Prinášame vám výňatok z knihy pani Ľubici Mazuchovej – Hamzovej “Skutočný príbeh víťazstva nad rakovinou”.
V prípade diagnózy rakoviny sa vám jej príbeh snaží poskytnúť odpoveď na otázku “Prečo práve ja?”. Okrem toho v ňom nájdete aj praktické rady a pomoc ako danú situáciu zvládnuť.
No a tu už nasleduje uvedený výňatok.
* * * * *
Po odchode z prsníkovej ambulancie z Ružinovskej Bratislavskej nemocnici mi v hlave vírili všetky možné myšlienky.
V tom momente som nebola schopná vyznať sa v nich: pred očami mi mihala minulosť, prítomnosť a neistá budúcnosť ako aj otázky typu:
„Prečo práve ja?“, „Čo mám teraz robiť?“, „Ktorá cesta je správna?“, „Kam sa mám obrátiť o pomoc?“, „Ako budem teraz zvládať svoj život, prácu?“
Kto mi vie skutočne pomôcť celú situáciu zvládnuť?“, „A čo moje plány do budúcnosti: ďalšie dieťatko, ktoré som ešte chcela, a čo bude s mojou malou, len 4 ročnou dcérkou?“
… nasledovali nekonečné otázky a monológy, ktoré som začala viesť sama so sebou. Tento pocit iste pozná každý, komu bola oznámená diagnóza RAKOVINA alebo iné smrteľné ochorenie.
Aký pocit sa s tým ešte spájal?
Pocit bezmocnosti a stavu v pozícii efektu; pocit bezradnosti, keď človek nevie, čo je správne urobiť a kam sa obrátiť, sprevádzaný aj nemenej silným pocitom HANBY, z toho, že sa to stalo práve mne.
Prečo hanby?
Aj preto, lebo sa to týkalo veľmi intímnej oblasti môjho tela a akákoľvek choroba signalizuje človeku tiež to, že vo svojom živote niečo nezvládol… Tak ako ja.
Po prvotných úvahách a zmätku som sa ale rozhodla s chorobou bojovať a vyhrať! Kvôli svojej rodine, malej dcérke, ale hlavne kvôli samej sebe a budúcnosti, ktorú som chcela mať!
Po odchode z nemocnice som si začala vybavovať predoperačné vyšetrenia, ktoré sa mi vybaviť nepodarilo kvôli tomu, že som mala veľmi silný pretrvávajúci kašeľ a ako mi bolo oznámené, v takom stave by ma ani operovať nemohli. Preto sa operácia posunula.
Keďže som už tri dni pociťovala bolesti vystreľujúce do ramena (začali hneď v ten deň, keď mi robili mamografiu), manžel ma vzal na špecializované vyšetrenie do Budapešti v Maďarsku, kde testovali moju krv.
Vyšetrenie veľmi nesplnilo moje očakávania. Na základe vyšetrenia krvi pán doktor nevidel žiadne indikátory rakoviny. Povedal, že v podstate rakovinu ani nemožno zistiť z krvi; dokonca som mala kvalitu krvi vo vyššom priemere.
Boli však zistené iné záležitosti. Jednou z nich bolo odhalenie kandidózy (premnoženie huby candida albicans).
Vtedy mi môj svokor ponúkol pomoc a sľúbil, že sa spojí so svojím priateľom, veľmi dobrým lekárom, chirurgom a odborníkom – v tom čase pôsobiacom v Nových Zámkoch, a spýta sa, či by som k nemu mohla prísť na konzultáciu.
Bola som rada, lebo v tom čase by som dovolila, aby ma operoval len naozaj niekto, kto by mi zaručil, že mi ponechá prsník. Bol to môj jediný a najhlavnejší záujem.
Uvedený lekár a veľmi známy odborník sa na konzultácii a po vyšetrení tváril, povedzme, dosť pohrebne, avšak sľúbil, že prsník mi nechá.
Takže, dostala som slovo ako aj ďalší termín operácie. Samozrejme, lekár chcel, aby som v deň nástupu do nemocnice mala už absolvovanú biopsiu (odobratie vzorky z nádoru), aby vedeli s čím majú dočinenia.
Z konzultácie som odišla so sľubom, aký som od lekára chcela počuť, ale stále som nebola úplne presvedčená o tom, že mi prsník naozaj ponechá.
Liga proti rakovine vo svojom oficiálnom manuáli z roku 2011 – 12. vydanie (dá sa vyhľadať na internete) oslovuje ženy, ktoré ochoreli na rakovinu prsníka.
Našla som tam nasledovný údaj, citujem:
„Operácia zachovávajúca prsník vychádza pacientkam v ústrety, ale definitívne rozhodnutie o tom, či sa prsník zachová alebo nie, urobí lekár. Len on môže nebezpečný nádor správne posúdiť a rozhodnúť o vhodnej liečbe.“
Doma som sa pustila do štúdia toho, čo je rakovina a rozhodla som sa, že sa nedám operovať a nevydám sa do rúk a istej svojvôle lekárov.
Osobne som išla svoju operáciu dohodnutú u pána doktora zrušiť. Ten sa ale veľmi nahneval a kričal na mňa. Povedal, že ak chcem, dá mi to písomne: že nádor sám od seba nezmizne a nech mi ktokoľvek sľúbil čokoľvek, je klamár.
Vraj si chovám hada na prsiach a všetko som vlastne mohla mať zvládnuté za dva dni a odísť domov s malou jazvičkou…
A pritom predtým mal na tvári pohrebný výraz…
Čomu som mala naozaj veriť? Podľa môjho názoru, keby dotyčný pán doktor naozaj vedel, čo je rakovina, nikdy by mi nič také nepovedal!
Odrazu som sa cítila ako „sám vojak v poli“. Potrebovala som sa veľmi rýchlo zorientovať a v spleti rôznych informácií nájsť pre seba tú správnu cestu.
* * * * *
V prípade, že by ste si mali záujem uvedenú knihu prečítať celú, zadovážiť si ju môžete TU.
Na budúci týždeň v ďalšom úryvku uverejníme pokračovanie príbehu pani Ľubky, preto nás určite sledujte. Prípadne sa prihláste na odoberanie našich článkov na email, aby ste to nepremeškali.
Názov knihy: Skutočný príbeh víťazstva nad rakovinou
Autorka knihy: Lubica Mazúchová Hamzová
Úryvok spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Horký melón ukazuje sľubné výsledky v boji proti 6 druhom rakoviny, ktoré sa často vyskytujú u žien
- Posledné slová novinárky vás donútia zamyslieť sa nad celým priemyslom rakoviny prsníka
- 1,3 milióna žien podstúpilo zbytočnú liečbu, pretože výsledky mamografie boli falošne pozitívne
- Užívanie hormónov štítnej žľazy spôsobuje rakovinu prsníka (príčiny, ktoré vás prekvapia!)
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pri štúdiu na VŠ som mal kolegu bol z Iraku a volal sa Hamza iné mená si nepamätám .To meno ste zdedili po ňom ?
Ja som mala tiez spoluziacku na Slovensku v roku 1973, taktiez sa volala/mala priezvisko/ Hamzova, myslite si pan Jablonsky, ze tiez zdedila to priezvisko od vasho priatela z Iraku?
Pan Jablonsky, moj otec Hamza nebol na VS tak to bol nejaky menovec.
Pekny den:-)
Mazuchova
Kde sú múdrejší a spoľahlivejší ľudia, už dávno pristúpili na liečbu spoločnú
klasickú a alternatívnu. U nás ešte prevláda ješitnosť lekárov, to čo sa naučili v škole aj za dvadsať rokov platí a inej cesty niet. Koľko je skutočne vyliečených
pacientov? Keď podpisujete lekársku správu ,napíšte s čím ste nespokojný. Pacientov pribúda čoraz viac, náklady na liečbu nenormálne stúpajú a aké je
percento vyliečených ? Tieto štatistiký sa nevedú ? Vieme, aké je percento pri
rakovine ? Najväčšiu časť príjmu zhltne medicínsky priemysel,ešte sa pridá
energetický a môžeme sa ísť pásť. / v zime nie/.
Aby som nepísal len záporne veci,tak aj kladné.Pred rokom som sa dostal k
jednej knihe o liečení. Názov Liečenie nemocí od H.R.Clark ,je to o staro-novom
liečení nemocí, o ničení baktérii, parazitov a vírov, je tu napr. O rakovine,zničte
parazity a vývoj rakoviny sa zastaví , tak isto aj ďalšie choroby. Je tu opísaná liečba
21.storočia .Nastavenou frekvenciou sa zničia bakt. vír. paraz. . Je tú opísaná aj
alternatívna liečba ,ako kto chce. Nové spôsoby prevencie. A čo ja? Mám 68 rokov
podľa rozboru krvi, lab. vyšetrenie z 32 vecí všetko v norme. Z urologie ,prehliadka
a krv v norme. Dala by sa už napísať o mojom liečení aj tenká kniha,ale to by mohlo aj tisíce ľudí. Skôr si zaspievajme a zasmejme sa na dobrých vtipoch.
Skvele co ste napisali a mate pravdu, o mnohych inych uspesnych a ucinnych metodach nam lekari nehovoria, lebo ani nesmu…
O parazitoch v mojej knihe pisem, je to dolezite, aby o tom ludia vedeli.
Tesi ma, ze ste zdrava vo vasom veku, mnohi vam to mozu zavidiet:-)
S laskou k zivotu, Lubica Mazuchova
ako je možné, že tento článok od bádateľa sa nedá zdielaľ….???? čo sa týka svinstiev v nemocniciach už dávno sa aj naši lekári premenili na vrahov a obchodujú s orgánmi …!!!… počula som hororové príhody z Ružinovskej nemocnice…!!!!! sú tam chrapúni ako napr. Dr.Orosz malý krpatý fúzatý maďar,ktorý v štátnom zariadení operuje väčšinou za peniaze,ktoré si strčí do vačku to bolo ešte v roku 2011 v máji a takým ešte zvyšovať platy…anesteziologička Klinová si tiež pomýlila povolanie,povedala pacientke pred operáciou na stole,že je tlstá ako sviňa,že čo žerie,toto jej povedala tesne pred podaním uspávacej látky a počas nej, čo je to za ľudské hyeny a čo takýto robia v zdravotníctve hnus…povedala som to profesorovi ale ten len suchu skonštatoval,že to by sa nemalo…a takýto dementi potrebujú vyššie platy ……??? pacientku nemohli prebrať z narkózy vzhľadom na spôsobený stres…!!!
Som veľmi rada, že pani Ľubica napísala príspevok o svojom príbehu do Bádateľa. Môžem potvrdiť, že západná alopatická liečba (čo to slovo presne znamená si pozrite na wikipédii) je podľa mňa silno invazívna liečba častokrát s nežiaducimi následkami trvalého rázu. Existujú aj neinvazívne, šetrnejšie ošetrenia tela spôsobené psychikou, ktoré častokrát pochádzajú z východných krajín. Sú oveľa príjemnejšie a nezanechávajú nežiaduce stopy na ľuďskom tele a psychike. Psyché je duša a tejto sa nič neučia medici alopstoatickej liečby. Takže od základu je ich metóda neodborná, nevedecká. Že ju tak často propagujú a používajú ľudia v našej krajine, je len dôsledok nezodpovednosti ľudí, ktorí si neoverujú fakty, a slepo prijímajú to, čo im kto povie. Som veľmi rada, že Ľubka nepodlahla fámam od alopatických lekárov a vyhľadala skutočnú pomoc, ktorú poskytujú holistický lekári. Ide o celostnú liečbu, ktorá zahŕňa dušu-telo aj myseľ. Oddeliť tieto časti od seba je výsledkom chabého úsudku jednotlivca v pohľade na život. Bohužiaľ v našej krajine nás nútia pod hrozbou trestu prispievať na zdravotné poistenie, ktoré smeruje ľudí do alopatických ambulancií liečenia psycho-somatických chorôb, o ktorých nevedia nič. Štát nám nie je ochotný preplácať z našich daní napríklad holistickú liečbu a diskriminuje túto oblasť. Dokonca šikanuje a bráni rôznymi mediálnymi špekuláciami v práci ľuďom, ktorí naozaj vedia odborne pomôcť. Robí domové prehliadky a nazýva takých ľudí šarlatánmi a teroristami. Pričom v tomto smere platí známe „zlodej kričí, chyťte zlodeja!“. V čase dospievania mi odobrali dva dôležité organy lymfatického systému pod zámienkou, že mi chú pomôcť. Mala som 12 rokov a nevedela som aké následky budem mať z toho, čo urobili. Moja mama im uverila a odviedla ma na operáciu do nemocnice. Ona im verila do takej miery, že na následky ich liečenia nakoniec predčasne umrela. Ich liečbe podľahol predčasne aj môj otec. Na následky alopatickej liečby umrelo vo svete viac ľudí ako v II. svetovej vojne. Správy šírené ľuďmi prostredníctvom stránky http://www.badatel.net považujem za veľkú pomoc k uzdraveniu človeka. Prajem Ľubke a všetkým ostatným veľa duševného aj fyzického zdravia, a vytrvalosť v presadzovaní pravdy.