Je AIDS naozaj spôsobený vírusom HIV alebo je to celé trocha inak?

Peter Duesberg bol a stále je profesorom molekulárnej biológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Bol členom Národnej akadémie vied a držiteľ Grantu z roku 1985 za výnimočné odhalenia.

Bol taktiež nominovaný na Nobelovu cenu medicíny za jeho prácu na odhalení vírusových onkogénov.

To všetko však dospelo k zdrvujúcemu koncu, keď v roku 1987 publikoval svoju prácu, v ktorej tvrdil, že vírus HIV nespôsobuje chorobu AIDS, čo bolo v ostrom protiklade k tomu, v čo do toho času verila väčšina vedeckej komunity.

Aká je skutočná príčina vypuknutia AIDS?

Peter Duesderg tvrdí, že choroba AIDS je dôsledkom užívania drog.

Hneď po tomto jeho vyhlásení stratil všetky výskumne granty. Napriek tomu sa ho umlčať nepodarilo. Ironicky, jeho hypotéza bola vo všeobecnosti akceptovaná už v dobe pred samotným spopularizovaním myšlienky, že AIDS je spôsobovaný vírusom HIV.

V priebehu niekoľkých málo rokov od publikovania jeho správy sa začali vynárať prípady pacientov s AIDS, ktorí neboli infikovaní vírusom HIV.

Vtedy začali ľudia venovať pozornosť jeho hypotéze, ktorú spolu s jeho kolegom Davidom Rasnickom a ďalšími neskôr v nasledujúcom období rozpracoval viac do hĺbky.

V júni 2003 bola publikovaná ďalšia správa, v ktorej Duesberg, Rasnick a Claus Koehnlein z Nemecka, prezentujú dlhý list otázok a paradoxov, ktoré HIV-AIDS hypotéza nedokáže vysvetliť, respektíve nie dostatočne vzhľadom k bežnému chápaniu a porozumeniu virálnych chorôb.

Trhliny oficiálnej teórie o HIV-AIDS

Najväčší problém, ktorý majú disidenti s hypotézou tvrdiacou, že AIDS je spôsobovaný vírusom HIV je fakt, že vírus HIV je veľmi neobyčajný. Nedokáže byť totiž spoľahlivo izolovaný v pacientoch s chorobou AIDS.

Diagnostikovanie tohto vírusu sa nezameriava na samotný výskyt vírusu, ale na množstvo fragmentov virálnej DNA, ktoré môže byť zosilnené prostredníctvom PCR z RNA pochádzajúceho z malého množstva vírusu, alebo prostredníctvom DNA z mála latentne nakazených buniek pacienta.

Naproti tomu zastánci HIV-AIDS hypotézy nemajú žiadny problém s pripustením faktu, že HIV je veľmi atypický nový vírus. Ten totiž zostáva latentný (nečinný) dlhé roky, kontrolovaný imunitným systémom človeka, ktorý zrazu v určitý čas mu nakoniec záhadne podľahne.

Najviac sporným Duesbergovým tvrdením je vyhlásenie, že AIDS nie je nákazlivé ochorenie a tiež nie sexuálne prenosné.

Ak si nie sme niečím istý, ospravedlňuje to potláčanie nových názorov?

Zúriví kritici tvrdia, že takéto podobné vyhlásenia povzbudzujú ľudí k nechránenému sexu a užívaniu špinavých, respektíve nesterilných injekčných striekačiek u drogovo závislých ľudí.

Obidve tieto činnosti môžu vystaviť ľudí zvýšenému riziku nakazenia sa vírusom HIV, prípadne okrem toho aj ďalším nebezpečným chorobám.

A práve pri tomto tvrdení sú Duesberg a Rasnick najviac neoblomní. Rasnick kategoricky vyhlasuje, že AIDS nie je nákazlivý, ani sexuálne prenosný, ani zapríčinený HIV, prípadne iným vírusom.

Na podporu svojho tvrdenia je schopný citovať minimálne toľko vedeckých prác a štúdii, ako jeho oponenti na vyvrátenie tohto tvrdenia.

Priepasť medzi počtom nakazených a chorých

Duesberg a jeho kolegovia ďalej tvrdia, že HIV nielenže nespôsobuje AIDS, ale dokonca je to neškodný transportný vírus.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v roku 2000 bolo na svete 34.3 milióna HIV pozitívnych ľudí, pričom len 1,4% z nich sa rozvinulo do ochorenia AIDS.

Podobne v roku 1985 len 1,2% z približne 1 milóna HIV pozitívnych ľudí v USA prepuklo do AIDS.

Zastánci HIV-AIDS hypotézy bežne pripúšťajú, že prechod od infekcie HIV vírusom do ochorenia AIDS môže trvať roky, no že sa to nakoniec aj tak vždy stane. Tak, ako väčšina ostatných transportných vírusov, rovnako aj vírus HIV sa prenáša hlavne z matky na dieťa, no nie je infekčným.

Existuje aj iné pojítko medzi AIDS a užívaním drog než len nesterilné ihly?

Duesberg and Rasnick tvrdia, že choroba AIDS u detí je výsledkom konzumácie rekreačných drog alebo antivirálnych (anti-HIV) liekov matkou počas tehotenstva, ktoré sa takouto cestou vstrebávajú aj do plodu.

Toto tvrdenie je taktiež veľmi sporné.

Duesberg s kolegami poukazuje na to, že hypotéza HIV-AIDS zostala do dnešných dní úplne neproduktívna. Doteraz neexistuje vakcína proti HIV, žiadna efektívna prevencia a zatiaľ žiadny pacient s AIDS nebol úspešne vyliečený.

Toto sú totiž výsledky chybnej hypotézy.

Oveľa viac produktívna hypotéza je tá, že choroba AIDS je súhrnom epidémie chemických látok ako výsledok rekreačného užívania drog, anti-HIV liekov a podvýživy.

Kontroverznú teóriu HIV/AIDS zastáva celá komunita vedcov

V žiadnom prípade ale Duesberg nie je osamoteným hlasom. Zvyšujúci sa počet disidentov konvenčnej hypotézy o AIDS vo vedeckej komunite, ktorý začal predstavovať hrozbu pre farmaceuticko-medicínsky establišment, viedol k prijatiu pozoruhodnej deklarácie v Juhoafrickom Durbane v júli roku 2000, kde sa konala 13. Medzinárodná konferencia o AIDS.

Deklarácia sa začína slovami:

HIV spôsobuje AIDS. Obmedzenie šírenia tohto vírusu musí zostať prvým krokom k eliminovaniu tejto devastujúcej choroby.

Táto deklarácia bola publikovaná v časopise Nature a podpísaná viac ako 5000 vedcami, riaditeľmi vedúcich vedeckých výskumných inštitúcii, akademikmi a vedeckými združeniami, ako napríklad Národná akadémia vied USA, Inštitút Maxa Planka, Pastérovým inštitútom v Paríži, Kráľovskou spoločnosťou v Londýne, Indickou AIDS spoločnosťou alebo Juhoafrickým inštitútom virológie.

V tom čase Juhoafrický prezident Mbeki založil Prezidentský poradný AIDS panel, ktorý okrem Duesberga, Rasnicka a ďalších disidentov konvenčnej AIDS hypotézy zahŕňal aj veľa vedcov zastupujúcich konvenčné názory.

Duesberg a Rasnick boli medzi jedenástimi spoluautormi, ktorí podpísali deklaráciu vyvracajúcu závery Derbanskej deklarácie.

V ich deklarácii, ktorá bola rovnako publikovaná v časopise Nature, jej signatári žiadajú odmietnutie poburujúceho pokusu postaviť otvorenú vedeckú diskusiu a alternatívne pohľady mimo zákon, čo v žiadnom prípade nemá miesto v akejkoľvek oblasti vedy.

Kompletná správa Prezidentského poradného AIDS panelu, publikovaná o rok neskôr, pôvodne obsahovala fascinujúce závery predstavujúce najlepšiu sumarizácia komplexnej debaty o všetkých aspektoch AIDS, od príčin k terapiám.

Bohužiaľ, žiadne z týchto fascinujúcich vedeckých záverov citovaných panelom neboli publikované v záverečnej správe.

AIDS je súhrn viacerých samostatných chorôb

Počiatok tejto kontroverzie predstavuje nesúrodý charakter rôznych nesúvisiacich chorôb združených dokopy a nazývaných spoločným názvom AIDS.

Dokonca aj neochvejná zástankyňa konvenčnej HIV-AIDS hypotézy Helene Gayle, toho času riaditeľka Národného centra prevencie AIDS, sexuálne prenosných chorôb a tuberkulózy v rámci Amerického centra pre kontrolu chorôb (CDC) a v súčasnosti riaditeľka Nadácie Billa a Melindy Gatesových pre HIV, tuberkulózu a reprodukčné zdravie, priznala na konci debaty Prezidentského poradného AIDS panelu, že tu existuje všeobecný nedostatok štandardizácie a definície choroby AIDS v rôznych častiach sveta.

Po 15 rokoch výskumu je tu nedostatok „zlatého štandardu“ oproti ktorému by sa merala presnosť a spoľahlivosť dát generovaných všeobecne používanými metódami pre diagnostifikáciu nakazenia HIV vírusom a hlavnou úlohou do budúcna má byť práve rozpracovanie a vytvorenie takého „zlatého štandardu“.

Duesberg s kolegami poukazujú na to, že rôzne rizikové skupiny vystavené ohrozeniu AIDS sa vyznačujú nahromadením rôznych AIDS definujúcich chorôb.

Kým Duesberg verí, že choroba AIDS existuje, Rasnick permanentne zastáva názor, že AIDS ako samostatná choroba neexistuje a že by okamžite aj prestala existovať v tom momente, keď by sa všetko testovanie na HIV postavilo mimo zákon a súčasne sa prestali používať antivirálne lieky.

Napríklad Kaposiho sarkóm (typ rakoviny) a pneumocystický zápal pľúc sú často sa vyskytujúce ochorenia u mužských homosexuálov.

Ale obe tieto choroby sú nevyskytujúce sa u afrických prípadov AIDS. Podobne klasická tuberkulóza je vysoko zastúpená medzi Afričanmi, no zriedkavá medzi mužskými homosexuálmi.

Ešte viac vypovedajúci je prípad hemofiliatikov riskujúci infekciu transfúziami krvi, ktorý netrpia žiadnymi reprezentatívnymi chorobami, okrem pár bežných infekcií, ako napríklad kvasinkový zápal pľúc, ktorým sa odlišujú od všetkých ďalších rizikových skupín.

AIDS a rekreačné drogy

Minimálne 35 publikovaných štúdii poukazuje na spojitosť užívania rekreačných drog, ako napríklad nitráty alebo iné inhalačné drogy, amfetamíny, kokaín, heroín a steroidy s výskytom ochorenia AIDS.

Nedlho po vypuknutí epidémie AIDS v USA a Európe, vedci objavili, že práve prítomnosť a masívne užívanie týchto psychotropných a halucinogénnych drog je spoločne sa vyskytujúcim faktorom a snáď aj príčinou ochorenia AIDS.

Vyššie vymenované drogy sa stali populárnymi a široko dostupnými v USA a Európe počas a po Vietnamskej vojne, čo súčasne korelovalo s érou rozšírenia homosexuálneho liberalizmu.

Rozšírenie užívania drog trvale rástlo od roku 1980 a vrchol dosiahlo v rokoch 1990 a 1995 a následne čiastočne pokleslo ako dôsledok vládnych represívnych opatrení.

Existuje zjavná korelácia práve medzi rastúcim užívaním drog a výskytom ochorení na AIDS, ktoré rástlo z nuly v roku 1980 s postupným vyvrcholením v rokoch 1992 a 1993 než začalo opäť prudko klesať.

Dáta amerického Centra pre kontrolu chorôb (CDC) z roku 1983 ukázali, že všetci zo 120 mužských homosexuálov s rizikom na AIDS a 50 s rozvinutým AIDS boli užívatelia drog.

Následne veľké množstvo výskumníkov choroby AIDS uprednostňovalo až do 90-tych rokov minulého storočia hypotézu, že práve užívanie drog a životný štýl sú pravými príčinami ochorenia AIDS.

Je možné, že AIDS paradoxne vyvolávajú lieky, ktoré mu majú zabrániť?

Väčšina, ak nie všetci, HIV pozitívni jednotlivci bez aktuálnych príznakov ochorenia AIDS by ostali zdraví, podľa Duesberga, ak by sa vyhýbali anti-HIV liekom ako AZT, prípadne novším kokteilom.

Od roku 1997 tisíce obyvateľov USA a Európy s AIDS a od roku 1990 ešte väčší počet zdravých HIV pozitívnych ľudí užívajú doživotne predpísane toxické lieky ako Azidothymidin (AZT), ktorý prerušuje syntézu DNA, prípadne inhibítory proteázy zamerané na potlačenie reprodukcie vírusu.

Od roku 1996 sú terminátori (ukončovače) reťazca DNA mixované s inhibítormi HIV proteáz do liekových kokteilov a následne podávané HIV pozitívnym ľuďom.

V roku 2002, viac ako 450 tisíc ľudí v USA užívajú tieto kokteily na zabránenie prepuknutia, prípadne na liečbu AIDS, pričom vyše polovica z týchto ľudí bola klinický zdravá v čase, keď začali užívať tieto lieky.

Títo zdraví ľudia boli ošetrovaní v zmysle sloganu „Zasiahnuť vírus HIV skoro a silne“, ktorý bol predstavený v roku 1995 v americkom časopise New England Journal of Medicine.

Duesberg s kolegami citujú minimálne 63 štúdií dokumentujúcich zvýšenú chorobnosť a smrť HIV pozitívnych ľudí, ktorým boli podávané anti-HIV lieky oproti kontrolnej skupine, ktorej tieto lieky podávané neboli.

Medzi vyvolané choroby patria tie bežne definované ako AIDS choroby, napríklad imunitná nedostatočnosť, leukopenia (nízky počet bielých krviniek), horúčky, dementia, úbytok hmotnosti, lymfoma, hnačky, plus súbor ďalších AIDS nedefinujúcich chorôb ako anémia, neutropenia, nevoľnosť, lipodistrofília (redistribúcia telesného tuku), atrofia svalov, mitochondriálna disfunkcia, hepatitída, pôrodné defekty, nefritída (zápal obličiek), laktické prekyslenie (kyselinou mliečnou), srdcový infarkt a podobne.

Podobne, minimálne 12 štúdií popisuje ochorenia a smrť u HIV negatívnych novorodeniat a HIV negatívnych zvierat ošetrovaných pomocou anti-HIV liekov pred a po pôrode.

Vplyv liekov proti AIDS na tehotné matky a ich deti

HIV negatívne deti boli narodené matkám, ktorým všetkým bol podávaný AZT, u ktorého sa tvrdí, že znižuje prirodzený prenos vírusu HIV z matky na dieťa o 50 až 70%.

Keď sa narodí HIV pozitívne dieťa matke užívajúcej AZT počas tehotenstva, potom skúsenosti ukazujú, že u týchto detí je až 1,8 násobne zvýšené riziko rozvoja závažných ochorení, 2,4 násobné riziko silnej imunitnej nedostatočnosti a 3,2 násobné riziko úmrtia v porovnaní s deťmi narodených matkám neužívajúcich AZT.

Je tu teda malá pochybnosť o tom, že tzv. lieky proti HIV sú spojené s celým množstvom vedľajších účinkov, vrátane tých, ktoré definujú chorobu AIDS.

Dôkazy o ich toxicite sa postupne zhromažďujú už od roku 1990. To konečne viedlo vládu USA na vymenovanie panelu vedcov pre AIDS na zmapovanie a preverenie situácie.

V roku 2001 tento panel vydal odporúčania na obmedzenie predpisovania anti-HIV liekov a ďalej, že zahájenie užívania týchto liekov by malo byť pre ľudí bez symptómov oddialené čo možno najďalej. To všetko ako následok obavy z toxických efektov takejto liečby.

Prečo sa Duesbergova hypotéza o chemickom pôvode AIDS nepreveruje?

Napriek tomu, že existujú podružné dôkazy podporujúce Duesbergovú hypotézu o chemickom pôvode AIDS, minimálne pre výraznú časť populácie pacientov diagnostikovaných s AIDS, je obtiažné to dokázať bez vykonania adekvátnych dlhodobých a kontrolovaných klinických štúdií anti-HIV liekov.

Ak majú pravdu, potom chorobe AIDS by sa dalo úplne predchádzať jednak zakázaním anti-HIV liekov, ďalej publikovaním informácie, že rekreačné užívanie drog spôsobuje AIDS a nakoniec dodržiavaním zásad správnej výživy.

Dokonca veľa súčasných AIDS pacientov by mohlo byť zachránených od smrteľného poškodenia ich zdravia prostredníctvom otravy od tzv. anti-HIV liekov a následne, ak by choroby definujúce ich AIDS boli ošetrované štandardnými, pre dané choroby určenými a časom overenými liekmi.

V prípade, že sa mýlia, potom mnohí pacienti chorí na AIDS, ktorí by inak mohli využívať výhody anti-HIV terapie, by boli zavádzaní. Napriek tomu, tento problém by mohol byť riešený oveľa podrobnejším monitorovaním a selektívnym podávaním anti-HIV liekov.

Mnoho výskumníkov, ktorí veria, že HIV spôsobuje AIDS, priznávajú, že progresia choroby do vyšších štádií môže byť veľmi odlišná a závislá na faktoroch ako spomínané užívanie drog a podvýživa.

Iní veria, že vírus HIV je nutná, ale nie postačujúca podmienka rozvoja ochorenia AIDS. Vejko Veljkovic, AIDS virológ z Belehradu hovorí, že AIDS nie je choroba, ale syndróm, ktorého rôzna manifestácia v odlišných rizikových skupinách nie je prekvapujúca, pretože faktory zohrávajúce dôležitú úlohu v rozvoji ochorenia sú u týchto skupín odlišné.

Preto toxické látky a lieky môžu byť medzi týmito faktormi spúšťajúcimi ochorenie AIDS. Mnohé z vplývajúcich faktorov spúšťajú produkciu cytokínov, ktoré môžu potlačiť imunitný systém nezávisle od vírusu HIV.

Prečo potom súčasní výskumníci AIDS neskúmajú, ba ani neuvažujú o možnej úlohe chemických látok pri rozvoji AIDS, prípade prečo neštudujú aj iné hypotézy ako len tú HIV-AIDS na vyriešenie tejto dilemy?

Duesberg a jeho kolegovia zvaľujú vinu na súčasnú  štruktúru veľkoryso sponzorovaných vládnych programov, ktoré dominujú akademickému výskumu od skončenia druhej svetovej vojny.

Tieto programy umožňujú establišmentu sankcionovať disidentov zaužívaných dogiem prostredníctvom takzvaných „peer review systémov“ (voľný preklad: „komisiou dozorovaných hodnoteniach“).

Najvážnejšie udeľované sankcie predstavujú zastavenie finančných zdrojov na výskum a odmietnutie publikovania v renomovaných vedeckých časopisoch. Komisionálne hodnotenia sú prenechávané anonymným expertom s rozhodovacou právomocou o neposkytnutí financií na také projekty a výskumy, ktoré nezohľadňujú ich vlastné záujmy.

Záver

Vedecké správy Duesberga, Koehnleina a Rasnicka boli blokované dva krát v priebehu viac ako troch rokoch počas komisionálnych hodnotiacich procesov v dvoch samostatných časopisoch pred tým, než sa ich zistenia konečne objavili v tlači.

Snáď najväčšou prekážkou v snahe o vyriešenie tejto kontroverzie je zlyhanie obidvoch strán uznať plnú komplexnosť odozvy imunitného systému človeka.

Som úplne presvedčený o tom, že rekreačné drogy, toxické anti-HIV lieky a nedostatočná výživa môžu podkopať imunitný systém a nakoniec viesť k syndrómu imunitnej nedostatočnosti, teda AIDS.

Taktiež by som nechcel celkovo vylúčiť niečo ako vírus HIV, ktorý môže útočiť na bunky imunitného systému priamo. To by ale bolo na samostatnú kapitolu.

Zdroje a odkazy k tejto téme

http://www.i-sis.org.uk/AidsHIV.php

http://www.newmediaexplorer.org/sepp/2005/01/13/aids_no_gold_standard_for_hiv_testing.htm

http://www.newmediaexplorer.org/sepp/2005/05/21/aids_vitamin_c_and_big_pharmas_dark_secrets.htm

http://www.smart-publications.com/articles/MOM-duesberg.php

http://aras.ab.ca/MarnieKo/aidspolice.html

http://www.duesberg.com/papers/pddrgenetica.html

http://findarticles.com/p/articles/mi_m0ISW/is_2002_April/ai_84211121/pg_1

http://www.newmediaexplorer.org/sepp/2004/04/12/hivaids_a_tragic_error.htm

http://www.laleva.org/eng/2004/05/aids_scam_the_great_illusionist_numbers_called_aids_statistics.html

http://www.garynull.com/documents/Continuum/DrugAIDSHypothesisIntro.htm

http://www.banned-books.com/truth-seeker/1994archive/121_2/ts212k.html

https://www.ourcivilisation.com/aids/cause/index.htm

Ďalšie množstvo článkov k tejto téme nájdete na internete, ak si dáte vyhľadávať slová ako „AIDS controversy“, „AIDS Duesberg“ a podobne.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Spoločnosť Bayer a americká vláda vedome nakazili vírusom HIV tisíce detí
• Globalisti pracujú na vytvorení supervírusu skombinovaním covidu, opičích kiahní a HIV
• Vyšetrovanie prinieslo dôkazy, že covidové „vakcíny“ spôsobujú V-AIDS
• Dr. Sebi: Muž, ktorý liečil AIDS, rakovinu, cukrovku a iné smrteľné ochorenia