Ľudia nie sú stavaní byť šťastní – prestaňte sa teda snažiť hľadať šťastie

Honba za snom o šťastí je veľmi obľúbený koncept, ktorý bol prostredníctvom populárnej kultúry exportovaný zo západných krajín do celého sveta.

Priemysel nesmierneho šťastia a pozitívneho myslenia, ktorého ročný obrat sa odhaduje na 11 miliárd dolárov, pomohol vytvoriť fantáziu, že šťastie je realistický cieľ.

Ani uspokojenie všetkých potrieb šťastie neprináša

„Honba za šťastím“ je vlastne v dnešnej spoločnosti jedno z „neodňateľných práv“. Nanešťastie však pomohlo vytvoriť očakávanie, ktoré tvrdohlavo odmieta plniť reálny život.

Pretože dokonca aj vtedy, keď sú uspokojené všetky naše materiálne a biologické potreby, zostáva stav trvalého šťastia stále len teoretickým a unikajúcim cieľom, ako už v desiatom storočí objavil Abd ar-Rahmán III., kalif z Córdoby.

Bol jedným z najvplyvnejších mužov svojej doby, ktorý si užíval vojenské a kultúrne úspechy, ako aj pozemské rozkoše svojich dvoch háremov. Ku koncu svojho života sa však rozhodol spočítať dni, kedy sa cítil skutočne šťastný. Bolo ich presne 14.

Šťastie, ako hovorí brazílsky básnik Vinicius de Moraes, je „ako pierko letiace vo vzduchu. Letí ľahko, no nie dlho“.

Šťastie je ľudský výtvor, abstraktná predstava, ktorá nemá žiadny ekvivalent v skutočnej ľudskej skúsenosti.

V mozgu naozaj sídlia pozitívne a negatívne afekty, no trvalé šťastie nemá žiadny biologický základ. A ja sa domnievam – možno prekvapujúco, že práve to je niečo, čo znamená byť šťastný.

Príroda a evolúcia

Ľudia nie sú stavaní k tomu, aby boli šťastní, či dokonca spokojní. Naopak, sme stavaní hlavne k tomu, aby sme prežili a reprodukovali sa, tak ako každý iný tvor vo svete prírody.

Od stavu spokojnosti nás príroda odrádza, lebo by znižoval našu ostražitosť pred možnými hrozbami pre naše prežitie.

Fakt, že evolúcia uprednostnila v našom mozgu vývoj veľkého čelného laloku (ktorý nám dáva skvelé vykonávacie a rozhodovacie schopnosti) pred prirodzenou schopnosťou byť šťastní, nám veľa napovedá o prioritách prírody.

Rôzne miesta a obvody v mozgu sa všetky spájajú s istými nervovými a intelektuálnymi funkciami, v mozgovom tkanive sa však nedá nájsť šťastie, lebo je iba výtvorom, ktorý nemá žiadny neurologický základ.

Odborníci v tomto odbore vlastne tvrdia, že prírody opomenula vykoreniť v procese evolúcie depresiu (napriek očividným nevýhodám z hľadiska prežitia a reprodukcie).

Prečo? Je presne kvôli tomu, že depresia ako adaptácia zohráva užitočnú úlohu v ťažkých časoch, keď pomáha skľúčenému jednotlivcovi vymaniť sa z riskantných a beznádejných situácií, v ktorých nemá šancu vyhrať.

V ťažkých obdobiach môžu mať funkciu riešenia problému aj depresívne rozjímania.

Zdroj: Kde sídli šťastie? Gutenbergova encyklopédia

Morálka

Súčasný priemysel globálneho šťastia má do istej miery korene v zákonoch kresťanskej morálky, z ktorých mnohé nám budú hovoriť, že na každé nešťastie, ktoré zažívame, existuje morálny dôvod.

Často budú hovoriť, že sa tak deje kvôli našim vlastným morálnym zlyhaniam, sebeckosti a materializmu. Hlásajú stav cnostnej psychologickej rovnováhy prostredníctvom odriekania, zdržiavania sa a potláčania túžby.

V skutočnosti sa tieto stratégie len snažia nájsť liek na našu vrodenú neschopnosť trvalo sa tešiť zo života, a tak by sme mali nachádzať útechu vo vedomí, že keď sa cítime nešťastní, nie je to v skutočnosti naša chyba.

Ide o chybu nášho prirodzeného nastavenia. Máme ju vo svojom výrobnom pláne.

Zástancovia morálne správnej cesty ku šťastiu sú tiež proti skratkám k rozkoši za pomoci psychotropných drog.

George Bernard Shaw povedal: „Nemáme o nič väčšie právo spotrebúvať šťastie, ktoré nevytvárame, než spotrebúvať bohatstvo bez toho, aby sme ho vytvárali.“

Pocit pohody si očividne treba zaslúžiť, čo dokazuje, že nejde o prirodzený stav.

Obyvatelia Prekrásneho nového sveta od Aldousa Huxleyho žijú dokonale šťastné životy za pomoci „sómy“, drogy, ktorá ich robí poslušnými, no spokojnými.

Vo svojom románe Huxley naznačuje, že slobodná ľudská bytosť musí byť nevyhnutne zmietaná náročnými emóciami. Mám podozrenie, že keby si ľudia mali vybrať medzi citovým utrpením a spokojným flegmatizmom, mnohí by dali prednosť tomu druhému.

„Sóma“ však neexistuje, a tak problém nie je v tom, že dosahovanie spoľahlivého a trvalého uspokojenia chemickými prostriedkami je nelegálne; spočíva skôr v tom, že je to nemožné.

Chemické látky pozmeňujú myseľ (čo môže byť niekedy dobré), keďže sa však šťastie nevzťahuje k žiadnemu konkrétnemu mozgovému modelu, nevieme ho replikovať chemicky.

Šťastní a nešťastní

Naše emócie sú zmiešané a nejednoznačné, zmätené, prepletené a občas protirečivé ako všetko ostatné v našich životoch.

Výskum dokázal, že pozitívne a negatívne emócie a afekty dokážu v mozgu koexistovať relatívne nezávisle jedny na druhých.

Tento model ukazuje, že pravá hemisféra spracúva prednostne negatívne emócie, zatiaľ čo tie pozitívne rieši ľavá strana mozgu.

Stojí teda za to zapamätať si, že nie sme stavaní k tomu, aby sme boli stále šťastní. Skôr sme stavaní k tomu, aby sme prežili a reprodukovali sa.

Ide o náročné úlohy, preto musíme bojovať a snažiť sa, hľadať uspokojenie a bezpečie, odrážať hrozby a vyhýbať sa bolesti.

Model vzájomne súperiacich emócií, ponúkaný koexistenciou rozkoše a bolesti, vystihuje našu realitu oveľa lepšie, než nedosiahnuteľná blaženosť, ktorú sa nám snaží predávať priemysel šťastia.

Predstieranie, že akýkoľvek stupeň bolesti je nenormálny či patologický, bude v skutočnosti len pestovať pocity nedostatočnosti a frustrácie.

Postulovanie, že nič také ako šťastie neexistuje, sa môže javiť ako vyslovene negatívny odkaz, no strieborným lemovaním, teda útechou, je poznanie, že nespokojnosť nie je osobným zlyhaním.

Ak ste občas nešťastní, nejde o chybu, ktorá si vyžaduje urýchlenú nápravu, ako tvrdia guruovia šťastia. Ani zďaleka. V skutočnosti vás tieto výkyvy robia človekom.

Zdroj: themindunleashed.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Potvrdené vedou – vďačnosť naozaj mení náš mozog smerom k šťastnejšiemu životu
• Vedci ukazujú, ako vďačnosť doslova mení ľudské srdce a molekulárnu štruktúru mozgu
• Neurovedkyňa vysvetľuje, prečo je pletenie prospešné pre váš mozog
• 10 najlepších potravín na zvýšenie dopamínu, ktorý pomáha byť sústredený, pozitívny a motivovaný