Po tom, ako Allan Smith, farmár z Otohorangy na Novom Zélande, takmer zomrel na chrípku, dočasne sa rozhodol stiahnuť do ústrania.
To však len do doby, kedy úrady v jeho krajine oficiálne zaregistrovali dovtedy netradičnú liečbu, ktorá mu zachránila život.
Teraz, keď už je po všetkom, rozhodol sa vyrozprávať svoj príbeh. Príbeh o tom, ako jeho rodina doslova prinútila lekárov k aplikovaniu život zachraňujúcej alternatívnej liečby.
Ako sa to celé začalo
Allan bol okrem farmárčenia aj členom pobrežnej hliadky Nového Zélandu. V roku 2009 bol so svojou ženou Soniou na vlastnom motorovom člne, keď náhle ochorel.
No a tu za začína jeho príbeh útrap s medicínskym establišmentom.
Prvou zlou skúsenosťou bolo, keď privolaná záchranka nemala pri sebe ani vozík a tak musel Allan s podporou kráčať až k sanitke po vlastných nohách cez dlhé prístavné mólo.
Po príchode do nemocnice mu bol diagnostikovaný bakteriálny zápal pľúc. Následne bol prevezený z miestnej nemocnice v Taurange do veľkej nemocnice v Aucklande.
Jeho pľúca sa naplnili vodou, čo mu bránilo v dýchaní. Situácia si preto vyžadovala vyvolanie umelej kómy a napojenie na prístroje.
V kóme 3 týždne a stav sa neustále zhoršoval
Takto v kóme ležal 3 týždne. Situácia sa nezlepšovala, priam naopak. V priebehu tohto obdobia sa k zápalu pľúc pridali aj ďalšie diagnózy.
Bola u neho potvrdená prasacia chrípka, zlyhávali mu obličky, čo si vyžadovalo napojenie na dialýzu a začínala mu odchádzať aj pečeň.
Testy tiež ukázali, že sa u neho rozvinula akútna leukémia.
Allanovi lekári boli presvedčení, že je nevyliečiteľne chorý a odporúčali, aby bol odpojený od prístrojov a ponechaný skonať.
Rodina sa nevzdáva, rozpútava sa boj o Allanov život
Allanova rodina s názormi lekárov nesúhlasila. Nechceli o neho prísť. Vedeli, že existuje antivirálny liek, ktorý jeho lekári ešte nevyskúšali – vysoké dávky vnútrožilového vitamínu C.
Z počiatku lekársky tím bol proti ich myšlienke.
Avšak po naliehavých prosbách Allanovej rodiny sa jeden z lekárov nad nimi zľutoval a s navrhnutou liečbou súhlasil. Rozhodol sa pacientovi podať vitamín C priamo do žíl, avšak len počas obdobia 3 dní. Po ich ubehnutí bol odhodlaný odpojiť prístroje.
Všetci lekári boli v jednoznačnej zhode, že vitamín C nebude mať na pacientov stav žiaden účinok.
Zázračné zlepšovanie zdravotného stavu
Lekári sa však mýlili. Allanova odozva na vnútrožilovo podaný vitamín C bola neuveriteľná.
Prvú dávku 25 gramov dostal v utorok večer 21. júla. Ďalšie dávky po 25 gramov dostal na druhý deň v stredu, jednu ráno a druhú poobede. Po nich nasledovalo ultrazvukové vyšetrenie pľúc, ktoré ukázalo dramatické zlepšenie jeho zdravotného stavu.
To presvedčilo lekárov, aby v terapii pokračovali.
Vo štvrtok 23. júla už bol na úrovni dennej dávky 100 gramov. Tak tomu bolo aj počas celého nasledujúceho týždňa. Už nemal „vybielený“ zápal pľúc, čo znamená, že vzduch dokázal prúdiť do istých častí pľúc.
Zvrat v prístupe nemocnice, rodina si najíma právnikov
Keď už rodina začínala pomaly oslavovať zlepšenie Allanovho stavu, situácia nabrala nečakaný zvrat k horšiemu.
V nemocnici sa vymenili služby a zodpovednosť za Allanovu starostlivosť dostal iný lekár. Ten zastavil vnútrožilové podávanie vitamínu C. Po naliehaní rodiny sa jej napokon nového lekára podarilo presvedčiť, aby liečbu obnovil.
Ten tak síce urobil, ale dávky vitamínu C stanovil na nižšej úrovni ako pretým.
Napriek tomu sa Allanov stav začal opäť zlepšovať. Progres bol však oveľa pomalší v porovnaní s obdobím, keď dostával vyššie dávky.
Napokon sa jeho stav zlepšil natoľko, že bolo ho možné previesť do nemocnice v regióne Waikato, teda bližšie k jeho domovu.
Tu však opäť začali problémy.
Lekári v tejto nemocnici nevedeli nič o vnútrožilovom podávaní vitamínu C. A čo je najhoršie, ani vedieť nechceli.
Allanova rodina bola v tejto chvíli dokonca nútená najať si špičkových právnikov Mai Chena a Nicka Russella. Boli odhodlaní zažalovať lekárov aj nemocnicu, ak sa ich prístup nezmení. Pripomínali im povinnosti vyplývajúce z Charty práv pacienta.
Až po právnych hrozbách bola liečba nemocnicou Waikato obnovená, no opäť len dávkami na nižšej úrovni.
Našťastie po tom, keď sa Allan prebudil z kómy, bol už schopný užívať vitamín C aj orálne ako doplnok k nízkemu intravenóznemu príjmu. To výrazne dopomohlo k opätovnému zrýchleniu zlepšovania zdravotného stavu.
Dnes je Allan živý a zdravý
Keď bolo zrejmé, že sa Allan vylieči, predpovedali mu 3 mesačnú dobu rekonvalescencie. Po vlastných nohách chodil po 13 dňoch.
Tiež už nemá žiadne známky leukémie, ktorú mu tiež počas jeho pobytu v Aucklandskej nemocnici diagnostikovali.
Dnes Allan zanietene rozpráva svoj príbeh a dúfa, že sa dostane k čo najväčšiemu počtu ľudí na celom svete.
Záver
Časť lekárov zainteresovaných v prípade stále odmieta uznať, že to bol vnútrožilovo podaný vitamín C, ktorý Allana zachránil.
Dokonca prišli s viacerými zúfalými hypotézami snažiac sa zachrániť si tvár.
Jedna z nich je, že to nebol vitamín C, čo mu pomohlo. Kredit pripísali tomu, že Allana počas liečby otočili na brucho, čo pľúcam umožnilo sa prečistiť.
Zabúdajú však na podstatný fakt, že vždy keď vitamín C vysadili, stav pacienta sa začal zhoršovať. Zlepšoval sa len po jeho opätovnom nasadení. Čo je ale najdôležitejšie, boli to práve oni, ktorí mu už chceli odpojiť prístroje a nechať ho skonať.
Allanov príbeh sa stal na Nonom Zélande široko medializovaný. Bohužiaľ, lekárska komunita je stále pomalá v nasadení vnútrožilového vitamínu C u iných pacientov.
A to nespomíname prípady, keď sa dokázal účinok vitamínu C pri rakovine.
Podľa denníka New Zealand Herald, k 30. septembru 2010 umrelo v krajine 20 pacientov na prasaciu chrípku. Niektorí z nich mali aj iné pridružené diagnózy, no ďalší boli pred chrípkou úplne zdraví a teda mohli byť zachránení.
Naše odporúčanie
Odporúčame vám, aby ste si tento článok vytlačili. Ak by ste sa raz nedaj bože vy alebo vám blízka osoba ocitli v podobnej situácii, použite tento príbeh ako argument na lekárov.
Pripomeňte im ich Hippokratovu prísahu pomáhať a liečiť. Vaše slovo či žiadosť o liečbu vnútrožilovým vitamínom C môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.
A v tomto prípade to platí doslova.
Zdroje: www.sunlive.co.nz, www.nzdoctor.co.nz, www.thesacredpath.co.nz
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ako rýchlo a zrejme aj ochotne zabudli nielen austrálski lekári na nositeľa Nobelovej ceny profesora Linusa Paulinga, ktorý odporúčal prijímať vysoké dávky vitamínu C. Pred chvíľkou som čítal, že aj americkí vedci nedávno „objavili“ skvelý prínos vitamínu C pre zdravie človeka.
Pardon, opravujem – novozelandskí lekári…
Dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny prof. Linus Pauling a nositeľ Nobelovej ceny
Otto Warburg jednoznačne potvrdzujú, že mnohé závažné ochorenia môžu vzniknúť len v prekyslenom organizme, kde nie je ACIDOBAZICKÁ ROVNOVÁHA a nedostatok kyslíka v bunkách! Systém v mnohých krajinách nechce však prijať tieto skutočnosti. Chce dostať do zabudnutia spomenuté práce ale aj práce ďalších mnohých lekárov, ktorým zaležalo na zdraví ľudí aj v prípade ak dostali nobelovu cenu. Každý lekár či pacient v dnešnej dobe postavený pred otázku do akej miery je rozumné sa spoľahnúť na súčasný zdravotný systém.
Dobry den, mal by som jednu velmi dolezitu otazku, aby som nahodou nepohorsil moje alebo maminine zdravie. Vitamin c v lekarnach je max do 1g, vnutrozilovy vitamin C na klinikach ma 6g a pri vacsom cisle sa doktorom a sestrickam prevracaju oci, pan v clanku dostaval 25g az 100g.., je tato davka prezitia schopna? existuju nejake zavazne vedlajsie ucinky ktore by som mohol ocakavat? Ak nahodou niekto viete, prosim poradte.
Dakujem
Lukas
100 gramov sa nepodalo naraz, ale postupne v priebehu dna. A do zily sa nepicha kyselina askorbova, ale ina, nekysla forma vitaminu C.
Oralne sa take vysoke davky nedaju uzivat, lebo by to vyvolalo hnacku. U zily hnacka nehrozi.
Do zily si vsak vitamin C nepichajte sami. Aj vtedy by sa to malo robit pod dozorom lekara. Na Slovensku su uz kliniky, kde to lekari robia.