Ženy, ktoré denne používajú viaceré kozmetické prípravky z absorbujú cez kožu ročne do svojho tela až 2,5 kg rôznych chemikálii.
Mnohé z nich používajú denne viac ako 20 rozličných kozmetických prípravkov snažiac sa vyzerať čo najlepšie, zatiaľčo 9 z 10 používa prípravky po záručnej dobe.
Bolo preukázané, že niektoré z obsiahnutých chemických látok majú rôzne nežiaduce účinky počnúc začervenanou kožou, jej predčasným starnutím až po rakovinu.
Richard Bence, biochemik, ktorý strávil 3 roky výskumom bežnej kozmetiky poznamenáva:
Musíme naozaj začať sa vážne zaoberať produktami, ktoré si denne nanášame na svoju pokožku a nie len dúfať, že chemikálie v nich sú bezpečné.
Nemáme žiadnu predstavu o tom, čo tieto látky môžu spôsobiť, keď sú zmiešané dokopy, ich efekt môže byť oveľa väčší ako efekt individuálnych zložiek.
Pán Bence ako zástanca organických kozmetických prípravkov verí, že absorbovanie chemikálií cez kožu je oveľa nebezpečnejšie ako ich prehĺtanie.
Ďalej hovorí:
Ak sa rúž na pery dostane do úst, tam je rozložený enzýmami v slinách a žalúdku. No chemikálie z kozmetiky sa dostávajú cez kožu priamo do krvného obehu, tuto neexistuje žiadna ochrana.
Varovania ohľadne používania rúžu na pery a očnej riasenky boli taktiež vydané Kráľovským inštitútom optometristov vo Veľkej Británii, ktorý zastáva názor, že tieto výrobky sú horúcim domovom pre veľké množstvo rôznych baktérii.
Clio Turton z Pôdnej Asociácie uvádza:
Ženy užívajú vyše 20 rôznych prípravkov za deň, čím sa vystavujú stovkám rôznych chemikálií. Mali by sa spýtať samé seba, či ten očný kondicionér je ozaj potrebný?
Ktoré chemikálie v kozmetike sú najnebezpečnejšie?
Medzi chemikáliami pod drobnohľadom sú hlavne parabény (para-hydroxybenzoové kyseliny), ktoré sa používajú ako konzervačné látky v mnoho produktoch, vrátane mydiel, šampónov, dezodorantov a telových mliek.
Zvyšky parabénov sa našli vo vzorkách rôznych nádorov, hoci sa ich priama spojitosť so vznikom rakoviny zatiaľ spochybňuje.
Ďalšou nebezpečnou látkou je sodium laurel sulphate (SLS), ktorého úlohou je vytvorenie peny.
Je pridávaný prevažne do mydiel, šampónov, krémov a pien na holenie, zubných pást, pien do kúpeľa. Táto látka spôsobuje precitlivenie pokožky.
Asociácia pre kozmetiku, toaletných potrieb a parfémov sa vyjadrila ohľadne spomenutých obáv v tom zmysle, že neexistuje dôvod pre obavy, pretože výrobky sú pokryté pravidlami Európskej Únie, ktoré vyžadujú bezpečnosť.
Oni údajne vedia ako jednotlivé chemikálie pôsobia individuálne a vraj môžu aj predpovedať, ako by reagovali vo vzájomnej kombinácii.
Tieto poznatky sú potom brané do úvahy pri stanovovaní bezpečnosti jednotlivých produktov.
Záver
Ako je v poslednom odstavci spomenuté, Asociácia nepotvrdila ich vedomosť o vzájomnej kombinácií rôznych chemických látok.
Vyjadrili sa len v tom zmysle, že vedia predvídať tento vzájomný efekt. To je ťažko uveriteľné, keďže na to by museli otestovať na ľuďoch nespočetné množstvo kombinácií rôznych výrobkov, respektíve chemických látok.
Pokiaľ vieme, žiadne takéto testy sa nevykonávajú. Vykonať by ich totiž bolo vskutku nemožné.
Malý matematický príklad: Predpokladajme, že na trhu je 100 rôznych výrobkov (v skutočnosti je ich oveľa viac). Prípadne, že existuje 100 rôznych chemických látok.
Koľko existuje ich vzájomných kombinácií po 20 výrobkov, respektíve kombinácií 20 chemických látok?
Odpoveď: n!/k!(n-k)! = 100!/20!80! = 535 983 370 403 810 000 000
Záver o reálnej možnosti uskutočnení testov s toľkými kombináciami si každý čitateľ dokáže urobiť aj sám.
Zdroj: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Mali by sme si kontrolovať zloženie kozmetických prípravkov….neviem, či je to zámer alebo náhoda, že takéto informácie (INCI) o výrobku sú prelepené pod etiketou alebo natlačené malinkými písmenkami…
Takže do drogérie určite len s lupou 🙂
Ja si už dlhšie pre seba a svojich blízkych vyrábam svoj HAND MADE kozmetiku na tvár a telo. Macerujem rôzne sušené bylinky ( Levanduľu , Nechtík, Rebríček, ružové okvetné lístky, matu, medovku, … v olivovom alebo mandľovom oleji. Nemusíte sa obávať, na rôzne typy pokožky, nám príroda ponúka aj bylinky 🙂
Vyrábam si aj svoje bylinkové kvetové pleťové vody.
PS 1: „Nemali by sme si na tvár a telo (na našu kožu ) nanášať žiaden produkt, ktorý by sme aj nezjedli 🙂
PS 2: Začnime používať prírodné oleje: olivový, mandlový, kokosový, sezamový alebo maslo bambucké, karité,…….naše telo a pečeň sa nám určite poďakuje :)
Zial nenasla som ziadneho biochemika s menom yrichard Bence. Google nasiel iba britskeho novinara. V tom pripade cely clanok vyznieva inak.., hoci SLS a parabeny su samozrejme nezmysel.
Na to existuje niekolko moznych vysvetleni:
1. Hladali ste zle. Ak ste naozaj hladali to meno, ake ste uviedli, tak by som sa nedivil, ze ste nic nenasli.
2. Ak ste aj hladali spravne, potom meno aj priezvisko su tak bezne, ze musia existovat tisice ludi s danym menom. Urcite ste nemohli preverit kazdeho, to by vam zabralo mesiace, ak nie roky.
3. Ak ste hladali biologa, tak on nemusi byt na internete prezentovany presne ako biolog, ale napriklad moze byt aj geneticist, scientist, researcher, microbiologist a podobne. Pri vyhladavani v Google je potrebne pouzivat aj synonyma a ine pribuzne vyrazy.
4. Ak ani po vykonani predoslych bodov by ste ho nenasli, tak netreba zabudat na to, ze Google je internetovy vyhladavac a nie centralny svetovy register osob. Ani moja babka nie je v Googli a neznamena to, ze neexistuje.
🙂 🙂 🙂