Masaker: Kvôli vakcíne na COVID-19 má byť zabitých pol milióna žralokov

Podľa ochrancov prírody a odborníkov na divočinu bude mať plán na zaočkovanie globálnej populácie proti COVID-19 devastačný dopad na životné prostredie, lebo prídavná látka vakcíny pod názvom skvalén sa vyrába z oleja zo žraločej pečene.

Na pokrytie celosvetovej potreby vakcín proti COVID-19 s obsahom skvalénu by bolo potrebné zabiť odhadom asi pol milióna žralokov.  V súčasnosti využíva skvalén ako prísadu na zosilnenie imunitnej reakcie vakcíny a dosiahnutie vyšších titerov protilátok až päť kandidátov na výrobu vakcíny proti COVID-19.

Okrem viac než 3 miliónov každoročne už zabíjaných žralokov kvôli ich pečeniam, by tento ďalší dopyt mohol isté druhy žralokov, ako sú ostroňovec zrnitý a žralok obrovský, priviesť na pokraj vyhynutia.

Podľa denníka New Zealand Herald:

 „Britská farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline využíva žraločí skvalén ako prísadu vo vakcínach proti chrípkach. V máji GSK povedala, že vyrobí miliardu dávok týchto prísad pre potenciálne využitie vo vakcínach proti COVID-19.

Na výrobu 1 tony skvalénu je potrebných asi 3000 žralokov. Odhady kalifornskej skupiny Shark Allies naznačujú, že na zaočkovanie všetkých ľudí na svete jednou dávkou vakcíny proti COVID-19 s obsahom skvalénu by bolo treba 250 000 žralokov, v závislosti na použitých množstvách.

To dáva dokopy pol milióna žralokov, ak budú potrebné dve dávky, čo je podľa výskumníkov pravdepodobné.“

Ochrancovia prírody volajú po zákaze skvalénu získavaného zo žralokov

Skupina ochrancov prírody Shark Allies spustila na stránke Change.org petíciu, volajúcu po zákaze skvalénu, získavaného zo žralokov, vo vakcínach proti COVID-19.

Ako sa uvádza v petícii, adresovanej niekoľkým regulačným úradom vo svete, napríklad americkému Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), britskej Regulačnej Agentúre pre lieky a produkty starostlivosti o zdravie a Národnému úradu pre medicínske produkty v Číne a tiež všetkým výrobcom vakcín:

 „Dodávateľský reťazec nebol nikdy testovaný v takom rozsahu, aký si bude vyžadovať vakcína proti koronavírusu. V priemysle žraločieho skvalénu je tiež veľmi malá miera kontroly kvality a transparentnosti.

Stručne povedané, zabíjanie žralokov kvôli kľúčovej ingrediencii, ktorá sa dá získavať aj z udržateľnejších a spoľahlivejších alternatív neživočíšneho pôvodu je prístup, ktorý je škodlivý a deštruktívny.“

Organizácia Shark Allies poukazuje na to, že skvalén zo žraločej pečene nemá žiadne „magické“ vlastnosti, ktoré by sa nedali nahradiť inými, udržateľnejšími botanickými zdrojmi, ako sú kvasnice, riasy, olivový olej, palmový olej, amarantový olej a olej z pšeničných klíčkov.

Minimálne jedna spoločnosť vyvinula syntetickú verziu tejto prísady vakcín, vyrobenej namiesto zo žraločej pečene z fermentovanej cukrovej trstiny, no hoci by ochránila žralokov, otvára ďalšie otázky ohľadom bezpečnosti.

Pre použitie vo vakcínach nie je v súčasnosti schválený žiadny syntetický skvalén, no spoločnosť Amryis zo Silicon Valley, ktorá vyrábala syntetický skvalén pre kozmetický priemysel, sa teraz snaží získať súhlas FDA na používanie svojho produktu vo vakcínach. Vedú už rokovania s tromi výrobcami vakcín.

Čo je skvalén?

V niektorých vakcínach sa ako prísada používa uhľovodíkový olej skvalén. Jedna bežne používaná prísada na báze skvalénu, MF59, je emulzia tvorená skvalénom, polysorbátom 80, sorbitan trioleátom, dihydrátom citrátu trisodného, monohydrátom kyseliny citrónovej a vodou.

Ako sa uvádza v jednej štúdii z roku 2014: „Jednotlivé zložky prísady MF59 imunostimulačné nie sú, no emulzia áno.“

Cieľom prísad vo vakcínach je zosilniť (ako turbodúchadlom) vašu imunitnú reakciu na danú vakcínu. Prísady však môžu spôsobiť aj prehnanú reakciu vášho imunitného systému na zavedenie patogénu, proti ktorému ste očkovaní.

Ako sa uvádza v štúdii „MF59 ako vakcínový adjuvans: posúdenie bezpečnosti a imunogenicity“ z roku 2014:

 „Mechanizmus jeho pôsobenia ešte nie je celkom pochopený, no zrejme v ňom ide o zosilnenie interakcie medzi antigénom a dendritickou bunkou.

Pri použití vo vakcínach proti sezónnej chrípke dochádza k zosilneniu inhibície hemaglutinácie titerov protilátky voči niektorým, no nie všetkým, kmeňom vakcínovej sezónnej chrípky…

Údaje naznačujú, že MF59 uplatňuje svoj imunostimulačný účinok zapájaním svalových vlákien a mononukleárnych buniek do vytvárania lokálneho prostredia, ktoré je vodivé pre priťahovanie efektorových buniek a diferenciáciu monocytov na dendritické bunky.“

Vakcíny proti chrípke na báze skvalénu spájané s narkolepsiou

Ako bolo uvedené v článku „Vakcína proti koronavírusu sa vyhne bezpečnostným testom“, zistilo sa, že vakcíny proti H1N1 s obsahom skvalénu, distribuované v Európe počas pandémie prasacej chrípky v roku 2009, spôsobujú narkolepsiu, veľmi zriedkavú a obmedzujúcu neurologickú poruchu, charakterizovanú nadmernou dennou spavosťou.

K asi 70% prípadom narkolepsie sa pridružuje aj kataplexia – náhla strata svalového tonusu – a tiež živé halucinácie a úplná paralýza na začiatku alebo konci narkoleptického záchvatu.

Jednou z vakcín proti H1N1, dôvodne spájaných s narkolepsiou, bola vakcína Pandemrix od spoločnosti GlaxoSmithKline, ktorej regulátori európskych vlád udelili licenciu a predávala sa v celom rade európskych krajín (nie však v USA).

Príbalový leták Pandremixu v skutočnosti ako známy možný vedľajší účinok uvádzal somnolenciu, chorobnú spavosť, aj keď nie narkolepsiu ako takú.

Vďaka tlaku verejnosti, vyvolanom Národným informačným centrom pre vakcináciu (NVIC), ktoré namietlo proti zrýchlenému udeľovaniu licencií skvalénovým prísadám vo vakcínach proti prasacej chrípke na základe Zákona o povolení núdzového použitia, žiadna z vakcín proti H1N1, distribuovaná v USA, neobsahovala skvalén.

Nebezpečenstvo povolenia použitia pochybných vakcínových prísad v núdzových vakcínach je v tom, že keď sa použijú v jednej vakcíne, môžu ich výrobcovia vakcín použiť v ďalších vakcínach bez toho, aby museli absolvovať bežne vyžadovaný prísny schvaľovací proces.

Skvalén obsahujúca vakcína pre trh v USA však bola nakoniec schválená v roku 2013, počas pandémie vtáčej chrípky H5N1.

Išlo o prvú adjuvansovú vakcínu pre americký trh a využívala tú istú problematickú skvalénovú prísadu, ktorá sa vo veľkom využívala v ostatných krajinách počas pandémie prasacej chrípky v roku 2009.

Potenciálne problémy s bezpečnosťou

V roku 2002 vedci zistili, že vojenský personál, u ktorého sa prejavili symptómy syndrómu vojny v Zálive, má protilátky na skvalén, čo vyvolalo obavy, či ten záhadný stav nemôže byť spôsobený vakcínou proti antraxu s obsahom skvalénu.

Vyšetrovanie ukázalo, že problém sa v skutočnosti obmedzoval na konkrétnu šaržu vakcíny proti antraxu, obsahujúcu skvalénovú prísadu.

Ďalší vyšetrovatelia však túto spojitosť bagatelizovali, keďže nízke titery antiskvalénových protilátok boli objavené aj v krvi zdravých jednotlivcov a hladiny titerov (protilátok) sa im nezmenili ani po zaočkovaní vakcínou so skvalénovou prísadou.

K ďalším štúdiám, vyvolávajúcim otázky nad vakcínami so skvalénovými prísadami, patrí metaanalýza 20 klinických pokusov z roku 2001, ktorá zistila, že vakcína proti sezónnej chrípke s prísadou MF59 (Fluad) má rizikovejší bezpečnostný profil, než bezprísadová vakcína proti chrípke.

Počas troch rokov zažilo systémové nepriaznivé reakcie 1% až 8% seniorov, ktorí boli zaočkovaní vakcínou proti sezónnej chrípke s prísadou MF59, v porovnaní s 0 až 7% u skupiny, zaočkovanej bezprísadovou vakcínou proti chrípke.

Štúdia nazvaná „MF59 ako vakcínový adjuvans: posúdenie bezpečnosti a imunogenicity“ tiež uvádza, že:

 „V roku 2019 publikovali Pellegrini a kol. analýzu, obsahujúcu už zmienených 20 testov a okrem nich ďalších 44 pokusov.

Išlo o heterogénne navrhnuté pokusy v zmysle vekovej skupiny (od detí až po starých ľudí), návrhu štúdie (kontrolovaná a nekontrolovaná), trvania pozorovania (3 týždne až viac ako 12 mesiacov) a použitého antigénu (pandemická alebo nepandemická chrípka).

Týchto pokusov sa zúčastnilo 20 749 subjektov, ktoré prijali aspoň jednu dávku vakcíny s prísadou MF59 a 7 526 subjektov, ktoré boli zaočkované bezprísadovou vakcínou proti chrípke.

Subjekty zaočkované vakcínou s prísadou MF59 mali v prvých 3 dňoch po očkovaní vyššiu pravdepodobnosť vzniku lokálnych reakcií ako sú bolesť, erytém, indurácia a teplota (miera rizika 1,71) a systémových reakcií ako sú myalgia, únava, bolesti hlavy a pocit nepokoja (miera rizika 1,33) v porovnaní so subjektmi, ktoré boli zaočkované vakcínami bez skvalénových prísad.“

Skvalén spájaný s autoimunitou

Hoci je na to len málo dôkazov, niektoré štúdie poukázali na možnosť, že skvalén po zaočkovaní spôsobuje autoimunitné problémy, ako sú artritída a lupienka. Ako uvádza jedna štúdia z roku 2004:

 „Adjuvantné oleje ako… skvalén (MF59) sa vo vakcínach pre ľudí a zvieratá využívali aj napriek tomu, že sa len málo chápal mechanizmus ich činnosti. Niekoľko správ naznačuje spojitosť očkovania s rôznymi autoimunitnými ochoreniami, no len málo ich bolo potvrdených epidemiologicky…

Uviedli sme, že jedna intraperitoneálna injekcia so skvalénom vytvára u neautoimúnnych BALB/c myší s lupienkou súvisiace autoprotilátky na nRNP/Sm a –SU.

Zavedenie týchto protilátok sa zdalo mať súvis so schopnosťou uhľovodíka vyvolať IL-12, IL-6 a TNF-α, čo naznačuje vzťah s adjuvanciou uhľovodíka.

Či je toto relevantné pri očkovaní ľudí, je zložitá téma kvôli komplikovaných účinkom vakcín a faktu, že imunotoxikologické účinky sa líšia v závislosti od druhov, dráhy, dávky a trvania podania.

Napriek tomu však potenciál adjuvantných uhľovodíkových olejov privodiť autoimunitu má dôsledky pre používanie olejových adjuvansov vo vakcínach pre ľudí a zvieratá, ako aj pre základný výskum.“

Skvalén spájaný s reumatoidnou artritídou

Podobne aj štúdia z roku 2000, publikovaná v časopise American Journal of Pathology demonštrovala, že jediná injekcia skvalénu podaná potkanom vyvolala „chronický, imunitou prenášaný, pre kĺb špecifický zápal,“ teda reumatoidnú artritídu.

Výskumníci dospeli k záveru, že ich zistenia vyvolávajú otázky o role prísad vo vakcínach u chronických zápalových ochorení.

Artritogenicita uhľovodíkových olejov súvisí s ich adjuvantnými vlastnosťami a má dopady nielen na výskum artritídy, ale aj na iné ochorenia a zdravotné využitia, ako sú vakcíny s obsahom olejových prísad. – Scientific Reports 2017

Aj novšia štúdia publikovaná v roku 2017 uviedla, že uhľovodíkové oleje ako skvalén vyvolávajú a zhoršujú artritídu u geneticky citlivých potkanov.

Injekčné podanie prísad na báze uhľovodíkového oleja tiež viedlo k:

• aktivácii, proliferácii a zvýšenej expresii cytokínov Th1 a Th17 T-bunkami, „čo koreluje s artritogenecitou T-buniek“
• zvýšenej tvorbe protilátok proti pre kĺbovú chrupavku špecifickým kolagénovým epitopom II.typu

Podľa autorov:

 „Táto štúdia ukazuje, že artritogenicita uhľovodíkových olejov súvisí s ich adjuvantnými vlastnosťami, s dopadmi nielen na výskum artritídy, ale aj iných ochorení a medicínskych použití, ako sú vakcíny s obsahom olejových adjuvansov…

V priebehu hodiny po podaní injekcie sa vstreknuté adjuvansy rýchlo šírili a dosahovali rôzne orgány s vysokou selektivitou pre lymfatické uzliny a pomerne málo olejových kvapiek bolo distribuovaných do kĺbov.

V lymfatických uzlinách vedú olejové prísady tak k lokálnej, ako aj k systémovej reakcii, ako sú hyperplázia a zvýšená hladina akútnej fázovej bielkoviny, akou je α-1-kyselina glykoproteín (AGP) v krvi…

Dokázali sme, že… roznášať artritídu môžu aj… T-bunky in vivo nasiaknuté… adjuvansmi ako sä hexadekán a skvalén.“

K poškodeniu skvalénom vás môže predurčovať váš genetický profil

Autori štúdie z roku 2017 sa tiež venujú problému skvalénových prísad vo vakcínach, konkrétne uvádzajúc, že používanie vakcínových prísad sa „spájalo so zvýšenou tvorbou cytokínov, ako sú IFN-γ a IL-17“.

Výzva, ktorej čelia výrobcovia vakcín, je maximalizovať imunogenicitu (schopnosť vyvolať imunitnú reakciu), pri minimalizácii reaktogenicity (nežiaducej vlastnosti vytvárania nepriaznivých reakcií, najmä imunologických odoziev) „a riziko vzniku akýchkoľvek ´adjuvansom vyvolaných´ autoimunitných či chronických degeneratívnych porúch, ako sú narkolepsia, či syndróm vojny v Zálive“, uvádzajú výskumníci.

Poukazujú tiež na to, že:

 „Je známe, že olejové prísady spôsobujú v mieste vpichu poškodenie tkaniva a bunkovú smrť, vedúce k tvorbe poškodením asociovaných molekulárnych modelov (DAMP) a aktivácii inflamazómu.

Tu sme demonštrovali, že rôzne prísady vytvárajú rôznu mieru zosilňujúceho účinku na antigén špecifickú vybavovaciu reakciu a tvorbu protilátok.

Skutočnosť, že prísady vyvolávajú artritídu len u geneticky náchylných  kmeňov a k poruchám autoimunity dochádza iba u geneticky náchylných jednotlivcov ukazuje, že zavedenie autoimunitných ochorení adjuvansom je čiastočne determinované genetickými faktormi.

V budúcnosti bude prospešné preskúmať, či tieto genetické faktory, z ktorých niektoré sme v našej skupine identifikovali štúdiami na zvieratách, determinujú aj to, či konkrétni jednotlivci s istými genetickými profilmi majú vyššie riziko nejakých nepriaznivých reakcií na očkovanie na báze adjuvansov.“

Keď sa vrátime na začiatok, k problému pol milióna žralokov zabíjaných kvôli oleju z ich pečene, ktorý teraz niekoľko kandidátov na výrobu vakcíny proti COVID-19 používa ako skvalénový adjuvans, dúfajme, že bude dostupná iná alternatíva, ktorá tomuto masakru zabráni.

Nedajme sa však zmýliť zmienkou o tom, že skvalén z rastlinných zdrojov by bol bezpečnejší. Bolo by síce ušľachtilé zachrániť húfy našich žralokov, no je nepravdepodobné, že by prechod na rastlinný zdroj skvalénu viedol k bezpečnejšej vakcíne.

Zhrnutie

Napriek mainstreamovým rečiam o tom, že nás vakcína zachráni pred zničením, nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Účelom vakcíny je podnietiť váš imunitný systém k vytvoreniu ochrannej reakcie. Problém nesmierne rýchlo vyvíjanej vakcíny, pri ktorej boli odstránené doslova všetky bezpečnostné prekážky je v tom, že riziká ďaleko prevyšujú akékoľvek prínosy.

Toto obzvlášť platí vo svetle mnohých dobre preskúmaných spôsobov na zlepšenie činnosti imunity zlepšením vášho metabolického zdravia, využívaním jednoduchých stratégií.

Ide napríklad o časovo obmedzené jedenie (tzv. prerušovaná hladovka) či vyhýbanie sa všetkým priemyselne spracovaným semenným olejom, čo zníži inzulínovú rezistenciu a zosilní vašu imunitnú reakciu.

Vitamín D je ďalšou účinnou synergickou terapiou, ktorá zníži vaše riziko ochorenia COVID-19 ďaleko viac, než akákoľvek neoverená vakcína, ktorá je so svojou skvalénovou prísadou a zrýchleným procesom výroby, obchádzajúcim roky dôležitého testovania na bezpečnosť, tikajúcou časovanou bombou.

Zdroj: Mercola.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Bomba: Inšpektori odhalili hrozné podmienky v továrni J&J na výrobu covid vakcíny
• Boli covidové vakcíny vyvinuté pomocou tkanív zo zabitých živých novorodencov?
• Prevalilo sa, že Pfizer tajil poškodenia a úmrtia účastníkov klinických skúšok covidových vakcín
• RNA vakcíny neobsahujú prírodnú mRNA, ale syntetickú modRNA, ktorá geneticky mení ľudské bunky