Mrkva mala odjakživa povesť mimoriadne zdravej koreňovej zeleniny. Uvažovali ste ale niekedy nad tým, aké množstvo dôležitých výživných látok sa skrýva v jednom pohári mrkvovej šťavy?
Ak tušíte, že mrkvová šťava obsahuje nemalé množstvo najrôznejších živín dôležitých pre naše zdravie (napr. vitamínov či minerálov), tušíte správne – obsahuje ich doslova za vrece.
Vitamín A je dôležitý hlavne pre zdravie našich očí. Okrem vitamínu A mrkvová šťava obsahuje tiež hojné množstvo vitamínov C, D, E a K.
Mrkvová šťava ďalej obsahuje veľké množstvo minerálov, ako sú horčík, draslík a vápnik, a nakoniec tiež množstvo antioxidantov, z ktorých môžeme spomenúť najmä karotenoidy, ako sú zeaxantín a luteín.
Všetky tieto vitamíny a minerály sa spolupodieľajú na znižovaní hladiny cholesterolu, podporujú zdravie nášho srdca či pomáhajú pri liečbe anémie.
Keď vypijeme jeden pohár mrkvovej šťavy denne, možno už nikdy nebudeme musieť navštíviť lekára!
Nenápadná mrkva v našom jedálničku obvykle plní len tú úlohu, že ju buď použijeme ako farebnú oblohu k hlavnému jedlu, alebo ju občas len tak mimochodom pochrúmeme namiesto desiaty (a aby sme nezabudli – pri príprave mrkvového koláča bude mrkva asi tou najzdravšou prísadou!).
Keď si však uvedomíme, aké blahodarné účinky tento malý oranžový zázrak (a jeho šťava) má, asi pôjdeme predsa len ten odšťavovač vybrať zo skrine.
9 dobrých dôvodov, prečo by sme mali mrkvovú šťavu zaradiť do nášho každodenného jedálnička
1. Mrkvová šťava pôsobí na zlepšenie zraku bez ohľadu na náš vek
Okrem vitamínu A, ktorý je prospešný pre našu sietnicu, mrkvová šťava tiež obsahuje antioxidanty, ako sú luteín a zeaxantín.
Luteín a zeaxantín sú zlúčeniny, ktoré môžu zabrániť strate zraku vo vyššom veku.1 Jeden z výskumov preukázal, že ak v strave prijímame vyššie množstvo tých antioxidantov, ktoré sa hojne nachádzajú práve v mrkve, podstatne tým znižujeme riziko degenerácie makuly vo vyššom veku.2
2. Mrkvová šťava zlepšuje trávenie
Čerstvá zelenina obsahuje tiež veľa vlákniny, ktorá výrazne pomáha pohybom čriev pri trávení a tiež zabraňuje vzniku zápchy. 100 g mrkvovej šťavy obsahuje približne 0,8 g vlákniny.3
Toto množstvo zodpovedá 3 % odporúčanej dennej výživovej dávky.4 Ak si však vyslovene chceme stravou doplniť zásoby vlákniny, bude lepšie, ak pochrúmeme celú mrkvu, pretože 100 g mrkvy obsahuje až 2,8 g vlákniny.5
To však nijako neumenšuje fakt, že aj mrkvová šťava nám v porovnaní s inými potravinami ponúka tiež veľmi slušné množstvo vlákniny.
3. Mrkvová šťava udržiava naše srdce silné a zdravé
Mrkvová šťava je tiež veľkým prínosom pre zdravie nášho srdcovocievneho systému. Vedci zistili, že pitie mrkvovej šťavy zabraňuje peroxidácii tukov v našom organizme a zároveň posilňuje jeho celkovú antioxidačnú kapacitu.6
Jedným slovom, mrkvová šťava obsahuje kopu antioxidantov, čo sú zlúčeniny, ktorými sa náš organizmus chráni proti škodlivému pôsobeniu voľných radikálov.7
Okrem toho naša pečeň vďaka mrkvovej šťave dokáže tiež lepšie spracovať tuky. To sa potom prejaví na zníženej hladine cholesterolu, čo zase prispieva k ochrane srdca pred srdcovými ochoreniami.8
4. Mrkvová šťava nám pomáha v boji proti rakovine
Rakovinu by sme nikdy nemali brať na ľahkú váhu, už len preto, že v najhoršom prípade, keby sa nás týkala, jej liečba je veľmi náročná.
Pri liečbe rakoviny boli však u mrkvovej šťavy zistené možné preventívne a liečivé účinky, vďaka čomu mrkvová šťava ako liečivo nadobúda zásadný význam.
Mrkvová šťava obsahuje zlúčeniny poly-acetylénu, ktoré účinne pôsobia pri liečbe leukémie (rakoviny krvi) tým, že hubia rakovinové bunky.9
Je tiež dokázané, že dostatok betakaroténu v strave (v hojnej miere sa nachádza v mrkve), znižuje riziko vzniku rakoviny vaječníkov, dokonca aj u osôb, ktoré majú na rakovinu vaječníkov predispozíciu.10
5. Mrkvová šťava prispieva k zdraviu ústnej dutiny
Pitie mrkvovej šťavy udržiava zdravé dokonca aj naše zuby a ďasná. Šťava z postrúhanej mrkvy obsahuje množstvo fenolov, ktoré majú antimikrobiálny účinok.
Ten pôsobí proti množeniu sa a kvaseniu baktérií, ktoré sa do ústnej dutiny dostávajú stravou.11 A keď porovnáme chuť mrkvovej šťavy s chuťou ústnej vody, ktorú nájdeme v regáloch predajní, mrkvová šťava je jednoznačným víťazom!
6. Mrkvová šťava dodá našej pleti žiarivý vzhľad
Betakarotén je prírodné farbivo, ktoré prepožičiava mrkve jej nezameniteľnú farbu. Betakarotén je však aj veľmi účinným liekom na pleť poškodenú slnkom.
Okrem toho, mrkva obsahuje karotény a lykopén, ktoré sú pre zdravie pokožky nenahraditeľné.12
7. Mrkvová šťava zbystruje našu myseľ
Centrum mozgu, v ktorom prebieha väčšina dôležitých mozgových činností, nazývame hipokampus. Od hipokampu závisí stav a úroveň nášho vedomia, ako aj schopnosť učiť sa.
A v niekoľkých výskumoch bolo preukázané, že zlúčeniny retinoidov, ktoré nájdeme v mrkve, zlepšujú výmenu informácií medzi nervovými dráhami v hypokampe.
U podvyživených deti, ktoré trpia akútnym nedostatkom retinoidov, je opakovane dokázaná závažne oslabená schopnosť učiť sa.13
Zástancovia ajurvédy sú tiež presvedčení, že alkaloidy obsiahnuté v mrkvovej šťave pôsobia na nervové dráhy mozgu stimulujúco, čím prispievajú k zlepšeniu a upevneniu pamäte.14
8. Mrkvová šťava zabraňuje otrave kadmiom
Kadmium je jedovatý ťažký kov, ktorý môže spôsobovať deformáciu kostí.15 Ak je najmä v pestovateľských oblastiach voda kontaminovaná kadmiom, kadmium potom preniká aj do potravinárskych výrobkov a nakoniec sa tak dostáva aj na naše taniere.
Uvoľňovanie kadmia z plastových nádob, obalov, fliaš a z ďalších plastových predmetov v domácnosti môže tiež viesť ku kontaminácii potravy kadmiom.16
V laboratórnych testoch však bolo dokázané, že betakarotén z mrkvy má schopnosť zabrániť účinkom otravy kadmiom.
V tejto oblasti bude potrebné vykonať ešte viacero výskumov, no zdá sa, že mrkvová šťava pôsobí ako prírodný liek proti otrave ťažkými kovmi. Mrkvová šťava ako liek však nemá žiadne škodlivé vedľajšie účinky.17
9. Pitie mrkvovej šťavy zmierňuje následky anémie
Anémia alebo chudokrvnosť je pomerne rozšírené krvné ochorenie, najmä medzi vegetariánmi a medzi ženami v reprodukčnom veku.
Zástancovia naturopatie (prírodnej medicíny) však tvrdia, že každodenné pitie jedného pohára mrkvovej šťavy, do ktorej pridáme dve čajové lyžičky medu, môže zmierniť následky anémie.18
Karotenoidy z mrkvovej šťavy sa pri trávení menia na vitamín A, ktorý je pre nás veľmi dôležitý práve v prípade, ak trpíme nedostatkom železa.19
V poriadku. Ale prečo práve šťava?
Surová mrkva je bohatá na obsah všetkých zložiek a biologicky účinných látok, ktoré sa potom samozrejme nachádzajú aj v jej šťave.
Tak prečo by sme potom mali piť mrkvovú šťavu namiesto priamej konzumácie mrkvy? No jednoducho preto, lebo odšťavovaním mrkvy získame veľké množstvo živín v ľahko stráviteľnej podobe – je jednoduchšie vypiť trochu šťavy než zjesť niekoľko mrkiev.
Napríklad, na 200 ml mrkvovej šťavy budeme potrebovať tak tri až šesť mrkiev (závisí od veľkosti). A 200 ml vypijeme na pár glgov! A teraz si predstavme, koľko času a námahy by sme potrebovali, aby sme pochrúmali tri až šesť mrkiev.
A aj tak by sme nezjedli viac než jednu, možno dve. Matematika je tu teda jasná. Odšťavovanie je pre nás spôsob, ako rýchlejšie a jednoduchšie skonzumovať viac mrkiev.
To potom ďalej znamená, že v mrkvovej šťave prijímame aj viac zdraviu prospešných živín.
Ak pijeme mrkvovú šťavu, bude tiež pre nás jednoduchšie určiť, koľko jednotlivých živín sme prijali napríklad v jednom pohári šťavy. Štandardná porcia je skrátka vždy rovnaká, takže budeme vedieť, koľko sme prijali napr. vitamínu A v 200 ml mrkvovej šťavy.
Keby sme však priamo konzumovali mrkvu, množstvo prijatých živín by samozrejme záviselo od veľkosti každej jednej mrkvy.
Tenká mrkva obsahuje určite menej než hrubá a ťažká bude obsahovať viac živín než ľahká. Jedna mrkva zase môže byť dlhá, iná zas môže byť krátka. Z tohto je teda jasné, prečo práve šťava!
Na čo si treba dať pozor
Majme na pamäti, že ak chceme, aby naša mrkvová šťava obsahovala optimálne množstvo živín, musíme pri jej príprave postupovať správne.
Ak je mrkva pred odšťavovaním či iným spracovaním vystavená pôsobeniu vyšších teplôt, alebo ju necháme dlhší čas na otvorenom vzduchu (čím sa vysušuje), obsah jej živín sa zníži.
Skladovanie šťavy je tiež veľmi dôležité – ak je mrkvová šťava vystavená pôsobeniu tepla a svetla počas dlhšej doby, jej obsah vitamínu A, alfakaroténu, betakaroténu a luteínu sa môže tiež značne znížiť.20
Jedným zo spôsobov, ako tomuto problému môžeme zabrániť, je pripravovať si šťavu z čerstvej mrkvy a ihneď ju vypiť. Ďalšia možnosť je kupovať mrkvovú šťavu pripravenú odšťavovaním mrkvy za studena.
Týmto spôsobom máme najväčšiu istotu, že šťava, ktorú pijeme sa naozaj približuje optimálnym nutričným hodnotám.
Záver
Mrkvovú šťavu by sme nemali považovať za náhradu každodennej konzumácie ovocia a zeleniny.
Pitie mrkvovej šťavy je však určite výborným (a jednoduchým!) spôsobom, ako môžeme nášmu organizmu poskytnúť výdatnú dávku výživných látok, ktoré blahodarne pôsobia na naše oči, pokožku, srdce, mozog a na väčšinu ďalších orgánov!
Spracoval: Badatel.net
Zdroje
1, 3 Carrot Juice, Canned, United States Department of Agriculture.
2. Van Leeuwen, Redmer, Sharmila Boekhoorn, Johannes R. Vingerling, Jacqueline CM Witteman, Caroline CW Klaver, Albert Hofman, and Paulus TVM de Jong. “Dietary intake of antioxidants and risk of age-related macular degeneration.” Jama 294, no. 24 (2005): 3101-3107.
4. Dietary Fibre, British Nutrition Foundation.
5. Raw carrots, United States Department of Agriculture.
6. Potter, Andrew S., Shahrzad Foroudi, Alexis Stamatikos, Bhimanagouda S. Patil, and Farzad Deyhim. “Drinking carrot juice increases total antioxidant status and decreases lipid peroxidation in adults.” Nutrition journal 10, no. 1 (2011): 1.
7. Zhang, Donglin, and Yasunori Hamauzu. “Phenolic compounds and their antioxidant properties in different tissues of carrots (Daucus carota L.).” Journal of Food Agriculture and Environment 2 (2004): 95-100.
8. Nicolle, Catherine, Nicolas Cardinault, Olivier Aprikian, Jérome Busserolles, Pascal Grolier, Edmond Rock, Christian Demigné et al. “Effect of carrot intake on cholesterol metabolism and on antioxidant status in cholesterol-fed rat.” European journal of nutrition 42, no. 5 (2003): 254-261.
9. G Zaini, Rana, Kirsten Brandt, Malcolm R Clench, and Christine L Le Maitre. “Effects of bioactive compounds from carrots (Daucus carota L.), polyacetylenes, beta-carotene and lutein on human lymphoid leukaemia cells.” Anti-Cancer Agents in Medicinal Chemistry (Formerly Current Medicinal Chemistry-Anti-Cancer Agents) 12, no. 6 (2012): 640-652.
10. Huncharek, M., H. Klassen, and B. Kupelnick. “Dietary beta-carotene intake and the risk of epithelial ovarian cancer: a meta-analysis of 3,782 subjects from five observational studies.” In vivo (Athens, Greece) 15, no. 4 (2000): 339-343.
11. Babic, I., C. Nguyen‐the, M. J. Amiot, and S. Aubert. “Antimicrobial activity of shredded carrot extracts on food‐borne bacteria and yeast.” Journal of applied bacteriology 76, no. 2 (1994): 135-141.
12. Schagen, Silke K., Vasiliki A. Zampeli, Evgenia Makrantonaki, and Christos C. Zouboulis. “Discovering the link between nutrition and skin aging.” Dermato-endocrinology 4, no. 3 (2012): 298-307.
13. Bourre, Jean-Marie. “Effects of nutrients (in food) on the structure and function of the nervous system: update on dietary requirements for brain. Part 1: micronutrients.” Journal of Nutrition Health and Aging 10, no. 5 (2006): 377.
14. Lad, Vasant. The complete book of Ayurvedic home remedies. Harmony, 1999.
15. Nordberg, Gunnar F. “Health hazards of environmental cadmium pollution.” Ambio (1974): 55-66.
16. Preda, N., Letitia Popa, and Maria Ariesan. “The possibility of food contamination with cadmium by means of coloured plastics.” Journal of Applied Toxicology 3, no. 3 (1983): 139-142.
17. El‐Missiry, M. A., and F. Shalaby. “Role of β‐carotene in ameliorating the cadmium‐induced oxidative stress in rat brain and testis.” Journal of biochemical and molecular toxicology 14, no. 5 (2000): 238-243.
18. Sairam T.V., “Home Remedies: A Handbook of Herbal Cures for Common Ailments, Volume 2”. Penguin Books India. 1998.
19. Vitamin A, Linus Pauling Institute. Oregon State University.
20. Chen, H. E., H. Y. Peng, and B. H. Chen. “Stability of carotenoids and vitamin A during storage of carrot juice.” Food Chemistry 57, no. 4 (1996): 497-503.
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Škoda tej vlakniny, co sa vyhodi…
Nevyhodi, dame ju do kolaca, do chleba, do placiek, fasirok, kamkolvek. 😉