Zdá sa, akoby etikety na potravinách poskytovali všetky potrebné informácie, ktoré uvážlivý zákazník potrebuje. Počítanie kalórií by preto malo byť jednoduché.
Avšak nie je. Veci sa tu začínajú zamotávať, pretože potravinové etikety nevypovedajú o celom, ale len o polovici príbehu.
Spracované potraviny vás robia tučnejšími
Spracovanie potravín zahŕňa varenie, mixovanie, šľahanie a pučenie (napríklad na kašu), prípadne používanie rafinovanej múky namiesto nerafinovanej.
Spracovanie potravín môže byť vykonané buď potravinárskym priemyslom vo výrobe alebo aj vami v domácom prostredí, keď pripravujete jedlo.
Následky takéhoto spracovania sú veľmi veľké. A nejde len o vitamíny či minerály.
Napríklad, ak jete surovú stravu, tak zvyčajne schudnete. Keď ale to isté jedlo zjete varené, potom priberiete.
Rovnaké kalórie, iný výsledok.
Pre na našich predkov tento princíp mohol predstavovať rozdiel medzi životom a smrťou.
Pred stovkami tisíc rokov, keď sa dávni ľudia ešte len učili variť jedlo, boli zrazu schopní získať prístup k väčšiemu množstvu energie zo všetkého, čo zjedli.
Táto extra energia im umožňovala vyvinúť väčšie mozgy, mať deti častejšie a cestovať po svete efektívnejšie.
Bez varenia by sme dnes neboli ľuďmi. Surová strava v dobe pred využívaním ohňa bola to, čo nás vo vývoji brzdilo.
Viac spracované potraviny sú trávené kompletnejšie
Experimenty na zvieratách ukazujú, že spracovanie potravín pridáva na využiteľnosti kalórií bez ohľadu na to, či zdrojom energie sú sacharidy, bielkoviny alebo tuky.
V každom jednom prípade, čím viac spracovaná je daná potravina, tým viac energie a kalórií z nej získame.
Vezmime si napríklad sacharidy, ktoré dnes poskytujú ľudstvu viac ako polovicu všetkých kalórií. Ich energia pochádza hlavne zo škrobových zŕn – hustých zoskupení glukózy, ktorá sa trávi hlavne v tenkom čreve.
Keď zjete škrobnaté potraviny surové, až polovica z nich prejde tenkým črevom nestrávená. Vaše telo získa nanajvýš dve tretiny až polovicu z ich celkového obsahu kalórií.
Zvyšok môže byť využitý baktériami v hrubom čreve, prípade nevyužitý vyjsť von stolicou.
Dokonca aj varené potraviny sa líšia svojou stráviteľnosťou.
Škrob sa stáva horšie stráviteľným vtedy, keď sa nechá po uvarení vychladnúť, pretože kryštalizuje do štruktúr, ktoré tráviace enzýmy nedokážu ľahko rozložiť.
Preto odležané potraviny, napríklad deň staré špagety alebo studený toast, vám dodajú menej kalórií ako tie isté potraviny, keď ich zjete ešte teplé. A to aj napriek tomu, že technicky obsahujú to isté množstvo kalórií.
Mäkšie potraviny šetria kalórie
Vysoko spracované potraviny sú nielen lepšie stráviteľné, no zvyknú byť aj mäkšie, vyžadujúc si menej telesnej energie na ich trávenie.
Výskumníci kŕmili myši dvoma druhmi laboratórnej stravy.
Prvým boli tuhé kúsky, aké sa bežne dávajú laboratórnym zvieratám. Druhý druh potravy sa líšil len tým, že vnútri obsahoval viac vzduchu. Bolo to niečo ako nadúchané raňajkové cereálie.
Obe skupiny myší jedli rovnakú váhu jedál a teda aj to isté tabuľkové množstvo kalórií. Rovnako tiež cvičili a pohybovali sa.
Výsledkom však bolo, že myši, ktoré jedli vzduchom nadýchanú potravu narástli väčšie a mali až o 30% viac telesného tuku v porovnaní so svojimi rovesníkmi na bežnej potrave.
Naše telá pracujú rovnako. Musia menej pracovať, keď jeme stravu zmäkčenú varením, šľahaním či mixovaním. Myslite na to, keď budete najbližšie jesť vaše obľúbené sviatočné jedlo alebo budete na večeri v reštaurácii.
Naše obľúbené jedlá boli pripravené a vycibrené s takou láskou, že sa nám rovno rozpúšťajú na jazyku a skĺzavajú dole hrdlom bez toho, aby sme ich museli príliš hrýzť a žuť.
Nie je preto divu, že ich tak obľubujeme. Naše preferencie sú výsledkom prirodzeného inštinktu prijať čo najviac týchto drahocenných kalórií.
Prečo etikety na potravinách nehovoria celý príbeh
Samozrejme, v dnešnom prejedenom svete s nedostatkom pohybu nie sú tieto prírodné inštinkty najideálnejším riešením.
Keď chceme schudnúť, musíme prekonať svoje vrodené inštinkty a túžby.
Mali by sme odmietnuť biely mäkký chlieb a vymeniť ho za tvrdý celozrnný chlieb, spracovaný syr za prírodný, varenú zeleninu za surovú.
Podarilo by sa nám to ľahšie vtedy, ak by etikety na potravinách nám poskytovali informáciu. Napríklad to, že koľko kalórií by sme ušetrili, ak by sme danú potravinu skonzumovali menej spracovanú.
Prečo nám potom naši nutriční poradcovia o tomto nevravia?
Už celé desaťročia existujú snahy o reformovanie súčasného systému rátania kalórií. Bohužiaľ, všetky takéto výzvy doposiaľ vždy zlyhali.
Problémom je hlavne nedostatok informácií.
Výskumníci totiž nevedia správne odhadnúť, o koľko kalórií viac získame, ak sa daná potravina viac spracuje. Pre nich je jednoduchšie povedať, koľko kalórií získame, ak sa potravina využije kompletne celá.
Označovanie potravín má teda na výber z dvoch systémov, žiaden z nich však nie je uspokojujúci.
Prvý dáva presné množstvo kalórií, no nezohľadňuje efekty spracovania potravín a preto neudáva, koľko kalórii naše telo v skutočnosti využije.
Druhý zasa zohľadňuje mieru spracovania potravín, no bez udania konkrétneho čísla.
Zoči-voči tejto dileme sa každá krajina rozhodla ignorovať efekty spracovania potravín a výsledkom potom je, že ľudia sú zmätení.
Na etikete sa dočítate číslo, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou preháňa počet využiteľných kalórií v nespracovaných potravinách.
Etikety taktiež ignorujú náklady tráviaceho systému – stratu pripisovanú potrebám baktérií a energiu potrebnú na strávenie jedla.
Tieto náklady sú nižšie pre spracované potraviny, preto miera nadhodnotenia na etiketách viac spracovaných potravín je nižšia.
Čas na zmenu?
Keď si uvedomíme dôležitosť správneho počítania kalórií, je čas na začatie diskusie.
Jednou z možností by bolo zavedenie takzvaného semaforového systému označovania potravín, ktoré by upozorňovalo spotrebiteľov či ide o vysoko spracované potraviny (červená), ľahko spracované (zelená) alebo niečo medzi tým (oranžová).
Požiadavky na verejné zdravie si vyžadujú zvýšiť vzdelávanie o tom, aké efekty má príprava a spracovanie potravín na našu váhu.
Na vyčíslenie skutočného vplyvu spracovania potravín pre využiteľnosť kalórií budeme potrebovať zásadné úsilie vedeckej komunity, aby ho čo najskôr vyčíslili.
Zdroj: Why Most Food Labels Are Wrong About Calories
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
hh, viete ale koľko prospešných látok sa napr. zo zemiakov vyplavý pri varení? Dosť. Z tej vody čo ostane po vyvarených zemiakoch (má vraj dosť vitamínu C a ďalších) je vraj vhodné robiť polievku, ale samozrejme pozor na glutaman/bujón…
…nejaké látky tam budú, ale vitamín C v prevarenej vode sotva
presne tak. Az 80% vitaminu C sa strati varenim… .-)
zemiaky, aj to len varené su dobre akurat tak len pre komplexnejsie sacharidy teda zlozene ktore maju dlhsi retazec a draslik inak nothing special. .-)