Ako prírodne znížiť cholesterol, vyčistiť upchaté cievy a predísť infarktu či mŕtvici? Viac info tu

Keby ste tušili, ako odoberajú orgány, nikdy by ste nesúhlasili byť darcom (časť 2)


Keby ste tušili, ako odoberajú orgány, nikdy by ste nesúhlasili byť darcom

Nedávno sme publikovali článok, ktorý priniesol informácie o štúdii odhaľujúcej, že počas odoberania orgánov po srdcovom zlyhaní sú darcovia často bdelí, pri vedomí a všetko cítia.

Uvedený článok vyvolal na Facebooku pomerne živú diskusiu. Vzišlo z nej mnoho otázok, na ktoré by sme chceli nadviazať v tomto voľnom pokračovaní.

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Niektorí komentujúci, vrátane lekárov, poznamenali, že hovoríme o odoberaní orgánov pri srdcovom zlyhaní, pričom väčšina transplantácii sa u nás robí pri mozgovom zlyhaní.

V tomto článku si okrem samotného priebehu odoberania orgánov povieme aj zopár dôležitých informácii ohľadne druhov odoberania orgánov a tom, aký je to vlastne „mozgovo mŕtvy“ človek, vrátane morálnych otázok.

Priebeh odoberania orgánov nájdete rozpísaný v 18 bodoch na konci tohto článku, no určite si prečítajte aj tie ostatné veci.

Dva druhy doberania orgánov

Aby sa mohlo vykonať odobratie orgánu, človek musí byť stále živý. Musia mu pracovať pľúca i srdce. Krv musí prúdiť v jeho žilách a okysličovať celé telo.

Z človeka, ktorý je už nejaký čas mŕtvy, sa orgány odoberať nedajú. Preto sa potenciálny darca musí držať pri umelej pľúcnej ventilácii a pracujúcom srdci. Na to sa používajú rôzne podporné prostriedky.

Tuto rozlišujeme 2 druhy situácií, pri ktorých sa odoberajú orgány:

  1. Odoberanie orgánov pri srdcovom zlyhaní
  2. Odoberanie orgánov pri mozgovej smrti

1. Odoberanie orgánov pri zlyhaní srdca

Pri srdcovom zlyhaní sa musia orgány odobrať rýchlo, lebo telo zakrátko umiera. To však umožňuje odobratie len jedného alebo maximálne zopár orgánov, teda nie všetkých, čo by sa dali nejako zužitkovať.

Alternatívou je napojenie pacienta na umelý krvný obeh. Napojenie na umelý krvný obeh je však povolené iba v niektorých krajinách, na Slovensku zatiaľ nie.

No a keďže pri srdcovom zlyhaní mozog stále funguje, objavujú sa prípady, že človek je pri vedomí a všetko cíti. Kričať nemôže preto, lebo mu pred odoberaním orgánov podajú iba paralyzujúcu látku, avšak už nie anestetikum.

Zlé jazyky tvrdia, že anestetikum nedajú z toho dôvodu, lebo ak by mu ho podali, tak by tým lekári vlastne priznali, že ten človek ešte stále žije a cíti. No a to by mohlo ohroziť dôveryhodnosť celého procesu darcovstva orgánov.

V diskusii padali argumenty, že pri odoberaní orgánov z človeka s „mozgovou smrťou“, ktorých je na Slovensku väčšina, nič také nehrozí. V tomto článku sa pozrieme bližšie práve na prípady odoberania orgánov pri mozgovej smrti a vysvetlíme v čom je ich kontroverznosť.

2. Odoberanie orgánov pri mozgovej smrti a jeho kontroverzia

Kedy je človek živý a kedy mŕtvy? Smrť je vedecky definovaná ako zánik látkovej výmeny (metabolizmu) v tkanive.

Mozgová smrť je ale pomerne nový pojem. Donedávna bol človek buď živý alebo mŕtvy. Pre transplantačný priemysel to však predstavovalo závažný problém.

Totižto, z lekárskeho hľadiska sa orgány môžu odoberať len zo živého tela, inak sú už znehodnotené. Avšak z morálneho hľadiska odoberať orgány zo živého človeka nie je možné.

Tento rozpor sa teda vyriešil tým, že sa zaviedol nový účelový pojem „mozgová smrť“. Teda stav, kedy je telo, okrem mozgu, normálne celé živé.

Nazývať takého človeka „mŕtvym“ teda odporuje základným vedeckým definíciám.

Navyše, o „mozgovej smrti“ nerozhoduje nejaký jednoznačný objektívny test alebo vyšetrenie, ale konzílium lekárov, ktorí hlasujú. A tak ako každé iné hlasovanie, tak aj toto je už zo svojej podstaty subjektívne.

Neraz sa stane, že pacient leží v nemocnici s poškodeným mozgom. Potom sa zistí, že je vhodným darcom orgánov a lekári ho zrazu vyhlásia za „mozgovo mŕtveho“, len aby mu mohli odobrať orgány.

Ľudia majú mylnú predstavu o darcovstve

Poďme sa však teraz pozrieť na to, ako sa ľudia rozhodujú pre darcovstvo orgánov.

Väčšina s tým nemá žiaden problém, veď predsa darcovstvo orgánov zachraňuje životy. Povedia si: „Veď keď budem mŕtvy (mozgovo), vypnú prístroje a nebudem už nič cítiť, tak potom mi môžu orgány odobrať“.

Ale keď sa dozvedia, že prístroje sa vypínajú až po odobratí orgánov, tak zvyčajne spozornejú. „To som skutočne nevedel“, reagujú zhrozene. Tento zásadný fakt im lekári takmer nikdy nepovedia. Zrejme tušíte, prečo.

A nepovedia to ani rodičom, ktorých nútia k darcovstvu orgánov ich zomierajúce dieťa. Potom, keď sa to dozvedia až po procedúre, bývajú zvyčajne aj celé roky zdrvení z faktu, že nechali svoje dieťa zomrieť opustené, pod skalpelmi lekárov.

Čo je to vlastne „mozgovo mŕtvy“?

S pojmom mozgovo mŕtvy sa často vynárajú mnohé otázky, ako napríklad, či sú takýto ľudia celkom mŕtvi, napoly, zdanlivo, umierajúci alebo vlastne živí?

Mozgovo mŕtvi ľudia dýchajú, reagujú na dotyk, pri prvom reze chirurga im niekedy vyskočí tlak, začnú sa potiť, sú im počas zákroku odoberania orgánov podávané lieky.

Transplantačná medicína tak v podstate zabíja živého človeka za účelom získania jeho orgánov. A aby nemali z toho výčitky svedomia, nazvú ho „mozgovo mŕtvym“. Namiesto „darcovstva“ by sa to malo skôr nazývať pravým menom a to je „odber“ orgánov.

Natíska sa tu množstvo ďalších otázok:

  • Môže byť človek mŕtvy a zároveň mať vitálne orgány?
  • Je „mozgová smrť“ iba účelová definícia pre ospravedlnenie zabíjania?
  • Je možné spoľahlivo stanoviť mozgovú smrť alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že výpadok všetkých mozgových funkcií nie je vôbec merateľný?
  • Možno umierajúceho človeka vyhlásiť za mŕtveho?
  • Môžeme urobiť rozhodnutie za umierajúceho, ktorý počas života nestihol urobiť toto rozhodnutie? (takých je 94% darcov)
  • Aký to bude mať vplyv na rodinu umierajúceho?
  • Je prípustné v najväčšej núdzi obťažovať smútiacu rodinu otázkou o „darovaní orgánov“?
  • Sú veriaci ľudia povinní v mene „vedy“ vzdať sa svojho náboženstva učiacom o jednote tela, duše a ducha?
  • Môžeme zomierajúceho človeka, ktorý sa nedokáže brániť, zbaviť jeho dôstojnosti len kvôli jeho „užitočnosti“ pre spoločnosť?
  • Čo ak umierajúci vníma oveľa viac ako si myslíme?
  • Nie sú tep srdca, telesné teplo, dýchanie, horúčka, kožné vyrážky, pot, stolica, moč, nárast krvného tlaku, zrýchlenie pulzu či pohyb končatín znakom života?
  • Ako je zaručená nezávislosť a nestrannosť lekárov rozhodujúcich o „mozgovej smrti“? To, že transplantační lekári nie sú súčasťou konzílií záruka nie je. Ostatní lekári predsa nežijú vo vzduchoprázdne a mohli byť ovplyvnení (nehovoriac podplatení).
  • Po akceptácii odoberania orgánov prejdeme k akceptácii medicínskych pokusov na „mozgovo mŕtvych“ ľuďoch?
  • Nebude sa salámovou metódou časom viac a viac urýchľovať okamih úmrtia?

Akí sú vlastne „mozgovo mŕtvi“ ľudia?

Ľudia tiež nevedia, že mozgovo mŕtvych ľudí je nutné až do odberu orgánov kŕmiť, ošetrovať a starostlivo sledovať. To môže trvať aj týždne či dokonca mesiace.

Medzičasom sa im podávajú lieky na posilnenie srdca a iné povzbudzujúce látky na ich udržanie pri živote. Funguje im metabolizmus, trávenie či bunkové dýchanie. Môžu aj ochorieť a dostať horúčku.

Tlak krvi majú zvyčajne konštantný, no pri prvom reze skalpela sa prudko zvýši.

Zbohom vysoký krvný tlak

Telo naďalej tvorí krv, tkanivá a hojí rany. Obličky fungujú a tvoria moč. Dokonca sa vytvárajú aj hormóny, za produkciu ktorých je zodpovedný mozog. Muži stále majú 17 reflexov, ženy 14. Reagujú na vonkajšie podnety.

Dokonca existuje prípad, že tehotná žena po 107 dňoch „mozgovej smrti“ porodila zdravé dieťa cisárskym rezom. Môže mŕtvy človek na svet priviesť nový život?

Toto sú všetko veľmi závažné otázky a fakty, ktoré ľuďom žiadny lekár nepredostrie ani nevysvetlí. Museli sme to preto urobiť my.

Ako prebieha samotný odber orgánov

Ďalšou vecou, ktorú vedomým darcom za ich života, ani pozostalým náhodným darcov nikto nikdy nevysvetlí, je samotný priebeh odoberania orgánov.

Poďme sa teda pozrieť, ako to celé prebieha:

1. Odber orgánov sa uskutočňuje zvyčajne v noci, keď je darca prevezený z jednotky intenzívnej starostlivosti na operačný sál.

2. Darca sa premiestni na operačný stôl. To niekedy vyvolá jeho pohyby a zmätie personál. Ak počas odoberania zlyhá srdce, normálne sa oživuje ako klasický živý človek.

3. Na podlahu sa rozložia plachty, aby chirurg nestál v zmesi vody a krvi, ktorá počas odoberania orgánov strieka všade naokolo.

4. „Darcovi“ zviažu ruky, aby zabránili jeho pohybom.

5. Vydezinfikujú ho a zakryjú plachtami.

6. Podajú sa mu lieky na uvoľnenie svalov i narkotiká proti bolesti. Avšak mnohí anestéziológovia dnes na odporúčanie lekárskych komôr od liekov proti bolesti upúšťajú. Inak by tým nepriamo priznali, že „darca“ cíti bolesť a teda asi nie je mŕtvy. Radšej tak riskujú, že pacienti budú počas odoberania orgánov trpieť.

7. Pri odoberaní viacerých orgánov môže celá procedúra trvať aj niekoľko hodín, na darcovi sa vystriedajú viaceré transplantačné tímy, aj 20 rôznych lekárov.

8. Počas celej doby sú „darcovia“ pripojený na dýchacie a monitorovacie prístroje. Anestéziológovia musia celý čas sledovať životne dôležité funkcie, až do odobratia posledného orgánu.

9. Podľa potreby sa pacientovi v priebehu zákroku podávajú lieky, tekutiny a niekedy dokonca aj krv alebo čerstvá plazma, aby sa zabezpečil vyvážený metabolický stav.

10. Pri narezaní krku až po lonovú sponu dochádza k nárastu krvného tlaku, zrýchleniu frekvencie srdca a zvýšeniu adrenalínu v krvi. Niekedy nastáva aj začervenanie a zášklby tváre či potenie. Pri normálnej operácii sa tieto príznaky považujú za pociťovanú bolesť pacienta. Nie však u „mozgovo mŕtvych“. Je toto normálne? Veď medicína si tuto vyslovene protirečí a vykladá dve úplne rovnaké situácie rozdielne.

11. Operačnou pílkou sa rozreže hrudná dutina a otvorí hrudný kôš.

12. Orgány sa uvoľňujú za bijúceho srdca a hneď sa preparujú a konzervujú na odber pomocou roztoku s teplotou 4 stupne Celzia.

13. Ak táto chladná preparujúca tekutina vnikne do žijúceho tela, zvýši sa krvný tlak a srdečný tep, prípadne na tvári sa objavia zášklby.

14. Operatéri zdvihnú kožné laloky, aby do tela mohli liať kanvice ľadovej vody na ochladenie orgánov a následne ju odsávajú preč spolu s krvou.

15. Skupiny lekárov postupne odoberajú všetky orgány, ktoré sa dajú transplantovať – srdce, pľúca, obličky, pečeň, pankreas, črevá, očnú rohovku a stredné ucho. Orgány sa kontrolujú ich na operačných stoloch a následne opúšťajú operačku v chladiacich boxoch.

16. Odobratím všetkých orgánov „darca“ zomrel.

17. Na konci ostáva zvyčajne na ošetrovateľoch, aby v tele vypchali dutiny a zašili obrovské rany. Ospravedlňujeme sa za výraz, ale to, čo z „darcu“ zostane, je už len prázdne vykuchané telo.

18. Pokojné a chránené zomieranie za prítomnosti rodinných príslušníkov alebo priateľov nie je možné. Zomierajúceho na jeho poslednej ceste sprevádzajú transplantační lekári.

Záver

Tak ako, zmenili tieto informácie váš pohľad na „darcovstvo orgánov“?

Netvrdíme, že každé darcovstvo orgánov je nutne zlé, v mnohých prípadoch môže zachraňovať životy. Považovali sme však za nutné priblížiť vám aj túto jeho odvrátenú stránku, o ktorej vám lekári zrejme nikdy nepovedia.

Problémom na Slovensku je, že sa prijal zákon, ktorý z každého občana SR robí automatického darcu aj bez jeho výslovného súhlasu. Ak by sa vám alebo vašim blízkym nedajbože niečo také prihodilo, potom vedzte, že vám môžu odobrať orgány aj bez súhlasu pozostalých.

Vôľu príbuzných síce môžu zohľadniť, no nemusia. A tak v prípade „mozgovej smrti“ môže dôjsť dokonca aj k násilnému odobratiu orgánov proti vôli rodiny.

Jediným spôsobom, ako tomu zabrániť, je ešte počas života vypísať prehlásenie o odmietnutí darovania orgánov, podpísať ho u notára a zaslať na Národnú transplantačnú organizáciu.

Tlačivo si môžete stiahnuť TU.

Po jeho podpísaní pred notárom je potom potrebné ho poslať na adresu:

Národná transplantačná organizácia
Limbová 14
833 03 Bratislava

Za deti tlačivo podávajú ich rodičia alebo zákonní zástupcovia.

Na úplný záver ešte chceme zdôrazniť, že my nie sme proti darcovstvu orgánov ako takému. Práve naopak, podporujeme ho. Týmto článkom iba poukazujeme na neľudskú stránku súčasného transplantačného systému.

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Zdroje: zdroj 1,zdroj 2, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články


Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

 

Komentáre

  1. Dobrý deň, čo to tu píšete za hrozné veci??!! Ani si neviete predstaviť, čo prežíva napr. niektorá matka dieťaťa, ktoré čaká na transplantáciu orgánu, povedzme napr. obličky, keď je odkázané na dialýzu, môže vypiť 0,5 litra vody denne a normálne dokáže fungovať len 4 dni v týždni, lebo ostatné dni je na dialýze!!! A to nehovorím o srdci, pľúcach… Chcela by som vedieť, ako by ste sa k tejto veci postavili vy, keby išlo o vaše dieťa, vašu matku, o Vás …. Ved to najkrajšie, čo môže človek urobiť, je zachrániť niekomu život. Veď vy tu normálne tvrdo odhovárate ľudí od darcovstva!!! citujem: „A ak ste darca orgánov, potom toto zlo udržiavate a eventuálne sa vystavujete desivému mučeniu, keď vám chirurgovia vytrhávajú z tela orgány, i keď ste stále nažive a pri vedomí.“ A ďalej: “ keby ste tušili ako odoberajú orgány nikdy by ste nesúhlasili byť darcom“. Tiež by ma zaujímalo, aká štúdia toto odhalila, ktorý skorumpovaný doktor vám toto porozprával, kto si to zoberie na triko z doktorov, lebo žiadny normálny by vám to nepovedal… sa nebojíte, že vás dá niekto za to na súd? A odkiaľ môže niekto tvrdiť, čo prežíva človek pri odoberaní orgánov, keď to nikto neprežil a nemohol o tom ani nikoho informovať???!!!! Ved aj mrtvy človek vypúšťa plyny, stoná, hýbe rukou, atď. A aj tak ho už nič neoživý, aj tak umrie. A myslím si, že vyberať niekomu orgány, ked už sú mrtve a nepracujú, to už načo by komu bolo??? Veď to je aj laikovi jasné, že orgány musia ešte fungovať. A ako to už robia na to sú tu hádam odborníci, ktorí majú určite tiež svoje špeciálne postupy, a nie ako vy ich tu opisujete ako „kanibalov“, ktorý idú ľudí mučiť a zabíjať!!!!!! Čo sa týka biznisu – asi máte odsledovaných veľa amerických filmov, lebo na Slovensku – je veľmi ťažké sa vôbec dostať na čakaciu listinu pre transplantovaných pacientov, splňať sa musia určité kritériá, nie každý má to šťastie, že je mu umožnená transplantácia, a mnohí čakajú dlhé dlhé roky… takže jaký biznis??!!! A verte, človek na dialýze vynesie viac ako transplantovaný!!! Nie je tak náhodou lepší pre biznis človek s rakovinou alebo diabetom, ktorý je už celý život farmaceutickým zákazníkom, koľko na ňom zarobí zdravotníctvo, iné firmy zaoberajúce sa pomôckami, potravinársky priemysel, a milion dalších spoločností…
    Severské krajiny sú v popredí medzi krajinami s transplantovaním orgánov, a nemyslím si, že by tam žili primitívni, nevzdelaní ľudia, ktorí by toto „mučenie“ na ľuďoch len tak znášali, naopak mali by sme si z nich brať príklad. a na záver ešte jeden múdry citát: „Neberte svoje orgány do neba! Nebesá vedia, že ich potrebujeme tu, na Zemi!“ Karol Wojtyła

    • Prečítajte si našu poslednú vetu v článku. My nie sme proti darcovstvu orgánov. Sme proti súčasnému neľudskému systému transplantácií a proti tomu, že štát robí z každého občana automatického darcu prostredníctvom tzv. „predpokladaného súhlasu“.

      Nemáme nič proti tomu, ak by to bolo opačne – a teda, že človek, ktorý chce byť darcom orgánov, tak sa ním stane nie automaticky, ale vyjadrením svojej vôle.

      Automatická by mala byť integrita človeka. Nie že mi ju najprv vezmú a ak ju chcem späť, tak musím ja urobiť nejaký úkon, v tomto prípade prehlásenie, že nechcem byť darcom. Ľudia, ktorí o tom zákone nevedia, tak majú proste smolu. Takých je 94%.

      A nie, neobstojí tu tvrdenie, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Po prvé, je povinnosťou štátu o takomto niečom pred zavedením robiť informačnú kampaň. A keďže väčšina ľudí o tomto zákone nevie (ako ukázali komentáre na Facebooku), tak štát v informovaní zlyhal. Po druhé, ako sme už uviedli vyššie, ľudské práva a integrita človeka by mali byť automatické, nie podmienené nejakým „prehlásením“. To je pokrytectvo, cynizmus a extrémna bezohľadnosť k ľudským právam zo strany štátu.

      My sme proti všetkým opatreniam štátu, ktoré potláčajú slobodu jednotlivca a oblasť transplantácii je jednou z oblastí, kde štát slobodu potláča. Ďalšou z takýchto oblastí je napríklad povinné očkovanie. Tu štát tiež potláča slobodu. Sme proti všetkému „povinnému“ hlavne v tak citlivej oblasti, akou je zdravotníctvo, pretože sa tým zasahuje do najintímnejšej oblasti človeka, ktorou je jeho telo a jeho zdravie.

      Žijeme v 21. storočí, kde nemá miesto povinné alebo násilné zasahovanie štátu do telesnej integrity človeka. To je typické tak možno pre režimy ako sú nacizmus či extrémne formy komunizmu, no v dnešnej slobodnej a demokratickej spoločnosti sú akékoľvek nanútené medicínske zákroky neprípustné.

      • Váš článok a popis transplantácie orgánov, ale nemá moc spoločné s politickým fungovaním a zákonmi štátu, ale hlavne s očierňovaním zdravotníctva, transplantačného tímu a lekárov, a to hlavne oblasti jednoznačne zachraňujúcej niekoľko životov naraz!!!! A vaše citáty vyššie citované si hlboko protirečia s vašou „poslednou vetou v článku“!!!! Takže prajem vám, aby ste nikdy žiaden orgán nepotrebovali, ani vy, ani vaši rodičia, deti , známi – lebo „Karma je zdarma“!

        • Nepopierame, že to zachraňuje životy. Tento článok je ale o tej druhej strane – či to náhodou neubližuje darcom a ich rodinám? A ak náhodou áno, potom si treba položiť otázku, či stojí za to zachrániť jeden život, aj za cenu utrpenia niekoho iného. To už si však musí zodpovedať každý sám za seba, podľa svojho svedomia.

          Opakujeme ešte raz – cieľom článku nie je spochybňovať darcovstvo orgánov, ale zabezpečiť, aby proces darovania a odoberania orgánov bol humánny a vylučoval možnosť utrpenia darcu či psychických trám jeho rodiny. Pretože, aj keď vo väčšine prípadov k utrpeniu dnes zrejme nedochádza, tá možnosť podľa nášho názoru nie je vylúčená.

          Preto namiesto útokov na nás a šermovaním s karmou by ste sa mali viac sústrediť na to, aby sa v transplantačnom procese odstránili možné nedostatky.

          • Vážená redakcia, už len jedna otázka? Poznáte niekoho, alebo existuje niekto na svete, kto to zažil a mohol to takto doslovne opísať, čo cítil, keď mu za živa“vytrhávali“ z tela orgány? Nie… A ako viete, že to pri transplantácií a odoberaní orgánov takto funguje? Lebo jedna pani na FB povedala…?! Transplantačný tím tvoria vysoko špecializovaní odborníci – nie nejaký masochisti z bitúnka. Tak potom píšte radšej o kvietkoch…

    • Noo ked niekto je este pri zivote a oni ho v podstate zavrazdia pisete tu o detoch atd…a viete si vobec predstavit ze vase dieta este zije a oni vam ho zavrazdia takymto sposobom?Ved to je cele zvratene chore cele zle.Ano je pekne ked takymto sposobom dostanu druhu sancu na zivot ze ich zachrania ale nie za taku cenu ze jedneho zachrania a druheho zavrazdia.

      • Vidno, že niektorí tu nemajú ani základný prehľad o fungovaní ľudského tela, pretože ešte NIKTO NIKDY NIKDE neožil, ani nevstal z mrtvych – po mozgovej smrti!!!!!!!!!!!! Jaké vraždy??!!! A asi nerozumiete ani tomu, že toto by si v žiadnom prípade nikdy žiaden lekár nedovolil „zavraždiť človeka“ a tobôž nie dieťa!!!!!!! Vy asi tiež pozeráte veľa filmov… a každý rozumovo zmýšľajúci človek vie, že tie orgány musia fungovať!!!!! Ináč by ich nikto netransplantoval, načo??!!!

        • Viacnásobné výkričníky sú považované za formu spamu. Poprosíme vás, nerobte to v každej vete, lebo budeme nútení vaše komentáre mazať. Ak chcete zosilniť váš odkaz, skúste to prosím urobiť pomocou slov, nie výkričníkmi. Ďakujeme.

          • Daša Paveleková

            Vážená redakcia,naozaj by som vám dopriala zúčastniť sa na celom manažmente darovania a transplantácie orgánov…potom by ste asi veľmi výrazne prehodnotili Vami uvádzané fakty v článku.

      • je to hrozne 🙁 a lekari s takymi spravami predsa nemozu ist na verejnost .. lekari „zabijaju“ zivych pacientov a nie to “ mrtvych “ ziadna dostojnost pri zijucom pacientovi a nie to mrtvym ..iba dalsi material..

    • raz sme pri prevoze pacientky do Ba rozpravali s clovekom ktory robil 13 rokov v pohrebnej sluzbe ..boli sme v soku ,aky „vykuchany“ neboztik bez vedomia rodiny pride pod ich ruky ..vela veci sa robi o ktorych clovek nema ani paru !!! take veci predsa nemozu ist na verejnost …to je len medzi lekarmi ..je tu len opis toho aka je asi realita ,takze si netreba pred tym zatvarat oci zakryvat usi ..ziadne dostojne zaobchadzanie je to pre nich ako pasova vyroba ..vy si fatkt myslite ze lekari budu s cudzím telom zaobchadzat dostojne ? boli ste tam videli ste ako dostojne zaobchadzaju ??? lekari nevedia zaobchadzat s ludmi co ziju ! a nie to s mrtvym clovekom ..v akej rozpravke to zijete tvrda realita je ina !

  2. Velmi zle napisane-necitlivo a nedostojne pre darcu-mrtveho tela od cloveka ,ktory zachrani velakrat zivot naraz aj 5-7inym ludom..a ten postup bobec taky nieje-s telom sa zachadza dostojne-operacia=odber organov prebieha citlivejsie nez akakolvek operacia!!!

    • Je to napísané tak zámerne. Bez prikrášľovania či zjemňovania. Ľudia si zaslúžia neskreslené a pravdivé informácie.

      • Presne tak! ..narovinu….Uz mam aj tlacivo stiahnute. Nikdo ma nebude kuchat. Jedine na zachranu mojej rodiny… a je to podraz od statu ze schvalil taky paragraf ,ze kazdy s tym suhlasi pokial sa neodvola… ked potom niekdo na ulici od zlosti na oplatku vykucha priborovim nozikom niakeho doktora nech sa necuduju…. a predpokladam ze tych 6% co nesuhlasia s vykuchanim su doktory a ty zmrdi vo vlade ktory maju ake take info o tom.

      • presne tak ziadna rozpravka o dostojnosti tela treba vediet pravdu aj ke je kruta …lekari sa nevedia dostojne spravat k zivemu pacientovi a nie to „mrtvole “ je to pre nich len dalsi material

    • A vy ste pri takej transplantacii boli, ked to tvrdite ?

  3. Z komentarov je zrejme, ze clanok zase niekomu narusil idealizovane ponimanie „zdravotnictva“ . To je tvrdy biznis a na cloveku v tvrdom biznise nezalezi. V biznise nieje dolezite, ci zachrania niekomu pomocou takto vykuchanych organov zivot, ale kolko ta zachrana „hodi“ do kešene.

  4. Jozef Žembery

    Vážený. Som bývalý dialyzovany pacient. Bol som na dialyze 4 roky a v súčastnosti mám transplantovanu obličku. Už druhú a len vďaka tomu som tu a žijem, nie zivorim na dialyze. To čo píšete a aký máte názor na transplantácie ma neskutočne poburilo a navrhujem vám jedno. Vybavím vám návštevu dialyzacneho strediska a potom aj transplant. centra, kde sa budete môcť stretnúť s pacientmi, aj lekármi.To iste platí aj pre toho, kto napísal tento nehorázne pamflet! Nie som žiadny anonim úplne v pohode dávam kontakt na mňa. Volať mi môžete na t.č 0907480277.Prajem vám veľa šťastia a zdravia a tak isto vašej rodine. Teraz ukážte, že ste človek a prijmite moju výzvu!

    • Ako sme už vysvetlili vyššie v komentároch, aj v článku – my nie sme proti transplantáciám, ale proti systému tak, ako je nastavený dnes. Nebudeme sa znova opakovať, tak vy si prosím tiež prečítajte ten náš pomerne obšírny komentár, kde podrobne vysvetľujeme naše výhrady.

      • Jozef Žembery

        Dobrý deň.Podľa môjho názoru ste opísali odber orgánov na transplantáciu takým neskutočne odporným spôsobom,že lajk,ktorý netuší ako to všetko funguje sa musí cítiť ako v horore.Nebudem reagovať na podobné nezmysli ako „jedna pani povedala“.Dal som vám ako redakcii možnosť ísť na dialýzu,vidieť to tam a takisto vidieť ľudí po transplantácii.To stále platí!Dúfam,že ten kto takto odporne zavádza a klame ,ako aj vaša redakcia sa budete zodpovedať za tento článok.Prajem vám pekný deň.

        • Opísali sme proces odoberania orgánov takým, akým v skutočnosti je. Dokonca to nie je čisto nás popis, ale popis, ktorý sme prebrali zo zdroja uvedeného v závere článku. Ten zdroj vychádza z informácií poskytnutých samotnými transplantačnými lekármi. Ak sa vám zdá hororový, tak zrejme bude problém nie v našom opise, ale v procese odoberania orgánov.

          My informujeme objektívne, bez prikrášľovania či zahmlievania. Túto informačnú úlohu by mali robiť štát, lekári a kampane, ktoré propagujú darcovstvo orgánov. Je ich chyba, že to nerobia a my ich teraz musíme suplovať. Keď má niečo stránky A aj B, treba povedať vždy obe stránky, nie len jednu.

    • pán Jozef, na Facebooku nám napísala jedna pani tento komentár:

      „Poznám prípad, keď po nehode chceli chlapíkovi odobrať orgány. Rodina v hodine dvanástej našťastie mala známosť z lekárskeho prostredia a bol prevezený inde. Žije, chodí, rozmýšľa, i keď sa trochu zmenil.“

      Čo by ste nám povedali k tomuto? Aký je váš názor?

  5. O mozkové smrti objektivně daný test rozhoduje a sice mozková panangiografie, kontrastní rentgenové zobrazení tepen zásobujících mozek. V něm musí vyjít zástava zásobení krví uvnitř lebky, v tom případě se konstatuje mozková smrt, mozek bez cévního zásobení je zcela jistě mrtvý (což nevylučuje aktivní míšní reflexy, ty nemají s mozkovou aktivitou nic společného).

    Jestliže píšete „Navyše, o „mozgovej smrti“ nerozhoduje nejaký jednoznačný objektívny test “ – není to pravda, objektivní test rozhoduje.

    • Uvedený test, ako vravíte, zobrazuje kontrastnú látku v mozgu zachytenú röntgenom. Nič viac, nič menej. Vy k tomu dodávate = mozgová smrť = smrť. Nemáte dokázané prvé rovná sa, a už vôbec nie druhé. Ako sme už v článku vysvetlili „mozgová smrť“ je umelý účelový právny konštrukt, nie vedecká definícia života/smrti.

      Jedna filozofická otázka: Keď človeku preletí mozgom malá guľka a poškodí časť mozgu, zvyčajne je človek do pár sekúnd mŕtvy. Ako je teda možné, že tehotná žena s úplne odumretým celým mozgom fungovala vyše 100 dní a porodila živé dieťa? Môže mŕtvy človek po 100 dňoch „mŕtvosti“ porodiť živé dieťa?

    • A ešte jedna otázka: Ak vravíte, že je ten test jednoznačný a objektívny, prečo sa potom robí viacero druhov testov (testy reflexov zvracania a kašľu, testy areflexií, test apnoickej oxygenácie, atď)? Veď keď je ten test taký jednoznačný, tak by mal stačiť len ten jeden, prípadne urobený opakovane dvakrát, aby sa vylúčilo chybné meranie. Načo ďalšie testy? Alebo snáď až taký jednoznačný nie je?

  6. Dobrý článok. Tak to je ako ste to popísali. Stredovek. Rovnako ako pri interupcii. Ľudia sa boja pravdy, najmä tí, ktorí dostali od darcu orgán.

  7. To je naozaj strasne. To takymto sposobom sa deje vsade vo svete, ci len u nas..?

  8. Vážení čitatelia, vážená redakcia,
    Najprv by som rád pogratuloval autorovi článku, k tomu, že týmto článkom ohrozuje život ľudí ktorí transplantáciu potrebujú a dúfam že si to plne uvedomuje a bude s týmto vedomím žiť… Je krásne preložiť článok z angličtiny, ale bolo by krajšie ak by si redakcia overila realitu v ich vlastnej krajine, kde to môže byť inak, čo sa funkcie transplantačného programu týka.

    Takže za prvé: Transplantačné zisky pre zdravotníkov? Ju kiddin me? Vari si za to niekto na Slovensku či v ČR platí zo svojho? Nie… takže vzhľadom k tomu, že tieto neuveritelné drahé programy prepláca poistovna, na Slovensku asi sotva, samozrejme skryté úplatky asi existujú, faktom ale ostáva, že určenie smrti na Slovensku musí prebiehať dvoma na sebe nezávislými doktormi ktorí sú atestovaní, a často neprebieha v nemocnici v ktorej prebieha samotná tranplantácia. Je třeba poznamenať, že je takito lož že rodiny nič z toho nemajú – ale v realite transplantačný program (teda aspon v čr na slovensku si nie som istý) podporuje aj napríklad pohreb pacienta, tým že prepláca istú časť nákladov s týmito úkonmi spojenými.

    Podme pekne po poradí. Je pravda, že zákon stanovuje predpokladaný súhlas, ale v realite sa nikdy netransplantuje bez súhlasu rodiny či blízkych, Tak ako dramaticky píšete že lekári nútia rodičov trnaplantovat orgány ich detí,… Nie onisa pýtajú či s tým rodičia budú súhlasiť. Ak niekto blízky povie nie, tak sa netransplantuje. Práve pre dobré meno tranplantačného programu v SR a ČR.

    Čo sa wordu týka – to si snád robíte srandu. Má ho snád každý aj ked pravda volne dostupný nie je, ale toto je vyvolávanie „senzácie“ z blbosti. Ja osobne v PC tiež používam word, a ked už náhodou niekto nemá existuje asi 500 stránok kde sa formát dá zmeniť…

    Za druhé: Áno je pravda, že po zástave srdca by asi ludia mohli pár minút niečo vnímať, nakoľko „úplne pri vedomí“ je už otázkou… ale podme tie situácie rozobrať detailne.

    1.Odobranie pri úplnej zástave obehu (nie pri srdcovom zlyhaní – to je stav, kedy pacient reálne ešte žije, takže použitý zlý pojem 🙂 ) na slovensku naozaj napojenie pacienta na umelý obeh nie je dovolené a schválne sa nerobí. Realita je taká, že po zástave obehu nozaj je treba rýchly odber, ale práve pre bezpečnostné dôvody sa s pacientom 5 minút nerobí absolútne nič, aby zástava obehu bola potvrdená, a aj po tomto intervale sa proces len začína, pacient musí byť prevezený na sterilný sál, celý odezinfikovaný, zarúškovaný, a až v tom momente sa dá začať operovať. Celý tento proces trvá minimálne 10 – 15 minút. Za tento čas sa Vám krv v tele nehýbe a mozog odumiera – takže síce prá minút možno ešte pri vedomí ste, reálne je asi 5 minút doba ktorú mozog bez resuscitácie nemusí prežiť. 20 … už takmer naisto, minimálne verím, že pacient nie je pri vedomí. Nakoniec je treba povedať, že áno toto sa na Slovensku takmer nerobí.

    2. Mozgová smrť. Nedá sa povedať, že to nie je rok preberané téma, ale dnes tento stav práve ani zdaleka neodporuje vedeckým definíciám. Práve preto tento pojem vznikol – ako vedecká definice. Toto vyhlásenie pacienta za mozgovo mŕtveho ani zdaleka nie je „zrazu“

    Reálny proces určenai mozgovo mŕtveho musia určit dvaja lekári nezávisle na sebe ako som už spomenul – inak zvyčajne je jeden neurológ ktorý skúma reflexy, ktoré má človek aj v spánku a ak prítomné nie sú, je to jedna zo známok, že može ísť o mozgovo mrtvého, to sa dokonca robí tak, že sa vysadia všetky anestetiká aby neexistovala možnosť že tieto reflexy budú utlmené takto a reflexy sa skúmajú bez anestetík. V súčasnosti, musí byť ale potvrdená ešte aj jednou diagnostickou verifikačnou metódou, pričom dokonca ani absencia EEG krivky (signály mozgu) už dnes nie je úplnou konfirmačnou metódou kedže si tým lekári neboli istí – najčastejšie sa používa mozgová panangiografia, môže sa použiť scintigrafia mozgu. U detí mimochodom tento proces musí prebehnúť 2 krát s odstupom 24 hodin, pre absolútnu istotu. Prvý pojem znamená zobrazenie tepien v mozgu s kontrastnou látkou na RTG snímku. Po smrti mozgu, je dokázané, že mozog „opuchne“ vzhladom k metabolickým pochodom a vzhladom k tomu, že je uložený v kostnatej lebke, nemá kam sa rozpínať. V tom momente tlak mozgu prevýši tlak krvi a tepny do mozgu sa doslova uzavrú a nepriteká do nich žiadna krv – a toto je na danom RTG snímku vidieť. (žiadna krv v mozgu – mozgová smrť). Druhý pojem znamená aplikovanie najčastejšie radioaktivne zančenou glukózou (cukor), ktorá sa za normálnych okolností potom v mozgu vychytáva – áno mozog potrebuje cukor na fungovanie. Ak je človek mozgovo mŕtvy získame obraz „empty skull“ kedy je cukor vychytaný iba zvyškom hlavy a tam kde by mal byt mozog nesvieti nič, iba dutina. Toto je takisto velmi presvedčivé.

    Autor má pravdu, že na tejto definícii sa lekári na svetových kongresoch len „zhodli“ totiž sa smrt holt nedá dokázať nijak inak kým sa človek nezačne rozkladať. Ale áno reálne ak niekomu neprúdi krv do mozgu (u deti dokonca pri 2násobnom overení teda až 24 hodín) a nemá reflexy myslím že není trúfale povedať, že je mŕtvy.

    Ďalšie otázky: Može byť mrtvy a mat vitálne orgány? – Áno… dokonca ak sa pri testoch zvieratám kedysi vybrali srdcia, je dokázané že vedia dokonca samostatne fungovať a biť ešte nejakú dobu, ak ich dáte mimo tela na obeh tekutiny ktorá má potrebné živiny a simuluje krv a okysličujete ju, ešte omnoho dlhšie… a podobne.
    Je mozgová smrť iba účelná? Nie je – myslím že som to hore vysvetlil…
    Otázka č3 – nikdy sa to nedá povedať s absolutnou 110% istotou vzhladom k tomu, že to vzniklo na základe konsenzu lekárských kolégii ale verifikačnými metódami verím že sa toto určenie spresnilo naolko že sa dá povedať že áno.
    4. Nie nie je možné vyhlásiť umierajúceho človeka za mrtveho. To je možné iba ak už naozaj mozgovo mŕtvy je 🙂
    5. Myslím že áno, že rodiny často vedia, alebo aspon tušia ako by sa ich rodinný príslušník zachoval a čo by chcel.
    6. a dalšie: Áno ak to má šancu zachrániť život niekoho iného – a áno tranplantácie zachranujú životy. Tak verím, že síce tento proces nie je príjemný ale je spoločensky akceptovatelné požiadať o darovanie orgánov. Ďalšie otázky som snád vysvetlil vyššie, opať sa tam začína autor zamýšľať nad vecami ktoré už boli spomenuté.
    V neposlednom rade – zväzovanie rúk na sáloch je dobrá blbosť, nič také sa nedeje. Čo sa anesteziologickej liečby týka, samozrejme je to pravda, že sa tieto látky podávajú – ale to práve preto, že ak by sme u mozgovo mrtveho člověka liečbu vysadili, dôjde rýchlo k zástave obehu čo následne začína ovplyvnovať aj kvalitu odobraného orgánu a ohrozuje život ľudí, ktorým tento orgán transplantujeme. Potom je tam popísaný štandardný operačný zákrok (vyznie to strašne, ale to všetky chirurgické zákroky ak to správne napíšete, bohužial ludia ešte nevymysleli ako operovať bez operácií…) a nakoniec je hlúposť že zašívanie ostáva na ošetrovateloch – za štandardných okolností zašívanie robí lekár tak ako zvyšok procesu. A o zomieraní v poslednom bode – je opať ťažká polemika – ja verím, že je pacient už mŕtvy takže o žiadnom zomieraní sa nedá baviť.

    Ak by mal ktokoľvek reálny záujem ako to chodí v podobnej krajine ako je Slovensko existuje knižka o tom celom procese – volá sa Dárci orgánů a spísali ju odborníci z IKEMU v Prahe v spolupráci s množstvom odborníkov. Tam je popísaná realita našich štátov a nie americký článok z iného systému

    • Ďakujeme za váš obsiahly a slušný komentár, čo sa o komentároch niektorých iných našich oponentoch povedať nedá (niektoré z nich tu ani nevidíte, lebo vulgarizmy, osobné útoky či osočovanie netolerujeme a rovno mažeme – to je aj odkaz pre dotknutých ľudí, ktorí tu svoje komentáre nenájdu zobrazené).

      No a tu je pár našich reakcií na váš komentár:

      1. Ako ohrozujeme týmto článkom životy ľudí? Tak, že ich informujeme aj o druhej strane mince a narúšame tak vašu idylickú utópiu vytrvorenú doterajším jednostranným informovaním transplantačnej lobby? Nezdieľate náš postoj, že ľudia by mali mať všetky dostupné informácie a na základe nich sa slobodne rozhodnúť? Transplantačný systém získal neférovým zákonom (dalo by sa to dokonca nazvať podvodom) okolo 5,4 milióna darcov, keď zaviedol „informovaný súhlas“ s darcovstvom orgánov. To sa naozaj obávate, že tento náš jeden či dva články vás ohrozia, keď stratíte možno pár tisíc dobrovoľných darcov? Ak áno, tak potom ten váš systém musí stáť na hlinených nohách…

      2. Popierate možnú korupciu? Na Slovensku? Veď korupcia je druhou (ak nie prvou) typickou vlastnosťou tejto krajiny, hneď popri bryndzových haluškách. Určite ste už počuli o známom odsúdenom kardiológovi, či onkológoch z Bratislavy, ktorí kšeftovali s chemoterapiou…a to je len špička ľadovca. Takže áno, korupcia je tu veľmi reálna. A v transplantológii sa predsa len jedná o iné sumy, než 50 Eur či švestičky ze zahrádky od Hujera…

      3. Vo svetle korupcie je skutočnosť, že na potvrdenie „mozgovej smrti“ stačia len dvaja lekári, je skôr znepokojujúci fakt, nie ubezpečenie nestrannosti. Hlavne, keď na tak malom Slovensku sa každý s každým pozná…

      4. To, že sa v praxi zohľadňuje vôľa rodiny v podstate nič neznamená, pretože to nie je zákonná požiadavka. Dnes sa rešpektuje, zajtra nemusí. V Prievidzi sa rešpektuje, v Poprade nemusí. Pokiaľ nie je súhlas rodiny vyžadovaný zákonom, sú zvyklosti irelevantné. Otvárajú totiž priestor pre možnosť ich rozdielnej aplikácie v mieste i čase, a taktiež to predstavuje významný faktor pokušenia. To je akoby ste dali fľašku vodky alkoholikovi a nakázali mu, aby sa jej nedotkol. Bolo by len otázkou času, kedy tak spraví. Prečo sa to potom nezakomponovalo priamo do zákona? Komu vyhovuje mať tam tieto zadné vrátka?

      5. S Wordom si nerobíme srandu. Vy možno máte doma Word, ako aj tisíce ľudí, ktorí v práci pracujú s počítačom. Platí to aj o dôchodcoch, manuálnych robotníkoch či iných nekancelárskych profesiách? A že je 500 stránok na konverziu? Schválne, vezmite 10 dôchodcov a dajte im za úlohu otvoriť wordovský súbor na počítači bez Wordu. Sme zvedaví, koľkí z nich by to zvládli. Mali by ste trošku myslieť aj mimo vašej sociálnej bubliny.

      6. Vravíte, že pri srdcovom zlyhaní s pacientom 5 minút nerobíte nič? Počujeme dobre alebo sa nám sníva? My sme boli v tom, že pri srdcovom zlyhaní sa počas prvých 5 minút robí resuscitácia, aby sa obnovila srdcová činnosť. Vy nerobíte nič? Povedzte nám prosím, v ktorej nemocnici pracujete, nech sa my i ostatní čitatelia tej nemocnici radšej veľkým oblúkom vyhýbame.

      7. Čo sa týka tých testov pri mozgovej smrti, tak si neprotirečíme. Len sme chceli poukázať na logické chyby vo výrokoch danej čitateľky, keď spomínala „jednoznačný“ test. Sme jej len dokázali, že s tou „jednoznačnosťou“ nemá pravdu.

      8. Vy podávate človeku, o ktorom neviete, či je mozgovo mŕtvy rádioaktívnu glukózu? A čo ak by test vyšiel v zmysle, že mozgovo mŕtvy nie je a vy ste mu už podali rádioaktívnu látku? Jasné, dávka žiarenia nie je vysoká, ale aj tak sa nám zdá zvrátené podávať ľudom v rámci diagnostiky (nie liečby) rádioaktívne látky. Áno vieme, to isté sa robí aj pri CT a magnetickej rezonancii. To len tak na okraj, lebo veľa ľudí tiež netuší, že „kontrastná“ látka môže byť rádioaktívna či inak toxická. Asi si to dáme ako námet ďalšieho článku…vlastne jeden taký už máme o Chuckovi Norrisovi, ako ide súdiť farma firmy za dokaličenie svojej ženy.

      9. Čo sa týka životnosti orgánov bez mozgu – áno, pár minút, či hodín to ide, ale my sme spomínali prípad „mozgovo mŕtvej“ ženy, ktorá po vyše 100 dňoch porodila dieťa. Čiže nie hodiny, ani dni, ale 3,5 mesiaca…

      10. Čo sa týka zdrojov pre náš článok – nie, nejde o preklad amerických článkov. Ak by ste si pozreli zdroje, ktoré uvádzame v závere článku, tak by ste zistili, že väčšina nášho článku čerpá z iného slovenského článku a ten zasa čerpá z nemeckého medicínskeho prostredia. Takže žiadna Amerika, ale Európa. A ak to takto hororovo vyzerá v Nemecku, tak to si ani nechceme predstaviť, ako to vyzerá v našich slovenských splesnivených nemocniciach, kde rastú huby zo stropu a správanie sa lekárov k pacientovi často tiež nie je ukážkovo slušné …

      • Pekný deň, takže opať vyjadrenie v bodoch:

        1. Realita je taká že darcov možno 5,5 milióna je. Ak by ste dohladali nedávny článok od doktorky s NUSCH na internete zistili by ste že realita je taká, že napr srdcí sa transplantuje dokopy cca 20 ročne! Takže darcov je konieckoncov málo… A áno čo ak náhodou medzi tými pár tisícmi bude vhodný darca?

        2. „samozrejme skryté úplatky asi existujú“ – vynaté z mojho komentára. Kde to tu popieram? 😉 popieram len transplantačné zisky v zmysle ziskov ktoré sú v americkom systéme, Ja teda som vychádzal z toho, že z prvej stránky ste uviedli v komentáre tento odkaz a prvá stránka sa venuje tým spomínaným „ziskom“ https://iands.org/news/news/front-page-news/1060-aware-study-initial-results-are-published.html a ked si dohladáte kde je pôvodca stránky je to Campus Walk Avenue, Building 500, Durham, NC 27705-8878, USA čo z mojích znalostí strednej školy akosi USA je v amerike… každopádne pozriem si aj dalšie zdroje ale ani tie zdroje nei sú zrovná z tých, uz ktorých sa dá vychádzať v nejakej odbornej publikácie. Reálne to zase mohol napísať a prekrutiť hocikto, ale mám tu česť vediet po nemecky, tak si to pohladám 🙂

        3. Dvaja lekári a! Nutne inštrumentána metóda! ktorá je vlastne nepriestrelná… ak je pochybná netransplantuje sa….

        4. V tom máte pravdu. Zákon je postavený tak ako je. Ale úprimne, keby ste sa doslova museli stať darcom tým že nejaký papier podpíšete. Dnes ked človek nemá často čas ani ísť do banky lebo musí pracovať – kolko ludí by to počas života urobilo? Toto je naozaj moj subjektvny názor ale myslím si že zákon je postavený dobre. Úprimne ja nesúhlasím s formou ako ste článok štylizovali a napísali pretože žiadna štúdia nepotvrdila že po mozgovej smrti to vnímajú, vaša štúdia o ktorej píšete je štúdia ktorá je ohladom resuscitácie.

        5. Orgány dôchodcov aj tak nie sú v 99.9% vôbec vhodné či zvažované – na to existuje veková hranica. Takže ak sa bavíme o možných darcoch orgánov možeme sa baiť tak o ľuďoch do 50, max 60 rokov. Áno verím že tí vedia použiť internet. A mimochodom k dochodcom ktorí by to nezvládli sa pravdepodobne nedostane ani váš článok 😀

        6. Tuto sa opať ukazuje neznalosť problematiky z Vašej strany. Hovoríme o zástave obehu a nie srdcovom zlyhávaní, prosím čítajte poriadne. Tento typ odberu orgánu sa robí len v prípade že už máte potvrdenie od rodiny a že pacient umiera. Ak pacient srdcovo zlyhá, naozaj sa resuscituje, niekedy aj hodinu, dve… a po takomto zákroku kedy pacientovi mačkáte hrudník hodinu už veru nie je žiaden orgán použitelný… Takýto odber orgánov je možný len ak sa očakáva že pacient umrie a odber prebehne naozaj do tých 30 minút. Toto sa môže udiať napríklad (a tých možností moc nie je) vtedy ak má pacient istý druh nádoru mozgu, ktorý nie je liečitelný a zároven nemetastazuje, a už sa spolu s rodinou rozhodne že sa prejde na paliatívnu liečbu (takže sa pacientovi podávajú velké dávky analgetík aby netrpel bolestou a už sa získalo povolenie od rodiny, ktorá mimochodom v takých prípadoch práve može s pacientom byť počas umierania. Vtedy pacienti mávajú takzvané DNR – do not resuscitate, ktoré nám doslova zakazuje resuscitovať pretože by sme vlastne zresuscitovali pacienta ktorý trpí, aby.. mohol dalej trpieť… čo je postup považovaný vo všeobecnosti za nesprávny. V týchto prípadoch často dôjde k útlaku mozgu do takej miery, že pacient napríklad prestane dýchať, a ked prestane dýchať zastaví sa aj srdce. A v tomto momente áno neresuscitujeme. Čaká sa 5 minút aj preto aby sa vylúčilo možné vedomie, aj preto, že teoreticky by mohlo dôjsť len k dočasnému „výpadku“ akcie srdca. Nikdy.. nikdy! Nebolo popísané v medicíne že k tomuto výpadku došlo na dlhšie ako 3 minúty. Čaká sa ale pre istotu 5, kým sa vôbec čokoľvek! začne diať, aby sme sa neunáhlili. Aby som teda dodal to hlavné, ešte v živote som nepočul že by sa takýto odber v našich končinách robil. Takto sú len nastavené pravidlá, ak by sa náhodou takáto tranplantácia vyskytla.

        7. No… ono tá angiografia je celkom jednoznačná… aj ta scintigrafia. Prosím skúste si nájsť overené zdroje. Každopádne dobre aj tá jednoznačnosť je „diskutabilná“ (no ja oficialne ked vidím že do mozgu netečie žiadna krv a nehromadí glukózu verím že ten človek už neožije), ale vo vašom článku je to napísané a dormulované tak ako keby si to lekári len zrazu vymysleli, čo považujem za zavádzanie a dezinformáciu verejnosti.

        8. Áno môže sa to robiť. Naozaj Je to podobné ako CT. Magnetická rezonancie mimochodom žiadne radioaktivne žiarenie nemá – hádam že zase známka, že sa tomu nerozumiete.. ale okej ak to chcete rozoberať… opať odporučam dohladať si scintigrafia – radionuklidové metódy. Skúste prosím čerpať z wikiskrípt, alebo odborných knižiek. A vo všetkých týchto prípadoch existuje len malé riziko, ak je to normálne zdravý a netehotný človek, aj je o tom podstatne informovaný. U tehotných kde by to nejak viac ohrozilo pacienta či niekoho iného sa to robiť nikdy nebude. Táto metóda je ale technicky náročná a málokde majú na to prístroj práve preto je angiografia najčastejšie používaná, scinti sa použije hlavne až v prípade nejasností.

        9. Áno a ? 🙂 To čo som písal som písal o izolovanom orgáne. Bez tela absolútne. Ide ale aj o to, že tie orgány potrebujú nejak odstranovať splodiny metabolizmu, inak ich zahubia tie, takisto sa nejak brániť voči baktériám, a podobne. Ak existuje celý systém tak dokonalý ako ludské telo, ktorý ešte podporujete že dýchate za neho (lebo dosť možné že toho už schopná napríklad nebola) alebo ak bola tak prípadne podávate živiny a odoberáte splodiny ako moč, stolicu, tak áno možné to je.

        10. Ako som uviedl vyššie tie zdroje ešte overím, ale prvý zdroj k „ziskom“ bol v komentároch z amerických stránok. Komentár k dalším vám teda ešte napíšem.

      • A ešte teda v neposlednom rade, by som rád dodal, že existuje jediná vec s ktorou s Vami teda naozaj súhlasím a to to, že by ludia mohli byt viac informovaní o tom, že ten zákon je takto postavený. Čo na jednej strane vy robíte. Ale absolútne nesúhlasím s formou ktorou to robíte, pretože to popisujete ako hrôzy ktoré sa v realite nedejú. A z tohto hladiska podla mna ohrozujete život tých ludí. Pretože popisujete tento proces absolútne inak tak aby ste ludí cielene vystrašili a to ich možno prinútim podpísať niečo, čo ak by im takto podané nebolo im naozaj nemusí vadiť. Ja osobne kludne darcom budem… v realite enverím že to akokolvek budem cítiť, pretože naozaj budem mŕtvy a tie orgány už potrebovať nebudem… možno poslúžia dobre niekomu inému kto ih bude potrebovať a tak budem konať dobro aj po smrti 🙂

      • EDIT: omylom som uviedol zlý odkaz. Uvedený odkaz je na štúdiu, ktorá píše o AWARE study – kde teda nešlo o mozgovo mrtvych ale o resuscitovaných, čo je rozdiel.

        Daný odkaz z prvého článku je na naturalnews.com… Ak prejdete stránku, jej vzhľad pôsobí dosť na americký štýl, ale originálny kontakt sa nachádza (po náročnejšiom dohľadávaní lebo to tam zjavne nechcú lahko zverejniť) v Taiwane! (Taiwan a Aziske krajiny maju legislativu o odberoch uplne niekde inde…. )

        K Vašmu slovenskému zdroju – ten čerpá z viacerých zdrojov. z dalšieho slovenského článku, ktorý čerpá z dalších článkov, ktoré sú hlavne Taiwanské naturelnews… a jediný naozaj poriadny zdroj z .ncbi čo sú vedecké články, a tento zdroj píše o prípade v amerike 🙂

        Kritische Aufklärung über Organtransplantation KAO e.V. ten nemecký článok, je iniciatíva, ktorá rozoberá prípady nespokojných rodičov, ktorí majú zlú skúsenosť s transplantačným programom v nemecku. Tam neviem ako funguje legislatíva, a verím že nejakí ľudia mohli mať zlú skúsenosť. Minimálne prístup ktorý tam je popísaný, nie je v súladu s prístupom, ktorý by mal byť na slovensku, bohužial sa asi vo svete deje. No to je jediná stránka, ktorá má možno nejakú výpovednú hodnotu, ak to je v nemecku nastavené podobne, a tiež nevypovedá o skúsenostiach zo slovenska…

        • Tak ako to tu čítam zistujem že slovenský lekári majú nad hlavou svatožiaru,akurát som sa pri mojich dost častých návštevách,aj operáciach , ešte zo žiadnym takým nestretol.Viac vidím bezcitnost a skorumpovanost.Čím to je ? Možno chodím po nesprávnych cestičkách.

  9. Milá redakcia, mám transplantovanú obličku, čo to obnáša, a životy ľudí „LEN“ na dialýze, nehovorím o dýchacích prístrojoch a pod., tu ani nebudem rozoberať… načo? zbytočne pre takých vzdelaných ľudí, ktorí sedia zdraví v redakcii a píšu si články, opísané z nejakých nepotvrdených zahraničných zdrojov… a BIZNIS? aký biznis? ešte len pred zápisom na čakaciu listinu si ani neviete predstaviť to množstvo podmienok a vyšetrení, ktoré musíte splňať, a keď už k tomu vysnenému transplantu aj dôjde – ešte to nič neznamená, prichádzajú na rad ešte ďalšie vyšetrenia – súhlas krvnej skupiny, cross matchov atď. … Čiže ešte nie je nikde napísané, že keď si nejaký miliardár Jožko „KÚPI“ na blšom trhu nejakú obličku na želanie, neznamená to, že keď mu ju vložia do tela, tak že BUDE aj fungovať! Takže by si presne musel požiadať o smrť Peťka, ktorý žije niekde v Užgorode alebo Mozambiku, a ktorý by mal prinajmenšom jeho krvnú skupinu, a splňal ´dalšie parametre vhodného darcu… TAKŽE ZOBUDTE SA OBČANIA! A na popisovaní odoberania orgánov – som sa tiež dobre pobavila :-)))). Pokiaľ ide o právo občana, nechajte to na každého zvlášť, a nestrašte tu ľudí mučením za živa, NIE SME V PRAVEKU… Ďakujem

    • Milá Sandra, súcitime s Vami, vieme, že to v živote nemáte ľahké, ale tento článok nie je o prijímateľoch orgánov. Je o darcoch.

      Viete, my píšeme o rôznych kontroverzných témach, napríklad aj o rakovine či chemoterapii. Najväčšiu nevraživosť pritom zažívame práve od bývalých onkologických pacientov, ktorí si toho veľa pretrpeli a pri predstave, že možno zbytočne, ich často chytá hnev.

      My to chápeme. Rovnako chápeme aj Vás ako prijímateľku orgánu, že si nedokážete pripustiť, ba ani predstaviť, že na druhej strane mohol (teoreticky) niekto pre vás aj trpieť. Ale my za to naozaj nemôžeme. My len informujeme, aj keď to pre niektorých ľudí môže byť ťažko stráviteľné. Zastávame totiž názor, že ľudia majú právo na kompletné informácie.

      No a ako si môžte prečítať aj z reakcie pána doktora Jara vyššie, on nepopiera, že priebeh odoberania orgánov je taký, ako sme ho popísali. S niektorými vecami s nami nesúhlasí, ale mnohé sám, dokonca ako náš odporca, potvrdil.

  10. Prosím vás, máte to niečím podložené či je to len vaše vnímanie ? Neútočim len chcem vedieť viac… reálne fakty.

  11. Dobrý článok, fenomén smrti stále nie je riadne preskúmaný, skutočne môže dochádzať k ohavnostiam a strašnému utrpeniu darcov. Dúfam že sa tento problém skoro vyrieši pokrokom v DNA výskume a bude sa transplantovať buď zo zvierat alebo sa orgány vypestujú v živnom roztoku z kmeňových buniek…

  12. Ja som pacientka oddelenia zlyhávania a transplantácie a poviem Vám ako to vnímam ja, už dávnejšie sa zaujímam o priebeh transplantácií srdce mi funguje na slabých 20% a aj keď zatiaľ o transplantácii reč nieje určite časom bude.Pravda je taká, že ja po tom všetkom čo viem nemám záujem o cudzie srdce. Nechcem podstúpiť transplantáciu pretože väčšina toho čo je v článku definícia „mozgovej smrti“ či priebeh toho ako sa určuje, to všetko je pravda. Mám 2 malé deti a 29 rokov, problém je zmieriť sa s koncom, ostatné už príde samo. Ale má to aj pozitívum mne už ziadne orgány neodoberú ? Všetkým ľudom ktorí trpia a čakajú na nový orgán prajem veľmi veľa odvahy a zdravia. Majte viac odvahy ako ja.

    • Konečně nějaký názor normálně myslícího člověka,se kterým plně souzním. Ačkoliv jsem se ve zdraví dožila stáří,tento pohled na život,smrt,zdraví,zastávám odjakživa. Dnešní zdravotnictví,celý ten obludný systém,vzešlý z pitvání života,pokusech na zvířatech atd.atp. mi připadá zrůdný.Kdo se nedovede vyrovnat se skutečností,je u mne/ne vždy/ parazit. Vědci nejrůznějších oborů/zvláště chemie a lékařství/(dnes spíše lekařství/,jsou zároveň vrazi. Jsou to ovšem také zároveň rádoby spasitelé .
      .P.s.: Ultralaických názorů sem z pochopitelných důvodů dáváte málo,tak tu je ten můj.

  13. Ano, velevážená redakce. Skutečně jsem tu svůj příspěvek NENAŠLA. Protože jsem vás komplet všechny poslala za ten článek DO PR…? Co to je proti tomu, co jste způsobili vy všichni nám, kteří jsme ty hrůzy četli??!! Od vás lze samozřejmě čekat, že namítnete, že jsme to číst nemuseli. Bohužel jsme Vám naletěli. Než se člověk začetl, vypadalo to psané důvěryhodně, ovšem s přibývajícími řádky jsem četla jen ze zvědavosti, a jistě nejen já, co se nestydí mozky tvorů, kteří si říkají LIDI, vyplodit a vypustit mezi normální slušné lidi. Vy, co se pohoršujete nad tím, že já, ač žena, jsem Vás odeslala, kam patříte, jste nám všem udělali milionkrát horší věc – vzpomínáme na své zemřelé, máme výčitky, že jsme nevěděli o formuláři o darování orgánů, že naší vinou naši milí tolik trpěli, nechali jsme jim „vyrvávat“ za živa jejich vnitřnosti atd.atd. A abychom se všichni báli normálně umírat. Nebo to nás nepřímo nabádáte k sebevraždám někde v hustých lesích, křovinách, aby nás našli, až budeme po mnoha dnech DOOPRAVDY MRTVÍnaše doopravdy mrtvé orgány nám nebudou brát, protože už nikomu k ničemu nebudou a my nebudeme bezmocně trpět ty hrozné bolesti, které nám tu popisujete na pokračování? Co je moje odeslání Vaší anonymní „redakce“ tam, kam minimálně patříte proti tomu, co jste způsobili vy nám? I přestože lze o pravdivosti vašich tvrzení pochybovat, protože jste navíc místo doložení opravdových SVĚDKŮ toho všeho dění, ne „jedna paní povídala“, můj diskusní příspěvek radši smazali „kvůli mému jedinému slovu „prdel“, což ostatně SPISOVNÉ JE.
    Znovu žádám zde vaši veřejnou odpověď, když umíte tak krásně psát. Děkuji. Mgr.Věra Schneiderová, já anonym nejsem, a co napíšu, za tím si stojím

    • pani Věra, nerozumieme vášmu rozhorčeniu. Existujú len 2 možnosti:

      1. To, čo píšeme v článku, pravda nie je. A teda sa nemáte čoho báť. Môžete sa pousmiať, že sú to nezmysly a nič sa nedeje, svoj život žijete bez starostí ďalej.

      2. To, čo píšeme v článku pravda je. Ak to pravda je, tak namiesto nadávok by ste nám mali poďakovať, že sme vám priniesli informácie, ktoré ste doteraz nevedeli. Môžu byť síce nepríjemné, ale za nepríjemné informácie sa predsa nemôžete hnevať na posla správ. Alebo snáď máme písať len o príjemných a pozitívnych veciach a tie ostatné cenzurovať?

      Či už je pravda 1 alebo 2, vaše útoky voči nám sú absolútne neopodstatnené. Pekný deň vám želáme.

      • I já vám přeji pěkný den, arogantní lidé. Spíš nelidé. Protože my, a opět píši „slušní lidé “ máme nejen vychování, charakter a odpovědnost, ale jako homo sapiens i mozek k (různě kvalitnímu) myšlení. Tedy popřemýšlejte dle svých možností: Opravdu nechci znát člověka, který by vám za vaše hrůzotrašné informace poděkoval! Opakuji, obsah i forma sdělení jsou mimo jakýkoliv takt, vkus, mimo jakoukoliv etiku, nehledě k neodpovědnosti za pravdivost. To, co jste na pokračování psali o nás, lidech, ať už jsme zdravotníci, nebo dárci, co nám byli nebo budou naše vnitřnosti za živa lékaři vyrvány z těla nebo ať patříme mezi příjemce, je snad největší sprosťárna, co může anonymní redakce na internetu psát pro nás čtenáře, kteří vás rádi čteme. Co se týká mne, tak já jsem vás četLA ráda a s důvěrou. Až donedávna, kdy jste se začali projevovat v určitých věcech fanaticky. Ale to, čím jste nás nakrmili teď naposled, to je skutečně nehorázné pohrdání každým z nás. A ještě si dovolujete to obhajovat? Zlobit se, že vám „nadávám“? Já vám nadávám? Já píšu svůj názor na vaši „práci“, co nám jí způsobujete! Urážíte nás vy svým přezíráním naší lidskosti, citů…škoda slov.

        ad 1. Když to v článku psané pravda není, jen vám podobní by se mohli nad těmi hroznými informacemi skutečně POUSMÁT. Každý normální člověk minimálně znejistí, PROTOŽE OBSAH TOHOTO ČLÁNKU SE DOTÝKÁ ÚPLNĚ KAŽDÉHO Z NÁS, a začne pátrat, jestli to tak náhodou doopravdy není, protože jak by bylo jinak vůbec možné, že někdo o odebírání orgánů píše tímto způsobem a dokonce veřejně!!!

        Ad 2. Jestli to pravda je, ráda bych viděla člověka, který by vám za vulgární způsob sdělení vaší „pravdy“ poděkoval!!! Totiž sdělit se dá úplně všecko na světě, ale je třeba zvolit vhodný způsob, respektovat právo na slušnost a objektivitu příp. city ostatních kolem sebe. Ale o něčem takovém se vám vůbec nemá smysl zmiňovat, protože „redakce“, tj konkrétní lidé, kteří se odvážili takovou hrůzu vyplodit a pustit na veřejnost, nešetřit nikoho z čtenářů-příznivců, pro které píší, nic nepochopí, nejsou toho schopní.

        Prosím opět uveřejnit a už nereagujte, nemám s Vámi o čem diskutovat. Ale i kvůli jiným svým čtenářům byste měli pro obhajobu pravdivosti obsahu toho hrůzného článku tady zveřejnit zdroje, ze kterých jste čerpali.
        Teprve potom někomu můžete dávat na vybranou, jestli vám máme nebo nemáme věřit.

        Děkuji. Mgr.Věra Schneiderová

        • Zdroje sú uvedené pod článkom.

        • Ja možno len dodám k reakcii pani Věry (aj keď s nejakým časovým odstupom), že nie sme malé deti a ako dospelí ľudia sme my jediní zodpovední za naše emocionálne a aj následné verbálne reakcie. Nikto iní nám nemôže niečo „spôsobiť“, je iba na nás ako reagujeme na podnety. Všetky tie svoje emocionálne reakcie, ktoré Vám redakcia „spôsobila“, ste si spôsobila len Vy sama, je to všetko o sebakontrole. Toto za Vás nikto iný neurobí.

          A druhá vec je spôsob napísania článku – vzhľadom na tému si nemyslím, že je napísaný neadekvátne. A keď niekto nezvláda realitu (vo všeobecnosti), je to jeho výber a mal by žiť v krásnej bublinke niekde v jaskyni, pre dobro jeho vlastné. Niekto je radšej klamaný ako by sa mal vysporiadať s trvrdosťou faktov alebo života samotného. Ale žiaľ, v dnešnej dobe plnej ľudí spiacich v bdelom stave a otupených všetkým možným, pri pretlaku informácií, nie je iná možnosť ako šokovať – samozrejme len faktami. Zastieranie alebo zjemňovanie pravdy nikomu racionálnemu nepomôže.

      • treba vediet pravdu ..ludia radi zakryvaju oci usi pred vsetkym co sa im nepaci..a ako tu niekto pise ze dostojnost 🙂 tak je bud taky hlupy alebo tak naivny ,ked si mysli ze s „mrtvym“ telom budu zaobchadazt dostojne …lekari nevedia zaobchadzat dostojne s pacientom ,ktory zije nie to mrtvym ..s mojim bratom po pitve velmi dobre zaobchadzali dostojne.. a to tak ze sa toho pohladu na neho nezbavim do konca zivota…realita je tvrda ..

  14. Mňa na FB stihla pourazat clenka akehosi obcianskeho združenia, lebo sa jej nepaci, ze pravoslavna cirkev je proti bratiu organov zo živých a vraj jej akysi knaz povedal, ze je to pk. Úžas. Súhlasiť so zabitim človeka a hajit sa obcianskym zdruzenim…

  15. Zaujimalo by ma ako sú na tom lekári,koľko ich vypisuje resp. nevypisuje to tlačivo,že nesúhlasia s darovaním orgánov.

  16. Zdravím, jako český čtenář, jsem se nějakým způsobem dostal i zde a hodně by mě zajímalo, jestli takový zákon neplatí i v ČR případně se nějaký takový neplánuje? Myslím ten zákon, který z mrtvého člověka automaticky dělá okamžitým dárcem orgánů, aniž by o tom věděl nebo nedal v průběhu svého života nesouhlas písemnou formou… Takový zákon nemá vůbec co vznikat a divím se, že vůbec někde je možné, aby vzniknul… Jasně, říká se, že neznalost zákona sice neomlouvá, ale je dnes při té hromadě zákonů téměř nereálné, aby člověk je měl všechny nastudované a z tohoto směru je tento zákon naprostý nesmysl!

  17. Anna Dudová

    Napriek zdeseniu, môžem povedať len jedno- dôveruj, ale preveruj. Medzi lekármi sa musia nájsť spolupracovníci polície- ale nie tej skorumpovanej, ale ľudskej. A môžeme jej veriť ešte? A možno by mali lekári písať rovno do novín-hoci anonymne.

    Ostáva len dúfať, že tí s mozgovou smrťou bolesť necítia. Ale ja by som nariadila podávať povinne analgetiká všetkým prred odberom orgánov.

    Horšie je, keď mafiánski lekári berú orgány úplne zdravým a živým-ako v tom filme zo Španielska.

    Už aby sa vytvárali umelé orgány a rozvinulo sa liečenie kmeňovými buňkami.

    Na záver- z detstva si pamätam, že keď sliepkam odrezali hlavu, tak telo ešte dosť dlho behalo po dvore.
    Takže možno je to s tou mozgovou smrťou nejako ináč.
    Neviem.

  18. este som zabudla dodat ..moj brat pred rokom po pitve bol tak zohaveny …ze sa toho pohladu nezbavim nikdy …ziadna dostojnost s telom iba material !

  19. Zlatica Kubiček

    Ľuďom sa nepáči holá pravda, radšej sú učičíkaní krásnymi klamstvami. Treba vidieť obidve strany mince. Ľudia si zaslúžia nielen dôstojný život, ale aj dôstojnú smrť. A ak niekomu za živa v bolestiach odoperujú kus tela je to neetické a hrozné. A nič to neospravedlňuje

  20. Čo ak sa stane že sa odtrhne aorta a srde prestane byť funkčné?

  21. Dakujem velmi pekne za tento clanok…Zhrozila som sa …Vedela som ze Chirurgovia su dobre zaplateni mesiari. Rezu ludske tela a pytam sa ci mozu po vykonanej praci v noci spat…Snivaju sa im krvave sny???Medicina je businis a je to vsetko o peniazoch…Ako kazdy iny…Doktori si daju svoj job dobre zaplatit a tym si zahoja svoje svedomie. Ktovie na co myslia ked odo beraju cloveku organy… Asi na to ako stravia dovolenku na Barbadose…A ako kazdy iny job aj tento robia ludia pre peniaze…Mas peniaze – mas organ…a ja dovolenku….City sa otupia a zahoja peniazmi….Ved na vsetko sa da najst vyhovorka…Ludia su lneludski…A potom sa vsetko deje proti prirode…Farmacia,Medicina je o peniazoch…Manager dostane 100, Doktor 50, Sestricky 0,5. Ludia nezabudajte ze RYBA vzdy smrdi od HLAVY —za vsetko su zodpovedni MANAGERI ti si robia svoj businise … mne 100 tebe 1…Happy days…mozno sa raz oni sami Bozou nahodou ocitnu na tom operacnom stole ako darcovia organov…. hovori sa Co raz zasejes to casom zoznes…

  22. este by som sa chcela opytat… to tie organy beru ludom bez suhlasu a zadarmo? nic za to neplatia? to sa niekto poriadne nabaluje…

  23. … takze ak som to dobre pochopila slovensky vladny uradnici prijali zakon ze lekari maju pravo rozhodnut bez opytania sa pacienta alebo rodiny kto pojde na organy…ak nemate kus papiera overereny notarom ze nesuhlasite, tak mate smolu…bez opytania a zadarmo vas vykuchaju ako prasa( prepacte prasiatka) presne tak ako v hrorovom filme… ak si nieco zoberiem v obchode bez opytania a bez zaplatenia tak ma oznacia za zlodeja a mam na krku policajtov… to sa vola kradez …stat vlastne beztrestne kradne ludom organy ….pacient je zbaveny vsetkych ustavnych a ludskych prav … to sa deje v v totalitnom bezpravnom state…podla mna je to protiustavne a nechapem co robia pravnici … spia??? keby sa to stalo mojim blizkym tak by som to udala na medzinarodny sud… a mili cakatelia na organy prepacte ale ja by som taky organ po trpiacom a umierajucom cloveku ani nechcela … ved by ma to matalo vo dne v noci… opytajte sa ma najskor ci chcem … ukazte mi ako sa to robi a potom sa rozhodnem …ak nie mna tak mojej rodiny…. som svojpravny clovek a moje organy su moj majetok a nenecham sa statom okradat ani za ziva ani po smrti… ved je to vsetko nechutne…zaujimalo by ma este ci stat nadbytocne organy predate do inych statov ? ak ano tak preco nie ved ma Slovensko zadarmo darcov organov … hnusne ….co myslite mili cakatelia na organy pacilo by sa vam to lezat na tom nespravnom operacnom stole? mne teda vobec nie

  24. … prepacte to uz nie je DAROVANIE ludskyc ORGANOV ale KRADEZ ludskych ORGANOV

  25. …prepacte tato tema ma velmi poburila a musim sa opytat… vedel by mi niekto povedat kolko stoji ludske srdce v transplantacnom priemysle na Slovensku a v zahranici? dakujem

Pridajte komentár

*