Boli ste niekedy v situácii, kedy by vás uniknuté vetry vystavili nesmiernej hanbe a museli ste unikajúci plyn zadržiavať? Priznajme si to – boli sme v nej všetci.
Snaha zadržať ho vedie k narastajúcemu tlaku a veľkému nepohodliu. Hromadenie črevného plynu môže vyvolať roztiahnutie brucha, kedy sa časť plynu absorbuje späť do krvného obehu a vyjde von vo vašom dychu.
Pridlhé zadržiavanie znamená, že nahromadený plyn nakoniec unikne neovládateľným prdnutím.
Výskum si nie je istý tým, či nárast tlaku vo vašom konečníku zvyšuje vašu šancu na vznik stavu zvaného divertikulitída, kedy na výstelke čreva vzniknú malé výčnelky a zapália sa – alebo či s tým vôbec nesúvisí.
Čo je flatus?
Flatusom, prdmi a unikajúcimi vetrami máme na mysli črevné plyny, ktoré vstupujú do konečníka v dôsledku zvyčajných gastrointestinálnych procesov trávenia a metabolizmu, a potom vychádzajú cez análny otvor.
Keď vaše telo trávi potravu v tenkom čreve, posúvajú sa zložky, ktoré sa nedajú rozložiť, gastrointestinálnym traktom ďalej a nakoniec prídu do hrubého čreva.
Časť obsahu rozkladajú črevné baktérie prostredníctvom kvasenia. Pri tomto procese sa vytvárajú plyny a vedľajšie produkty zvané mastné kyseliny, ktoré sa znovu absorbujú a využívajú v metabolických cestách súvisiacich s imunitou a prevenciou vzniku ochorení.
Plyny sa môžu opätovne absorbovať cez črevnú stenu do krvného obehu a nakoniec vydýchnuť cez pľúca, alebo uniknúť cez konečník ako prd.
Aké množstvo flatusu je normálne?
Zohnať ľudí na experimenty merajúce prdy, môže byť pre výskumníkov náročné. Našťastie sa však našlo desať zdravých dospelých, ktorí sa podujali dať si spočítať množstvo vypusteného plynu za deň.
Všetok flatus, ktorý vypustili za obdobie 24 hodín, sa zbieral prostredníctvom rektálneho katétra (au!). Stravovali sa normálne, no na zvýšenie tvorby plynu museli zjesť aj 200 gramov (polovicu veľkej plechovky) fazule v paradajkovej omáčke.
Za 24 hodín vyprodukovali priemerne plyn v celkovom objeme 705 ml, pohyboval sa však v rozmedzí od 476 do 1 490 ml na osobu.
V najväčšom objeme sa vytváral vodíkový plyn (361 ml za 24 hodín), po ňom oxid uhličitý (68 ml/24 hod). Metán, ktorého množstvo sa pohybovalo od 3 ml/24 hod. do 120 ml/24 hod., produkovali len traja dospelí. Zostávajúce plyny, zväčša zrejme dusík, tvorili asi 213 ml/24 hod.
Muži aj ženy vytvárali približne rovnaké množstvo plynu a v priemere mali za 24 hodín osem flatusových epizód (jednotlivých prdov či sérií). Objem sa pohyboval medzi 33 až 125 ml na prd, pri väčších množstvách črevného plynu uvoľneného do hodiny po jedle.
Plyn sa vytváral aj počas ich spánku, no v porovnaní s dňom len v polovičnom množstve (priemerne 16 ml/hod. oproti 34 ml/hod.).
Vláknina a flatus
V istej štúdii o potravinovej vláknine a flatuse výskumníci skúmali, čo sa deje s tvorbou črevného plynu, keď ľuďom podávate stravu s vysokým obsahom vlákniny.
Výskumníci nechali desať dospelých zdravých dobrovoľníkov jesť sedem dní ich obvyklú stravu, pričom ako zdroj rozpustnej vlákniny konzumovali 30 gramov psyllia, respektíve ho nekonzumovali.
Počas psylliového týždňa im kázali pridať si do každého jedla 10 gramov – asi jednu vrchovatú polievkovú lyžicu.
Na konci každého týždňa prišli účastníci do laboratória, kde im v starostlivo kontrolovanom experimente na niekoľko hodín zaviedli intrarektálny katéter na meranie pohybu plynu v čreve (z hľadiska objemu plynu, tlaku a počtu).
Zistili, že strava bohatá na vlákninu psyllia viedla k dlhšiemu počiatočného zadržiavaniu plynu, no objem zostal rovnaký, čo znamená, že prdy boli menej časté, no väčšie.
Z čoho sa plyny vytvárajú?
Plyn v črevách pochádza z rôznych zdrojov. Môže pochádzať z prehltávania vzduchu alebo oxidu uhličitého, ktorý sa vytvára pri miešaní žalúdočnej kyseliny s uhličitanom v tenkom čreve. Prípadne môžu plyny vytvárať baktérie nachádzajúce sa v hrubom čreve.
Hoci vraj tieto plyny plnia konkrétne úlohy, ktoré majú vplyv na zdravie, nadmerná tvorba črevného plynu môže spôsobovať nadúvanie, bolesť, borborygmus (hlasné škvŕkanie v bruchu), grganie a veľa prdov.
Najsmradľavejšie prdy sú spôsobené plynmi obsahujúcimi síru. Potvrdilo sa to v štúdii na 16 zdravých dospelých, ktorých kŕmili strakatou fazuľou a laktulózou, nevstrebateľným sacharidom, ktoré v čreve kvasia.
Pachovú intenzitu vzoriek flatusu posudzovali dvaja rozhodcovia (chudáci).
Dobrou správou bolo, že v následnom experimente výskumníci stanovili, že pach sírových plynov dokázal pomôcť odstrániť vankúš s vrstvou aktívneho uhlia.
Na záver zlá správa pre tých, ktorí často lietajú: tlakové kabíny v lietadlách znamenajú, že kvôli expandujúcemu objemu plynu pri nižšom tlaku v kabíne budete plyny vypúšťať s väčšou pravdepodobnosťou, než na zemi.
Pri súčasných prvkoch znižovania hluku existuje väčšia pravdepodobnosť než kedysi, že vaše prdnutie začujú vaši spolucestujúci.
Čo by ste mali robiť?
Keď najbližšie pocítite, že sa veľký objem črevného plynu chystá spraviť to, čo zvyčajne robí, pokúste sa presunúť do vhodnejšej lokality.
Či už to stihnete alebo nie, to najlepšie, čo môžete urobiť pre svoje trávenie i telo ako celok, je ponechať tomu voľný priebeh.
Zdroj: iflscience.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Nebezpečí zadržování střevních plynů spočívá v zatláčení žlučových kamenů, písku a bahna do stále užších jaterních žlučovodů. Žlučník je dutý a průchozí do jaterních žlučovodů. Tam mohou kameny utvořit trvalé zátky. které zabraňují exportu žlučí do dvanáctníku. Výsledkem mohou být poruchy trávení, v extrému ciróza a rakovina jater. Neodtékající žluč se protláčí skrze tkáně do celého těla a postižený trpí žlutou barvou kůže, což se většinou diagnostikuje jako žloutenka.
Příznakem tohoto stavu je tlak, až bolest pod pravým žebrem.
Střevní CO2 je výsledkem činnosti kvasinek, metan ostatních bakterií.