Honba za snom o šťastí je veľmi obľúbený koncept, ktorý bol prostredníctvom populárnej kultúry exportovaný zo západných krajín do celého sveta.
Priemysel nesmierneho šťastia a pozitívneho myslenia, ktorého ročný obrat sa odhaduje na 11 miliárd dolárov, pomohol vytvoriť fantáziu, že šťastie je realistický cieľ.
Ani uspokojenie všetkých potrieb šťastie neprináša
„Honba za šťastím“ je vlastne v dnešnej spoločnosti jedno z „neodňateľných práv“. Nanešťastie však pomohlo vytvoriť očakávanie, ktoré tvrdohlavo odmieta plniť reálny život.
Pretože dokonca aj vtedy, keď sú uspokojené všetky naše materiálne a biologické potreby, zostáva stav trvalého šťastia stále len teoretickým a unikajúcim cieľom, ako už v desiatom storočí objavil Abd ar-Rahmán III., kalif z Córdoby.
Bol jedným z najvplyvnejších mužov svojej doby, ktorý si užíval vojenské a kultúrne úspechy, ako aj pozemské rozkoše svojich dvoch háremov. Ku koncu svojho života sa však rozhodol spočítať dni, kedy sa cítil skutočne šťastný. Bolo ich presne 14.
Šťastie, ako hovorí brazílsky básnik Vinicius de Moraes, je „ako pierko letiace vo vzduchu. Letí ľahko, no nie dlho“.
Šťastie je ľudský výtvor, abstraktná predstava, ktorá nemá žiadny ekvivalent v skutočnej ľudskej skúsenosti.
V mozgu naozaj sídlia pozitívne a negatívne afekty, no trvalé šťastie nemá žiadny biologický základ. A ja sa domnievam – možno prekvapujúco, že práve to je niečo, čo znamená byť šťastný.
Príroda a evolúcia
Ľudia nie sú stavaní k tomu, aby boli šťastní, či dokonca spokojní. Naopak, sme stavaní hlavne k tomu, aby sme prežili a reprodukovali sa, tak ako každý iný tvor vo svete prírody.
Od stavu spokojnosti nás príroda odrádza, lebo by znižoval našu ostražitosť pred možnými hrozbami pre naše prežitie.
Fakt, že evolúcia uprednostnila v našom mozgu vývoj veľkého čelného laloku (ktorý nám dáva skvelé vykonávacie a rozhodovacie schopnosti) pred prirodzenou schopnosťou byť šťastní, nám veľa napovedá o prioritách prírody.
Rôzne miesta a obvody v mozgu sa všetky spájajú s istými nervovými a intelektuálnymi funkciami, v mozgovom tkanive sa však nedá nájsť šťastie, lebo je iba výtvorom, ktorý nemá žiadny neurologický základ.
Odborníci v tomto odbore vlastne tvrdia, že prírody opomenula vykoreniť v procese evolúcie depresiu (napriek očividným nevýhodám z hľadiska prežitia a reprodukcie).
Prečo? Je presne kvôli tomu, že depresia ako adaptácia zohráva užitočnú úlohu v ťažkých časoch, keď pomáha skľúčenému jednotlivcovi vymaniť sa z riskantných a beznádejných situácií, v ktorých nemá šancu vyhrať.
V ťažkých obdobiach môžu mať funkciu riešenia problému aj depresívne rozjímania.
Zdroj: Kde sídli šťastie? Gutenbergova encyklopédia
Morálka
Súčasný priemysel globálneho šťastia má do istej miery korene v zákonoch kresťanskej morálky, z ktorých mnohé nám budú hovoriť, že na každé nešťastie, ktoré zažívame, existuje morálny dôvod.
Často budú hovoriť, že sa tak deje kvôli našim vlastným morálnym zlyhaniam, sebeckosti a materializmu. Hlásajú stav cnostnej psychologickej rovnováhy prostredníctvom odriekania, zdržiavania sa a potláčania túžby.
V skutočnosti sa tieto stratégie len snažia nájsť liek na našu vrodenú neschopnosť trvalo sa tešiť zo života, a tak by sme mali nachádzať útechu vo vedomí, že keď sa cítime nešťastní, nie je to v skutočnosti naša chyba.
Ide o chybu nášho prirodzeného nastavenia. Máme ju vo svojom výrobnom pláne.
Zástancovia morálne správnej cesty ku šťastiu sú tiež proti skratkám k rozkoši za pomoci psychotropných drog.
George Bernard Shaw povedal: „Nemáme o nič väčšie právo spotrebúvať šťastie, ktoré nevytvárame, než spotrebúvať bohatstvo bez toho, aby sme ho vytvárali.“
Pocit pohody si očividne treba zaslúžiť, čo dokazuje, že nejde o prirodzený stav.
Obyvatelia Prekrásneho nového sveta od Aldousa Huxleyho žijú dokonale šťastné životy za pomoci „sómy“, drogy, ktorá ich robí poslušnými, no spokojnými.
Vo svojom románe Huxley naznačuje, že slobodná ľudská bytosť musí byť nevyhnutne zmietaná náročnými emóciami. Mám podozrenie, že keby si ľudia mali vybrať medzi citovým utrpením a spokojným flegmatizmom, mnohí by dali prednosť tomu druhému.
„Sóma“ však neexistuje, a tak problém nie je v tom, že dosahovanie spoľahlivého a trvalého uspokojenia chemickými prostriedkami je nelegálne; spočíva skôr v tom, že je to nemožné.
Chemické látky pozmeňujú myseľ (čo môže byť niekedy dobré), keďže sa však šťastie nevzťahuje k žiadnemu konkrétnemu mozgovému modelu, nevieme ho replikovať chemicky.
Šťastní a nešťastní
Naše emócie sú zmiešané a nejednoznačné, zmätené, prepletené a občas protirečivé ako všetko ostatné v našich životoch.
Výskum dokázal, že pozitívne a negatívne emócie a afekty dokážu v mozgu koexistovať relatívne nezávisle jedny na druhých.
Tento model ukazuje, že pravá hemisféra spracúva prednostne negatívne emócie, zatiaľ čo tie pozitívne rieši ľavá strana mozgu.
Stojí teda za to zapamätať si, že nie sme stavaní k tomu, aby sme boli stále šťastní. Skôr sme stavaní k tomu, aby sme prežili a reprodukovali sa.
Ide o náročné úlohy, preto musíme bojovať a snažiť sa, hľadať uspokojenie a bezpečie, odrážať hrozby a vyhýbať sa bolesti.
Model vzájomne súperiacich emócií, ponúkaný koexistenciou rozkoše a bolesti, vystihuje našu realitu oveľa lepšie, než nedosiahnuteľná blaženosť, ktorú sa nám snaží predávať priemysel šťastia.
Predstieranie, že akýkoľvek stupeň bolesti je nenormálny či patologický, bude v skutočnosti len pestovať pocity nedostatočnosti a frustrácie.
Postulovanie, že nič také ako šťastie neexistuje, sa môže javiť ako vyslovene negatívny odkaz, no strieborným lemovaním, teda útechou, je poznanie, že nespokojnosť nie je osobným zlyhaním.
Ak ste občas nešťastní, nejde o chybu, ktorá si vyžaduje urýchlenú nápravu, ako tvrdia guruovia šťastia. Ani zďaleka. V skutočnosti vás tieto výkyvy robia človekom.
Zdroj: themindunleashed.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Dosť depresívny článok… aj keď – na druhej strane – musím uznať, že jeho obsah sa, žiaľ, čím ďalej, tým stále viac a viac začína približovať ku skutočnosti…
Ja si myslím, že byť šťastným je prirodzenou a zdravou túžbou každého normálneho človeka: pravdepodobne preto má náš mozog až dve hemisféry, a nie iba tú racionálnu.
Asi všetci sme už počuli staré známe porekadlo „V zdravom tele zdravý duch“. No a ako je to s tým naším fyzickým zdravím? To predsa rozoberáme na tomto portáli non stop.
Nemyslím si, že náš najpozoruhodnejší orgán nedokáže vyplavovať uspokojujúce množstvo endorfínov preto, lebo mal neschopného architekta. Skôr mi napadá otázka: A z čoho má tá naša myseľ fungovať? Zo zamoreného ovzdušia? (Navyše, ak veľkú časť dňa strávime pod „ledkovým“ osvetlením a klimatizáciou?) Zo znečistenej, chlórom „vylepšovanej“ vody? Ani z priemyselne znehodnotených a geneticky modifikovaných potravín si náš organizmus endorfíny nevyrobí…
Mimochodom: Všimli ste si, že zvieratá pohybujúce sa po väčšinu na dňa na vzduchu kdesi v blízkosti lesa a živiace sa výlučne rastlinnou potravou sú oveľa spokojnejšie, ako my ľudia?
Emily, v jednoduchosti je krása. Ďakujem.
S obsahem toho článku, i když je zas bohužel depresivně psaný, musím souhlasit od A do Z. Nemůžu pochopit tu sametovou touhu být „pořád mlád“- pořád štíhlý, ohebný, krásný, mít dobře vyživené vlasy, do smrti být bez jediné vrásky, mít permanentně kvalitní sex , muži permanentně pevnou erekci a výdrž…Neustále být nanejvýš šťastný, bez starostí, bez jakýchkoliv problémů, všecko pořád musí být SUPER, NEJ, VIP, všeho musí být přemíra…bohužel kromě kvalit DUŠEVNÍCH. Není taková filozofie zcestná? Můžeme se vůbec pořád radovat z neustále svítícího slunce? Můžeme kvůli tomu být bez ustání šťastni? Můžeme být pořád spokojení, že permanentně máme všeho nadbytek? Budeme permanentně zářit spokojeností a štěstím, když budeme jíst jen ta nejlepší jídla, o čemž pořád jenom sníme, neomrzí se nám? Nebudeme rozladění? Depresivní? Nebudeme chtít změnu, když pocit štěstí vyprchá – nebudeme toužit po ještě bohatším jídle, aby se štěstí zas dostavilo? atd.atd. Abychom ocenili slunce, musíme poznat, jaké je to bez něho. Abychom ocenili (byli šťastní, spokojení), že máme nadbytek něčeho, nebo že vůbec něco máme, musíme poznat, jaké to je strádat…NIKDO NEMŮŽE BÝT NEUSTÁLE ŠťASTNÝ, NEUSTÁLE SE USMÍVAT, NEUSTÁLE MILOVAT BLIŽNÍ, VŠEM DONEKONEČNA ODPOUŠTĚT…to je utopie. „NIC NETRVÁ VĚČNĚ, ANI LÁSKA K JEDNÉ SLEČNĚ – se říká žertem. Občasný pocit štěstí si musí člověk zasloužit, někdy dokonce hodně těžko. Proto ti bohatí a nejbohatší lidé obvykle „šťastní“ nebývají, protože ty miliony, miliardy získali jinak než těžko a odříkáním. Aby prožili občasný záblesk (falešného) štěstí, potřebují další mamon, vítězství, prestiž, být „jednička“…Jsou to chudáci, kteří nepochopí, že někdo může obdivovat obyčejný malý kvítek u cesty a prožívat u toho tolik krásných pocitů.
Ostatně všecko je v článku krásně vylíčeno, nemá smysl, abych se tu dál rozepisovala. Jen ještě tolik – ve všem platí lidová moudrost: Všeho s mírou, Zlatá střední cesta a hlavně Obyčejný zdravý selský rozum. Neplést se Přírodě v ničem do cesty, ona nejlíp ví, proč co zařídila a dělá, jinak se nám to šeredně mstí – čehož jsme svědky – a vymstí! Tak „čau lidi“ a vezměte zbytek rozumu do hrsti, že , naši většinoví nenasytní popletenci?
To je pitomost. Teprve tehdy, když se člověk zbaví svého ega a ovládne svoji mysl, dostaví se stav permanentního štěstí, jehož základem je čiré bytí. Tohoto stavu dosáhlo mnoho jóginů a já taky i když ne permanentně, jelikož musím pracovat. Ovšem mimo práci se tento stav rychle navrací. Článek je pitomost, ale honba za štěstím skrze vnější věci tohoto světa včetně vztahů je pitomost ještě větší, v tom má autor pravdu. Cestou k dosažení tohoto stavu je četba knih s myšlenkami jógických mistrů – Patanžali, Mahariši, Nisargadatt Mahárádž a jiných, všechny si lze vypůjčit ve všech vědeckých knihovnách a především praktikování meditace. To všechno individuálně, každá závislost na sektě je pitomost, která nikam nevede, jen vás připraví o peníze. Mě to nestálo ani kačku, jen práce sám na sobě.
No ano, jen vědět, jak na to…