Perspektíva rozvoja rakoviny je veľmi desivá. Je smutné, že strach z tohto ochorenia vedie ľudí k podstúpeniu nebezpečných a škodlivých vyšetrení, ktoré paradoxne môžu pacientom poskytnúť nádej, že by sa mohli vyhnúť samotným ochoreniam.
Akékoľvek postupy alebo opatrenia musia byť vyhodnotené nielen na základe svojich výhod, ale aj na základe účinnosti. Ak test zachráni jeden život, ale stojí dva životy, nie je to výhoda.
Existuje niekoľko metód skríningu rakoviny, ktoré majú viac škôd než výhod, dokonca aj keď sú výhody týchto vyšetrení nestále oznamované. Skríningová metóda môže niekedy odhaliť skorú rakovinu.
Ale mnohí ľudia podstupujú vyšetrenie i napriek tomu, že nemajú rakovinu, a tým sa vystavujú nebezpečenstvám samotného vyšetrenia. Falošné pozitívne testy a prediagnostika vedú zdravých ľudí k podstúpeniu škodlivej liečby.
Takže, zatiaľ čo oznamovaným prínosom skríningu je záchrana života, viac ľudí zomiera v dôsledku tohto vyšetrenia a následnej liečby. Rakoviny nie sú skutočné, ale nebezpečné liečby sú.
Falošná rakovina nespôsobuje ľuďom žiadne nebezpečenstvo, ale skutočná chemoterapia a ožarovanie áno. A v skutočnosti väčšie nebezpečenstvo spôsobuje stres z presvedčenia, že žijeme s rakovinou.
Analytický posudok skríningu rakoviny zistil, že len 3 z 10 štúdií odhalili, že skríning rakoviny znižuje riziko úmrtia na rakovinu po absolvovaní tohto vyšetrenia. Ešte horšie je, že ani jedna štúdia neodhalila, že skríning rakoviny znižuje vaše skutočné riziko úmrtia.
1. Rakovina štítnej žľazy
Dôkladný vedecký výskum odhalil najlepší pomer pre väčšinu typov rakoviny štítnej žľazy: nedať sa vyšetriť; nepodstúpiť liečbu.
Populárnosť ultrazvukového vyšetrenia, CT a magnetickej rezonancie viedla k dramatickému nárastu diagnóz rakoviny štítnej žľazy, a to najmä u žien.
Ale nová správa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) odhalila skutočný dôvod, prečo počet diagnóz rakoviny štítnej žľazy tak narastá. IARC je špecializovanou agentúrou pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).
Z ich správy vyplýva, že dôvodom nie je lepšia diagnostika, ale príliš veľa diagnóz.
Táto správa sa pozrela na diagnózu rakoviny štítnej žľazy v 12 vyspelých krajinách. Vedci našli 50 % podiel prediagnostiky u žien v Japonsku, Škandinávii, Anglicku a Škótsku a 70-80 % podiel prediagnostiky v USA, Francúzsku, Taliansku a Austrálii.
U mužov bol 70 % podiel prediagnostiky vo Francúzsku, Taliansku a Kórei, 45 % podiel mužov v Austrálii a USA a menej ako 25 % mužov v ostatných siedmych krajinách.
Celkovo správa zistila, že v priebehu posledných dvoch desaťročí bolo 470 000 žien a 90 000 mužov, ktorým diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. To, čo skríningová metóda skutočne odhalí, sú neškodné nesmrteľné ochorenia, ktoré sú bežné a sú veľmi nepravdepodobné, že by spôsobili smrť človeka alebo nejaké príznaky.
Rakovina tých viac ako pol milióna ľudí nebola nikdy skutočná, ale škodlivá tyreoidektómia (chirurgické odstránenie celej štítnej žľazy), pitva lymfatických uzlín a ožarovanie, ktoré podstúpili, boli veľmi reálne.
To znamená, že skríning rakoviny povedal zdravým ľuďom, že by podstúpili nebezpečné liečby, ktoré nemajú žiaden prospech.
Skoršie štúdie realizované skupinou odborníkov z Národného onkologického inštitútu (NCI) a publikované v JAMA Oncology zistili, že bežne diagnostikovaný typ rakoviny štítnej žľazy nie je v skutočnosti vôbec rakovina.
Zapuzdrené folikulárne a papilárne karcinómy štítnej žľazy predstavujú obyčajnú formu rakoviny štítnej žľazy, čo často vedie k odstráneniu celej štítnej žľazy a k radiačnej liečbe. Táto forma rakoviny postihuje asi 10 000 zo 65 000 ľudí, ktorým diagnostikujú rakovinu štítnej žľazy každý rok v USA a asi 45 000 ľudí po celom svete.
Ale nedávna štúdia dospela k záveru, že táto obyčajná forma rakoviny štítnej žľazy nie je vôbec rakovina. To znamená, že desiatky tisíc ľudí ročne podstupujú liečbu ožarovaním, ktorá nebola nevyhnutná a teraz si uvedomili, že bola škodlivá.
Títo ľudia podstúpili škodlivé a úplne nepotrebné liečebné postupy, ako je rádioterapia.
Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila správa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), je namieste „varovanie pred neustálym skríningom štítnej žľazy a uprednostnenie dôkladného sledovania, ktoré môže byť vhodnejšou možnosťou pre pacientov s nízkym rizikom vzniku nádorov.“
2. Rakovina prsníka
Bohužiaľ, problém so skríningom rakoviny štítnej žľazy nie je výnimkou. Účelom mamografického vyšetrenia je odhaliť a vyliečiť rakovinu prsníka, najčastejšou rakovinou u žien.
Avšak výskum uskutočnený Nordic Cochrane Centre v Kodani priniesol alarmujúce závery, že „mamografické vyšetrenie neznižuje riziko úmrtia, ani celkové riziko úmrtia na rakovinu (vrátane rakoviny prsníka)“.
Toto centrum posúdilo 7 štúdií zahŕňajúcich 600 000 žien, ktoré zistili, že štúdie zamerané na mamografické vyšetrenie dostatočne ukazujú, že neexistuje štatisticky významné zníženie úmrtnosti na rakovinu prsníka po absolvovaní vyšetrenia.
Podľa správy z tohto výskumu, pravidelné mamografické vyšetrenie znižuje mieru úmrtnosti na rakovinu prsníka len o 0,1 %. A dôkladnejšie správy z tohto výskumu zistili, že mamografické vyšetrenie dokáže predísť rakovine prsníka len z polovice, t. j. len 0,05 %.
Podľa inej výskumnej správy jeden z dôvodov, prečo vyšetrenie nepredíde smrti na rakovinu prsníka, je ten, že nezlepší rozsah pokročilých rakovinových nádorov.
Zatiaľ čo nie je známa žiadna výhoda, vyšetrenie výrazne zvýšilo počet lumpektómie (chirurgického odstránenia ložísk z prsníka) a mastektómie (chirurgického odstránenia prsníka), ako aj počet žien, ktoré podstupujú škodlivé radiačné žiarenie.
Tieto zbytočné liečby podstúpili z dôvodu včasného odhalenia zmien buniek pomocou skríningu, ktoré by sa nikdy nerozrástli do skutočnej rakoviny. Ich odhalenie však vedie k liečbe: zbytočnej a potenciálne škodlivej liečbe.
Rovnako ako v prípade rakoviny štítnej žľazy, tak aj v prípade rakoviny prsníka je nadmerná diagnostika problémom. Systematická správa uvádza, že ponúkané vyšetrenia zvyšujú nadmerné diagnostiky o 52 %. U žien, ktoré neboli vyšetrené, bolo riziko 33 %.
Podľa nedávnej štúdie publikovanej v časopise Journal of the American Medical Association, pravidelné mamografické vyšetrenie v priebehu 10 a viac rokov vedie k falošným pozitívnym testom u viac ako 60 % žien.
Nordic Cochrane Centre porovnal výhody a dôsledky mamografického vyšetrenia. Usúdil, že na každých 2000 žien, ktoré podstúpili mamografické vyšetrenie, len 1 žena predíde smrti na rakovinu prsníka, zatiaľ čo 10 žien podstúpi nepotrebnú liečbu, ktorá zahŕňa čiastočné alebo úplné odstránenie prsníka, ožarovanie alebo chemoterapiu.
Takže mamografia môže uškodiť a neprináša žiaden prínos.
Švajčiarsko sa rozhodlo neodporúčať mamografické vyšetrenie, keď usúdilo, že toto vyšetrenie znižuje riziko úmrtia na rakovinu prsníka len u 1 z 1000 žien.
Inými slovami, nevidí v tom žiadnu výhodu, pretože si jednoducho vymeníte jednu príčinu smrti za druhú.
3. Rakovina prostaty
Muži majú podobný problém. Rakovina prostaty je druhou najčastejšou rakovinou u mužov.
Nordic Cochrane Centre v Kodani uskutočnilo 5 kontrolovaných štúdií, ktoré zistili, že PSA test, ktorý je súčasťou vyšetrenia prostaty, neznížil riziko úmrtia na rakovinu prostaty alebo na inú príčinu.
Naopak, vedie k vysokej miere falošných pozitívnych testov, k nadmerným diagnózam a nežiadúcim účinkom. 12 až 13 % mužom, ktorí absolvovali 3 alebo 4 PSA testy, diagnostikovali rakovinu prostaty, ktorá nebola skutočná.
Tieto falošné pozitívne testy vedú k biopsii, ktorá výrazne zvyšuje mieru úmrtia: 1,3 % mužov zomiera do 120 dní od momentu, kedy sa rozhodnú podstúpiť biopsiu.
Takže PSA skríning rakoviny prostaty v skutočnosti zvyšuje riziko poškodenia a dokonca aj riziko úmrtia. Preto neposkytuje žiadne výhody.
4. Rakovina pľúc
Rakovina pľúc je najčastejšou príčinou úmrtí ľudí na svete. Ale, bohužiaľ, perspektíva nie je o nič lepšia. Národný onkologický inštitút na 553 454 ťažkých fajčiarov zistil, že CT vyšetrenie na rakovinu pľúc znižuje celkové riziko úmrtnosti len o 0,46 %.
A podľa Prasad, et al. môže byť minimálny prospech prehnaný.
Keď porovnávali CT vyšetrenie s bežnou starostlivosťou u 4 104 zdravých ťažkých fajčiarov, tak u skupiny, ktorá podstúpila vyšetrenie, sa zvýšilo riziko úmrtia: 2,97 % vyšetrených ľudí zomrelo v porovnaní s 2,05 % ľuďmi, ktorí zomreli bez vyšetrenia.
Existujú dôkazy o prediagnostike rakoviny pľúc: 18 % ľudí s diagnózou rakoviny pľúc, ktorú im zistilo CT vyšetrenie, bolo obeťami prediagnostiky. 39,1 % ľudí malo aspoň jeden pozitívny test z CT vyšetrenia, ale u 96,4 % z nich vyšiel test falošne pozitívny.
Analýza na 60 000 ľudí v rámci štúdie ukázala, že ľudia, ktorí podstúpili CT vyšetrenie nežili dlhšie ako tí, ktorí toto vyšetrenie nepodstúpili.
5. Rakovina hrubého čreva
Rakovina hrubého čreva je treťou najčastejšou rakovinou na svete u mužov, ako aj u žien. Existuje celý rad rôznych vyšetrovacích metód pre odhalenie rakoviny hrubého čreva, ale najúčinnejšou je test na skryté krvácanie zo stolice.
Štúdia Minnesota Colon Cancer Control Study sledovala 46 551 ľudí v priebehu 30 rokov, aby dokázala účinnosť fekálneho testu. Spočiatku sa výsledky zdali byť povzbudivé, ale ak sa na ne pozreli bližšie, objavil sa rovnaký problém.
Menej úmrtí na rakovinu hrubého čreva bolo v skupine ľudí, ktorí sa dali vyšetriť: 128 na 10 000 zomretých v skupine vyšetrených ľudí v porovnaní s 192 na 10 000 ľudí v kontrolovanej skupine.
Ale keď sa výskumníci pozreli na súčasné celkové úmrtia, výhoda tohto testu úplne zmizla. Celková úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva v dôsledku testu zo stolice bola viac ako 2 ľudia. Takže nebol zistený žiaden rozdiel v úmrtnosti a žiaden prínos z vyšetrenia.
Realizované boli tri štúdie zamerané na test skrytého krvácania zo stolice, ktoré zahŕňali 245 217 ľudí. Opäť, hoci riziko úmrtia v dôsledku kolorektálneho karcinómu kleslo, keď ľudia dostali výsledky z fekálnych testov, riziko ich úmrtia v dôsledku inej príčiny vzrástlo.
Odborníci dospeli k záveru, že účinnosť testov na skryté krvácanie zo stolice je neistá a musí byť prehodnotená.
Kolonoskopia hrubého čreva predstavuje ďalšiu možnosť vyšetrenia na rakovinu hrubého čreva. Prekvapujúce však je, že neboli uskutočnené žiadne randomizované kontrolované štúdie na účinnosť kolonoskopie.
Záver
Nedávny výskum na skríning rakoviny štítnej žľazy potvrdzuje, že je potrebné prehodnotiť skutočné výhody skríningu rakoviny.
Výskum zameraný na štyri najčastejšie druhy rakoviny – rakoviny pľúc, rakoviny prsníka, rakoviny prostaty a rakoviny hrubého čreva – ukazuje, že vyšetrenie celkovo nezvyšuje prežitie, a to i napriek skutočnej možnosti poškodenia.
Kvôli tomu, že verejnosť často hovorí len o výhodách preventívnych vyšetrení, podstupuje ich vo svete veľa ľudí. Verejnosť však nehovorí o škodlivosti a úmrtnosti v dôsledku vyšetrenia.
Z tohto dôvodu má väčšina ľudí prehnane dôverčivú a optimistickú predstavu o samotných vyšetreniach.
Spracoval: Badatel.net, Zdroj: greenmedinfo.com
Súvisiace články
- Posledné slová novinárky vás donútia zamyslieť sa nad celým priemyslom rakoviny prsníka
- Včasná detekcia, predčasná smrť: Mamogramy sú spojené s 84% vyššou úmrtnosťou na rakovinu prsníka
- 1,3 milióna žien podstúpilo zbytočnú liečbu, pretože výsledky mamografie boli falošne pozitívne
- Keď vám lekár navrhne vyšetrenie na mamografe, toto mu odpovedzte
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár