„Každá časť vášho tela má svoje vlastné vedomie či vlastnú dušu.“ Tieto transformačné slová vyslovené indiánskou liečiteľkou zahájili moju cestu k odhaľovaniu výnimočných liečivých schopností ľudského tela.
V čase, keď mi bol predstavený tento pohľad, som trpela silnými chronickými bolesťami. Náhle som si predstavila začlenenie tohto konceptu do svojej každodennej meditácie.
Zaujímavá príhoda, keď sa naštartovalo moje vyliečenie
Často som si dávala otázky ako: Dokáže ma moje telo počuť? Viem mu povedať, aby zlepšilo svoju spoluprácu pri liečení tohto stavu?
Jednej noci, po dosiahnutí stavu hlbokého pokoja prostredníctvom meditácie, som vnútorne zapojila svoje telo do srdečnej komunikácie – s nádejou, no bez akejkoľvek predstavy, čo mám očakávať.
Po asi hodine tejto sústredenej komunikácie sa prihodilo niečo úžasné. Moje tkanivá začali reagovať. Spojovacie tkanivá sa naťahovali a odťahovali od seba vrstvy zjazveného tkaniva.
Nervy brneli a svaly na mojich lýtkach začali naťahovacie a skracovacie cvičenia nezávisle od mojej vedomej kontroly.
Ako táto reakcia pokračovala, jedno moje lýtko, ktoré zostalo paralyzované neuropatickým stavom – diagnostikovaným ako reflexná sympatetická dystrofia – sa preberalo k životu, keď oblasťou vystreľovali nárazy podobné elektrickým šokom.
Rozbúšilo sa mi srdce, lebo som si uvedomila, že cesta môjho vyslobodenia z tohto stavu sa konečne začala.
Vďaka istým znalostiam z akupunktúry a orientálnej medicíny som veľmi dobre vedela, aká rozšírená je chronická bolesť v našej krajine a uvažovala som, čo by dôsledky tohto javu mohli znamenať pre toľkých trpiacich.
Popri pokračujúcom zlepšovaní svojho stavu som si organizovala prístup k systému, ktorý by som mohla učiť klientov a presunula svoje profesionálne zameranie na hypnoterapiu.
Ako naštartovať v tele proces vyliečenia
Pri udeľovaní pokynov svojim klientov vysvetľujem, že pravidelné vykonávanie meditácie je nevyhnutné na to, aby sa mozog naučil vstupovať do vlnových stavov mozgu alfa a theta.
V týchto stavoch sa komunikácia medzi vedomou mysľou a fyzickým telom dramaticky zosilňuje. Ja som zistila, že pre získanie spolupráce celého tela sú pri komunikácii kľúčové tri kroky:
- K svojmu telu pristupujte s úprimným súcitom, s pochopením, že ho tvoria vedomé bunky, ktoré prežívajú emócie.
- Budujte dôveru zapájaním svojho tela do pozitívnych mentálnych rozhovorov o svojej túžbe, aby ste vy dvaja spolupracovali a zdolali chorobu.
- Umožnite zmeny v rozhovore používaním rôznych myšlienok a slov, ktoré vyvolávajú spontánne zvýšené emócie.
Podľa mojich skúseností sú vyššie uvedené odporúčania nevyhnutné pre dosiahnutie dynamických liečivých reakcií v tele.
Nedávno som narazila na veľmi podobnú sadu faktorov, objavených výskumníkom Cleveom Backsterom, ktorý strávil 36 rokov skúmaním biologickej komunikácie v rastlinných, zvieracích a ľudských bunkách.
On tieto faktory nazval skutočný zámer, naladenie a spontánnosť.
Pokusy s rastlinou a bielymi krvinkami
Backster, niekdajší špecialista CIA na výsluchy, napísal o rozhodujúcej chvíli, ktorá ho priviedla k jeho skutočnej práci v tomto svete, vo svojej knihe Prvotný vnem: biokomunikácia s rastlinami, živými potravinami a ľudskými bunkami.
Táto chvíľa nastala jedného februárového dopoludnia roku 1966, kedy sa vo svojom laboratóriu, využívajúcim zariadenie detektora lži, rozhodol monitorovať izbovú rastlinu, zvanú dracéna (Dracaena Fragrans).
K jej listu pripojil elektródy a začal uvažovať nad spôsobmi, akými by v rastline mohol vyvolať prudkú zmenu elektrickej aktivity. U ľudí sa takýto prudký nárast elektrickej aktivity spája s intenzívnymi emóciami.
Aby túto reakciu dosiahol u rastliny, napadlo mu, že spáli list s elektródami. Len čo mu táto myšlienka zišla na um, pero polygrafu vystrelilo do hornej časti grafu, poukazujúc na extrémnu reakciu rastliny.
Ohromený prešiel k stolu svojej sekretárky po škatuľku zápaliek, uvažujúc pritom nad možnosťou, že táto rastlina nejako odhalila silu ľudského zámeru.
Keď sa so zápalkami vrátil, rastlina stále vykazovala rovnako vysokú hladinu reakcie, ktorá by bránila zaznamenávaniu ďalších zmien v grafe. Backster sa rozhodol hrozbu odstrániť tým, že vráti zápalky do stola.
Vtedy graf vykázal klesajúci trend, lebo rastlina sa očividne začala upokojovať.
Keď sa Backster pokúsil zopakovať rovnaké výsledky predstieraním, že rastlinu popáli, žiadna reakcia nenastala. Zdalo sa, že rastlina cíti rozdiel medzi skutočným a hraným zámerom.
Nakoniec objavil, že sa rastlina naladila na svojich hlavných opatrovateľov, reagujúc tak na ich pozitívne aj negatívne emócie a na ich návrat po istej neprítomnosti.
Zistenia na grafe tiež ukázali, že rastliny uprednostňujú emócie svojich hlavných opatrovateľov pred emóciami iných v okolí.
Neskôr svoj výskum rozšíril o testovanie známok vedomia u ľudských buniek. Od ľudských darcov zozbieral biele krvinky, v skúmavke ich pripojil na elektródy a keď potom darcovia zažívali rozličné emocionálne stavy, zaznamenávali reakcie buniek.
Zistil, že na vyvolanie elektrickej reakcie v bunkách boli potrebné spontánne emócie. Keď sa, napríklad, darkyňa emóciu cítiť nútila, bunky nereagovali. Keď ale dostala znepokojujúci telefonát od dcéry, bunky reagovali výrazne.
Zdroj: Gregory C. Adams
Všimol si, že vzdialenosť sa pri týchto experimentoch zdala byť nepodstatná. Napríklad, darca nechal svoje na elektródy napojené bunky v laboratóriu a viedol si podrobný záznam akýchkoľvek stresujúcich emócií, zažívaných cestou domov do iného štátu, ako boli minutie odbočky z diaľnice, státie v dlhom rade na letisku a vzlet jeho lietadla.
Neskôr ním zaznamenané udalosti pri porovnaní so záznamami grafu preukázali silné korelácie medzi načasovaním stresujúcich udalostí a elektrickými reakciami v jeho bunkách. Graf sa znovu upokojil, keď prišiel domov a šiel spať.
Tieto experimenty boli vykonané s použitím zariadenia, ktoré snímalo elektromagnetické žiarenie – zvyčajné energie, požívané na prenos informácií.
Bunky sa správali tak, akoby tam snímače neboli, čo naznačuje, že táto komunikácia je prenášaná poľom, ktoré konvenčná veda ešte neobjavila.
Niektorí vedci sú presvedčení, že k pochopeniu tohto poľa, prenášajúceho emocionálny zámer medzi dvoma živými vecami, by nás mohli pomôcť priviesť ďalšie objavy kvantovej fyziky.
Kvantové prepletenie je proces, v ktorom sa dve častice hmoty, ktoré spolu prišli do styku, stále správajú, akoby boli spojené aj po tom, čo boli oddelené na vzdialenosť mnohých kilometrov.
Po vykonaní energetickej zmeny vlastností jednej častice (pozície, hybnosti a rýchlosti rotácie) sa okamžite zmenia aj vlastnosti vzdialenej častice.
Všetko so všetkým súvisí
Tento vedecký jav a výskum Clevea Backstera poukazujú na východný koncept jednoty – názor, že všetko v prírode so sebou vzájomne súvisí.
Staroveké kultúry chápali toto vzájomné prepojenie ako živé vesmírne energetické pole, ktoré udržiava život, pričom v celom vesmíre riadi evolúciu vedomia.
Meditačné techniky, ktoré používam pri svojom cvičení, privádzajú myseľ do súladu s týmto poľom.
Energia tohto poľa je potom prostredníctvom jasného zámeru zameraná do fyzického liečenia – dodávaná prostredníctvom konverzácie, vyvolávajúcej pozitívne emócie – a nalaďuje fyzické telo na vedomú myseľ.
Táto metóda, ktorú nazývam antara (sanskrtský výraz pre vnútri), umožňuje človeku zažívať číru tvorivú liečivú schopnosť, vytváranú spojením mysle a tela s týmto energetickým poľom živého vesmíru.
Zdroj: wakeup-world.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
To je nieco podobne ako terapia cesta od Brandon Bays, liecenie na bunkovej urovni.
Túto formu terapie je možné realizovať aj na báze pyramidálnych energií…komunikácia s medenou pyramídkou ako s živým objektom……Jozef
ANO, nevěřila jsem tomu, že růže – když vejde do místnosti vrah – tak se chvěje. My jsme se měli stěhovat – manžel byl v nemocnici, já všechno sbalila, odstěhovala akorát 4 velké diefenbachie v pokoji zbyly.
Já si s květinami povídám, tak jsem je zalila, pohladila a říkám: „Holky nic se nebojte, já vás nedám, nějak to do rána vymyslím, rozhodně vás nevyhodím.“
Byla jsem doma sama – ráno jdu vedle do pokoje, kde květiny v květináči čekaly. Koukám, koukám a měla jsem z toho zimnici. Všechny měly listy připláclé ke kmeni, dokonce ty spodní byly zlomené. Musela jsem brečet. Hladím je a utěšuji, že budou také převezeny, ale jiným autem. No převezla jsem je do nového bytu. Budete se divit ale 1 celý měsíc to trvalo, než si ty listy zase roztáhly. Na to nikdy nezapomenu. Už nikdy před nimi předem neříkám, když je chci někomu darovat.
Mám krásné, oni mají lesklé listy, velké – jak ty čárkované, tak ty kropenaté. Jsou nádherné, mám je ráda. Ale je to zkušennost!!!? Moc zdravím a buďte na květiny hodné.