Jeden z popredných svetových neurológov pre deti, Dr. Bruce Perry, nedávno verejne vyhlásil, že hyperaktivita (označovaná aj skratkou ADHD) nie je skutočná choroba.
Varoval tiež pred hrozbami podávania psychiatrických liekov deťom.
Počas rozhovoru pre Observer, Dr. Perry uviedol, že za ochorenie známe ako hyperaktivita by mal byť považovaný popis širokého spektra symptómov, ktoré sa objavujú u detí, ale aj dospelých.
Dokonca, väčšina z týchto symptómov sa objavuje u takpovediac u každého z nás v určitých životných fázach.
Ako ďalej uvádza:
Keď sa pozriete na to, ako vám prischla táto nálepka, tak zistíte, že v podstate na každého človeka by hocikedy sedelo aspoň pár kritérií definujúcich uvedené ochorenie.
Diagnózy hyperaktivity rastú raketovým tempom
Dr. Perry je profesne starším členom tímu na Akadémii pre detskú traumatológiu v Hustone, Texase. Je tiež rešpektovaným členom pediatrickej komunity a autorom niekoľkých kníh o detskej psychológii.
Jeho vyhlásenia preto pôsobia ako závan čerstvého vzduchu v dobe, keď nové diagnózy hyperaktivity u detí narastajú raketovým tempom, za súčasného zvyšujúceho sa predpisovania psychiatrických stimulačných liekov.
Mnohí rodičia, ale aj aktivisti podozrievajú farmaceutické firmy a ich motívy pri propagovaní liekov určených deťom.
Ritalin, Adderall, Vyvanse a ďalšie psychofarmaká, ktoré stimulujú a menia myseľ, sú dnes stále častejšie predpisované deťom vo veku 4 až 17 rokov.
Dr. Perry uvádza, že predpisovanie takýchto liekov môže byť nebezpečné pre celkový fyzický a psychický vývoj detí. Odvoláva sa pritom na štúdie skúmajúce účinky týchto liekov na zvieratá, u ktorých sa potvrdil ich škodlivý vplyv na zdravie.
Psychofarmaká posúvajú hranicu pre dosiahnutie uspokojenia
Ak podáte psychostimulanty zvieratám keď sú ešte mladé, zmení to ich systém vnímania odmeny. Vyžadujú si oveľa viac stimulácie, aby dosiahli tú istú mieru uspokojenia.
Takže na veľmi konkrétnej úrovni, potrebujú viac jesť, aby dosiahli pocit zasýtenia. Alebo potrebujú robiť viac rizikových vecí, aby sa zabavili.
Vôbec sa pritom nejedná o neškodný fenomén. Užívanie týchto liekov vplýva na telesné systémy spôsobmi, ktorým nie celkom rozumieme.
Preto je potrebné byť nadmieru opatrný, hlavne, keď mnohé výskumy tvrdia, že existujú aj iné, dokonca efektívnejšie metódy a bez vedľajších účinkov.
Hyperaktivita je komplexný stav, no toto označenie sa používa na popis širokého spektra správania. Je preto dôležité brať do úvahy príčiny týchto prejavov ešte pred tým, než sa pristúpi k farmakologickej liečbe.
Čo navrhuje Dr. Perry pre liečbu tzv. hyperaktivity
Existuje niekoľko nefarmaceutických terapií, ktoré sa ukázali ako pomerne efektívne. Mnohé z nich zahŕňajú pomoc pre dospelých, ktorí sa nachádzajú v okolí detí.
Jedna vec, čo sa stane, ak máte preťaženého a úzkostlivého rodiča je, že sa to prenesie aj na dieťa. Keď sa dieťaťu nedarí, dospelí okolo nich sa stanú tiež dezorganizovaní.
Táto negatívna spätná väzba medzi frustrovaným učiteľom alebo rodičom a nezvládnuteľným dieťaťom môže eskalovať mimo kontrolu.
Je preto dôležité učiť dospelých, ako by mali zvládať sami seba, ako mať na deti realistické očakávania, ako im dávať úlohy, ktoré sú zvládnuteľné a ako dosiahnuť úspech.
Čiže trénovanie dospelých procesom, ako pomáhať deťom, ktoré veci nezvládajú.
Existuje niekoľko terapeutických prístupov. Niektoré používajú somato-senzorické terapie ako joga, iné sa zameriavajú na motorické aktivity, ako napríklad bubnovanie. Všetky z nich majú nejakú účinnosť.
Ak sa vám podarí dať dohromady nasledujúce veci, potom minimalizujete obrovské množstvo problémov, ktoré majú deti onálepkované slovom hyperaktívne:
- zabezpečte, aby sa dospelí v ich blízkosti vhodne správali
- dajte deťom dosiahnuteľné ciele
- dajte deťom príležitosti, aby sa ovládali samé
- v strave im obmedzte cukor (sladkosti, čokolády, sladené nápoje) a podávajte dostatok zeleniny
Záver
Mnoho ľudí nebude súhlasiť s tým, že hyperaktivita by sa nemala označovať za chorobu. Faktom však zostáva, že mnoho z pridružených prejavov tohto „ochorenia“ je možné zvládať aj bez toho, aby sa u detí vytvorila závislosť na liekoch.
Uvedené lieky totiž narúšajú myseľ i telo spôsobmi, ktorým zatiaľ dobre nerozumieme a ktoré neboli doteraz dokonca ani len prebádané.
Zdroj: ADHD Not a Real Disease, Says Leading Neuroscientist
Súvisiace články
- Prečo u francúzskych detí neexistuje ADHD (poruchy pozornosti a hyperaktivita)
- Čo zlepší prospech a rozvoj vašich detí lepšie než domáce úlohy
- Miera ADHD u amerických školákov je teraz 1 z 9, pričom hlavné príčiny sa ignorujú
- Školy v Texase urobili túto jednu vec a vyriešili tak poruchu pozornosti u detí
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ešte pred 50 rokmi o takejto chorobe nikto nechyroval, vtedy by ani nikoho nenapadlo zavrieť dieťa na celé dni medzi štyri steny, ako dnes k telke, alebo PC a potom sa čudovať, že je ako odtrhnuté z reťaze. Deti mali pomer medzi príjmom a výdajom, nejedli toľko cukru a viac sa hýbali. Napchať do nich psycholieky je len naša pohodlnosť.
Aj moje deti boli hyperaktívne, tiež som sa išla z nich zblázniť, ale nikto sa nad tým nepozastavoval, len povedali, že sú „živé“. No a dnes sú z nich normálni dospelí. Dnes si vymýšľame milión diagnóz a chorôb, aby mali byť psychologovaia a psychiatri za čo platení.
Plno s Váma súhlasím,dnes ide mamka,alebo otec radšej do krčmy,ku kamarádke,než by sa venoval deťom.Prajem príjemný deň MDŽ.
Presne ako hovoríš! takýmto ďeťom sa treba venovááááááť a nie kúpiť im tablet alebo elektronické hry aby rodičia mali pokoj.Bohužial je taká doba ,len čo s tých deti vyrastie!!!!!!
Veru psychiatria je obrovský biznis. Stále sa vymýšľajú nové a nové psychiatrické choroby. Na mojich angl. weboch som čítala, že sú nové antidepresíva (vysoko návykové už po krátkej dobe) majú hrozné vedľajšie účinky, skrátia život o 20 rokov – bolo tam aj video s jedným starším pánom – predtým bol psychiater. Myslím, že to bolo uverejnené na http://www.naturalnews.com
Môj syn ma diagnostikované ADHD, predpisujú mu síce lieky, ale už dlhšiu dobu mu ich nedávam. Nesedí cele dni pri PC, venujem sa mu na 100%, velmi dobre sa učí, ale neobsedí, stále niečo vymyšla, provokuje….. jednoducho niekedy s ním nevladzem ani ja a ani iný členovia rodiny,. Tak poradte čo robiť?????
Na radu je uz neskoro, ale mozno pomoze inym. Skusil by som nejaku fyzicku akivitu, myslim sport mozno aj s vyssou intenzitou v ramci moznosti. Pri sporte sa vyplavuju endorfiny (hormony stastia) a aj k fyzickej unave dochadza. Mozno to vsak nemusi zabrat na 100%.
Aj toto je moja vlastná skúsenosť a tu je podľa mňa ten správny kľúč z článku, ktorý mám overený vo vlastnom živote: „Je preto dôležité učiť dospelých, ako by mali zvládať sami seba, ako mať na deti realistické očakávania, ako im dávať úlohy, ktoré sú zvládnuteľné a ako dosiahnuť úspech. Čiže trénovanie dospelých procesom, ako pomáhať deťom, ktoré veci nezvládajú.“ Nebuďme zadubení a leniví!
Odporúčam prečítať si knihu autor – John Virapen – Nežiadúci účinok : smrť.
Urcite by som „nepchal“ detom do huby lieky, ak netreba a uz vobec nie kvoli udajnemu ADHD. Ja osobne som netusil o tej „chorobe“ a nie som si isty, ci to nie je opat iba o biznise farma priemyslu. Mozno poznate spevaka YUNGBLUD? Aj toho sa snazili „dat“ na Ritalin, ale nastastie jeho rodicia maju rozum a dnes uspesne vyuziva svoju kreativitu, ktora je udajne spojena s ADHD.
https://www.youtube.com/watch?v=X1zCUI9HSWk