Z l a t ý d á ž ď – URINOTERAPIA – 1. časť

Urinoterapia je v našej spoločnosti silne tabuizovaná téma a hovoriť otvorene o tom, že niekto pije vlastný moč je dosť odvážne, pretože väčšina z nás to považuje za istú formu úchylky. Ak by niekto ešte na dôvažok tvrdil, že aplikuje svoj vlastný moč pomocou klystíru, bol by určite považovaný za blázna. Verím však, že kto si prečíta tento článok čiastočne zmení svoj názor a pomôžem mu odhaliť ďalšie fascinujúce tajomstvo našej civilizácie.

Urinoterapia je veľmi starý spôsob liečenia, ktorý funguje bez akýchkoľvek ďalších liečebných prostriedkov. Je tak jednoduchá, že sa môže praktikovať hocikedy a hocikde. A len tak mimochodom: jej liek si môže obstarať každý sám. Vyrábame si ho totiž samy a je do slova a do písmena zadarmo.

Prakticky všetky civilizácie a kultúry na našej planéte používali moč ako liečebný prostriedok. Dávnejšie boli jeho liečivé účinky všeobecne známe a uznávané. Moč sa často spomína ako „voda života„ alebo „elixír života„. Ja som ho, s dovolením, nazval familiárne ako „zlatý dážď„.

Na ďalekom východe, ktorý je kolískou urinoterapie, ho popisujú staroindické Védy v časti ktorá sa nazýva „Šívámbukalpa vidhi „ ktorá sa skladá zo 107 veršov a v preklade znamená „Prax využitia moču pri obnove tela„. Niektoré východné náboženstvá pozerajú na moč ako na prostriedok duchovného rastu, alebo dokonca na niečo čo umožňuje večný život – veľmi lákavé však ?

Angličan John W. Armstrong napríklad trpel tuberkulózou, ktorú si vyliečil močom, napriek tomu, že lekári jeho stav označili ako beznádejný. Potom, ako sa uzdravil, začal pomáhať a radiť druhým. Veľmi úspešne liečil stovky pacientov, z ktorých mnohí trpeli takzvanými „nevyliečiteľnými“ chorobami ako je tuberkulóza a rakovina. Výsledky liečení Armstrong písomne zaznamenal a publikoval v knihe „THE WATER OF LIFE“, ktorá je považovaná za základné dielo urinoterapie na Západe a v Indii.

V súčasnej dobe sú v Indii snahy zaviesť urinoterapiu do normálnej lekárskej praxe. Táto prežíva svoju renesanciu od tej doby, keď bývalý Indický predseda vlády Morárdží Désáí (lekár) odvážne propagoval urinoterapiu na verejnosti. Vďaka tejto skutočnosti prudko stúpol počet urinoterapeutov a v Indickom meste Goa sa na začiatku roku 1993 konala prvá konferencia o urinoterapii na svete.

Moč, ako vyníkajúci prostriedok pre starostlivosť o pokožku si cenili aj starí Egypťania a používali ho dokonca aj faraóni. Viete , že aj dnešný kozmetický priemysel si je vedomý pozitívných účinkov moču? Svedčí o tom fakt, že mnoho pleťových krémov, šampónov a zubných pást obsahuje močovinu. Sem-tam si prečítajte zloženie kozmetických prípravkov (hlavne kvalitných a drahších), ktoré bežne užívate a budete prekvapení.

A teraz si konečne povedzme niečo konkrétne o moči. Moč, alebo lepšie povedané urina je tekutý produkt vymešovania živého organizmu, ktorý sa dotvára v obličkách a vychádza von systémom močových ciest. Za 24 hodín sa u človeka vytvorí 800 až 1800 ml uriny, čo je v priemere 50 až 80 percent prijatých tekutín. Funkčnou jednotkou obličiek vytvárajúcich moč je nefrón. Celkový povrch vnútornej vrstvy nefrónov, cez ktoré prebieha filtrácia moču je 5 až 8 metrov štvorcových, čo dvakrát až trikrát prevyšuje povrch tela.

Na základe vedeckých výskumov je zrejme, že urina sa tvorí z krvnej plazmy obličky vytvárajú iba základnú časť uriny. Moč teda obsahuje len tie zlúčeniny, ktoré prináša do obličiek krv. Každého človeka napadne okamžite otázka: Môže byť moč jedovatý? V žiadnom prípade! Keďže vzniká z krvi, nemôže otráviť vlastný organizmus. Keby bol jedovatý, otrávil by nás už pri tom, ako sa vylučuje z obličiek a zhromažďuje v močovom mechúri. Je však nutné pripustiť, že existujú určité stavy organizmu, keď sa v urine hromadí množstvo škodlivých látok, ktoré pri spätnom zavedení uriny do tela môžu mať nepriaznivé účinky. Neskôr si tieto pripady podrobne rozoberieme. Mnoho nepriaznivých reakcií, vznikajúcich u niektorých ľudí pri užívaní uriny, signalizuje nie otravu, ale očistný, ozdravovací proces alebo energetickú krízu.

Po tom, ako ste si doposiaľ prečítali ostáva už len otázka: Ako mám začať? No predsa úplne jednoducho: Človek sa predsa najviac naučí tým, že to vyskúša na sebe. Veď takmer každý urinoterapeut začínal s liečbou na sebe samom. Dodnes neboli zistené žiadné nežiadúce účinky, alebo vedľajšie príznaky – s vynímkou prípadov kde sa urinoterapia vyslovene nedoporúča.

POZOR! Urinoterapiu nepraktizujte pri súčasnom užívaní chemických a alopatických liekov a v žiadnom prípade pri užívaní drôg! Tieto kombinácie môžu veľmi vážne poškodiť vaše zdravie. (Pozn. Kampane: Pri niektorých život ohrozujúcich a beznádejných ochoreniach, keď sa pacient bojí vysadiť chemické lieky, je prípustné urinoterapiu použiť). Tiež je veľmi dôležité, aby ste si boli vedomí toho čo pijete a jete v priebehu liečby a vlastne aj mimo nej. Je potrebné do značnej miery vylúčiť konzumáciu akéhokoľvek druhu mäsa s vynímkou rýb. Doporučujem zmeniť filozofiu stravovania tým smerom, že sa z človeka stane tzv. „ mierný vegetarián„.

Fajčenie vylučujem absolútne. Veď aj tak je to abnormálny zlozvyk, ktorý si postupne vyberá svoju krutú daň vo forme rakoviny pľúc. Čo sa týka alkoholu a kávy tak iba z mierou. Odporúčam nefermentovaný zelený čaj, ktorý je úžasný a veľmi pomáha vrátiť organizmu stratenú rovnováhu. Platí jednoduché pravidlo, že čím intenzívnejšie sa človek lieči urinou, tým väčší dôraz musí klásť na svoju životosprávu.

V druhej časti článku si povieme niečo o prvom dúšku uriny o pôste o vyplachovaní čriev a ďalších zaujímavých praktikách pri aplikácii urinoterapie.

T.A. Ing.Tibor Antony, [email protected], mobil 00421905905873

Ďakujeme T.A. za tento príspevok a za to, že sme ho mohli použiť na našej informativnej stránke!

Súvisiace články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.