Národný inštitút cukrovky a tráviacich a obličkových ochorení definuje človeka s nadváhou a obezitou ako osobu, ktorej hmotnosť je vyššia, než sa pokladá za normálnu, v prepočte k jej výške.
Tento prepočet sa počíta tak, že vezmeme hmotnosť človeka v kilogramoch a vydelíme ju výškou v metroch na druhú, čo dáva výsledok, známy ako index telesnej hmotnosti, alebo tiež BMI.
Dospelý človek je pokladaný za obézneho, keď jeho BMI dosahuje 30 a viac. Najnovšie štúdie len potvrdzujú to, čo vedci a výskumníci už vedia: miera obezity je vysoká a ďalej stúpa.
Podľa dokumentu Stav obezity existujú nápadné a pretrvávajúce rasové a etnické rozdiely. Podľa údajov kontrolného Výskumu národného zdravia a výživy z roku 2014 bolo za obéznych považovaných viac ako 33 % jednotlivcov.
Do roku 2016 toto percento stúplo na 39,6 %. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že celosvetovo stúpla obezita od roku 1975 trojnásobne a v roku 2016 malo nadváhu viac ako 1,9 miliardy dospelých.
Najvyššie percento dospelých s obezitou bolo vo veku od 40 do 59 rokov a žien vo veku 20 rokov a starších.
Akadémia rodinných lekárov informovala o súvislostiach, zistených medzi zvýšenou obezitou dospelých a sociálno-ekonomickými faktormi, ako sú vzdelanie, život na vidieku verzus v meste a výška príjmu.
Vo všetkých prípadoch správa ukázala, že nižšiu mieru obezity mali jednotlivci s najvyšším vzdelaním, žijúci v mestských či metropolitných oblastiach alebo s príjmami o 400 či viac percent vyššími než je priemer.
Dve najnovšie štúdie, uverejnené v časopise BMJ, dali do súvisu konzumáciu ultraspracovaných potravín s významným zvýšením rizika smrti a kardiovaskulárneho ochorenia.
Hoci možno máte podozrenie, že potravinami na zozname ultraspracovaných potravín sú v obaloch balené potraviny či rýchle občerstvenie z potravín, asi vás prekvapí zistenie, že ultraspracovaných je aj veľa potravín, vyhlasovaných za zdravé.
Štyri porcie ultraspracovaného jedla zvyšujú riziko smrti
Snahou výskumníkov bolo posúdiť súvislosť medzi ultraspracovanou stravou a rizikom mortality z akéhokoľvek dôvodu.
Aby tak mohli urobiť, zozbierali v období rokov 1999 až 2014 údaje od 19 899 účastníkov. Účastníkov sledovali každé dva roky, aby získali údaje o konzumácii jedla a nápojov a konzumované jedlá s použitím klasifikačného systému NOVA rozdelili podľa stupňa spracovania.
NOVA klasifikuje potravinové kategórie skôr podľa rozsahu a účelu spracovania, než na základe živín, ktoré sa v jedle nachádzajú.
Systém je uznávaný ako efektívny nástroj pre výskum výživy a zdravia verejnosti a používa sa v správach Organizácie spojených národov.
Kategorizácia NOVA bola zavedená, keď si výskumníci uvedomili, že sa vo výskume silne nedoceňuje dosah priemyselného spracovania na ľudské zdravie. Hlavným výsledkom meraní bola súvislosť medzi ultraspracovanými potravinami a mortalitou zo všetkých príčin.
Účastníci boli rozdelení do kategórií podľa toho, či konzumovali nízke, nízke až stredné, stredné až vysoké alebo vysoké množstvá ultraspracovaných potravín.
Výskumníci zistili, že najvyššie riziko mortality zo všetkých príčin mali v porovnaní s tými v najnižšej štvrtine osoby v najvyššej štvrtine, ktoré konzumovali denne viac ako štyri porcie ultraspracovaného jedla.
Počas 15 rokov trvania štúdie došlo k 335 úmrtiam. Na každú ďalšiu porciu ultraspracovaného jedla stúpla mortalita zo všetkých príčin o 18 %.
Dospeli k záveru, že už sama konzumácia štyroch či viac porcií ultraspracovaných potravín sa spája s o 62% relatívne zvýšeným rizikom mortality zo všetkých príčin.
Zistili tiež, že tí zo skupiny s najvyššou mierou konzumácie mali vyšší než priemerný index telesnej hmotnosti, bola vyššia pravdepodobnosť, že sú aktívni fajčiari a majú v rodine prípad kardiovaskulárneho ochorenia, cukrovky a depresie.
Navyše tiež bola u nich vyššia pravdepodobnosť maškrtenia a trávenia veľkého množstva času pred počítačom. Hlavnou príčinou úmrtia bola rakovina v priemernom veku 58 rokov.
S ultraspracovanými potravinami sa zvyšuje kardiovaskulárne riziko
Do ďalšej nedávnej štúdie bolo zapojených 105 159 účastníkov. Výskumníci zbierali údaje o nimi prijímanej potrave za použitia 24-hodinových stravovacích záznamov, určených na posúdenie typických stravovacích návykov účastníkov.
V tomto prípade bolo hlavným výsledkom merania riziko kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochorení.
Priemerná doba sledovania účastníkov bola 5,2 roka, počas ktorej výskumníci zistili, že príjem ultra spracovaného jedla naozaj súvisí s vyšším rizikom kardiovaskulárneho ochorenia.
Podľa výskumníkov zostávajú výsledky aj po úprave kvôli markerom výživovej kvality a po veľkej palete analýz citlivosti štatisticky významné.
Spoluautorka štúdie Maira Bes-Rastrollová, profesorka preventívnej medicíny a verejného zdravotníctva na Universidad de Navarra, pre CNN povedala:
„Ultraspracované potraviny tvoria už teraz viac ako polovicu celkovej energie z potravy, konzumovanej v krajinách s vysokými príjmami, ako sú USA, Kanada a Veľká Británia.
V prípade Španielska sa konzumácia ultraspracovaných potravín v období rokov 1900 až 2010 takmer strojnásobila.“
Ultraspracované potraviny vedú k priberaniu
Ďalšia rozsahom malá, no dôkladná, randomizovaná a dôsledne kontrolovaná štúdia realizovaná organizáciou Národné ústavy zdravia (NIH) zistila, že konzumácia ultraspracovaných potravín zvyšuje príjem kalórií a vedie k väčšiemu priberaniu.
Výskumníci získali 20 zdravých dobrovoľníkov, ktorí štyri týždne nepretržite bývali v Klinickom centre NIH.
Boli náhodne rozdelení do dvoch skupín a prvé dva týždne dostávali ultraspracovanú alebo nespracovanú stravu, a potom na nasledujúce dva týždne prešli hneď na opačnú stravu.
Po zozbieraní údajov dospeli vedci k záveru, že pri konzumácii spracovanej stravy prijali účastníci v priemere o 459 kalórií denne viac, než keď konzumovali nespracovanú stravu.
K zvýšenému príjmu energie u tých, ktorí konzumovali ultraspracovanú stravu, dochádzalo pri raňajkách a pri obede, pričom pri večeri k žiadnemu významnému zvýšeniu množstva kalórií nedochádzalo.
Výskumníci tiež zistili, že konzumácia ultraspracovaných jedál spôsobovala, že účastníci jedli rýchlejšie, čo mohlo viesť k vyššiemu príjmu energie.
Vyslovili hypotézu, že ultraspracované potraviny možno zvyšujú rýchlosť jedenia a odďaľujú signalizáciu nasýtenia, čím sa zvyšuje celkový počet prijatých kalórií.
Účastníci, ktorí dva týždne konzumovali ultraspracovanú stravu, pribrali v priemere 0,9 kilogramu.
Hlavná príčina smrti spájajúca sa s ultraspracovanými potravinami: rakovina
Podľa Centier pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC) bolo v USA v roku 1999 hlásených 1,29 milióna nových prípadov rakoviny a v roku 2015 1,63 milióna nových prípadov.
Podľa Americkej spoločnosti pre boj s rakovinou bolo v roku 2012 diagnostikovaných na celom svete približne 14,1 milióna prípadov rakoviny a odhaduje sa, že toto číslo narastie do roku 2030 na 21,6 miliónov.
Zaužívaná dogma, vyhlasujúca rakovinu za genetické ochorenie, v súčasnosti ovplyvňuje výskum a typ liečby, ktorú môžete očakávať od onkológa.
Vlastne poháňa celý rakovinový priemysel, no nevedie k žiadnym významným pokrokom v liečbe ani prevencii.
Mechanizmus metabolizmu rakovinových buniek je však jasný a zakladá sa na zisteniach Dr. Otta Warburga, biochemika s klasickým vzdelaním, ktorý v roku 1931 dostal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za svoj objav povahy a činnosti respiračného enzýmu cytochróm c oxidázy.
Jeho práca dokázala, že bunky prijímajú energiu z dýchania (spaľovanie kyslíka) a že rakovinové bunky majú zásadne odlišný energetický metabolizmus v porovnaní so zdravou bunkou (kvasenie cukrov).
Národný ústav pre boj s rakovinou udáva, že v súčasnosti je hlavnou príčinou rakoviny a hlavnou príčinou smrti z dôvodu rakoviny tabak.
Aj keď je fajčenie už celé desaťročia na prvom mieste príčin rakoviny, ktorým sa dá predchádzať, zdá sa, že obezita za ním veľmi nezaostáva.
Podľa Dr. Otisa Brawleyho, profesora onkológie v epidemiológii na Johns Hopkins University a niekdajšieho hlavného lekára Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny, ho môže dostihnúť v priebehu najbližších 5 až 10 rokov.
V porovnaní s tými, ktorých hmotnosť je v normálnom rozpätí, majú obézni aj vyššiu pravdepodobnosť opätovného objavenia sa svojej rakoviny a nižšiu pravdepodobnosť prežitia.
Výskum, publikovaný v časopise New England Journal of Medicine, dospel k záveru, že „nárast telesnej hmotnosti súvisel so zvýšenými mierami úmrtnosti u všetkých druhov rakoviny dokopy a u rakovín na rôznych konkrétnych miestach“.
Reuters udávajú, že miera rakoviny, nesúvisiacej s obezitou, klesla v období rokov 2005 až 2014 o 13%, zatiaľ čo druhy rakovín, majúce súvis s obezitou, o 7% stúpli.
Aj keď presný vzťah medzi rakovinou a obezitou ešte nie je celkom pochopený, vedci sa zameriavajú na skúmanie viscerálneho tuku, lebo je metabolicky aktívny a môže urýchľovať bunkový rast.
Obezita zvyšuje riziko aj ďalších zdravotných problémov
Okrem rakoviny si obezita nakoniec vyberá daň aj na vašom fyzickom a finančnom zdraví, a to aj keď ste momentálne zdraví.
Obézni dospelí míňajú na výdavkoch za priamu zdravotnú starostlivosť o 42% viac a tí, ktorí sú obézni chorobne (BMI nad 40), platia o 81% viac než dospelí so zdravou hmotnosťou.
Keď príde na pohotovosť pacient s bolesťou v hrudi, sú náklady u silne obéznych pacientov o 41% vyššie, o 28% vyššie u obéznych pacientov a o 22% vyššie u pacientov s nadváhou, než u jednotlivcov so zdravou hmotnosťou.
Zvýšené finančné náklady sú dôsledkom zdravotných a fyzických problémov, spájajúcich sa s obezitou, ako sú cukrovka 2. typu, kardiovaskulárne ochorenie a žlčové kamene.
Pri cukrovke 2. typu sa telo z dôvodu inzulínovej rezistencie usiluje udržať zdravé hodnoty krvného cukru. Váš pankreas vytvára hormón inzulín a pomáha udržiavať hladiny vášho krvného cukru v normálnom rozpätí.
Keď máte cukrovku 2. typu, váš pankreas nemusí byť schopný vytvárať dostatok inzulínu pre uspokojenie potreby, čo vedie k vyšším hladinám krvného cukru.
Obezita aj cukrovka 2. typu drasticky zvyšujú vaše riziko koronárnej choroby srdca. Hromadenie plaku v artériách silne obmedzuje prúdenie krvi k srdcu a môže dôjsť k infarktu.
Obezita môže zvyšovať aj vaše riziko vysokého krvného tlaku, ktorý môže zvýšiť zaťaženie vášho srdca do tej miery, že dôjde k poškodeniu artérie a srdca.
Žlčové kamene sú kryštálom podobný nános, vytváraný v žlčníku obvykle z nadbytku cholesterolu, žlče či bilirubínu. V prípade obezity sa kamene zvyčajne tvoria z cholesterolu a ich veľkosť sa môže pohybovať od veľkosti pieskového zrnka až po veľkosť golfovej loptičky.
Pokým neblokujú vývod pankreasu, zvyčajne príznaky nevyvolávajú. Obezita môže obmedzovať aj vašu fyzickú aktivitu a zvyšovať vaše riziko osteoartritídy v kolenách, chrbte a bedrách.
Čo je v ultraspracovaných potravinách?
Podľa systému NOVA obsahuje skupina ultraspracovaných potravín a nápojov priemyselné látky, pozostávajúce obvykle z piatich a viac druhov týchto prísad.
Môžu sem patriť cukor, oleje, tuky, konzervačné látky a antioxidanty, ktoré sa pri kulinárskych prípravách bežne nevyskytujú, no dajú sa použiť na imitáciu senzorických kvalít, či na prekrytie tých nežiaducich.
Hoci tento zoznam nie je úplný, ponúka náhľad na druhy potravín, ktoré sa považujú za ultraspracované:
- zmrzlina
- bežne pečený chlieb a žemle
- sladké pečivo
- keksy
- ovocný jogurt
- instantné omáčky
- čokoláda
- margarín a nátierky
- koláče a koláčové zmesi
- energetické tyčinky
- ovocné nápoje
- detské výživy
- cukrovinky
- práškové alebo balené instantné polievky, rezance a pudingy
- raňajkové cereálie
- energetické nápoje
- kakaové nápoje
- produkty na zohriatie
Vaša strava je kľúčovým faktorom zdravia a dlhovekosti
V západných krajinách je nepochybne vážna zdravotná epidémia a väčšina z nej súvisí so stravou. Rýchle a ľahké odpovede neexistujú.
Dôležité je mať na pamäti, že to, čo jete, je základom, na ktorom sa tvorí vaše zdravie a konzumácia spracovanej stravy je receptom na dlhodobú katastrofu.
Ak máte prístup k skutočnému jedlu, je dôležité naučiť sa variť bez použitia polotovarov a hotových jedál a využiť väčšinu jedla, ktoré vám zvýši.
S trochou zanietenia a plánovania je tiež možné pestovať úrodu na malých priestranstvách doma, a to aj vnútri.
Konzumácia stravy, pozostávajúcej z 90% zo skutočných potravín a z 10 a menej percent spracovaných potravín je dosiahnuteľná a môže privodiť významný rozdiel pri udržiavaní hmotnosti a celkového zdravia.
Zdroj: articles.mercola.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár