Hovorí sa, že len hlupák sa učí na vlastných chybách. Naučí sa však raz a navždy.
Aj my sme si takto potvrdili správnosť a účinnosť jednej našej terapie – priamo na vlastných úrazoch a poraneniach.
Traumatické poranenie na horách
Kolegyňa (30+), naša teraz už bývalá zdravotná sestra (tohto času na materskej dovolenke), zvykla pravidelne chodievať počas voľných víkendov v zime lyžovať do našich veľhôr.
Z jedného takéhoto výletu sa nám však vrátila s vážnym poranením.
Po pravde, keď som uvidel jej zranenie prvý krát, nebolo mi dvakrát do spevu…
Čo sa vlastne stalo?
Na horách bola krásna slnečná nedeľa, aspoň to tak tvrdila, pričom tu dole celý čas pršalo. Zaiste si každý z nás vie predstaviť, aké krásne to je, keď sa na nás tam vysoko slnko usmieva.
Každý má hneď chuť usadiť sa čo najpohodlnejšie, aby mohol nachytať pre seba čo najviac teplých slnečných lúčov.
Presne to isté sa rozhodla urobiť aj naša milá kolegyňa. Mala urobených už zopár zjazdov, tak spojila príjemné s troškou oddychu. Myslím, že všetci sme jej v našich predstavách tak trošku závideli.
Ale…
Po ani nie pol hodinke takéhoto leňošenia, prihlásil sa o slovo všetok čaj, ktorý od rána vypila. S veľkou nevôľou, vediac, že boj s plným mechúrom nikdy nevyhrá, rozhodla sa na chvíľu prerušiť tú krásnu pohodu.
Napoly sedela, napoly ležala na takej typickej rozkladacej stoličke. Typickej hlavne azda pre rybárov alebo ako súčasť príslušenstva pri stanovačkách v lete pri vode.
Chcela sa čo najskôr vrátiť, preto nevenovala pozornosť ani rozkladacej stoličke, ani kam dáva ruky. Najlepšie ako vedela sa zaprela a nadvihla.
A stalo sa to!
Ako nám to opisovala, už nevie presne kde urobila chybu.
Len ako blesk z jasného neba ňou prešla urputná bolesť, chvíľku si aj myslela, že to snáď nikdy ani neprejde.
Chvalabohu, sila bolesti ňou mykla natoľko, že miesto kde si svoj palec ľavej ruky pricvakla si vzápätí našťastie aj uvoľnila.
Veď sami posúďte, určite by ste s ňou nikto nemenili…
Keďže bolo krásne teplo a ona sa opaľovala, samozrejme rukavice na rukách nemala. Preto hneď uvidela, čo sa jej to vlastne stalo.
Ešte pred nedávnom bola anestéziologickou sestrou a videla toho až-až. No tento krát vraj nechýbalo veľa a stratila by vedomie.
Ustála to.
Po krátkom bolestivom výkriku nestratila hlavu a okamžite zareagovala ako najlepšie vedela. Priložila si na palec vtedy pre ňu zachraňujúci studený biely sneh.
Takto so snehom na ľavom palci, síce trošku mokrá, prežila zvyšok nedele.
Namiesto nemocničnej liečby sme sa rozhodli pre vlastnú terapiu
V pondelok ráno sa prirútila s obviazaným palcom. Napoly plačúc a napoly prosiac či nemôže dostať pár dní voľno.
Samozrejme sme súhlasili, ale s podmienkou, že jej to rozbalím a pozriem sa, čo tam skrýva. Keď som to uvidel, prišlo mi ju veľmi ľúto.
Zároveň mi v hlave napadla myšlienka…
Hovorím si: „Veď ten náš ofuk jej musí urobiť dobre (význam slova „ofuk“ som viac popísal v článku o reume). Zvládne bercové vredy, diabetické nohy, sinusitídy a akékoľvek zápaly, prečo by nemohol aj boľavý škaredý palec.“
Nenechala sa dlho prehovárať. Sama poznala vynikajúce liečivé účinky nášho „ofuku“.
Hneď sme teda aj začali. Keďže išlo o akútnu záležitosť, rozhodli sme sa to liečiť čo najintenzívnejšie. Celý prvý týždeň sme ofukovali palec 5 minút dva razy denne.
Niekedy na konci týždňa, myslím to bolo v piatok ráno, už prišla sama do práce. Vraj síce to ešte dobre nevyzerá, ale už ju to vôbec nebolí.
Keďže nie náhodou sa hovorí, že všetkého veľa škodí, tak ďalší týždeň sme tempo povolili a ofukovali ľavý palec už len raz denne. Aj to len päť minút.
No a na štvrtý týždeň, cirka po mesiaci, nám všetkým doslova vypadli oči z jamiek. Zatúlaný palec ako nový….
Lepší výsledok bez antibiotík a ďalších invazívnych procedúr
Celá liečba pricvaknutého palca ľavej ruky trvala tri týždne.
Celkovo sme ofukovali boľavé miesto ľavého palca dokopy ani nie 75 minút.
Čo bolo zaujímavé ešte viac, nestrhávali sme necht, neopichovali sme miesto analgetikami, nijako extra agresívne sme to nečistili (len sme zalievali ranu prvý týždeň Betadinom), ani sme nič nerezali a nešili.
Naša pacientka dokonca nebrala antibiotiká a ani jej nik nedal dobitý palec do sadry, čo by ju zaiste neminulo na traumatologickej pohotovosti.
Príbeh druhý alebo Ako sa aj majster tesár občas utne
Neprešiel ani mesiac od dokončenia úspešnej liečby ľavého palce našej sestričky a mali sme ďalší vážny prípad. Ako ináč, z vlastnej kuchyne.
V podvečer v nedeľu mi volá jeden z majiteľov, aby som sa dobre pripravil do práce, pretože hneď ráno ma čaká vážny pacient.
Jeho mamke (65) sa pri vyberaní nedeľného obeda z rúry pošmykla panvica tak nešťastne, že si to celé vyliala, vďakabohu „len“ na časť ľavého predlaktia.
V pondelok ráno nás už čakala pred klinikou.
Napoly s prosbou na perách, napoly neveriaco sa nás opakovane pýtala: „Pomôže to? Bude to bezbolestné? Mám zájsť radšej do nemocnice?“
Všetky naše odpovede boli kladné, okrem odpovede na poslednú otázku. „Len tam preboha nie, to by mohlo dopadnúť nie najlepšie“, znela naša spoločná odpoveď.
A tak sa začalo s našimi ofukmi oxidom dusnatým. Ubolenú „tetu“, ako ju tu voláme, sme vzali do „parády“.
Keďže sme už mali skúsenosť s popáleninou, vedeli sme, že tých 5 až 7 minút ofukovania raz denne bude bohato stačiť.
Myslím, že po troch alebo štyroch dňoch nám celá vysmiata ráno ako prvé oznámila, že už ju to nebolí.
No a po týždni liečenia, celkovo spolu po približne 35 – 40 minútach terapie, obarené ľavé predlaktie našej „tety“ vyzeralo ako na obrázku vpravo.
No a takáto ruka už žiadny ofuk viac nepotrebovala.
Na záver
Ako nám naša niekoľko ročná prax ukazuje, oxid dusnatý je veľmi účinný pomocník pri poraneniach všetkého druhu.
Pri dostatočne skorom aplikovaní, v priebehu niekoľkých minút respektíve hodín od poranenia, vracia poškodenú časť tela do absolútne pôvodného stavu, bez akýchkoľvek stôp naznačujúcich, že k poraneniu niekedy v minulosti vôbec došlo.
Pri chronických stavoch je nezanedbateľným prínosom aj skutočnosť, že skracuje čas hojenia 2 až 3 násobne, v starobe prináša liečbu nehojacich sa rán a zvyšuje celkovú vitalitu.
O ďalších, často až „zázračných“ liečbach oxidu dusnatého, sa dozviete vďaka nášmu partnerovi, portálu www.badatel.net, už v najbližších mesiacoch.
Autor: MUDr. Michal Bruňo
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Viete mi prosim poradit,kde ten oxid dusnaty zohnat co najskor , a ako sa uziva ? je to akutne. dcerke hnisa rana po trieske,zajtra ideme k lekarke,mam obavy,ze ju posle ku chirurgovi.Uz sme v tejto situacii raz boli pred pol rokom,tak jej to zahnisalo a zapalilo sa jej to,ze sme skoncili na antibiotikach a kazdy druhy den sme boli na chirurgii,kde ju rezali.Bol to hrozny zazitok,hlavne pre nu.chcela by som sa tomu vyhnut.
Oxid dusnatý používa aj klinika Vitare. Ich kontaktné údaje sú uvedené na konci článku.
A čo tento špás stojí, keď sa smiem opýtať?:) Myslím, že by bolo vhodné podávať aj prekurzor tvorby NO vnútorne, užívaním arginínu, citrulínu, po prípade ich kombináciu, sú VEĽMI prínosné, ale predpokladám, že to viete:)
http://vitare.sk/cennik/
Na hnisave onemocneni je dobry i Visnevsky Balsam.Je volne prodejny v lekarne.