Štandardné stravovacie odporúčania po celé roky hovorili, že pre stabilizáciu hladín vášho krvného cukru a inzulínu (a tým optimalizáciu energie a udržanie zdravej hmotnosti) treba zjesť za deň tri výdatné jedlá a medzi nimi niečo menšie.
Na dôvažok toho odborníci na zdravie (ovplyvňovaní potravinárskym priemyslom) tvrdili, že upravené potraviny, obohatené o doporučenú dennú dávku výživných látok, sú rovnako dobré, a možno aj lepšie, než varenie zo základných surovín.
Rastlinný olej namiesto nasýtených živočíšnych tukov, nízkotučné namiesto plnotučného a výrobky s pridaným železom a inými vitamínmi a minerálmi predstavujú len niekoľko príkladov.
Dnes veda poukazuje na nesprávnosť týchto stratégií. Toto celodenné jedenie – najmä upravených potravín – bolo v skutočnosti identifikované ako hlavná hnacia sila obezity a chronických ochorení.
Očividne najväčším rizikom rozloženia našich jedál na ráno, poludnie a večer je prejedanie sa. Ďalšími, menej očividnými rizikami sú biologické zmeny, vedúce k metabolickej dysfunkcii a neschopnosti spaľovať tuk.
Nezabúdajte, že naši predkovia nemali prístup k jedlu po celý deň a po celý rok a z historického pohľadu je viac než zrejmé, že vaše telo bolo nastavené k občasným obdobiam hladovania – či už denného, v istom ročnom období, alebo oboje.
V skutočnosti súčasný výskum zisťuje celý rad prospešných účinkov, ktoré nastávajú, keď vydržíte istý čas nejesť a zdá sa, že významný vplyv na vašu biológiu má aj načasovanie týchto období pôstu.
Už dosť rokov dôrazne odporúčame vyhnúť sa jedeniu aspoň tri hodiny pred spaním a dve nedávne štúdie teraz upozorňujú na prínosy skorej večere či úplného vynechania večerného jedla.
Prvá zistila, že táto zvláštna zmena času konzumácie bojuje s priberaním. Druhá prišla na to, že to významne ovplyvňuje vaše riziko rakoviny. Tieto účinky majú svoje logické dôvody, o ktorých sa tu rozpíšeme.
Vynechanie večere zlepšuje metabolickú flexibilitu
Tá prvá štúdia zistila, že veľmi skorá večera, alebo jej úplné vynechanie, pozmeňuje spôsob, akým vaše telo spaľuje tuky a sacharidy.
Kľúčovou črtou načasovania tejto životosprávy konzumácie jedla obmedzenej na skorý čas (eTRF) je zjesť svoje posledné jedlo dopoludnia a potom sa až do ďalšieho rána postiť.
V skutočnosti uprednostňujeme pojem časovo obmedzené jedenie (TRE) a budeme ho v tomto článku používať. Hlavná autorka štúdie, Courtney Petersonová, PhD, z Penningtonského biomedicínskeho výskumného centra, pre webovú stránku Science Daily povedala:
„Chudnutiu môže napomôcť jedenie len počas oveľa menšieho časového okna, než sú ľudia typicky zvyknutí. My sme zistili, že jedenie medzi ôsmou hodinou rannou a druhou popoludní, po ktorom nasleduje 18-hodinový celodenný pôst, udržiava počas dňa vyrovnanejšie hladiny apetítu než jedenie medzi ôsmou hodinou rannou a šiestou popoludní, ako to robí bežný človek.“
Kvôli preskúmaniu účinku TRE Petersonová so svojím tímom sledovali 11 dobrovoľníkov s nadváhou po dobu ôsmich dní.
Prvé štyri dni konzumovali všetky svoje jedlá medzi ôsmou hodinou ráno a druhou popoludní. Nasledujúce štyri dni jedli medzi ôsmou a osemnástou.
Jediné, čo sa zmenilo, bolo načasovanie jedál: celkové množstvo kalórií zostalo po celý čas rovnaké. Údaje o spaľovaní kalórií, tuku a chuti do jedla ukázali, že napriek tomu, že účastníci prijímali každý deň rovnaké množstvo kalórií a rovnaké množstvo ich spaľovali, rozvrh TRE:
- znižoval pocit hladu
- po dobu niekoľkých hodín večera zvyšoval spaľovanie tuku
- zlepšoval metabolickú pružnosť, umožniac ich telám účinnejšie prepínať medzi spaľovaním sacharidov a tukov
Ako možno tiež viete, jednou z našich najnovších vášní je biológia NAD (nikotínamid adenín dinukleotidu), keďže sme pevne presvedčení, že sa v nej skrýva kľúč k radikálnemu obmedzeniu chronických degeneratívnych ochorení a optimalizácií funkcií dlhovekosti.
Ukazuje sa, že NAMPT (nikotínamid fosforibosyltransferáza) je rýchlosť obmedzujúci enzým k výrobe NAD na záchranných dráhach, ktorý premieňa tých približne 9 gramov, ktoré každý deň používate a zväčša recykluje späť do jeho aktívnej formy.
Ukazuje sa, že tento enzým je pod silnou kontrolou denného cyklu a keď tento cyklus narušujete ignorovaním času, kedy nemáte jesť, ohrozujete schopnosť svojho tela vytvárať NAD, čím radikálne obmedzujete schopnosť tela opravovať poškodenia DNA.
Neskoré nočné jedenie zvyšuje poškodenie voľnými radikálmi
Výskum poukazuje na vplyv vášho denného rytmu a na to, ako využiť vrcholy a útlmy tohto rytmu pre pomoc pri optimalizácii vášho metabolizmu.
Mnohé metabolické funkcie fungujú najlepšie ráno a dopoludnia a menej účinné začínajú byť na konci dňa, keď sa vaše telo pripravuje na odpočinok a spánok.
V skutočnosti je v tom však ešte viac. Vyhýbanie sa prijímaniu jedla pred spaním vám tiež pomôže optimalizovať fungovanie vašich mitochondrií a to je kľúčové pre prevenciu všetkých druhov ochorení.
Jednoducho povedané, keď spíte, potrebuje vaše telo najmenšie množstvo energie a keď ho kŕmite vtedy, keď energiu nepotrebuje, vytvárajú nakoniec vaše mitochondrie veľké množstvá škodlivých voľných radikálov.
Preto je vyhýbanie sa jedeniu neskoro v noci skutočne jednoduchý spôsob, ako zabrániť poškodeniu buniek – poškodeniu, ktoré by inak mohlo narušiť fungovanie vašich mitochondrií, znižovať hladinu energie a hlavne prispieť k všetkým druhom degeneratívnych ochorení, vrátane rakoviny.
Konzumáciou svojho hlavného jedla skoro popoludní znižujete svoje riziko rakoviny
To nás privádza k druhej štúdii, uverejnenej minulý mesiac v časopise International Journal of Cancer.
Skúmali v nej, „či sa načasovanie jedál spája s rizikom rakoviny prsníka a prostaty, berúc do úvahy životný štýl a chronotyp, charakteristiku majúcu vzťah s uprednostňovaním rannej či večernej aktivity“.
Pre analýzu tejto potenciálnej súvislosti vykonali na populácii kontrolnú prípadovú štúdiu, ktorej sa zúčastnilo 1 800 ľudí s rakovinou prostaty a prsníka. Tí boli porovnaní s 2 100 ľuďmi bez rakoviny, ktorí tiež nikdy nepracovali na nočnej zmene.
Subjekty vyplnili dotazníky o tom, ako často jedia a odpovedali na otázky o načasovaní svojich jedál, úrovniach aktivity, spánkových návykoch a chronotype. Podľa autorov:
„V porovnaní so subjektmi, ktoré chodili spať hneď po večeri, mali tí, čo chodili spať dve až tri hodiny po večeri, o 20 % nižšie riziko rakoviny prsníka a prostaty…
Podobná ochrana bola pozorovaná u subjektov, ktoré večerali pred deviatou večer, v porovnaní s tými, čo večerali po desiatej…“
Náchylnosť ku každodenným stravovacím modelom a konkrétne dlhý interval medzi posledným jedlom a spánkom sa spájajú s nižším rizikom rakoviny, zdôrazňujúc dôležitosť posúdenia načasovania štúdiami o stravovaní a rakovine.“
Muži, večerajúci aspoň dve hodiny pred spaním, mali o 26 % nižšie riziko rakoviny prostaty v porovnaní s tými, ktorí jedli kratšie pred spaním, a ženy, ktoré večerali včaššie, mali o 16 % nižšie riziko rakoviny prsníka v porovnaní so ženami, ktoré večerali menej než dve hodiny pred spaním.
Vlastne, ako poznamenal Dr. Ganesh Palapattu, vedúci urologickej onkológie na Lekárskej fakulte Michiganskej univerzity (ktorý sa do tejto štúdie nezapojil), „ste nielen to, čo jete. Ste to, ako jete a veľmi dobre by to mohlo byť ČO ste, keď jete“.
Navyše, obzvlášť vysoké riziko rakoviny, keď večerali príliš krátko pred spaním, mali „ranné vtáčatá“, ľudia s prirodzeným sklonom vstávať skoro ráno, v porovnaní s „nočnými sovami“, ktoré majú prirodzene viac energie neskoro večer.
Hoci autor štúdie Manolis Kogevinas, PhD, profesor výskumu na Barcelonskom Inštitúte pre globálne zdravie, pre CNN povedal, že mechanizmy sú nejasné, toto zníženie rizika rakoviny dáva zmysel, keď uvážite, aký účinok má neskoré nočné jedenie na vaše mitochondrie.
Chronický zápal je známkou rakoviny a keď budete svoje telo kŕmiť neskoro v noci, nadbytok voľných radikálov, vytváraných vo vašich mitochondriách, bude ten zápal jednoducho podporovať.
Ukázalo sa tiež, že mitochondriálna dysfunkcia je vo všeobecnosti hlavným problémom, umožňujúcim objavenie sa rakoviny.
Prečo je neprestajné jedenie také zlé pre vaše zdravie
V posledných rokoch začína byť čoraz jasnejšie, že vaše telo jednoducho nie je stavané na optimálne fungovanie, keď ho neustále kŕmite.
Keď jete celý deň a nikdy nevynecháte jedlo, adaptuje sa vaše telo na spaľovanie cukru ako svojho hlavného paliva, čo zníži citlivosť enzýmov, spracúvajúcich a spaľujúcich uložený tuk. V dôsledku toho začínate priberať a snahy o chudnutie zvyknú byť neúčinné.
Pre spaľovanie telesného tuku musí toho byť vaše telo schopné. Bez tejto metabolickej pružnosti vám tuk zostáva a neodstráni ho žiadne množstvo cvičenia.
Okrem toho prebiehajú počas vašej hladovky mnohé biologické opravné a omladzujúce procesy a toto je ďalší dôvod, prečo celodenné jedenie spúšťa ochorenie. Stručne povedané, vaše telo bolo určené k tomu, aby
a) fungovalo na tuku, ako svojom hlavnom palive, pričom si zachováva metabolickú pružnosť k účinnému spaľovaniu sacharidov (musíte byť schopní spaľovať oboje)
b) cyklicky prechádzalo obdobiami hodovania a hladu.
Väčšina ľudí dnes robí pravý opak – ich telá spaľujú hlavne sacharidy, pričom stratili alebo vážne narušili ich schopnosť spaľovať tuk, a veľa jedia, každý deň, po celý rok.
Prerušovaná hladovka je pojem, zahrnujúci celý rad rozličných rozvrhov načasovania jedla. Vo všeobecnosti platí, že doň patrí celkové alebo čiastočné odbúravanie kalórií, buď niekoľko dní v týždni, alebo každý druhý deň či denne.
Časovo obmedzené jedenie (TRE) použité v prvej opísanej štúdii je len jedným z príkladov prerušovanej hladovky a dosť sa podobá systému „vrcholového pôstu“, ktorý znamená každodennú 16- až 18-hodinovú hladovku a konzumáciu všetkých vašich jedál v rámci zostávajúceho časového okna šiestich až ôsmich hodín, pričom zabezpečíte, aby ste svoje posledné jedlo skonzumovali najmenej tri hodiny pred spaním.
Aby tento rozvrh fungoval, musíte vynechať buď raňajky alebo večeru a dajú sa uviesť silné dôvody pre vynechanie večere. Majte na pamäti, že tieto nové štúdie ukazujú, aké dôležité je vyhnúť sa konzumácii vášho posledného jedla tri hodiny pred spaním.
Napriek tomu, kľúčovým bodom prerušovanej hladovky je pravidelné opakovanie hojnosti (jedenia) a hladu (postenia), čo napodobňuje stravovacie návyky našich predkov a navracia vaše telo k prirodzenejšiemu stavu, umožňujúceho prejavenie sa celého radu biochemických prínosov.
Schudnutie je v skutočnosti len začiatok, ale môže byť dosť radikálny. Nedávny článok v Today hovorí o tom, ako Dr. Kevin Gandreau za použitia prerušovanej hladovky schudol za 18 mesiacov o 50 kilogramov.
Obmedzte riziko cukrovky a ochorenia srdca len zmenou načasovania vašich jedál
Na začiatok treba povedať, že opakujúca sa hladovka je účinný spôsob k zlepšeniu vašej citlivosti na inzulín a zvrátenie inzulínovej rezistencie.
V roku 2005 dánski výskumníci demonštrovali, že prerušovaná hladovka rýchlo zvyšuje rýchlosť vášho príjmu inzulínom sprostredkovanej glukózy.
Osem zdravých mužov vo veku okolo dvadsaťpäť rokov hladovalo každý druhý deň 20 hodín po dobu 15 dní. Na konci testu sa ich inzulín stal účinnejší v riadení krvného cukru.
Podľa autorov to potvrdzuje teóriu „šetrných génov“, čo je podobné zisteniu Dr. Richarda Johnsona, že metabolický syndróm je v skutočnosti zdravý adaptívny stav, ktorý podstupujú zvieratá pre uloženie tuku, aby im pomohol prežiť obdobia hladu.
Problémom je, že väčšina z nás neustále je a nikdy nehladuje. Ako poznamenali dánski výskumníci:
„Inzulínová rezistencia je v súčasnosti veľký problém. Môže byť spôsobená významným poklesom každodennej fyzickej aktivity počas uplynulých desaťročí, spojeným s neustálou hojnosťou potravy.
Tento životný štýl je v rozpore s naším genómom, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyselektoval v období mladého paleolitu (50 000 – 10 000 p. n. l.) podľa kritérií, ktoré uprednostňovali prežitie v prostredí charakterizovanom striedaním období hojnosti a hladu.
Teória šetrných génov hovorí, že tieto výkyvy sú pre optimálne fungovanie metabolizmu potrebné… Tento experiment mal ako prvý u ľudí ukázať, že prerušované hladovanie zvyšuje rýchlosť príjmu inzulínom sprostredkovanej glukózy a zistenia sú kompatibilné s konceptom šetrných génov.“
Napodobňovaním prirodzených výkyvov v dostupnosti potravy prerušovanou hladovkou teda prirodzene optimalizujete fungovanie svojho metabolizmu bez toho, aby ste v skutočnosti menili to, čo jete, alebo koľko toho jete, keď JETE. Samozrejme, majúc pritom na mysli kvalitu konzumovaných výživných látok.
Štúdie tiež objavili presvedčivú súvislosti medzi hladovkou a zníženým rizikom srdcového ochorenia.
Jedna štúdia z roku 2012 zistila, že tí, čo sa postili pravidelne, mali v porovnaní s tými, čo sa nepostili nikdy, o 58 % nižšie riziko koronárneho ochorenia (90 % účastníkov boli Mormóni, ktorých nabádajú k hladovke jeden deň do mesiaca).
Zistilo sa tiež, že pravidelné hladovanie sa celkovo spája s nižšími hladinami glukózy a indexu telesnej hmotnosti.
Prerušovaná hladovka podporuje celkové zdravie a dlhovekosť
Je tiež veľa výskumov, ukazujúcich, že hladovka má priaznivý dopad na dlhovekosť. Je celý rad mechanizmov, ktoré tomuto efektu napomáhajú.
Jedným veľkým je normalizácia citlivosti inzulínu, no hladovka tiež spomaľuje dráhu mTOR, ktorá, keď je aktivovaná nadmerne, hrá dôležitú úlohu v riadení procesu starnutia.
K celkovým prospešným účinkom hladovky na všeobecné zdravie tiež prispieva fakt, že zlepšuje celý rad silných markerov ochorenia.
Zaujímavé je, že výskum ukazuje, ako hladovka zvyšuje cholesterol – lipoproteínu s nízkou hustotou (LDL, často mylne označovaného za „zlý“ cholesterol) v priemere o 14 % a cholesterolu s vysokou hustotou (HDL, alebo tiež „dobrého“ cholesterolu) o 16 %.
Konvenčná medicína nám hovorí, že pre vyhnutie sa ochoreniu srdca by mal byť cholesterol čo najnižší. Je to však skôr mýtus než fakt.
Príčinou, prečo môže pri hladovke stúpnuť cholesterol, je to, že cholesterol je časťou biochemického reťazca, ktorý vášmu telu umožňuje spracovávať tuk. Dr. Benjamin D. Horne, riaditeľ kardiovaskulárnej a genetickej epidemiológie v Intermountain Medical Center Heart Institute a hlavný autor štúdie, vysvetľuje:
„Hladovka vyvoláva hlad alebo stres. V reakcii na to telo uvoľňuje viac cholesterolu, umožňujúc mu využiť ako zdroj paliva namiesto glukózy tuk. To znižuje počet tukových buniek v tele…
Je to dôležité, lebo čím menej má telo tukových buniek, tým menšia je pravdepodobnosť, že bude trpieť inzulínovou rezistenciou alebo cukrovkou.“
Horne tiež zistil, že hladovka vyvoláva aj dramatický nárast ľudského rastového hormónu (HGH) – o 1 300 % u žien a 2 000 % u mužov.
Jediná ďalšia vec, ktorá s tým čo do ohľadu dramatického zvýšenia hladín HGH môže súperiť, je intervalový tréning s vysokou intenzitou. HGH, obvykle zmieňovaný ako „fitness hormón“, hrá dôležitú rolu v udržaní zdravia, dobrej telesnej kondície a dlhovekosti, vrátane podpory rastu svalov a straty tuku zrýchlením vášho metabolizmu.
Hladovka tiež zrýchľuje autofágiu a mitofágiu – prirodzené čistiace procesy nevyhnutné pre optimálnu obnovu a fungovanie buniek – a spúšťa tvorbu kmeňových buniek.
Cyklické odopieranie si jedla, po ktorom nasleduje opätovné jedenie, tiež silne stimuluje mitochondriálnu biosyntézu.
Dôležité je, že väčšina týchto zmladzujúcich a regeneračných benefitov nastáva vo fáze opätovného jedenia, nie vo fáze hladovky.
To isté platí pre výživovú ketózu, ktorá vytvára najväčšie prínosy vtedy, keď pulzuje (prechádza cyklami medzi nízkymi a vyššími príjmami čistých sacharidov).
Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov kombinujte hladovku s ketogénnou diétou
To nás privádza k ďalšiemu dôležitému bodu: nedávny výskum dokazuje, že prerušovaná hladovka má najväčší prínos vtedy, keď sa kombinuje s ketogénnou diétou.
Spomínaná štúdia skúmala účinky prerušovanej hladovky na znižovanie hmotnosti a rizikové parametre metabolického ochorenia u obéznych dobrovoľníkov.
Jej účastníkom bolo v čase medzi desiatou hodinou ráno a šiestou popoludní dovolené jesť, čo chceli, v akomkoľvek množstve, a ostatných 16 hodín sa postili. Výsledky boli potom porovnané s nezapojenou kontrolnou skupinou.
Celkovo účastníci konzumovali denne menej asi o 350 kalórií a po troch mesiacoch stratili tesne pod 3 percentá svojej telesnej hmotnosti.
V porovnaní s predošlým meraním klesol aj systolický krvný tlak o asi 7 mmHg. Hoci to môže znieť „dosť dobre“, je tu jeden dôležitý detail, na ktorý sa treba zamerať.
Hoci účastníci naozaj schudli, ďalšie skutočne dôležité parametre metabolického zdravia ako sú množstvo viscerálneho (útrobného) tuku, diastolický krvný tlak, triglyceridy, hladovková glukóza a hladovkový inzulín, sa výrazne nezlepšili.
Jeden z najdôležitejších prínosov prerušovanej hladovky je normalizácia hladín vašej glukózy a inzulínu – spolu s ďalšími biologickými parametrami, vrátane všetkých vyššie zmienených – a to sa tu jednoducho neudialo.
Hoci autori vysvetlenie neponúkli, som presvedčený, že na základe dôkazov je odpoveď celkom zrejmá.
Účastníkom nedali pokyn zmeniť to, ČO jedia a ak boli ako väčšina Američanov, potom veľkú časť ich stravy pravdepodobne tvorili upravené potraviny a zrejme aj jedlo z rýchleho občerstvenia.
Opakovane zdôrazňujeme dôležitosť konzumácie stravy bohatej na zdravé tuky, a primerané množstvo bielkovín s neobmedzeným množstvom čerstvej zeleniny na optimalizáciu celkového zdravia pri akomkoľvek programe prerušovanej hladovky.
Táto štúdia v podstate ukazuje, čo sa deje, keď sa zabúdate zameriavať na výber svojho jedla.
Stručne povedané, keď nevyvažujete aj pomery svojich makroživín, môžete síce schudnúť, ale necháte si ujsť väčšinu najdôležitejších zdravotných benefitov.
Keď zhodíte nejaké kilogramy, no nepohnete ručičkou glukózy, inzulínu a ďalších rizikových parametrov ochorení, tak to na vaše riziko chronického ochorenia nemá účinok.
Som preto presvedčený, že pre optimálne zdravie a dlhovekosť je skutočne dôležité kombinovať prerušovanú hladovku s cyklickou nutričnou ketózou.
Slovo cyklická tu má dôležitý význam, lebo keď ste metabolicky flexibilní, výskum podľa mňa jasne ukazuje, že nechcete zostať v chronickej ketóze, ktorá je kontraproduktívna pre dlhodobé zdravie.
Cykly ketózy musíte pravidelne striedať, ideálne v dňoch, keď robíte silový tréning.
Cyklická ketogenická diéta prináša mnoho rovnakých zdravotných benefitov, aké sa spájajú s hladovkou a prerušovanou hladovkou.
A keď sa robia spolu, pocíti väčšina ľudí významné zlepšenie svojho zdravia – a to nielen v úbytku hmotnosti, čo je skôr nevyhnutný vedľajší efekt zlepšení metabolizmu, ku ktorým dochádza, ale aj v zlepšení citlivosti na inzulín, náraste svalovej hmoty, znížení zápalového a oxidačného poškodenia, znížení rizika rakoviny a Alzheimerovej choroby a predĺžení dĺžky veku.
Prečo opakovať cykly ketózy?
Ketogenická diéta aj prerušovaná hladovka umožňujú vášmu telu prechádzať od spaľovania cukru na spaľovanie tuku – dôležitú metabolickú flexibilitu, ktorá zasa nastoľuje optimálne fungovanie všetkých buniek a systémov vo vašom tele.
A hoci existujú dôkazy na podporu oboch týchto jednotlivých stratégií, zdá sa nám jasné, že celkovo najlepšie výsledky prinesie ich vzájomná kombinácia.
Ako existujú námietky proti prerušovanej hladovke, napríklad, že keď jete, je dôležité jesť potraviny v pôvodnom alebo len v minimálne upravenom stave, tak existujú námietky aj ohľadom nutričnej ketózy.
Väčšina ľudí je presvedčená, že kľúčom k úspechu je stála ketogenická diéta, čoraz viac dôkazov však naznačuje, že to tak nie je.
Práve preto zdôrazňujeme program mitochondriálnej metabolickej terapie (MMT) a význam cyklickej ketózy. Pre striedavý prístup sú prinajmenej dva významné dôvody:
1. Inzulín potláča hepatickú glukogenézu, teda vytváranie glukózy vašou pečeňou. Keď je inzulín dlhodobo chronicky znížený vyhýbaním sa konzumácii cukrov a sacharidov, začne vaša pečeň kompenzovať deficit väčšou tvorbou glukózy.
V dôsledku toho vám začne stúpať krvný cukor aj vtedy, keď nekonzumujete žiadne sacharidy.
V tejto situácii vám konzumácia sacharidov bude skutočne znižovať krvný cukor, keďže tie aktivujú inzulín, ktorý bude potom potláčať vytváranie glukózy vašou pečeňou.
Dlhodobé chronické potláčanie inzulínu je nezdravý metabolický stav, ktorému sa dá ľahko vyhnúť cyklickým opakovaním ketogenickej diéty.
2. Ešte dôležitejšie je, že mnohé metabolické prínosy, spájajúce sa s nutričnou ketózou, sa vo všeobecnosti dejú počas fázy opätovného jedenia.
Vo fáze hladovky prebieha odpratávanie poškodených buniek a bunkového obsahu, skutočný zmladzujúci proces sa však deje počas opätovného prijímania potravy.
Povedané inak, keď sa zvyšuje váš príjem čistých sacharidov, prebudovávajú sa bunky a tkanivá a navracajú sa k zdravému stavu.
(Zmladzovanie, ku ktorému dochádza počas opätovného prijímania potravy, je tiež jeden z dôvodov, prečo je prerušovaná hladovka taká prospešná, ako aj striedanie cyklov hojnosti a hladu.)
Čo a kedy jete, má významný vplyv na vaše zdravie
Záverom možno povedať, že zatiaľ čo konzumácia prírodných potravín je základom zdravého života, benefity zdravého stravovania môžete po tom, čo vaše telo znova získa svoju schopnosť spaľovať tuky, výrazne zvýšiť malými úpravami načasovania vašich jedál, pomermi makroživín a opakovaním cyklov ketózy.
A okrem toho, hladovka a nutričná ketóza prinášajú do značnej miery rovnaké benefity a obe fungujú najlepšie vtedy, keď sa zavádzajú prerušovane.
Sme presvedčení, že cyklická ketogenická diéta a prerušovaná hladovka sú takmer neporaziteľnou kombináciou, schopnou skutočne maximalizovať zdravotné prínosy oboch.
Dôležité pri rozhodovaní sa o svojom rozvrhu prerušovanej hladovky je nezabudnúť zjesť svoje posledné jedlo čo najskôr popoludní, aby ste optimalizovali svoj metabolizmus a vyhli sa vedľajším účinkom jedenia neskoro v noci, ku ktorým patria hlad, zápal a zvýšené riziko rakoviny.
Zdroj: Dr. Mercola, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Idem do toho!
Ahoj Bei,dari sa ti stravovať do 14tej?
A iny clanok na vasej stranke hovori zas o tom ake prospesne je posuvat prve jedlo na co neskorsiu hodinu, cize prve jedlo az okolo 12 napoludnie. Pripaja sa aj fakt ze clovek zvykol pripravovat hlavnu porciu jedla az vecer ked priniesol korist z lovu. Ak vezmeme do uvahy organove hodiny, telo je nastavene zvacsa na vylucovanie doobeda a prijimanie poobede.
Ja už veľmi tzv. lekárskym výskumom neverím. Najmä tým, ktoré sú spojené s biznisom a korupciou.
Ale empirickým skúsenostiam je potrebné veriť.
Naši predkovia : ráno sa dobre najedz., na obed polovicu a večeru daj nepriateľovi. Alebo: jesť do polosyta a aj piť do polo?
Ale hlavne: mali kvalitné biosuroviny-/okrem bedárov/.
A dobre vedeli, že pohyb je život. A nebolo toľko stresu.
Dnes si v telke pozriete nejaký kurz varenia a pod.,-tak to je samé smaženie, pečenie väčšinou. A sladkosti.
Nie, ja už žiadne pokyny počúvať nebudem. Nechcem žalúdočné vredy.
Ešte tak rady 100 ročných. Nedávno- jedna čiperná 100 ročná: najradšej mám ovocie, aj zaváraniny, aj sušené.
Druhá 100 ročná: večer pred spaním si dám čajovú lyžičku cukru. A pod. Väčšinou nealkoholici a veľa fyzicky pracovali. A mali milujúce deti. A takmer žiadne vyprážanie a vysmážanie, či grilovanie. Aj údením málo.
Dodatok: aj Smoothie môže škodiť. Nedávno Dr. Bukovský to vysvetľoval. Dr.Janco zase verejne tvrdil, že hlboké zmrazenie zeleniny tak mení jej štruktúru, že už to vlastne ani nie je vláknina, ale akýsi sacharid. Akoby ju to zmrazenie podrvilo.
POZOR: čokoľvek človek vytvoril/aj mimo výživy/-väčšinou sa to neosvedčilo. Ako nás miliardy rokov uhnietili, takí sme a preto pozor na veľké stravovacie zmeny. K tej ketogénnej diéte- niekomu prospieva, niekomu nie. Ak má niekto znížený alfa antitrypsin a teda zvýšenú aktivitu proteáz, ktoré mu doslova požierajú vlastné svaly a iné bielkovinové štruktúry/pečeň, pľúca…/ tak tomu tá proteinová bomba možno prospeje pri chudnutí. Inému práve naopak. Poznám odborníkov na protein. diétu- najmä tú francúzsku, ktorí po nej veľmi pribrali a nevedia schudnúť.
Je potrebné si uvedomiť fakt, že v minulosti naši prapredkovia na protein. ketogénnej strave žili oveľa kratšie ako my. Ak nemôže alebo nechce mať človek toľko pohybu ako naši predkovia- tak potom musí trochu rátať kalórie. Ale inak ako som minule písala-berme do úvahy empirické stáročné skúsenosti našich predkov.
Na vysvetlenie- ten tajomný ALFA 1 ANTITRYPSIN, ten lekári stále málo využívajú /nedajú stanoviť/. Ani u závažnejších porúch dýchacích ciest a chorôb pečene, či dystrofii svalov. Preto pred redukčnou diétou ich zbytočne budete prosiť, aby to stanovili. Ale opakujem- malo by sa to, najmä pred drastickými diétami. Lebo aj ľahšie, dokonca latentné poruchy môžu výrazne poškodiť organizmus pri nesprávnej redukčnej diéte. Dá sa to určite stanoviť aj u samoplatcov.