Celá súčasná teória liečby rakoviny pomocou chemoterapeutík a ožarovaní je chybná, zcestná, neúčinná a zhubná. Konvenční onkológovia používajúci proti rakovine len tieto metódy sú v tomto ako šarlatáni, ktorí nechápajúc príčiny choroby sa snažia len potláčať jej prejavy.
Vo svojich omyloch tápu a už vyše 100 rokov prešľapujú na jednom mieste a rakovine ako chorobe vôbec nerozumejú. To, že majú 2 tituly pred menom a 3 za menom v ich prípade v podstate nič neznamená.
Ako dnešní onkológovia pripomínajú inkvizítorov stredoveku
Aj stredovekí vedci spolupracujúci s inkvizíciou alebo vtedajší lekári odmietajúci tvrdenia, že skorbut je liečiteľný jednoduchou konzumáciou ovocia, mali na danú dobu to „najlepšie“ vzdelanie. Dnes už vieme, že boli úplne mimo a podstate veci vôbec nerozumel tak, ako dnes nerozumejú rakovine súčasní konvenční onkológovia.
Práve uvedené tvrdenia sa teraz mnohým čitateľom môžu zdať minimálne prehnané, ak nie priam poburujúce.
Chcel by som ale ubezpečiť, že nie sú len nejakým mojím nepodloženým názorom, ale názorom získaným po dlhej dobe na základe množstva faktov a preštudovanej literatúry.
Ja osobne, ak by som sám ochorel na rakovinu, určite by som sa konvenčným onkológom vyhýbal ako by to len šlo. Nedovolil by som im na sebe aplikovať nič z toho ich repertoáru chemoterapií a rádioterapií.
Operáciu by som pripustil len vo výnimočnom prípade a to ak by nádor tlačil na nejaký životu dôležitý orgán a hrozilo by akútne nebezpečenstvo. Inak ani operáciu.
Chirurgov donedávna lekárska profesia nepovažovala za svojich kolegov
Čo sa týka napríklad chirurgov – tak tých tiež nie je možné považovať skutočných lekárov v pravom slova zmysle, hoci v akútnej úrazovej medicíne dokážu neraz malé zázraky.
Len pre ilustráciu chcem pripomenúť fakt, že až do 19. storočia sa prísne rozlišovali lekári a chirurgovia. Lekárska komunita dlhú dobu chirurgov medzi seba neprijímala a striktne ich oddeľovala.
Dokonca aj Hypokrates tvrdil, že správny lekár nikdy nelieči nožom. Ale to je zas o inom, odbočil som trocha od hlavnej témy.
Problém súčasnej konvenčnej onkológie je v tom, že sa dostali do slepej uličky a momentálne prešľapujú v podstate na mieste. Aký majú progres? To, že dnes vyliečia 40% pacientov oproti 30% pred 20 rokmi?
To nie je žiaden progres. Progres by bol, ak by dokázali vyliečiť 95% pacientov.
A aj to 10% zvýšenie úspešnosti je pochybné, keďže dnes existujú dokonalejšie diagnostické metódy a celý ten ich progres je v tom, že v súčasnosti sa podchytia prípady v skoršom štádiu a potom logické je, že aj percento vyliečených vzrastie.
Ako medicínske štatistiky klamú ohľadne percenta vyliečených z rakoviny
Ďalší ich hlavný problém je, že za vyliečeného považujú toho, kto sa dožije 5 rokov od počiatočnej diagnózy. To je zavádzanie najhrubšieho zrna. Za vyliečeného sa dá považovať iba ten, kto prežije podstatne dlhšie, nenastane u neho recidíva alebo zomrie na inú príčinu ako pôvodná diagnóza.
Viem, že niekedy sú takéto kritéria trocha problematické, ale určite menej problematické ako tá ich „5 ročná doba“.
Ak by sa zohľadnili tieto kritéria, potom ich percento úspešnosti nie je 50% ako sa častokrát zavádzajúco chvália, ale možno niekde v rozmedzí tak 5-10%. A ďalej si dovolím tvrdiť, že tých 5-10% skutočne preživších sú tí pacienti, ktorým nestihli totálne zničiť organizmus, imunitu, alebo životne dôležité organy prostredníctvom rádioterapie alebo chemoterapie.
Namiesto chvály by sa konvenční onkológovia mali skôr hanbiť za to, že tých v podstate zruinovaných a nimi dokaličených ľudí nazývajú „vyliečenými“. Veď tí ich „preživší“ sú vo väčšine prípadov už len ľudské trosky.
Niektorí čitatelia by teraz mohli namietať: „A či máme teda nerobiť nič?“.
V prípade zamýšľaného nasadenia rádioterapie alebo chemoterapie áno, je dokonca lepšie nerobiť nič ako použiť niečo z toho. To netvrdím len ja, ale aj mnoho metabolických lekárov a vedcov skúmajúcich účinnosť týchto toxických konvenčných metód.
Samozrejme netvrdím, že nie je treba robiť vôbec nič. Je ale potrebné nasadiť skutočnú liečbu. Ak ju ale súčasní konvenční onkológovia neovládajú (a ja tvrdím, že súčasní onkológovia ju neovládajú) tak potom radšej je lepšie nerobiť nič, ako by mali škodiť.
Rakovina je dnes jedna z najlepšie preskúmaných a liečiteľných ochorení. No nelieči sa
Málokto si je dnes vedomý tej skutočnosti, že rakovina je jedna z najlepšie preskúmaných chorôb, existujú zdokumentované vedecké práce a liečebné postupy desiatok vedcov a lekárov umožňujúce dosiahnuť mieru vyliečenia až 95%, lenže oni, dnešní konvenční onkológovia sú ako slepí a hluchí.
Dookola stále omieľajú tie ich chemoterapie a rádioterapie a pritom by stačilo tak malo – naštudovať si aj iné, väčšinou v súčasnosti cenzurované vedecké práce, nie len tie konvenčné, dopredu istými kruhmi schválené a nasilu pretlačované ako tie jediné možné a správne.
Jeden známy vedec raz povedal: Je potrebných 60 rokov na to, aby sa nové vedecké poznatky dostali do praxe, respektíve doba za ktorú vymrú profesori a ich žiaci zastavajúci dovtedajšie zaužívané princípy.
To platí v prípade súčasnej onkológie na 120%…
V minulosti som osobne viedol diskusie s niekoľkými konvenčnými onkológmi. Boli to niekoľkohodinové diskusie, počas ktorých si dovolím tvrdiť, že som ich preargumentoval, dokázal nesprávnosť ich prístupu a aj objasnil základy toho, ako by ozajstná vedecká metóda liečby rakoviny mala vyzerať.
Myslíte si, že sa v nich niečo zmenilo, že pripustili svoj omyl, prípadne že aspoň začali uvažovať iným smerom?
Nie, ani jedno z toho. Jediné čoho boli schopní, keď im už došli odborné argumenty bolo, že sa vo svojej vlastnej obmedzenosti a ješitnosti urazili. Áno, urazili sa iba preto, že niekto iný spochybnil a vyvrátil ich pochybné dogmy.
Vo všeobecnosti platí, že proti ľudskej arogantnosti a ješitnosti je ťažké bojovať racionálnymi argumentami a tiež je všeobecne známe, že lekári a obzvlášť onkológovia touto ješitnosťou priam prekypujú.
Tuto pomôže asi len to jediné, čo som už spomínal a to počkať, kým všetci súčasní zástancovia chemoterapií a rádioterapií pomaly vymrú a nastúpi nová generácia vedcov a lekárov nepoznačená a neoklieštená svojou vlastnou minulosťou.
Prečo sa alternatívne spôsoby liečby rakoviny nepoužívajú, ak sú skutočne také účinné?
Moji oponenti sa ma častokrát pýtajú, že prečo sa tieto iné vedecké metódy nepoužívajú v lekárskej praxi?
Rád by som tuto zdôraznil, že mám na mysli skutočne vedecké metódy, ktorých autormi sú renomovaní biológovia, vedci a lekári. Nejedná sa o žiadne bylinky trhané za mesačného svitu o polnoci, ani iné šarlatánske metódy.
Podrobnejšie o týchto vedeckých metódach si môžete prečítať v ostatných článkoch na tejto stránke, napríklad do detailov sú rozobrané v článku Efektívne a netoxické metódy boja s rakovinou.
Ale späť k otázke: Prečo sa teda tieto iné metódy nepoužívajú?
Odpoveď na túto otázku môžete nájsť v nadväzujúcom článku Onkológia: Prečo je to podvod a nechutný biznis na ľuďoch. Tento článok taktiež dopodrobna rozoberá dôvody a príčiny súčasného katastrofálneho stavu v tejto oblasti medicíny.
Konvenční onkológovia častokrát ako jednu zo svojich obľúbených zbraní používajú strašenie pacientov. Spomenú príklad nejakého jedného pacienta, ktorý odmietol klasickú liečbu, rozhodol sa pre alternatívnu a o rok sa za nim vrátil v ešte horšom stave.
Toto je typický príklad zavádzania, mlženia a strašenia zo strany súčasných onkológov.
Uvedú jeden nešpecifický príklad, žiadne detaily o akého pacienta išlo, akou formou rakoviny trpel, akú alternatívnu liečbu použil. Zvýrazní sa len to, že všetko alternatívne = neúčinné = zhoršenie stavu.
Prečo rovnako nespomenú všetkých tých ostatných pacientov, ktorí sa podvolili ich konvenčnej liečbe chemoterapiou a rádioterapiou a ktorým sa stav rovnako zhoršil a ktorí im umreli?
Prečo v rámci objektívnosti hovoria len o tých zomretých pacientoch, ktorí sa dali na nekonvenčnú liečbu, no už nič nehovoria o vlastných zomretých pacientoch? Prečo?
No jednoducho preto, lebo ako vravím strašia, mlžia a zavádzajú.
Ide o ukážkový príklad takéhoto zastrašovania. A už len za to by som podobným lekárom – onkológom naparil zopár rokov nepodmienečne. Využiť strach a beznádej pacienta pre svoje vlastné pochybné záujmy je nielen neetické, ale aj trestné.
Záver
Divím sa, že doteraz tak málo, resp. na Slovensku asi žiadni onkológovia nie sú uväznení. A to nehovoriac o ďalších závažných poškodeniach zdravia, doživotných následkoch, trvalých invaliditách a usmrtení, ktoré priamo svojou nekompetentnou liečbou spôsobujú tisícom pacientom ročne na Slovensku.
Len za tieto činnosti by si drvivá väčšina z nich namiesto prestížnych pozícií v rôznych onkologických ústavoch zaslúžili niekoľkoročný pobyt za mrežami pre už spomínané ťažké ublíženia na zdraví a smrť.
Tento článok a v ňom vznesené obvinenia určite teraz pre mnohých znejú šokujúco, no bohužiaľ taká je skutočná realita dnešnej doby.
Zdroj: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Vážený bádateľ,
plne súhlasím s názorom v tomto článku. Máme v rodine, žiaľ, skúsenosti s onkológiou. Otecko zomrel v roku 1991 na Ca pľúc po inkriminovaných 5 rokoch, mamičke diagnostikovali Ca žlčníka v marci 2016, hneď operovali, operácia bola podľa chirurga úspešná, ale onkológ nástojil podľa protokolu na chemoterapii PRE ISTOTU!!! 18 dávok za pol roka, dobre znášané. Po skončení úplný kolaps organizmu a mamička nás opustila v júli 2018, nechcite vedieť, ako.
Pre informáciu: som farmaceut (síce nerobím v odbore), sestra aj švagor sú farmaceuti tiež. Po skúsenosti s oteckom sme v prípade mamky hľadali alternatívne metódy (GNM, paleo-keto, otázka deutériua, CBD…). Nedá sa povedať, že sme úplní laici, napriek tomu si dovoľujem tvrdiť, že nátlak vyvíjaní onkológiou na pacienta a rodinu je až brutálny.Vítal nás vetou: „Ani neuvažujte o alternatívach“. Ďalšia znela: „mamka je ok, ale pre istotu dáme chemo, vyskúšaná terapia, dobre znášané malé dávky“, atď. S odstupom času a s dnešnými znalosťami by sme sa chytili a odišli. Je pravda, že každý je po vojne generál, ale keď ste v situácii, nemáte nadhľad a jednoducho vás prevalcujú, vyvolajú pocit viny, ak len pouvažujete o inom. A ešte taká drobnosť: za pol roka sme na onkológii stretli 5 známych, dnes ani jeden nie je medzi živými.
Stojí za zamyslenie: V USA bežná nemocnica poskytuje pacientovi možnosť konvenčnej, alternatívnej, resp. kombinovanej terapie. Len my sme ako ovce, tu ešte fičí biznis zvaných chemo a rádio, kým nie je odpor, kým ešte je na kom experimentovať.
Nikto v bielom plášti nemá moc vás vyliečiť, majú však moc zastrašiť!
Prsneavystizne chemoth. Je zabijak napadne niektorý orgán napr znamz stratil koordinaciu
Oprava: Mamka zomrela v júli 2017, nie 2018, teda cca 7 mesiacov po skončení chemo.
Aj ja mam v rodine bohuzial tragicky pripad. Mojho brata na Slovensku mali operovat a v predoperacnej priprave si vsimol lekar anesteziolog, ze ma nejaky tien na plucach, od operacie bolo upustene, za to ho zacali prehanat po vselijakych vysetreniach, aby dokazali zdrvujucu diagnozu: rakovina pluc. Robili mu viackrat biopsiu, viackrat sa dokazalo, ze nema rakovinu, bol dokonca v Hagoch na plucnej klinike. Ani tam sa nepotvrdila diagnoza rakoviny. Ja som vystudovala alternativnu medicinu, navrhla som mu liecbu, okrem ineho i MMS. Moj brat to konzultoval s lekarmi, ktori sa mu vysmiali, ze je to hlupost. Zial, veril viac im ako vlastnej sestre. Alternativnu liecbu ani nezacal, co bol tak zmanipulovany (viaceri doktori ho presviedcali, lebo i jeho rodina chcela vyskusat alternativu). Napriek nepotvrdenej diagnoze mu lekari nasadili chemo. Po prvej davke bol este ako tak normalny, vraj to nebolo tak hrozne, po druhej davke som ho videla a zistila som, ze sa ako clovek zmenil. Zmenila sa mu tvar, drzanie tela, proste vsetko. V septembri 2015 zacal s chemoterapiou, v marci 2016 za ukrutnych bolesti, ktoru pocitoval pocas celej „terapie“ zomrel. Prenho to bolo vyslobodenie sa z utrap. Tiez sa potvrdzuje, ze 7 mesiacov „liecby“ vas moze navzdy „vyliecit“. Vysledok kvalitneho zastrasovania doktormi…
Píšem ešte raz, keďže mi to nechcelo odoslat. Lekári pred 10 rokmi vyliečili zhubné nádory v oboch prsníkoch mamke, po 10 rokoch sa jej to vrátilo, bolo to včas podchytené a dobrou prognozou, žial sa rozhodla pre altrnativnych sarlatanov, jej to narastlo, robi sa vred bolestivy presne ako lekar predpovedal, a uz s tym nevedia nic robit. Z alternativy bolo vyskusane asi vsetko:MMS, zapery, bikomy, homeop., kury, …vsetko bez uspechu. Lekari liecia, Boh uzdravuje, a sarlatani, ktori majú vystudovane nieco uplne ine napr. architekt., im do toho len fusuju. Cas sa zial neda vratit…
Z alternatívy zrejme nebolo vyskúšané všetko, lebo nič z toho, čo ste spomenuli, na rakovinu neodporúčame. Skúste si pozrieť ten článok, na ktorý v tomto článku odkazujeme. Tam je alternatívna liečba rakoviny pomerne podrobne a rozsiahlo rozobraná.
Práve som pozerala aké metody su popisane ako netoxicke a efektivne, akoby som citala co vsetko u nas je, a co mamka berie, ako sa stravovala a stale stravuje, takze na nic nezname som tam nenatrafila, stale tie iste pripravky aj alternatiny liecitelia odporucaju, takze nepocut, nedozvediet sa o nich je takmer nemozne. Keby dokazali tak aj pomahat aku maju propagandu, myslim, ze boli by sme vsetci spokojni, ale zial…Mozno sa daju pouzit ako podporna liecba, ale samotnu liecbu a chirurgicky zakrok urcite nahradit zial nedokazu.
Pozrite si aj štatistiku úspešnosti chemoterapie – 2% a tiež štatistiky, ako dlho žije človek s chemoterapiou a koľko bez nej: https://www.badatel.net/chemoterapia-zabija-pacientov-s-rakovinou-rychlejsie-ako-ziadna-liecba/
Alternatívna medicína nedokáže vyliečiť všetku rakovinu, no určite má vyššiu úspešnosť ako konvenčná onkológia.
Je až neuveriteľné, alebo poľutovaniahodné, čo dokážete publikovať! Viac ako 15 rokov sa venujem problematike zdravia, včítane spôsobov liečenia tzv. alternatívnymi metódami (neliečim, iba občas radím).
Mám toho naštudované naozaj dosť na to, aby som vyššie uvedený článok nielen kritizoval, ale ho ako celok zavrhol. Takto sa žiadny seriózny autor nikdy nevyjadruje, je to hrubá demagógia až zavádzanie. Ale nebudem sa venovať jednotlivým vetám či odsekom, to by som musel byť exaktný a uvádzať príklady a výsledky najnovších vedeckých prác či poznatkov by bolo veľmi rozsiahle a pre mňa by to bolo iba stratou času.
Aby ste mi správne rozumeli: ako som už písal, nie som dogmatickým či fanatickým zástancom žiadneho spôsobu liečenia, skôr sa venujem prevencii. Ale nahádzať do jedného vreca všetkých onkológov a povyšovať alternatívne metódy na to najlepšie pre chorých ľudí je neprijateľné. Rozumným riešením je predsa symbióza oboch metód, vždy však na prospech pacienta.
Môj otec mal rakovinu hrubého čreva, a to v terciálnom štádiu. Išlo to s ním dolu vodou a bez razantného chirurgického zákroku by po pár týždňoch trápenia odišiel. Keďže mal 84 rokov, nedostával chemoterapiu – neodporúčal ju nielen onkológ, ale ani ošetrujúci všeobecný lekár, vlastne nikto! Keby sa taký xy našiel, zrejme by som si ho riadne podal! Dostal sa z najhoršieho, ale trpel aj inými chorobami, preto v 89 rokoch odišiel. Ale nie na rakovinu!
Poznám aj ľudí, ktorí dostávali chemoterapiu, nezničilo ich to a zostali žiť pri dobrej kvalite života.
Pred cca 20 rokmi svokru chemoterapia „zabila“. A nebola sama.
Kde je teda pravda?!
1. Rakovín je asi 200 druhov a nie je možné všetky liečiť rovnako.
2. Okrem poznania štádia a rozsahu rakoviny treba poznať aj samotného človeka a jeho fyzický a psychický stav. Nie pre každého je vhodný rovnaký liek.
3. Chemo- a rádioterapiu voľakedy a dnes nie je možné hádzať do jedného vreca! Najnovšie metódy dokážu pôsobiť priamo na rakovinové ložiská a tieto zničiť neporovnateľne efektívnejším a pre organizmus prijateľnejším spôsobom. Pochopiteľne, nie pri každom druhu rakoviny.
4. Tak ako je veľa dobrých, až renomovaných odborníkov medzi technikmi (som technik, stavbár, neskorší medicínsky podkutý laik), učiteľmi, geológmi atď., je aj medzi lekármi. Žiaľ, sú medzi nami aj diletanti až šmejdi, a to v každom odbore. Odporúčam prečítať si tento príspevok: https://***. To, čo je v ňom uvedené, platí pre všetkých takých ľudí, včítane autora vyššie uvedeného článku „Prečo si myslím, že onkológovia nie sú lekári, ale šarlatáni a zločinci“.
Odkazy na weby šíriace nenávisť v komentároch nepovoľujeme. Apropo, my nezavrhujeme chirurgiu. Jej aplikácia pri rakovine je možná v určitých prípadoch – ak je nádor veľký, dobre ohraničený a keď nehrozí výsev rakovinových buniek do tela. Striktne odmietame chemoterapiu a ožarovanie.
Skúste sa prosím v budúcnosti vyvarovať útokov ad hominem (na osobu namiesto obsahu), inak váš komentár zmažeme. Je to proti našim pravidlám komunity.
K tomu „Ale nahádzať do jedného vreca všetkých onkológov“ bych chtěl říct, že podle mne všichni onkologové v našich nemocnicích v jednom pytli jsou. Všichni musí dodržovat daná pravidla, tedy především uříznout co se dá z napadených tkání, chemo a ozařování. Kdyby léčili jinak, třeba zkusili podvazovat nádory jak to dělal dr. Fortýn, nebo léčili megadávkami, tím myslím třeba i 100 gramů denně, céčka, vitaminem B17, stravou, půsty a doplňte si co chcete, tak budou mít velké problémy a při nejmenším by je vyrazili z té nemocnice a z toho pytle, který sice na jednu stranu tvrdě omezuje jejich léčbu, ale na druhé straně jim zajišťuje peníze a chrání je, když někdo jejich léčbu nepřežije. A je více méně jedno, jestli je některý onkolog jako člověk slušný nebo je to arogantní blb, jeho léčba musí být více méně stejná, takže házet všechny onkology do jednoho pytle je podle mne naprosto oprávněné.
Velmi trefné, palec nahoru.
Áno, štatistika hovorí za všetko-teda 2% úspešnosť. Ale otázka znie sú tie trápne 2% zásluha chmt“? Asi by som pochyboval, lebo ani to nikto nepreukáže že je to tak.Chirurgia je dobrý zákrok, či je včas alebo neskoro je skoro jedno. Žiaden operatér nezdrží rakovinovú bunku aby sa nedostala mimo ložiska, nasledujú mts. Žiadna prevencia liečby chemoterapiou nie je prevenciou k životu ale k smrti. Je to chemická bojová látka podávaná do tela a zabíja všetky bunky, či zdravé alebo napadnuté, oslabuje organizmus. Telu chorému na rakovinu treba pomáhať, byť silný a veriť vo svoju silu, bojovať. Biorezonancia, čínska medecína, MMS vážení nad tím sa zastaví rozum akí dokážu byť ľudia bezcitní až cynický a zneužívajú tieseň iného. Asi stačí ďalej písať. Som pacient s karcinomom hrubého čreva a žiaľ tiež som podľahol nátlaku na chmt. Prežil som štyri operácii mts a verím, že žijem len vďaku tomu, že som odmietol ďalšie návrhy na chemoterapiu. Mám trvale poškodené nervové ukončenia končatín, ale prežil som riadenú eutanáziu. Lekár si dá prvé podpísať dobrovoľnosť úkonu a prípadne informáciu o následkoch chmt teda má alibi – žiaľ. Verte mi, že viem o čom píšem. Vyslovujem plný súhlasom s autorom článku Bádateľ.
Naša známa v BA mala vlani nádor na mozgu. Po dlhom čakaní jej dali dvojnásobné dávky ožiarov, vraj, aby boli účinnejšie. Po troch dňoch ožarovania ju museli preložiť na intenzívku, kde jej zlyhali kompletne všetky orgány a zomrela. Príčinou bola akútna choroba z ožiarenia. Do nemocnice predtým prišla na vlastných nohách.
Obyčajne pacienti zomierajú do 5 rokov nie na rakovinu, ale na následky ožarovania a chemoterapie, ktoré rakovinu ešte zhoršia. Podľa mňa mal byť potrestaný ten lekár, ktorý určil duplicitné dávky ožarovania tej pacientky. Ale on dostane ešte dobre zaplatené, veď urobil všetko pre jej „záchranu“. Ako sa hovorí, mal by byť postavený pomník obetiam chemoterapie a ožarovania, ako stavajú pomníky obetiam h olokaustu.
Chemoterapia je cesta do pekla! Prešiel ňou aj môj brat, a už tu nie je 4 roky,po 3-4 rokoch chemoterapie…Liečenie je len pre miliardárov! A preto navrhujem komunizmus pre miliardárov a úplnú slobodu pre nás,obyčajních ľudí!!!
Napíšem tu aj ja pár bodov, ktoré považujem za dôležité:
1. Tzv. „včasné“ zachytenie rakoviny preventívnymi kontrolami rôzneho druhu – je vlastne nástrojom na získanie času pre tých „povestných“ 5 rokov relatívneho prežitia (pravda ak pacient prežije liečbu podľa onkologického protokolu) a tiež slúži na generovanie pacientov. Kým sa samo ochorenie začne manifestovať – prejde niekoľko rokov, či desiatky rokov.
2. Napíšem to sprosto: každý debil vie niečo vyrezať, vyrezaný nádor už v tele nevidno. Príčina sa ale vyrezať nedá. Ani mechanizmus tzv. bujnenia buniek.
3. Veľmi obľúbená a lukratívna je operácia – odstraňovanie väčšieho počtu lymfatických uzlín.
Vedľa lymfatických ciest sa nachádzajú, prechádzajú malé žilky a oboje sú navzájom poprepájané, čiže sú tam dvierka dnu a von. Teda krv môže “ pustiť “ potenciálne zhubné bunky do lymfatického riečišťia, odkiaľ ale putujú rovno ku policajtom – lymfatickým uzlinam. Tvrdenie, že sa konkrétne z uzlín šíria do tela – je dogma . Disekcia uzlín potom nemá žiaden význam. ( Prebrané z článku Prof. Diela, Mannheim – spomedzi riadkov. Osobne sa čudujem, že mu to vytlačili).
3. Chemoterapia zmenšuje nádory… Pozor, NEZMRŠŤUJE!!! Tieto jedy nádory ROZLEPTÁVJÚ a drobia, mrvia povrch a štruktúru nádorového tkaniva aj s aktívnymi kmeňovými bunkami – ktoré telo chce odpratať, čiže sa takto dostanú do krvného obehu…
4. Polemika okolo tvorby metastáz (poznámka : zaujímavé je to, že sa im už ďalej metastázovať – “ nechce „).
Teda ( podľa onkológie) – potenciálne zhubná bunka sa oddelí od nádora, putuje si v tele a rozmýšľa kde sa „zahniezdiť „, a preto sa musí štruktúrou zmeniť – aby tam “ pasovala“. Čiže sa musí transformovať… No a keďže celý čas na ňu číha, pre ňu nebezpečný – imunitný systém – musí sa “ zamaskovať“ aby ju nespoznal – čiže hrať sa na mimikry…
Myslím tým, že mechanizmus vytvárania metastáz nepozná žiaľ zatiaľ nikto.
5. Skúste povedať na onkológii NIE ( chemoterapia, ožarovanie). V najlepšom prípade vás pošlú preč s tým, že pre vás inak nemôžu nič urobiť.
Repertoár je ale oveľa pestrejší: Od vykrikovania, vyhrážania, nadávania – až po skutočné besnenie.
A to všetko preto, lebo oni chcú toho odmietavého pacienta vyliečiť???
Ale vôbec nie. Len majú obavy – straty kontroly, peňazí, odmien.
6. A strach sa veľmi dobre predáva …
Ďakujem za Vašu pozornosť .