Najväčšia a najdlhšie trvajúca štúdia zistila, že mamografy nemajú žiaden prínos

Opäť sa zdá, že veľkí obhajcovia priemyslu na úkor ľudí všetko poprú a urobia, čo bude v ich silách, aby neprišli o svoje zisky.

Každoročné vyšetrenie prsníkov mamografom je pravidelná prehliadka na prevenciu rakoviny prsníka.

Vedci sa však čoraz častejšie zhodujú v tom, že mamografia je v najlepšom prípade neúčinná a v najhoršom škodlivá.

Bohužiaľ, rakovina prsníka je veľký biznis a mamografia je jedným z jej primárnych ziskových centier. Preto priemysel tak urputne bojuje za jej zachovanie, aj keď to znamená ignorovať pravdu.

Za posledné roky došlo niekoľko štúdií k záveru, že mamografy život nezachraňujú, skôr naopak – môžu ženám svojou zdvorilosťou falošne pozitívnych výsledkov, prebytočnou liečbou a rakovinu vyvolávajúcim žiarením viac uškodiť ako pomôcť.

Najnovšia štúdia, ktorá došla k podobnému záveru, bola doposiaľ najväčšia a najdlhšie trvajúca. Ako uvádza New York Times:

Jedna z doposiaľ najväčších a najprísnejších štúdií mamografie, ktorá zahŕňala 90 000 žien a trvala štvrťstoročie, priniesla výrazné pochybnosti o hodnotách skríningových testov pre ženy v každom veku.

Štúdia zistila, že počet úmrtí na rakovinu prsníka a úmrtí celkovo bol rovnaký u všetkých skúmaných žien, či absolvovali mamografické vyšetrenie pravidelne, alebo vôbec.

Preukázali sa tiež škodlivé dôsledky skríningu: každá piata diagnóza rakoviny za pomoci mamografu, ktorá bola liečená, nebola v skutočnosti pre ženu životnou hrozbou a nevyžadovala chemoterapiu, chirurgický zákrok či ožarovanie.

V čom spočíva logika diagnostikovania rakoviny prístrojom, ktorý sám spôsobuje rakovinu?

Okrem škôd, ktoré napácha nepotrebná liečba, je sporná aj správnosť každoročného ožarovania prsníkov po desaťročia, najmä vzhľadom na skutočnosť, že ionizujúce žiarenie spôsobuje rakovinu.

Výsledky zverejnené v British Medical Journal (BMJ) v roku 2012 poukazujú na to, že ženy so špecifickou génovou mutáciou BRCA1/2 sú obzvlášť náchylné ochorieť na typ rakoviny, ktorý býva vyvolaný ožarovaním.

U žien s touto génovou mutáciou, ktoré boli vystavené diagnostickému žiareniu pred dovŕšením 30. roku života, bola pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie rakovina prsníka, dvojnásobne vyššia ako u žien bez zmutovaného génu.

Vedci tiež zistili, že rakovina vyvolaná žiarením reagovala na výšku dávky, to znamená, že čím vyššia je dávka radiácie, tým vyššie je riziko vzniku rakoviny. Autori dospeli k záveru, že:

„Výsledky tejto štúdie podporujú používanie zobrazovacích techník neionizujúceho žiarenia (ako napríklad zobrazovanie magnetickou rezonanciou) ako hlavný nástroj sledovania mladých žien s mutáciou BRCA1/2.“

Aj napriek útokom rádiológov, niektorí upozorňujú na pravidelné používanie škodlivých mamografov už celé roky a napredujúci výskum ich obavy opakovane potvrdzuje.

Avšak, aj keď vezmeme do úvahy publikované výsledky výskumov, zástancovia mamografie budú aj naďalej klamať, aby sa vyhli spoluvine na napáchaných škodách.

Doposiaľ najväčšia štúdia zistila, že mamografy nemajú žiaden prínos

Spomenutá štúdia, ktorá bola publikovaná v British Medical Journal (BMJ), sledovala 5 rokov skríningu a následné obdobie 25 rokov.

Ženy vo veku 40 až 59 rokov boli náhodne rozdelené do skupín, ktoré po dobu 5 rokov absolvovali buď každoročné skríningové vyšetrenie prsníkov, alebo každoročné vyšetrenie prsníkov bez mamografu.

V priebehu trvania štúdie bola zistená rakovina u 3 250 žien, ktoré boli kontrolované mamografom, a u 3 133 žien v skupine, ktorá neabsolvovala mamografické prehliadky, z toho na rakovinu prsníka umrelo 500 žien v prvej skupine a 505 v druhej.

Avšak po 15 rokoch sledovania sa v „mamografickej“ skupine zistilo ďalších 106 diagnóz rakoviny, ktoré by sa dali pripísať nesprávnej diagnostike (prediagnostikovaniu).

Ako už predtým vysvetlil doktor Otis Webb Brawley, hlavný lekár spoločnosti American Cancer Society (Americká spoločnosť klinickej onkológie), pojem „prediagnostikovanie“ sa v „rakovinovej medicíne“ vzťahuje na:

…nádor, ktorý spĺňa všetky laboratórne kritériá, aby mohol byť označený ako rakovina, ale pokiaľ sa nechá tak, nie je nebezpečný. Je to nádor, ktorý nebude rásť, šíriť sa ani zabíjať. Tento nádor sa dá liečiť, ale nie je to nevyhnutné.

Autori uvedenej štúdie dospeli k takémuto záveru:

Každoročné mamografické vyšetrenie u žien vo veku 40 až 59 rokov neznižuje úmrtnosť na rakovinu prsníka viac ako bežné vyšetrenie alebo starostlivosť, ktorá ponúka podpornú liečbu zdarma.

Celkovo bolo prediagnostikovaných 22% invazívnych karcinómov prsníka, ktoré sa zistili skríningovým vyšetrením. To znamená, že bola prediagnostikovaná 1 z 424 žien, ktoré boli v štúdii kontrolované mamograficky.

Viacero štúdií spochybnilo hodnotu mamografických vyšetrení

Počet prediagnostikovaní (22%) je prakticky totožný s prediagnostikami v nórskej štúdii z roku 2012, ktorá zistila, že až 25% žien je prediagnostikovaných s rakovinou prsníka, ktorá aj keby sa neliečila, nikdy by im nespôsobila zdravotné problémy. Uvádzame ďalšie štúdie, ktoré podporujú zistenia doposiaľ najväčšej štúdie:

1. V roku 2007 časopis Archives of Internal Medicinepublikoval metaanalýzu 117-tich randomizovaných, kontrolovaných mamografických štúdií. Zistili, že počet falošne pozitívnych výsledkov je vysoký (20 – 56% na 10 mamografických vyšetrení).

2. Podobné výsledky sa preukázali v metaanalýze Databázy zhodnotení Cochrane v roku 2009. Zistilo sa, že 30% skríningov rakoviny prsníka bolo prediagnostikovaných a nadbytočná liečba, ktorú pacientky podstúpili, zvýšila riziko vzniku rakoviny o 0,5%.

Metaanalýza došla k záveru, že len JEDNA z každých 2000 žien, ktoré absolvovali skríning pravidelne po dobu 10 rokov, si tak predĺžila život, pričom 10 zdravých žien podstúpilo nepotrebnú liečbu.

3. Ďalšia nórska štúdia z roku 2010 zistila, že zníženie úmrtnosti vďaka mamografickému vyšetreniu je takmer zanedbateľné – skríningom sa predišlo len 2,4 úmrtiam na 100 000 osôb.

4. Výskum zverejnený v časopise Lancet Oncology v roku 2011 opisuje prirodzenú históriu rakoviny prsníka, ktorú skúmal švédsky mamografický skríningový program v rokoch 1986 až 1990 na 650 000 ženách.

Keďže sa lézie a nádory liečia agresívnym spôsobom a/alebo sa odstraňujú, prv než sa dokáže s istotou potvrdiť, či sú naozaj životu nebezpečné, neostáva veľa priestoru pre výskum, ktorý by zistil, čo sa stane, ak ostanú neliečené.

Táto štúdia však po prvýkrát preukázala, že u žien, ktoré absolvovali najviac skríningov prsníkov, bol v nasledujúcich šiestich rokoch vyšší kumulatívny výskyt invazívnej rakoviny prsníka ako u žien v kontrolnej skupine, ktoré absolvovali skríningových vyšetrení oveľa menej.

Falošne negatívne výsledky – ďalšia hrozba mamografie

Okrem falošne pozitívnych výsledkov, ktoré viedli k nepotrebnej liečbe, je tu aj riziko falošne negatívnych výsledkov, ktoré život ohrozujúcu rakovinu neodhalia.

Podľa amerického Národného onkologického ústavu (National Cancer Institute, NCI), mamografy nezachytia 20% rakoviny prsníka, ktorá je v čase skríningu prítomná. Ak mamograf v prsníku odhalí abnormálne miesto, ďalším krokom je zvyčajne biopsia.

Pri biopsii je odobratý kúsok prsného tkaniva, ktoré potom mikroskopom vyšetrí patológ, čím sa zistí (ne)prítomnosť rakoviny.

Problémom je, že rakovina v ranom štádiu, ako je napríklad duktálny karcinóm in situ (DCIS), sa diagnostikuje veľmi ťažko a neexistujú preň diagnostické štandardy. Okrem toho, nevyžaduje sa, aby patológovia, ktorí robia vyšetrenie, boli špecializovaní odborníci.

Ako sa vyjadrila doktorka Shahla Masoodová, vedúca oddelenia patológie na University of Florida College of Medicine v Jacksonville pre New York Times v roku 2010:

„Existujú štúdie, ktoré preukazujú, že diagnostika týchto hraničných lézií je ako hod mincou.“

Treba si uvedomiť, že negatívny výsledok mamografického vyšetrenia neznamená, že ste 100% zdraví. Vypovedá len o tom, že AK máte rakovinu, ešte nie je v takom štádiu, aby ju mamograf zaznamenal.

Platí to najmä u žien s hustým prsným tkanivom. 49% žien má husté prsné tkanivo, pri ktorom dosahuje mamograf citlivosť  len okolo 27%.

Inými slovami, u 75% žien s hustým prsným tkanivom je riziko, že ak sa budú spoliehať výlučne na mamografické vyšetrenie, už prítomná rakovina sa u nich nepotvrdí. Dokonca aj digitálna mamografia má citlivosť len 60%.

Ženy čelia neskutočne ťažkým rozhodnutiam

Spomínaná štúdia opätovne vyvolala diskusiu o tom, či je pre väčšinu žien každoročná mamografická prehliadka správnou voľbou.

Ďalšou komplikáciou je fakt, že v posledných rokoch odlišné lekárske skupiny vydali odlišné odporúčania ohľadom toho, či a kedy je potrebné absolvovať mamografické vyšetrenie.

V novembri roku 2009 US Preventive Services Task Force, čo je federálny poradný výbor, revidoval svoje odporúčania pre skríning rakoviny a uviedol, že u žien do 50 rokov nie je každoročné mamografické vyšetrenie nevyhnutné, a potom ho stačí absolvovať každé dva roky.

Výbor založil nové usmernenia na údajoch, ktoré naznačujú, že pre mladšie ženy je mamografia viac škodlivá ako osožná.

Mnoho skupín však odmietlo prijať tieto usmernenia a aj naďalej ženám nad 40 rokov odporúčajú, aby chodili na skríning každoročne.

Patria sem napríklad American Cancer Society (Americká spoločnosť klinickej onkológie), National Cancer Institute (Národný onkologický ústav) a American College of Radiology (Americké kolégium rádiológie).

V roku 2011 Americký kongres pôrodníkov a gynekológov (ACOG) ženy opäť šokoval, keď počet skríningových vyšetrení oproti svojim predchádzajúcim odporúčaniam ZVÝŠIL.

ACOG predtým odporúčal každoročný skríning od veku 50 rokov. Od roku 2011 začal naliehať, aby ženy absolvovali toto vyšetrenie každoročne od 40 rokov. Ako uviedol New York Times:

Zrejme nastal koniec dňom, kedy platili pre všetkých rovnaké pravidlá pre skríningové vyšetrenia. Pacienti a ich lekári budú odteraz čeliť oveľa početnejším možnostiam výberu, ktorý bude založený na miere rizika vzniku rakoviny u tej-ktorej ženy a jej pocitoch z hľadiska vyhliadky na zbytočnú liečbu.

„Rovnováha medzi prínosmi a ujmami je vo hviezdach,“ vyjadril sa doktor Russell P. Harris, profesor medicíny na Univerzite v Severnej Karolíne, Chapel Hill, „rozumní ľudia s tým nebudú súhlasiť.“

3D tomosynéza – šialená alternatíva, ktorá zvyšuje vaše riziko ešte viac

Bohužiaľ, namiesto toho, aby priemysel pripustil nedostatky a s nimi spojené nebezpečenstvo mamografie, uviedol na trh v roku 2011„nový a vylepšený“  typ mamografu, ktorý má názov 3D tomosyntéza.

Tento mamograf vás v skutočnosti vystavuje ešte vyšším dávkam žiarenia. Horšie je, že k tomosyntéze naďalej odporúčajú aj vyšetrenia 2D mamografom, čo podstatne zvyšuje dávku žiarenia.

Podľa chirurgičky Susan Love, tomografické žiarenie je 2x silnejšie ako žiarenie bežného mamografu.

Štúdia z roku 2010 preukázala, že každoročný skríning, ktorý u žien od 40 do 80 rokov využíva štandardnú digitálnu alebo filmovú mamografiu, sa spája s vyvolaným vznikom rakoviny a zhubným typom rakoviny prsníka v počte 20 až 25 prípadov zo 100 000 vyšetrovaných žien.

To znamená, že každoročná mamografia spôsobí ročne 20 až 25 prípadov smrteľnej rakoviny u každých 100 000 žien.

Takéto zvyšovanie – možno až zdvojnásobenie – počtu smrteľných ochorení na rakovinu prsníka, ktoré sú priamym výsledkom skríningu, určite nemôžeme nazývať pokrokom.

Prevencia rakoviny začína pri výbere vášho životného štýlu

Mamografy sú vykreslené ako to najlepšie pri prevencii rakoviny. Ale včasná diagnóza nie je to isté ako prevencia. A skríning, ktorý sám spôsobuje viac škody ako úžitku, sa naozaj nedá chápať ako veľká pomoc.

Prevažnej väčšine rakovinových ochorení sa dá predísť prísnym dodržiavaním pravidiel zdravého životného štýlu, ako sú:

1. Vyhýbanie sa cukru, najmä fruktóze, a spracovaným potravinám. Všetky formy cukru sú celkovo zdraviu škodlivé a podporujú rakovinu. Rafinovaná fruktóza je však jeden z najhorších cukrov a mali by ste sa jej úplne vyhýbať.

To automaticky znamená vyhnúť sa spracovaným potravinám, pretože väčšina z nich obsahuje veľmi vysoký podiel fruktózy (najčastejšie vo forme vysoko-fruktózového kukuričného sirupu, HFCS).

2. Optimalizácia hladiny vitamínu D. Vitamín D ovplyvňuje prakticky každú bunku v tele a je jeden z najsilnejších prírodných bojovníkov proti rakovine.

Dokáže vstúpiť do rakovinových buniek a spustiť apoptózu (naprogramovanú smrť bunky). Ak máte rakovinu, vaša hladina vitamínu D by mala byť medzi 70 až 100 ng/ml.

Vitamín D je vhodný pri každej liečbe rakoviny a nemá vedľajšie účinky. Ideálne je dosiahnuť túto hladinu vitamínu D priamym vystavovaním sa slnečnému žiareniu, nie doplnkovou formou.

3. Obmedzenie príjmu bielkovín. Nedávny výskum prízvukuje dôležitosť mTOR inhibítorov. Keď sú aktívne, rast rakoviny sa zrýchľuje.

Jeden zo spôsobov, ako ich spomaliť, je obmedziť príjem bielkovín na menej ako jeden gram bielkoviny na jeden kilogram vašej ideálnej hmotnosti.

Príjem väčšiny ľudí je v rozpätí medzi 40 až 70 gramov bielkoviny denne. Zvyčajne sú to 2/3 množstva, ktoré skutočne skonzumujú.

4. Vyhýbanie sa nefermentovaným sójovým produktom. Nefermentované sójové produkty obsahujú veľa rastlinných estrogénov (fytoestrogénov), známych ako izoflavóny.

Podľa niektorých štúdií sója v súčinnosti s ľudským estrogénom zvyšuje proliferáciu buniek prsníka, čo zvyšuje vznik mutácií a rakovinových buniek.

5. Zvýšenie citlivosť receptorov na inzulín a leptín.Najlepší spôsob ako to dosiahnuť je vyhnúť sa cukru a obilninám a obmedziť príjem sacharidov najmä na zeleninu s obsahom vlákniny. A nezabúdajte cvičiť.

6. Pravidelné cvičenie. Jeden z hlavných dôvodov, prečo cvičenie znižuje riziko rakoviny, spočíva v tom, že sa zvyšuje hladina inzulínu, pričom kontrola hladiny inzulínu je jedným z najúčinnejších spôsobov znižovania rizika rakoviny.

Existujú názory, že apoptózu (naprogramovanú smrť bunky) spúšťa práve cvičenie, ktoré takto usmrcuje rakovinové bunky. Štúdie tiež preukázali, že počet nádorov klesá s ubúdajúcim telesným tukom.

Je to následkom toho, že cvičenie znižuje hladiny estrogénu, čo vysvetľuje, prečo je cvičenie tak účinné v boji proti rakovine prsníka.

7. Udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti.To príde aj samo, keď začnete správne jesť a cvičiť. Eliminácia nadbytočného tuku je naozaj nevyhnutná, pretože tuk produkuje estrogén.

8. Pitie šálky organickej zelenej zeleninovej šťavy denne

9. Dostatočný príjem kvalitných živočíšnych omega-3 tukov, ako napríklad krilový olej (olej z kôrovca Euphausia superba). Nedostatok omega-3 tukov je bežným základným faktorom rakoviny.

10. Kurkumín. Kurkumín je základná aktívna zložka kurkumy a vo vysokej koncentrácii je veľmi užitočným pomocníkom pri liečbe rakoviny.

V skutočnosti existuje najviac dôkazov pre podporu tvrdenia, že kurkumín má väčšiu potenciu pri liečbe rakoviny ako čokoľvek iné, vrátane vitamínu D.

Preukázal sa napríklad jeho výrazný liečebný potenciál pri prevencii vzniku metastáz rakoviny prsníka.

Treba pripomenúť, že samotný kurkumín sa nedokáže vstrebať tak ľahko. Exitujú však preparáty, ktoré dopomáhajú k jeho lepšej absorpcii. Pre dosiahnutie najlepších možných výsledkov použite preparát s postupným uvoľňovaním.

11. Vyhýbanie sa alkoholu. Alebo aspoň obmedzte jeho príjem na jeden alkoholický nápoj denne.

12. Vyhýbanie sa elektromagnetickým poliam, ako sa len dá. Dokonca aj elektrické vyhrievacie deky zvyšujú riziko rakoviny.

13. Vyhýbanie sa syntetickej hormonálnej substitučnej liečbe, najmä ak je u vás riziko vzniku rakoviny prsníka. Rakovina prsníka sa spája s vysokým podielom estrogénu.

Podľa štúdie, ktorú vydal časopis Journal of the National Cancer Institute, sa miera výskytu rakoviny prsníka znížila zároveň so znížením užívania hormonálnej substitučnej liečby.

(Podobné riziká existujú aj u mladších žien, ktoré užívajú perorálnu antikoncepciu. Tabletky proti počatiu, ktoré tiež obsahujú syntetické hormóny, sa spájajú s rakovinou krčka maternice aj rakovinou prsníka.)

Ak trpíte nadmernými menopauzálnymi príznakmi, môžete zvážiť bioidentickú hormonálnu substitučnú liečbu.

Táto používa hormóny, ktoré sa molekulárne zhodujú s hormónmi, ktoré produkuje vaše telo a nevyvoláva v organizme taký zmätok. Je to oveľa bezpečnejšia alternatíva.

14. Vyhýbanie sa BPA, ftalátom a ďalším xenoestrogénom. Sú to estrogénu podobné zlúčeniny, ktoré sa spájajú so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prsníka.

15. Dostatočný príjem jódu, pretože existujú presvedčivé dôkazy, ktoré spájajú nedostatok jódu s určitými formami rakoviny.

Doktor David Brownstein, autor knihy Jód: Prečo ho potrebujete, prečo sa bez neho nedá žiť, vníma jód ako faktor proti rakovine prsníka.

Jód má protirakovinové účinky a preukázalo sa, že zabíja bunky rakoviny prsníka a štítnej žľazy.

16. Vyhýbanie sa konzumácii pripáleného mäsa a mäsových výrobkov. Konzumácia mäsa, ktoré sa pripravuje na drevenom uhlí a priamom ohni, sa takisto spája so zvýšeným rizikom vzniku karcinómu prsníka.

Akrylamid – karcinogén, ktorý sa vytvára pri pečení, pražení a vysmážaní potravín s obsahom škrobu tiež zvyšuje vznik rakoviny prsníka.

Toto nie je kompletný zoznam vašich možností. Existuje veľa ďalších užitočných stratégií. Vynikajúcou inšpiráciou je kniha od doktorky Christine Hornerovej, Waking the Warrior Goddess: Dr. Christine Horner’s Program to Protect Against and Fight Breast Cancer (Program doktorky Hornerovej na ochranu pred vznikom rakoviny prsníka a boj proti nej).

Táto kniha obsahuje výskumom potvrdené prírodné postupy na ochranu pred vznikom rakoviny prsníka a jej liečbu.

Vyzbrojte sa informáciami, aby ste mali svoje zdravie pevne v rukách

Mnoho žien si stále neuvedomuje, že význam mamografov nie je vedecky podložený. Namiesto toho, aby spoznali pravdu, sú nútené cítiť sa previnilo a nezodpovedne, ak sa na mamografické vyšetrenie nedostavia.

Je ťažké túto taktiku ustáť. Koniec koncov, očakávali by ste, že odborníci vedia, o čom hovoria, a poradia vám najlepšie.

Pokiaľ ide o prevenciu rakoviny, lekári majú vymývané mozgy rovnako ako bežní ľudia na ulici. Podľahli priemyselnej propagande ignorujúcej výsledky výskumu, ktoré hovoria v neprospech jej zisku.

Výskum dokazuje, že mamografy väčšiemu počtu žien ublížili, ako pomohli. Vo svetle týchto skutočností sa dá povedať, že vyhýbanie sa pravidelnému mamografickému skríningu určite nie je prejavom nezodpovednosti.

To isté platí aj o odmietnutí zbytočnej 3D tomosyntézy, ktorá vás nezmyselne vystavuje ešte vyššiemu množstvu nebezpečného žiarenia.

Uvedomte si však, že existujú aj iné možnosti skríningu, z ktorých každý má svoje silnejšie i slabšie stránky. Máte však právo vybrať si.

A majte na pamäti, že ak sa chcete vyhnúť rakovine, treba sa zamerať na prevenciu, a nie na jej skorú detekciu.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• 1,3 milióna žien podstúpilo zbytočnú liečbu, pretože výsledky mamografie boli falošne pozitívne
• Medicínsky priemysel tlačí stále mladšie ženy do rizikových mamografických vyšetrení
• Včasná detekcia, predčasná smrť: Mamogramy sú spojené s 84% vyššou úmrtnosťou na rakovinu prsníka
• Ako termograf dokáže odhaliť rakovinu prsníka skôr než mamograf