Čo vám lekári nepovedia: Ezoterický pohľad na transplantáciu orgánov

Na webovej stránke Teozofickej spoločnosti – Point Loma, ktorá má svoje medzinárodné sídlo v Holandsku, je zaujímavá časť na tému darcovstva orgánov. Okrem iného sa v nej píše:

22. októbra spustila holandská vláda novú kampaň, v ktorej vyzvala všetkých Holanďanov zaregistrovať sa ako darcovia orgánov.

Projekt však zaznamenal zlý štart, lebo nedávny verejnosťou ostro sledovaný prípad v Dánsku urobil v tejto krajine z darcovstva orgánov tému kontroverznej diskusie.

Aké sú fakty

Mladá devätnásťročná žena upadla po autonehode do hlbokej kómy. Lekár požiadal jej rodičov o povolenie k odobratiu orgánov.

Podľa neho nebola ani najmenšia nádej na „malý zázrak“. Keby sa žena prebrala, určite by po zvyšok svojho života zostala vo vegetatívnom stave, tvrdil.

Čo sa však stalo? Keď ju odpojili od dýchacieho prístroja, mladá žena nezomrela a o 24 hodín neskôr sa prebrala. Odvtedy prešiel už rok a teraz je schopná chodiť, rozprávať, a dokonca aj jazdiť na koni.

Má síce problémy s krátkodobou pamäťou, k tomu by však možno nedošlo, keby sa o ňu lekári dlhšie starali.

Tento pozoruhodný príbeh bol sfilmovaný a odvysielaný v dánskej verejnoprávnej televízii. V Dánsku vyvolal nesmierne množstvo reakcií. Ľudia, ktorí už boli zapísaní ako darcovia orgánov, sa odhlásili.

Minister zdravotníctva ohlásil plány sprísniť pravidlá – postup odobratia orgánov je možno zahájiť až po tom, čo je diagnostikovaná mozgová smrť. Lekári proti takej zmene, pravdaže, protestovali, lebo podľa ich názoru stratia drahocenný čas.

V Holandsku ľudí vláda nabáda, aby sa zaregistrovali ako darcovia orgánov. Na ich presviedčanie k pridaniu sa do Registra darcov orgánov neváha využiť televízne reklamy (Poznámka redakcie: na Slovensku je legislatíva opačná – každý je automaticky považovaný za darcu a v prípade, ak s tým nesúhlasí, musí sa sám iniciatívne zapísať do Registra nedarcov)

Výzvy na zapísanie sa do registra darcov v Holandsku sú zvyčajne emociálnou výzvou k ľuďom, snažiacou sa prevedčiť ich o tom, že sú sebeckí, ak svoje orgány nechcú po smrti darovať.

Iné pohľady na darcovstvo orgánov

Dostupné sú však aj iné názory, hoci sa nehľadajú ľahko.

Nedávny článok v popredných holandských novinách De Volkskrant s výrečným názvom „Človek nie je škatuľa, z ktorej si môžete vybrať, čo potrebujete“ uvádza niektoré trefné argumenty proti darcovstvu orgánov. [De Volkskrant, 22.okóbra 2012] – pozri blavatskyhouse.org/magazine

To je teraz prípad čoraz väčšieho počtu krajín na celom svete. V Anglicku musí v súčasnosti človek, ak si želá nechať svoje orgány lekárskej vede, podpísať pred smrťou konkrétny formulár o súhlase.

Často sa však hovorí, že sa zákon čoskoro zmení a že ľudia budú musieť podpísať konkrétny formulár, ak si neželajú, aby z ich tiel odobrali po smrti orgány automaticky (podobne ako je tomu na Slovensku).

Ako veľmi trefne poznamenáva vyššie spomenutá webová stránka:

„Podstatný problém darcovstva orgánov má svoje korene v našom pohľade na život a smrť. Ak si myslíte, že život je výtvorom hmoty, budete mať sklon nazerať na svoje telo ako na nejaký stroj, ktorý, podobne ako staré auto na vrakovisku, sa dá využiť na dodanie náhradných dielov pre iné stroje.

Ak ale vidíte telo ako živý nástroj, používaný ľudskou bytosťou – nazvite ju, ak chcete, dušou alebo vedomím – potom je živým vyjadrením toho vnútorného človeka.“

Keďže veľmi dobre viem, že tí, ktorí majú na veci čisto materialistický pohľad, sú k skutočnej realite života takí slepí, že toto všetko okamžite zamietnu ako nezmysel, nie je tento článok písaný pre nich, ale pre osoh a informovanie ľudí, ktorí naozaj myslia.

Pri pohľade z bežnej, plytkej a materialistickej úrovne sa transplantácia orgánov môže zdať len fyzickým a do veľkej miery neškodným procesom, nad ktorým sa ani neoplatí zamýšľať.

Študent teozofie však, naopak, dokáže ľahko vidieť ezoterickú, alebo tiež nevidenú a metafyzickú stráku tohto procesu a problému. Je to preto, lebo sa v skutočnosti týka jedinečne karmicky uspôsobených orgánov, častí tela a buniek jedného človeka, ktoré sa operačne spájajú, vkladajú a miešajú s jedinečne karmicky uspôsobeným telom a sytémom iného človeka.

Orgánmi, ktoré sa dajú transplantovať z jedného tela do druhého, v súčasnosti sú:

• SRDCE
• OBLIČKY
• PEČEŇ
• PĽÚCA
• PANKREAS
• ČREVÁ
• TÝMUS (detská žľaza, brzlík)

Najbežnejšie zo všetkých transplantácií orgánov sú transplantácie obličiek, tesne nasledované transplantáciami pečene a potom srdca.

Okrem transplantácie orgánov existujú v súčasnosti aj iné druhy transplantácií, ako sú napríklad transplantácia končatín (napr. nôh a paží), transplantácie rúk, kostnej drene, kože, tváre, rohovky a krvné transfúzie.

Podľa učení teozofie majú všetky naše vnútorné orgány svoj presný okultný – teda „ezoterický“ či „vnútorný“ – význam.

V prvom rade sa učí, že slezina je „fyzickým vozidlom“ Linga Sharira, teda astrálneho tela, jemného, neviditeľného, životodarného „dvojníka“ fyzického tela a že pečeň je v človeku „sídlom“ „zvieracích túžob a vášní“, t.j. princípu Kama.

Ezoterický prístup k orgánom a ľudskému telu

Vo svojom silne ezoterickom článku „Psychické a noetické konanie“ H.P. Blavatská (HPB) uvádza, že „každý teozof musí pochopiť, keď sa povie, že sú v ňom tak manasické, ako aj kamické orgány“.

Vysvetleniam princípov Manas a Kama sa na ich stránke venovali už iné články, napríklad The Sevenfold Nature of Man.

Tu sa nimi veľmi zaoberať nebudeme, len vysvetlíme, že táto poznámka pani Blavatskej naznačuje, že niektoré orgány nášho tela sú prepojené a konkrétnym spôsobom súvisia s našou duchovnou individualitou (reinkarnujúcim sa egom), zatiaľ čo iné sú spojené a konkrétnym spôsobom súvisia s nižšími a materiálnejšími aspektmi našej súčasnej osobnosti.

Tak či onak, každá časť nášho fyzického tela má toho v sebe viac, než vidí oko. „Nevidených vecí je viac,“ ako sa hovorí vo „Svetle Ázie“.

Vo svojom článku nazvanom „Kozmická myseľ“ HPB píše:

„Okultizmus nám hovorí, že každý atóm, podobne ako Leibnitzova monáda, je sám o sebe malým vesmírom; a že každý orgán a bunka v ľudskom tele sú vybavené vlastným mozgom s pamäťou, a tým aj skúsenosťami a schopnosťami rozlišovať.

Myšlienka Univerzálneho života, skladajúceho sa z individuálnych atomárnych životov, je jedno z najstarších učení ezoterickej filozofie.“

V článku „Psychické a noetické konanie“ je tiež vysvetlené, že:

* „Múdry Hindus obdaril každú bunku ľudského tela vedomím, dajúc každej meno boha alebo bohyne. Hovoriac o atómoch z pohľadu vedy a filozofie ich profesor Ladd vo svojom diele nazýva „supercitlivými bytosťami“.  

Okultizmus považuje každý atóm za „nezávislú jednotku“ a každú bunku za „vedomú jednotku“. Vysvetľuje, že vedomie je takej skupine atómov udelené až po tom, čo vytvoria bunky, každá svojho vlastného druhu a so slobodnou vôľou konať v rámci zákona.“

* „V našej dobe navyše nejeden učený fyziológ zlatej menšiny prichádza rýchlo k presvedčeniu, že pamäť nemá žiadne sídlo, žiadny svoj konkrétny orgán v ľudskom mozgu. Ona však má sídlo v každom orgáne tela.“

* „Sídlo pamäte teda určite nie je tu, alebo tam, ale všade v ľudskom tele. Hľadať jej orgán v mozgu znamená limitovať a spochybňovať veľkosť Univerzálnej mysle a jej nespočetných Lúčov (manasaputier), ktoré informujú každého rozumného smrteľníka.

Keďže píšeme hlavne pre teozofov, nezaoberáme sa veľmi psychofóbnymi predsudkami materialistov, ktorí toto môžu čítať a pohŕdavo ohŕňať nos nad zmienkou o „Univerzálnej mysli“ a vyššími noetickými dušami ľudí.“

* „V skutočnosti má každý orgán nášho tela svoju vlastnú pamäť. Lebo ak je každá bunka obdarená „akýmsi“ vedomím, potom nevyhnutne musí mať aj akúsi pamäť a podobne tak svoju psychickú a noetickú činnosť.

V reakcii na dotyk tak fyzickej, ako aj metafyzickej Sily, bude impulz vydaný psychickou (alebo tiež psycho-molekulárnou) Silou konať zvonku dovnútra; zatiaľ čo noetická (nazveme ju duchovno-dynamickou?) Sila funguje zvnútra navonok.“

* „Žiadna spomienka na čisto každodennú činnosť fyzickej, egotistickej či nižšej mentálnej povahy – ako sú, napríklad, jedenie a pitie, užívanie si osobných zmyslových potešení, vykonávanie obchodných transakcií na úkor svojho suseda, atď., atď., nemá nič spoločné s „Vyššou“ mysľou alebo Egom.

A nemá na tejto fyzickej rovine ani žiadnu priamu súvislosť s naším mozgom, ani s naším srdcom – lebo tieto dva sú orgánmi vyššej moci než Osobnosť – ale len s našimi orgánmi vášne, ako sú pečeň, žalúdok, slezina, atď.“

* „Okultizmus učí, že bunky pečne a sleziny sú najviac podriadené konaniu našej „osobnej“ mysle, srdce je orgánom par excellence, prostredníctvom ktorého koná „Vyššie ego – cez Nižšie Ja.“

* „Celé ľudské telo je, ako bolo povedané, obrovskou ozvučnou doskou, v ktorej každá bunka nesie dlhý záznam dojmov, spojených s jej rodičovským orgánom a každá bunka má pamäť a čosi ako vedomie, alebo to, ak chcete, nazvite inštinktom.

Tieto dojmy sú, podľa povahy orgánu, fyzické, psychické alebo mentálne, vzťahujúce sa k tejto, alebo inej rovine. „Stavmi vedomia“ môžu byť nazývané len kvôli potrebe lepšieho vyjadrenia – lebo existujú stavy inštinktívneho, mentálneho a čisto abstraktného, alebo tiež spirituálneho vedomia.“

Možno jedno z najdôležitejších vyhlásení toho článku – ktorý sa prvýkrát objavil v časopise „Lucifer“ v októbri a novembri 1890 – je, že existuje „vzájomná interakcia a neprestajná vzájomná súvislosť medzi osobnou „mysľo-entitou“ a orgánmi ľudského tela“.

Na pohľad to môže pôsobiť trochu paradoxne, no hoci teozofia vždy zdôrazňuje, že všetci sme JEDNO, naďalej uchováva jedinečnú individualitu každého z nás na nižších a hmotnejších úrovniach života a bytia.

Je iba jeden duch, ale veľa duší. Duša, o ktorej hovoríme, je „vyššia myseľ“, alebo tiež „vyššie ego“, neustále sa reinkarnujúca individualita, skutočné „Ja“ nášho bytia.

Keď sa duša inkarnuje do konkrétneho tela, tak každá časť tela – každá jedna bunka – je ovplyvňovaná a prifarbovaná (kvôli potrebe lepšieho vyjadrenia) fyzickou stránkou individuálnej karmy, s ktorou sa musí vyrovnávať tá konkrétna duša a prežívať ju v tom konkrétnom živote.

Vzťah medzi darcom a príjemcom orgánu

A, ako sme sa už dozvedeli zo slov pani Blavatskej, každá časť tela sa tiež následne napĺňa, a prijíma ich, aj dojmami a záznamami skúseností z nového života.

Okrem iného to pomáha poskytnúť zdôvodnenie pre niekoľko vecí, vylíčených v prvom dieli prvej knihy HPB „Odhalená Isis“, kde sa silne naznačuje, že medzi darcami a časťou ich tela darovanou iným je pretrvávajúci magnetický vzťah.

Ako príklad je uvádzaná osoba, ktorá dostala vlasový transplantát a nakoniec jej osiveli vlasy v rovnakom čase ako darcovi a tiež niekto z viktoriánskych čias, kto dostal umelý nos, vytvorený z kože a tkaniva chrbta nejakého darcu… keď darca napokon zomrel, tomu druhému mužovi nos odpadol!

Jednoduché hľadanie na internete tiež poskytne priame súčasné správy o ľuďoch, ktorým sa po prijatí transplantovaného orgánu výrazne zmenili osobnosti, záujmy, sklony, vlastnosti, atď. Zdravotnícki profesionáli to možno vysvetliť nevedia, no teozofia áno.

V určitej časti médií sa dnes na darcovstvo orgánov kladie veľký dôraz, pretože je očividne menej darcov, než ľudí, ktorí potrebujú transplantácie.

Ako bolo zmienené hneď na začiatku článku, mnohí ľudia šíria názor, že je sebecké neponechať po našej smrti svoje orgány lekárskej vede alebo ako dary na transplantáciu, vnímajúc to tak, akoby sme tým spôsobom mohli zachrániť, alebo predĺžiť niečí život.

Nie príliš zverejňované fakty o transplantáciách

V tomto ohľade však treba zvážiť niekoľko vecí:

1. Organizátori darcovstva orgánov sa len zriedka, ak vôbec, zmieňujú o tom, že pomerne veľké množstvo transplantovaných orgánov je telami príjemcov odmietané.

Podľa hesla „Transplant Rejection“ na Wikipédii končí 50 – 60 % transplantácií obličiek odmietnutím telom svojho príjemcu a transplantácie obličiek sú zo všetkých transplantácií najčastejšie.

Druhými najčastejšími zo všetkých transplantácií orgánov sú transplantácie pečene, z ktorých tiež končí odmietnutím 10 – 30 %. Keď dôjde k odmietnutiu transplantácie, lekári sa zvyčajne budú snažiť nahradiť odmietnutý transplantát iným transplantátom.

To je niekedy úspešné, ale občas ho telo odmietne znova. Opakované odmietanie transplantácie orgánov nakoniec vedie k veľkému stresu a traume pre telo príjemcu orgánu a následne k smrti toho človeka.

Celý proces teda nikdy nie je ani zďaleka taký hladký, zdokonalený a úspešný, ako ho líčia médiá.

V skutočnosti, po technickej stránke, sú telom príjemcu odmietané všetky transplantované orgány, čo je dôvod, prečo príjemca až do konca svojho života musí užívať silné lieky na minimalizáciu prirodzene sa objavujúcich negatívnych vedľajších účinkov z toho, že má vo svojom tele orgán niekoho iného.

2. Šíriaci sa ateizmus a agnosticizmus vedie k veľkému nárastu množstva ľudí, snažiacich sa zúfalo lipnúť na fyzickej existencii, lebo sú presvedčení, že nie sú ničím iným než svojimi fyzickými telami a že keď fyzické telo zomrie, prestanú existovať úplne.

Veria, že tento jeden fyzický telesný život je jediné, čo existuje, a tak sú ochotní predlžovať si ho za každú cenu kvôli strachu z toho, čo vidia ako svoj hroziaci „zánik“.

3. Teozofia – práve tak ako náboženstvá Indie – učí, že všetko, čo sa nám v živote deje, dobré či zlé, je dôsledkom našej vlastnej karmy (nášho nami vytvoreného osudu, ktorý je dôsledkom našich skutkov a konania nielen v tomto, ale aj v minulých životoch) a že pre človeka je nemožné vyhnúť sa, uniknúť alebo ujsť Zákonu karmy.

A tak, keď veľmi ochorieme na nejakú smrteľnú chorobu a začne byť načisto zjavné, že na zotavenie nemáme žiadnu šancu, bolo by možno najlepšie prijať, že je to naša karma a veľkoryso sa poddať spáleniu „karmického dlhu“ prostredníctvom nášho utrpenia a konečného odchodu z nášho súčasného tela.

Nanešťastie si mnohí ľudia na konci svojho života vytvárajú čoraz viac a čoraz horšieho utrpenia a nešťastia v márnej snahe zúfalo si predĺžiť život akýmikoľvek dostupnými prostriedkami.

Pochopenie a prijatie karmy a reinkarnácie by mohlo ľuďom pomôcť dožiť svoje dni v pokoji, nádeji a istote.

Karma a reinkarnácia sú ústrednými učeniami teozofie. H.P. Blavatská a William Quan Judge, zakladatelia teozofického hnutia, ich považovali za najdôležitejšie pravdy, ktoré má pochopiť ľudstvo ako celok.

Zákon karmy je zákonom nami vytvoreného osudu. Znamená, že napriek všetkým zdaniam vo svete v skutočnosti žiadna nespravodlivosť nie je a že všetko, čo v živote zažívame, je niečo, čo sme si vyslúžili svojimi skutkami v minulosti – možno v tomto živote, ale zvyčajne svojím konaním v predošlom živote.

Neexistuje žiadna „Božia vôľa“; vlastne nie je ani žiadny Boh; ale, ako hovorí jedna krásna báseň, „Ty sám si svoj diabol, ty sám si svoj Boh, ty utváral si cesty, kde znie dnes tvoj krok.“

Vesmír je tvorený a riadený absolútne nemenným ZÁKONOM a Zákon vládne vo všetkom

V liste I. B. Rumfordovi Wiliam Judge napísal:

„Filozofia, rovnako ako náboženstvo, vždy učili, že duša sa utrpením čistí a posilňuje a že trpieť je niekedy dobré. Keby sme mohli poznať činnosť a fungovanie karmy, videli by sme, že znášaním bolesti v chorobe sa odstraňuje zlá karma…

Tí, ktorí túto skutočnosť poznajú a uznávajú, sú tým liečení z duševných ťažkostí, ktoré sú do tak veľkej miery časťou zla telesného utrpenia a toto je pre nich „liečbou mysle“ na vyššej rovine než fyzickej, lebo potom dokážu znášať svoje utrpenie s pokojom a odovzdaním.“

Týmto sa ale, pravda, nehovorí, že by človek mal odmietať užívať lieky, alebo sa vyhýbať návšteve lekára či operáciám. Sú to dôležité veci a občas úplne nevyhnutné.

Pán Judge tu skrátka len vyjadruje fakt, že utrpenie a choroba môžu mať niekedy na nás svojím spôsobom transformačný a spásonosný účinok, či už ide o chorobu dočasnú, alebo trvalú.

Niekedy nám môže poskytnúť len potrebnú príležitosť a impulz, aby sme znovu dali do poriadku svoj život a prispôsobili svoju pozornosť zmysluplnejším a hodnotnejším veciam života.

Čo sa však týka témy transplantácie orgánov, učenia teozofie nám umožňujú dospieť k záveru, že táto zachádza trochu priďaleko a v skutočnosti hraničí so zasahovaním do Zákonov prírody, ktoré sú nerozlučne prepletené a spojené so Zákonom karmy, ktorý HPB nazýva „Najvyšším zákonom Univerza“.

Jeden z hlavných charakteristických znakov teozofie však je, že kladie dôraz na duchovnú a duševnú nezávislosť a slobodu myslenia a viery.

Nabáda preto ľudí, že nemusia nevyhnutne prijímať alebo veriť veciam, ktoré nekorešpondujú s ich vlastným, nezávislým rozumom.

A tak, hoci nám učenia teozofie hovoria niekoľko špecifických vecí o etických, a dokonca o psychologických záležitostiach, nesúhlas je u študentov teozofie viac než vítaný a nemusia sa preň obávať kritiky ani odsudzovania.

Otázka transplantácie orgánov je veľmi citlivá a osobná a názor človeka na túto záležitosť sa môže v priebehu času radikálne zmeniť.

Nedávna rozprava a diskusia na túto tému v teozofickej spoločnosti v Anglicku ukázala, že proti transplantácii orgánov bolo približne 60 % prítomných, kým zostávajúcich 40 % bolo buď ich zástancami, alebo boli ešte nerozhodnutí.

Väčšina teozofov, ktorí nesúhlasia s myšlienkou transplantácie orgánov, tiež nesúhlasí s transplantáciou častí tela.

Hoci svoju ezoterickú stránku má rozhodne aj naša krv, ako každá iná časť nášho tela, zdá sa , že väčšina teozofov by v nevyhnutných prípadoch transfúziu krvi akceptovala, hoci niekoľko málo vyhlásilo, že ani tú nie.

Pohľady, názory a rozhodnutia však nie sú nemenné. Postoj jednotlivca v tejto či akejkoľvek inej téme môžu zmeniť meniace sa okolnosti.

No jedna vec, ktorá sa nikdy nemení ani neprispôsobuje, je Pravda a Pravda, ktorou je teozofia (doslova „božská múdrosť“), hlása, že „telo, také znesvätené materializmom a človekom samým, je chrámom Svätého grálu, svätyňou tých najväčších, ba všetkých tajomstiev prírody v našom solárnom vesmíre“.

Ako na Slovensku právne zabrániť odobratiu svojich orgánov

Ako sme už uviedli vyššie v článku, v prípade, že na Slovensku človek nesúhlasí s odberom svojich orgánov (srdce, obličky, atď) či tkanív (kostí a kože), potom musí ešte za života pred notárom podpísať tlačivo o odmietnutí darcovstva.

Uvedené tlačivo si môžete stiahnuť TU.

Po vyplnení a úradnom overení podpisu je potrebné zaslať ho na adresu:

Národná transplantačná organizácia
Limbová 14
833 03 Bratislava.

Za detí tlačivá vypĺňa a zasiela rodič. Platnosť to má po dosiahnutie ich plnoletosti, potom sa musia znova rozhodnúť.

Zdroj: blavatskytheosophy.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Dr. Byrne: Mozgová smrť neexistuje, transplantácie orgánov sú vražda
• Keby ste tušili, ako odoberajú orgány, nikdy by ste nesúhlasili byť darcom (časť 2)
• Štúdia odhalila, že orgány vyrezávajú z tiel darcov, keď sú ešte bdelí
• V Kentuckej nemocnici sa pokúsili odobrať orgány z „mozgovo mŕtveho“ muža, ktorý bol stále pri vedomí