo svoje príbehy buď písomne alebo verbálne počas dlhých rozhovorov.

Výskumom sa zistilo, že v prípadoch, keď dieťaťu v čase smútku po strate rodiča chýbala v každodennom živote otvorená komunikácia, podpora alebo stabilita, dlhodobé emocionálne poškodenie sa zhoršilo.

Účinky smrti rodiča môžu trvať až 71 rokov. Dĺžka tohto účinku sa môže meniť v závislosti od toho, ako je vysporiadanie sa s týmto smútkom manažované. Správna podpora, komunikácia a konzistencia v živote môže toto utrpenie minimalizovať.

Aj pohlavie môže byť faktorom, ktorý podmieňuje to, ako človek prežíva stratu rodiča.

Prieskumom zahŕňajúcim 8 865 dospelých sa zistilo, že synovia nesú smrť svojich otcov ťažšie a dievčatá zvládajú ťažšie smrť svojich matiek.

Čo sa môžeme naučiť zo zobrazovania mozgu

Zatiaľ čo nikto by sa nikdy nemal pokúšať vysvetliť alebo pochopiť smútok výhradne na základe poznatkov získaných zo štúdií zobrazujúcich mozog, existuje hŕstka informácií, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, čo sa deje v mozgu vtedy, keď niekto zažije smútok.

V štúdii zverejnenej v roku 2003 v časopise Americký žurnál psychiatrie (American Journal of Psychiatry) výskumníci zistili, že na spracovaní žiaľu sa podieľajú tri oblasti mozgu: zadná cingulárna kôra, predná mozgová kôra a mozoček.

Na tom celom je najvýznamnejšie to, že presne tie isté časti mozgu pomáhajú regulovať aj ľudský spánok a chuť do jedla.

Podľa Jumoke Omojolu, klinického sociálneho pracovníka, to môže byť vysvetlením, prečo jednotlivci, ktorí smútia, trpia „bolesťami hlavy, bolesťami žalúdka, závratmi, napätím v hrudníku, prečo spia príliš dlho alebo naopak, máločo spia, prečo sa prejedajú alebo nemajú vôbec žiadnu chuť do jedla“.

Iná štúdia z roku 2008 zverejnená v časopise Žurnál klinickej onkológie (Journal of Clinical Oncology) objavila prekvapivé prepojenie medzi nespracovaným žiaľom a zdravotnými problémami, akými sú poruchy imunity, vysoký krvný tlak, kardiologické udalosti a rakovina.

Keď boli porovnávaní rodičia, ktorí sa vyrovnali so svojím smútkom zo straty svojej matky a/alebo otca, s „rodičmi, ktorí v sebe niesli nespracovaný žiaľ, zistilo sa, že druhá skupina vykazovala podstatné zhoršenie svojho psychického zdravia… a fyzického zdravia“.

Aby sme porozumeli procesu smútenia, žiaľu zo straty rodiča, určite nám v tom pomôžu vedomosti o konvenčných fázach smútku:

Päť fáz smútku

1. Odmietnutie – Trpiaci sú znecitlivení a neveria tomu, čo sa stalo; neprijímajú reálnu situáciu.

2. Hnev – Obviňujú druhých za svoj smútok a ich konanie môže byť násilné.

3. Vyjednávanie – Oni „vyjednávajú s vyššími silami“, aby priviedli späť svojich blízkych.

4. Depresia – Cítia ochromujúci smútok a vôbec netúžia po kontakte s okolím.

5. Prijatie – Vyrovnajú sa so svojím žiaľom a začínajú sa posúvať dopredu.

Ľudia zažívajú tieto fázy v rôznych poradiach a niektoré môžu preskočiť alebo opakovať. Dôležité je to, aby si uvedomovali zákonité prejavy žiaľu.

Porucha predĺženého žiaľu (PGD – z anglického prolonged grief disorder) je stav, keď očakávané príznaky žiaľu pretrvávajú aj niekoľko mesiacov po smrti rodiča a pacient stratil motiváciu a schopnosť pokračovať vo svojom normálnom živote.

Uzdravenie zo žiaľu

Ak ste stratili rodiča, pristupujte ku svojej liečbe s trpezlivosťou. Aj keď k strate vášho rodiča došlo už pred niekoľkými rokmi, nezabudnite hodnotiť svoje pocity.

Vážte si ich – sú skutočné. Ak sa z tohto stavu chcete zotaviť, ponúkame vám niekoľko tipov na vhodný prístup k sebe samému:

Vonkajšia odborná pomoc – Niekedy sa smútiaci/trpiaci ani nezaujíma o liečbu. Dokonca ani nevie o tom, že by sa to malo liečiť. Príbuzní a priatelia by sa mali snažiť podporiť túto osobu a navrhnúť jej pomoc.

Smútiaci to pravdepodobne odmietne a pristúpi k racionalizácii dlhotrvajúceho smútku. Profesionálny terapeut môže pomôcť sprostredkovať odbornú pomoc.

Poradenstvo pri zvládaní žiaľu – Táto metóda rieši emócie súvisiace so stratou blízkej osoby a pacientovi umožňuje, aby svoje emócie vyjadril prostredníctvom hrania rolí, terapie zo zažitej traumy a terapie kognitívneho správania.

Podporné skupiny – Skupinová terapia je dobrý spôsob, ako komunikovať, ako sa podeliť o bolestivé skúsenosti a vytvárať zmysluplné vzťahy.

Lieky – U pacientov, ktorí trpia klinickou depresiou spojenou s fyzickou bolesťou, môžu byť na úžitok antidepresíva, ak ich predpisuje lekár.

Socializácia – Spojenie sa s blízkymi osobami je liečením zo smútku; iní ľudia môžu byť tí, ktorí človeka vypočujú. Môžu byť nositeľmi radosti a úľavy.

Starostlivosť o seba – Udržiavanie zdravého životného štýlu môže výrazne potlačiť nutkanie na začatie nezdravého správania, akým je prejedanie sa, depresia a závislosť od drog.

Nezabudnite sa zdravo stravovať, oddychovať, meditovať a spať každú noc aspoň 7-8 hodín.

Duchovné uzdravenie – Pre veriacich ľudí môže obrátenie sa na svoju vieru a dodržiavanie tradícií pôsobiť terapeuticky a upokojujúco.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Dr. Byrne: Mozgová smrť neexistuje, transplantácie orgánov sú vražda
• Štúdia odhalila, že orgány vyrezávajú z tiel darcov, keď sú ešte bdelí
• Neurovedci sú presvedčení, že našli dôkaz pre život po smrti a predkladajú ho OSN
• Obrovské etické otázky vyvolal zombícky sliz, ktorý v laboratóriu oživil mŕtve zvieratá