Námetom pre vznik tohto článku boli skúsenosti jednej našej čitateľky, ktorá zažila so slovenským zdravotníctvom nesmierne útrapy v súvislosti s liečbou svojho dieťaťa. Opäť sa raz potvrdilo to, čo všetci aj tak dobre vieme – typické hrubé, neslušné a často až vulgárne správanie mnohých slovenských lekárov.
Na hrubé vrece hrubú záplatu, ako vraví známe slovenské príslovie alebo Ako sa chrániť pred slovenským zdravotníctvom.
Konflikt lekár – rodič
Ste rodič, ktorý sa zaujíma o celostnú prírodnú medicínu a jej princípy sa snaží uplatňovať pri starostlivosti o svoje dieťa?
Potom je možné, že sa ocitnete v priamom konflikte s vaším detským lekárom (pediatrom), prípadne s nemocnicou ohľadne spôsobu liečby vášho dieťaťa.
Rozdielny názor môže vzniknúť vo viacerých odlišných situáciách. Tými najmenej závažnými môže byť napríklad názor, či dieťa skutočne potrebuje pri miernej nádche alebo nachladení užívať antibiotiká.
V takomto prípade je riešenie pomerne jednoduché.
Predpísané antibiotiká si riadne z lekárne vyberte, aj keď za to zaplatíte zopár drobných a nechajte ich doma bez použitia ležať v chladničke. Prípadne ich rovno vyhoďte do koša.
My však uprednostňujeme si ich predsa len ponechať nejaký ten čas, napríklad do doby expirácie. Ak sa náhodou objaví nejaké náhle vážne ochorenie, pri ktorom sa antibiotiká môžu zísť, budete ich mať hneď po ruke. Nebudete potrebovať unáhlene bežať k lekárovi po predpis a následne do lekárne pre výber.
Naša stránka síce neodporúča používanie antibiotík, pretože majú oveľa viac negatívnych vedľajších účinkov ako úžitku.
Sme však realisti a uznávame, že v niekoľko málo prípadoch môže byť ich použitie nevyhnutné. A práve pre tieto situácie je dobré, ak sú doma k dispozícii.
Buďte si ale istý, že konkrétne antibiotiká sú vhodné pre dané ochorenie. Nepoužívajte ich len tak od buka do buka.
Ako a prečo nič nepodpisovať?
Tento článok avšak nie je o antibiotikách. Je o tom, čo robiť, ak sa ocitnete s vaším lekárom alebo nemocnicou vo väčšom spore, ako je užívanie nejakých antibiotík.
Napríklad, v prípadoch očkovania alebo odmietnutia odporúčanej liečby na nejakú serióznejšiu chorobu vášho dieťaťa. Prevažne máme teraz na mysli onkologické ochorenia, ale nie nutne sa musí jednať iba o ne.
Sú aj iné závažné choroby, kde váš názor na liečbu a názor zdravotníkov sa môžu diametrálne líšiť.
Čo teda robiť v takomto prípade?
Ako už z názvu článku vyplýva, zásada je nič nepodpisovať. Poznáte to klasické vyjadrenie polície z amerických kriminálnych filmov: „Všetko, čo poviete môže a bude použité proti vám“?
V prípade podpisovania rôznych vyhlásení a prehlásení pre vášho lekára to platí presne rovnako.
Prečo by vám to inak lekári dávali podpisovať? Aby chránili vás? No určite…
Dávajú vám to podpisovať predovšetkým preto, aby si kryli vlastný chrbát. A tiež preto, aby to neskôr v prípade, že sa proti vám rozhodnú podniknúť právne kroky (neposkytnutie dieťaťu nevyhnutnej starostlivosti a podobne) takéto podpísané vyhlásenia mohli proti vám použiť.
Prečo by teda rozumný človek mal podpisovať niečo proti sebe, niečo, čo mu môže v budúcnosti uškodiť?
Tuto si treba uvedomiť jeden veľmi dôležitý fakt:
V právnom štáte nemôže byť nikto nútený podpísať nič, čo podpísať nechce. Podpis je prejavom slobodnej vôle a tá nemôže byť vynutiteľná.
Ak vám budú lekári tvrdiť, že to je „len“ administratívna požiadavka, aby boli sami krytí, že nezanedbali zdravotnú starostlivosť, neverte im. Je síce pravda, že vami podpísane poučenie slúži pre ich vlastné krytie, no vy nemáte nijako zaručené, že to nebude tiež použité proti vám.
Existujú aj iné spôsoby, ako môže lekár preukázať, že vás poučil. Úplne stačí, ak je v miestnosti prítomná sestrička, ktorá mu to dosvedčí. Na svoje krytie teda nevyhnutne nepotrebuje aj váš podpis.
Ak si máte vybrať medzi krytím seba alebo krytím lekára, buďte egoisti a vyberte si vlastné dobro. Nie dobro iných, ktorí sa k vám často ani nesprávajú slušne, ponižujú vás alebo sa vám vyhrážajú.
Prečo by ste mali hľadieť na nich? Hľaďte predovšetkým na seba a dobro svojich detí! Vy lekárom nie ste nič dlžný. Vzťah medzi vami a nimi nie je kamarátsky. Ide o čistý obchod, obchod so zdravím (bohužiaľ, znie to smutne, ale je to tak).
Lekári vám neposkytujú zdravotnú starostlivosť z dobročinných pohnútok, nie sú to samaritáni (česť výnimkám). Za svoju prácu dostávajú zaplatené rovnako, ako dostáva zaplatené automechanik, ktorý opraví vaše auto. Automechanika si vyberáte a neschopných odmietate. Za opravu im zaplatíte a potom už im nie ste nič dlžní.
Pristupujte rovnako aj k lekárom. Vyberajte si ich. Neschopných odmietajte. Po zaplatení (poisťovňou) im neostávate nič dlžný.
Lekári síce majú krajší, čistejší biely plášť a považujú svoje povolanie za honosnejšie v porovnaní s automechanikom, no z čisto pragmatického hľadiska medzi nimi nie je žiaden rozdiel!
Preto sa aj k nim správajte bez rozdielu. Vlastne automechanici si často zaslúžia lepšie správanie. Tí vás neponižujú a tiež na vás nekričia…
Slovenskí lekári a špeciálne onkológovia sa vyznačujú svojím neohrabaným, ba až hrubým správaním. Stále zrejme ešte žijú v mentalite komunizmu (tí mladší z nich zrejme mali „skúsených“ starších učiteľov), kde boli zvyknutí na to, že oni sú králi a nikto nesmie spochybňovať ich úsudok.
Bože chráň odmietnuť lekárom navrhovanú liečbu! Taký hriech!
Lekári v zahraničí vo svojej podstate a vnútri nie sú o nič lepší, ako tí slovenskí. Tí sú tiež nafúkaní, pyšní, s privysokým egom. Rozdiel je v tom, že aspoň majú lepšie správanie, je u nich väčší kontrast medzi tým, čo si myslia a čo hovoria. Inými slovami, lepšie sa pretvarujú.
Slovenský lekár je ako „Jano z koliby“ – čo na duši, to na jazyku. Na západe sa len veľmi zriedka stretnete s tým, aby sa vám lekár vyhrážal, ponižoval, alebo kričal na vás.
Bohužiaľ, uvedený arzenál je typickým pre väčšinu nielen slovenských lekárov, ale zdravotníckych pracovníkov vo všeobecnosti. Tu vám aj zdravotná sestra s radosťou bude dávať rady do života, poučovať vás alebo inak nevhodne sa správať.
Najlepšou obranou je útok. Vezmite si so sebou posily.
Ešte jedno dôležité odporúčanie. Pred očakávanou konfrontáciou nikdy nechoďte k lekárovi sami s dieťaťom. Vždy si so sebou vezmite ďalšiu osobu, ktorá bude stáť po vašom boku a podporovať vás vo vašom rozhodnutí.
Pri menej závažných situáciách ním môže byť niekto z rodiny, prípadne niekto známy. V závažnejších prípadoch, kedy je odôvodnené očakávať dokonca vyhrážky súdom, odobratím dieťaťa a podobne, je najlepšie so sebou zobrať právnika.
Jeho prítomnosť zabezpečí, že nevychovaní lekári sa aspoň čiastočne schladia.
Budú sa správať slušnejšie, nebudú na vás hrubo útočiť a tiež si budú dávať lepší pozor na jazyk. Pomer síl sa vyrovná. Už to nebudete vy, hlúpy (podľa lekárov, nie nás) a nevzdelaný rodič detského pacienta, ktorý sa práve chystá ublížiť a zanedbať svoje dieťa, sám jeden proti skupine vážených, múdrych a vzdelaných lekárov, docentov a profesorov.
V prítomnosti ďalšej osoby, ideálne právnika, si 3x rozmyslia, či proti vám použijú vyhrážky. Tie by sa veľmi ľahko mohli obrátiť proti nim.
Šikovný právnik by to mohol dokonca klasifikovať ako trestný čin vyhrážania sa. Lekári sú si toho veľmi dobre vedomí. Buďte si toho vedomí aj vy a využite to. Jednoduchým spôsobom preskupte sily a prípadne aj vyrazte do protiútoku.
Netvrdíme, že máte na nich útočiť, to nie. Buďte k nim vždy slušný, no pri akomkoľvek náznaku útoku z ich strany namiesto bránenia sa, zaútočte.
Ako?
Pri neporiadnosti slovenských lekárov a takmer každodennom porušovaní nielen morálnych princípov, dochádza často zo strany lekárov k rôznym ďalším menším, či väčším prešľapom.
Tými môžu byť predošlé zahájenie liečby bez písomného súhlasu, ale aj menšie veci, ako nedostatočné informovanie, neposkytnutie príbalových letákov, aplikácia liečby bez dostatočného vyšetrenia kontraindikácii a podobne.
Sme si istý, že pri takmer každom zdravotníckom výkone na Slovensku, by sa jeho podrobnou analýzou dalo zistiť nejaké pochybenie.
Preto pred návštevou lekára, kedy predpokladáte vznik konfliktnej situácie, si okrem zabezpečenia prítomnosti ďalšej osoby aj podrobnejšie zanalyzujte doterajší priebeh liečby. Skúste nájsť akékoľvek, aj malé pochybenia lekárov.
Napíšte si ich na papier. Ak neskôr pri vašom stretnutí s nimi dôjde ku konfrontácii, určite im nezabudnite pripomenúť ich pochybenia.
Tiež ich ubezpečte, že v prípade, ak sa rozhodnú proti vám podnikať akékoľvek právne kroky, potom ani vy nebudete váhať použiť ich pochybenia proti nim. Buďte preto na každú možnú konfrontáciu vopred pripravený.
To nielen zabráni jej vyhroteniu, ale aj možným právnym krokom podniknutých proti vám zo strany lekárov, nemocníc, či iných zdravotníckych inštitúcii, ako sú Úrady verejného zdravotníctva a podobne.
Sumarizácia
Zopakujme si prediskutované fakty. Na Slovensku neexistuje zákon ukladajúci vám povinnosť čokoľvek podpisovať. Preto nič nepodpisujte a vyhnite sa tak možnosti, že to bude použité proti vám.
Nič nepodpisujte dokonca aj vtedy, keď lekárom navrhovanú liečbu umožníte, no máte k nej výhrady.
Priamo povedzte lekárovi, že na ním navrhovanú liečbu máte iný názor. Preto k nej nedáte písomný súhlas (bolo by to v rozpore s vaším svedomím), no napriek tomu v liečbe brániť nebudete. Bude potom na lekárovi, či takúto liečbu napriek tomu bude aplikovať alebo nie.
Keď vravíme, že netreba podpisovať nič, myslíme tým nič. Ani vyhlásenie o odmietnutí podpísať iné prehlásenie.
Áno, aj s týmto sme sa už stretli. Nezabúdajte, všetko čo podpíšete môže a bude použité proti vám, vrátane neškodne vyzerajúceho vyhlásenia o odmietnutí podpísania iného vyhlásenia, prehlásenia, poučenia a podobne.
Okrem nepodpisovania si so sebou vždy vezmite niekoho ďalšieho, kto bude stáť na vašej strane a poskytovať vám morálnu podporu. V závažných situáciách je najlepší právnik.
Pred cestou k lekárovi si preto zo svojej kabelky (tašky, vrecka saka a podobne) vyberte pero, nebudete ho potrebovať! A perá cudzích nepoužívajte, neviete kto pred vami ich mal v rukách, určite je na nich kopec bacilov! 🙂
* * * * *
Máte aj vy podobné skúsenosti s nátlakom lekárov na podpisovanie rôznych poučení? Budeme radi ak sa s nami a ostatnými čitateľmi o ne podelíte v komentároch k tomuto článku.
Súvisiace články
- Keď vás uštipne včela alebo osa v hrdle, máte len 2 možnosti ako prežiť
- Ako sa brániť, keď zamestnávateľ vás núti do očkovania na COVID-19
- Recept na silný domáci prípravok, s ktorým ihneď zabijete všetky komáre, šváby a iný hmyz
- Vyhlásenie pacienta za „mozgovo mŕtveho“ umožňuje lekárom experimentovať na pacientoch ako na laboratórnych krysách
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Mam len otazku – pokial nechcete prijat odporucanu liecbu lekara, nebolo by cestnejsie vobec za lekarom neist? Tym sa vyriesi problem toho, ze naozaj vas nikto nebude nutit nic podpisat. Totiz tu ide aj o to, ze ked uz niekto zveri liecbu dietata doktorovi, tak ten doktor je zodpovedny za ten vysledok…inak moze byt lahko zalovatelny.
To co pisete moze mat v niektorych pripadoch opodstatnenie, len pride mi to uz trochu take, ze na jednej strane vkladate zodpovednost za vyliecenie dietata do ruk lekara, ale zaroven ho obmedzujete ako moze tuto zodpovednost zrealizovat.
Ďakujem za váš názor. My nehovoríme, že za lekármi vôbec netreba chodiť. Lekári stále majú k dispozícii mnohé diagnostické prístroje a vedia lepšie stanoviť diagnózu, ako keby sa o to pokúšali ľudia sami doma. Vo všeobecnosti platí, že konvenčná medicína je dobrá v diagnóze ale už horšia, ak nie úplne neschopná v liečbe, hlavne čo sa týka chronických ochorení (ale aj mnohých akútnych).
Problém je v tom, že po diagnóze akosi automaticky predpokladajú, že každý hneď bude akceptovať ich odporúčania. A tu je kameň úrazu. Každý má právo sa rozhodnúť či ponúkanú liečbu príjme alebo nie. Lekári však toto právo nerešpektujú.
Potom tiež existuje mnoho ľudí, ktorí súčasnej konvenčnej medicíne stále veria a na začiatku s ich liečbou súhlasia. Po čase však vidia, že takáto liečba nefunguje a rozhodnú sa pre jej ukončenie. Vtedy lekári často pritvrdia a ak nepomáhajú presviedčania, uchyľujú sa k vyhrážkam. Pričom zákonom je dané právo pacienta liečbu nie len odmietnuť hneď na začiatku, ale aj zmeniť názor kedykoľvek počas jej trvania.
A opäť, lekári akosi toto právo nechápu a nerešpektujú ho. Čo by ste urobili vy, keby po nejakom čase ich liečby ste videli, že dieťaťu neprospieva. Naopak, za ten čas sa rodič mohol zdokonaliť v alternatívnych prístupoch a zistiť, že ich uplatňovaním (stravou, vitamínmi a podobne) sa stav pacienta zlepšuje. Napriek tomu by lekári naďalej trvali v pokračovaní ich nefungujúcej (a často škodiacej) liečby ešte niekoľko ďalších rokov? Mlčali by ste a nechali svoje dieťa v ich područí, nech si s ním robia, čo sa im zachce?
Dakujem za odpoved. Mam otazku, lebo nepoznam uplne detaily tohto problemu: Ked rodic liecbu odmietne, znamena to ze lekar uz nie je zodpovedny za vysledok? Lebo potom ano, urcite by sa malo respektovat pravo odmietnut liecbu.
Ja som sa skor nad tym zamyslal z pohladu doktora. Ja napr. tiez mam biznis (nie zdravotnicky), ja mam ale moznost klienta uplne odmietnut. Proste klient nieco chce, ja navrhnem riesenie, a on ked mi ho zakaze aplikovat, a chce to inak po svojom, a ja si myslim ze tak sa nedosiahne dobry vysledok, tak proste neuzavriem ten biznis a nic sa nedeje. Toto ale neviem ci lekar moze spravit, a potom aj ten rodic ho dostava pod tlak.
Ako pisete „Potom tiež existuje mnoho ľudí, ktorí súčasnej konvenčnej medicíne stále veria…“, akokeby ste naznacovali, ze konvencnej medicine nie je rozumne verit. Potom ale preco idete k doktorovi, ktory vam v kontexte konvencnej mediciny spravi diagnozu – preco verit tej samotnej diagnoze?
Lekár nemá právo pacienta odmietnuť. Niekedy ho môže odporučiť k inému lekárovi, ak jeho kvalifikácia mu nepostačuje pre vykonanie liečby. Inak vo všeobecnosti pacienta odmietnuť nemožno.
Lekár je potom zodpovedný za liečbu počas jej trvania. Ak človek, prípade rodič za dieťa liečbu v určitom bode odmietne, od toho momentu lekár prestáva byť za výsledok zodpovedný. Stále je zodpovedný za úkony, ktoré už vykonal, ale nie za budúci vývoj.
So samotným podpísaním odmietnutia by nebol problém. Problém je v tom, že oni do formulára „prepašujú“ kopec ďalších viet a odstavcov, ktorých význam často pripomína priznanie viny, preberanie zodpovednosti a ďalšie veci, ktoré od samotného odmietnutia zachádzajú priďaleko.
Zo skúsenosti vieme, že takéto prehlásenia potom boli používane pri súdnych žalobách proti rodičom. Preto naše odporúčanie, že radšej nič nepodpisovať, ako si podpísať slučku na krk.
A tiež, ako sme už uviedli v článku, lekár nepotrebuje písomný súhlas pre odmietnutie liečby. Samozrejme, písomná forma je pre neho najjednoduchšia, no úplne stačí aj slovné vyhlásenie pred svedkom (sestričkou, iným lekárom a podobne).
Odmietnutie liecby nie je prebratie zodpovednosti? To mi nepride ako ist pridaleko od odmietnutia, to je jeho priamy dosledok. (Ale musel by som vidiet presne znenie tych dodatkov, takto neviem). Skor ale ocakavam, ze je to nejaky pravnicky text aby lekar nemohol byt zalovany ked nieco nedopadne dobre.
Zákon rovnako neudeľuje rodičovi povinnosť nič podpisovať. Zákon môže určiť, že v prípade odmietnutia zodpovednosť automaticky prechádza na rodiča, no nemôže rodiča nútiť do samotného podpisu.
Ano, to je jasne. Nikto nemoze nikoho nutit nieco podpisat. To som nespochybnoval.
Vdaka za clanok.
Akurat ten uvod s antibiotikami povazujem trochu za „úlet“. Ako pisete, „konkrétne antibiotiká sú vhodné pre dané ochorenie“. Preto fakt nieje rozumne nechavat si ich doma pre pirpad, ze by som si ich mal/a sam/a ordinovat niekedy v buducnosti. Ako ja sam/a doma spoznam, aky bacil mam a ci dane atb budu vhodne? (a ci naozaj su potrebne, ved kto ma doma pristroj na CRP?) Druha vec je, ze pre deti sa ATB robia casto (alebo vzdy?) vo forme sirupov, ktore zvacsa uz lekarnik v lekarni zarobi z prasku a vody a teda sirup ma len kratku trvanlivost…
V prípade sirupov pre deti, áno, tie majú krátku životnosť. V chladničke ale vydržia zopár týždňov. Preto podobne ako v predchádzajúcom prípade by som ich zrejme použil, až keby iné šetrnejšie metódy nezaúčinkovali, alebo stav sa zhoršoval (vysoké teploty a podobne). Ale ako sme už uviedli, nechceme tu propagovať ani diskutovať antibiotiká, keďže ich užívanie až na málo výnimiek nepodporujeme. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že viacero krát sa mi podarilo v priebehu 2-3 dní dosiahnuť takmer úplné vyliečenie v situáciách, kedy lekári predpísali týždenné antibiotiká…za pomoci obyčajného vitamínu C vo vyšších dávkach…
Až mi je niekedy trápne, keď lekár nazrie do karty a povie si „ááá, tieto antibiotika už ste mali aj minule, takže sú zrejme dobre znášané, predpíšem ich teda znova“…to si hneď pomyslím „ach, tá márnotratnosť, zasa zrejme pôjdu do kanála, ale čo už, nech má aspoň lekár dobrý pocit, ako dobre sa mu podarilo tie antibiotiká napasovať“…
Podobne ako iný čitateľ, ktorý sa vo svojom komentári pýtal, že prečo potom k lekárovi vôbec chodím. Z jednoduchého dôvodu. Lekár predsa len má podrobnejšie naštudovanú anatómiu, prejavy chorôb a viac skúsenosti s denno-dennou diagnostikou chorôb. Tiež má k dispozícii prístroje a pomôcky, ktoré ja nemám a nehodlám si ani doma zariaďovať vlastnú ambulanciu.
V prípade napríklad zápalu ucha ja sebe do ucha nevidím. A nevidím ani inému, keďže nemám to také „svietiace kukátko“. Aj keď nemusím s lekárom súhlasiť v spôsobe liečenia zápalu uší, no stále môžem chcieť využiť jeho (jej) služby na zistenie, či v tom uchu nejaký zápal je alebo nie je. A na to je lepší lekár ako ja.
Ad: Ako ja sam/a doma spoznam, aky bacil mam a ci dane atb budu vhodne?
1/2 – jednoducho, rezonancnou metodou, celkom presne (Salvia, Diakom, Oberon, F-Scan,…)
2/2 – atb darujte nepriatelovi (beriem si priklad z: Staré príslovie hovorí, že večeru treba darovať nepriateľovi.) 😉
To nemozes mysliet vazne… Skusal si niekedy zistovat ako tieto zariadenia vlastne „funguju“? Odporucam pogooglit nejake info. S vedou to nebude mat vela spolocneho…
Take zariadenie mam a funguje aj napriek tomu, ze si doteraz neziskal dostatok informacii o nich z TV, casopisov…
V sekcii o parazitoch na tomto webe objavis odvratenu stranu mesiaca ;-).
Bud taky laskavy a nezneistuj citatelov iba preto, ze si netrpezlivy, ci unahleny ‚badatel‘ za pravdu vo svojom zivote.
Tieto informacie su zname skoro 70 rokov a ja nie som pricinou ich nepoznania.
Vďaka za rady. …a lekára potrebujeme aj kvôli vystaveniu OČR alebo PN 🙂
Hmm, ja mam par tyzdnov do porodu a zaujimalo by ma ci ne/podpisovanie informovanych suhlasov pocas porodu je ten isty pripad ako u lekara, kedze je to vraj tiez bezna a u porodnikov oblubena prax. Rodiacej zene strkaju pod nos papiere na podpisovanie…Co z toho zene vyplyva ak odmietne podpisat napriklad ze nechce nastrihnutie hradze? Budu sa jej vyhrazat ze sa cela potrha (to je bezna prax), alebo ze ju bez toho neodrodia?
manželka rodila skoro ve 40letech jedinou dceru a vnitřní energií přesvědčila soudruhy doktory,že chce čísaře….Což se podařilo,nebot již tehdy v roce 84 byl klienteliemus a soudruzi znejistili,kdože za ženou stojí..NIKDO NESTÁL.Vždy jsme zodpovědně konali prevenci a dcera byla zdravá,bez problému..dnes je vdaná a BEZDĚTNÁ,nebot do této doby ZODPOVĚDNĚ nechce dítě….
Od kedy sme ako rodina spoznali kvapky MMS, prestali sme chodiť k našim pánom doktorom a tým pádom nám odpadávajú problémy s konvenčnou liečbou.Ešte nás čaká očkovanie proti rubeole,čo samozrejme nechceme,tak som zvedavý na reakciu dcérinej detskej lekárky.Ale vďaka za radu,tiež nebudem radšej nič podpisovať,veď človek nikdy nevie…keď som raz spomenul detskej lekárke,že som dcéru vyliečil z virózy vysokými dávkami vitamínu C,len si niečo zamrmlala popod nos a viac sa so mnou nebavila.Čiže chápem všetkých,ktorí majú s lekármi problém, ale samozrejme nie všetci sú takí…
Barbus, prosím Ťa, napíš mi, aké skúsenosti naozaj máš s mms, stále nad tým rozmýšľam, tiež som sama za seba odmietla liečbu liekmi, čo som lekárke aj podpísala a hľadám to najvhodnejšie riešenie na vyliečenie, ktoré je určite možné. Nechcem si túto chorobu len udržovať, chcem ju vyliečiť.
Ja mám len tie najlepšie skúsenosti s MMS.Samozrejme je potrebné si celú prípravu naštudovať,nie je to nič zložité,na začiatok si pozri prípravu MMS 1… MMS 2 je prášok chlornan vápenatý,ktorý sa nasype do toboliek a prehltne.Všetko sa dá zohnať tu na Slovensku takže nie je žiaden problém sa tým začať liečiť.Skutočne to prinavracia ľuďom zdravie a oslobodzuje od lekárov.Bolo by zdlhavé to tu všetko vysvetlovať,možem poslať e-knihu,tam to všetko je.Choď na youtube a zadaj názov mmsprvnicast alebo mmsdruhacast,sú to nové dokumentárne filmy.Pozri a uvidíš.Ja hovorím,že MMS je zázrak a vynálezca Jim Humble mal už dávno dostať Nobelovu cenu.
Zdá sa my scestné,aby ste radili,aby nikto nič nepodpisoval . Aj to brojenie proti lekárom,nie som lekár,ale nepáči sa mi Vaše uvažovanie o lekároch.
Treba si uvedomiť,že zodpovednosť za naše zdravie máme my sami a nie lekári.Lekárom absolútne vobec nezáleží na našom zdraví.Lekári si chcú udržať prácu,preto nás liečia tak,aby sme sa ešte vrátili…To nie je brojenie proti lekárom,to sú fakty.
Big-pharma patrí medzi najziskovejšie investície, má obrovské portfólio služobníkov rôznych úrovní. Najväčší spotrebitelia sú dôchodcovia ako to dokumentuje aj článok z – http://www.telegraph.co.uk/health/elderhealth/9684407/The-tablets-that-do-more-harm-than-good.html
Mna by zaujimalo to iste, co Bebe. Ked som rodila tiez mi vsetko strkali na podpis, dobre ze nie pocas kontrakcii. A ako je to s negativnym reverzom, ked chce clovek ukoncit hospitalizaciu seba alebo dietata, napriek odporucaniu lekara? Predpokladam, ze aj tam su schovane vseliake pravne finticky. Da sa odist aj tak, bez podpisu? Alebo sformulovat nieco vlastne typu: Nesuhlasim v pokracovani liecby a odchadzam?
Reverz nie je povinný. Je len na to, aby boli lekári chránení ak by sa vám niečo neskôr prihodilo a vy ich chceli žalovať za zlú starostlivosť. Ak ho odmietnete podpísať, nikto vás nemôže nútiť násilím v nemocnici zostať. Dopustili by sa tým trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
Bez reverzu by sa im akurát obtiažnejšie dokazovalo, že ste z nemocnice odišli bez ich súhlasu. Teda ani nie tak obtiažnejšie, stačilo by im zopár svedkov a bolo by to. S papierom v ruke sa ale cítia pohodlnejšie.
Stále ale platí, že žiadny podpis nemôže byť nasilu vyžadovaný, keďže sa jedná o akt slobodnej vôle. Ani jeho neudelenie nemôže byť dôvodom bránenia v obmedzovaní vášho pohybu.
Akým spôsobom, by sa dal použiť písomny doklad o odmietnutí liečby zo strany lekára? Ak nie len na jeho ochranu?
Napríklad ak by vás chceli obviniť zo zanedbania starostlivosti o vaše dieťa.
Prečo by to akože robili? Je to Vaša vec, lekár si podpisom iba uisťuje, že ho nenapadnete/neobviníte vy, po tom, ako si vlastným prístupom ublížite, resp. vašemu dieťaťu. Akým spôsobom môže napadnúť človeka, ktorý si spôsobi ujmu vlastným konaním ak nesúhlasil s liečebným postupom, ktorý mu navrhol lekár?
No pre uspokojenie vlastného ega a pocitu urazenosti, pretože ste odmietli ich odporúčania. Poznám veľa prípadov, kedy sa rodičom vyhrážali, že ich udajú na „sociálku“ a podobne.
Myslím, že to by na súde aj tak neprešlo, alebo máte iné skúsenosti?
Súd vždy prihliada na všetky okolnosti, takže by to mohlo zavážiť. Preto si myslím, že netreba dávať nikomu nič, čo môže byť (hoci teoreticky) použité proti vám…veď ako sa to aj vo filmoch vraví… 🙂
Ja neviem, ja si potom osobne myslím, že problém je v zákone, a nie v lekároch treba to zmenit, lekári sa predsa len chránia, tak ako každý jeden človek na tejto planéte. Ak teda pacienti nemajú nič podpisovať, akým iným spôsobom by ste ochránili lekára, je to predsa len človek, nechce mať problémy, chce pomôcť.
Čo by ste vy, ako lekár, robil v takejto situácii? A nevravte mi, že si zavoláte sestru, alebo iného lekára, ako svedka, lebo predsa aj to sa dá použit na súde, v prípade napadnutia, tak aký potom záver odporúčate? Odporúčite, nech ľudia radšej ani nechodia ku lekárom, kôli možnému sporu?
Keď to tak čítam nedá mi nenapísať môj príbeh. Bolo to v roku 2012. Ide o „zážitok“ z pôrodnice (v BA). Keď som statočne a úspešne 🙂 odrodila a chcela ísť na 4. deň domov (ako bola už vtedy bežná prax) keďže moje dieťa vzorne prospievalo a ja som sa mu chcela doma v pokoji venovať (a nie na tzv. VIPke kde nás bolo dovedna šesť ľudí!), nás odmietli pustiť domov, nakoľko mi pri rutinnej kontrole na sone objavili menšiu krvnú zrazeninu (1,5-2 cm) v maternici. lekári jednoznačne odporúčali podstúpiť kyretáž, ktorú tam robili ako na páse. Prísahám. Pre neznalých problematiky laicky sa tomu hovorí aj výškrab, čo je v podstate síce menší operatívny zásah, ale vykonáva sa pod narkózou! Moja zrazenina sa k prekvapeniu lekárov po pár dňoch sama „stratila“ (asi vstrebala) – telo sa s ňou samo vysporiadalo, bez zásahu lekárov, lebo ich odporúčanie – kyretáž som ja hneď, vzhľadom na podľa môjho úsudku nízky stupeň závažnosti predmetného zdravotného problému, odmietla. Vtedy môjmu odmietnutiu sa nezdráhali vyjadriť aj svoje počudovanie… No, koniec koncov majú na to svoje právo. Tak ako ja na odmietnutie toho zásahu. Už si ani nepamätám či som im to podpisovala. Ale na inú vec si spomínam celkom zreteľne. Pri vizite na 4. deň ráno som oznámila lekárom, že chcem ísť domov a oni sa mi k tomu vyjadrili najprv neisto, potom, že počkáme na výsledky rozboru krvi, potom že ešte raz na sono. Samozrejme som im prízvukovala moju vôľu ísť domov a nechala som sa od viacerých lekárov (službukonajúci, izbový, primárka) ubezpečiť, že s odpoludňajším prepustením nebude problém. Okolo 15 h si lekári vymenili služby a keď som zopakovala moje rozhodnutie nastúpenej službukonajúcej lekárke tá mi moju požiadavku ma prepustiť už jednoznačne odmietla. Keď som trvala na svojom, oponujúc, že moje dieťa je zdravé a prospieva a že môj zdravotný problém ma neohrozuje na živote, sa ma opýtala či mám vyštudovanú medicínu a následne sa vyhovorila na pediatrov, ktorí musia napísať prepúšťaciu správu pre dieťa. Mektala, že už je neskoro a že sa prepúšťa vždy ráno. S pediatrami som už ale bola dohodnutá a všetko bolo nachystané. Potom na mňa tá „rádoby“ doktorka začala ziapať, že ak svojvoľne opustím budovu nemocnice tak ma oznámi polícii!!! Tým ma napokon naoazj zastrašila a ja som sa nakoniec podvolila tam zostať a pretrpieť tak ďalšiu noc a v podstate ďalšieho pol dňa (trvalo to celé doobedie) než mi konečne napísali prepúšťaciu správu. Dodnes som nepochopila či by som sa dopustila trestného činu alebo čoho keby som svojvoľne opustila nemocnicu bez prepúšťacích správ. Máte s tým niekto nejakú skúsenosť?
Podla tohto textu som to pochopil tak, ze ak sa niekto v tomto pripade mohol dopustit trestneho cinu, a to nie jedneho, tak ten niekto je tá “rádoby” doktorka (trestne ciny natlaku, zastrasovania a obmedzovania osobnej slobody). Ludia uz sa spamatajte sudruh Stalin aj sudruh Breznev su uz davno mrtvi a smazia sa v pekle, nenechajte za zastrasovat kretenmi a to je jedno ci ten kreten nosi pekny oblek a sedi v parlamente ci v kresle ministerskeho predsedu, alebo nosi biely plast a vyzera ze jeho (v tomto pripade jej) hlavnym poslanim je zastrasovat matky, ktore prave rodia deti.
dobry den
veru v dnesmej dobe cpu ludia do seba chemiu jedna radost, potom sa stažuju že maju navyk a že maju ochorenia inych organov vdaka lekarom, kotrí tak radi predpisuju lieky – chemiu synteticke lieky. Dobry lekar hlada dovody choroby, urrobí anamezu pacienta a nie naopak.