Prirodzená ľudská tvorivosť je potláčaná od momentu, keď sa človek narodí.
NASA požiadala Dr. Georgea Landa a Beth Jarman, aby vyvinuli vysoko špecializovaný test, ktorý poskytne nástroj na efektívne meranie tvorivého potenciálu raketových vedcov a inžinierov v NASA.
Test sa ukázal ako veľmi úspešný. Vedcom zostalo však niekoľko nezodpovedaných otázok. Napríklad: odkiaľ pochádza kreativita?
Narodia sa niektorí ľudia ako kreatívne stvorenia, alebo sa jej dá naučiť? Je kreativita výsledkom našich skúseností, ktoré sme nadobudli?
Vedci týmto testom otestovali 1 600 detí vo veku od 4 do 5 rokov. To, čo zistili, ich šokovalo.
Týmto testom je možné skúmať schopnosť predložiť nové, rôzne a inovatívne nápady na to, ako riešiť problémy. Čo si myslíte, aké percento z týchto detí skončilo v kategórii génia predstavivosti?
Bolo to celých 98%!
Bude to ešte zaujímavejšie
Toto však nie je celý príbeh. Vedci boli takí ohromení, že sa rozhodli zmeniť jednorazové testovanie na dlhodobú štúdiu a tieto isté deti otestovali aj opakovane po piatich rokoch, teda vtedy, keď mali desať rokov.
Výsledok? Do kategórie geniálnej predstavivosti sa dostalo už len 30% detí.
Keď tie isté deti otestovali vo veku 15 rokov, tento údaj klesol na 12%!
A čo my dospelí? Koľkí z nás sú stále napojení na svojho tvorivého génia po rokoch strávených vzdelávaním?
Je to smutné, ale len 2% z nás.
Pre tých, ktorí spochybňujú konzistenciu týchto výsledkov, alebo si myslia, že práve ich sa to vyhlo, uvádzame, že tieto výsledky boli replikované viac než miliónkrát, ako uvádza Gavin Nascimento.
Jeho článok najprv upozornil na túto skvelú štúdiu a jej šokujúcu implikáciu: školský systém, naše vzdelávanie nás okráda o tvorivého ducha.
„Nie je príliš ťažké pochopiť argumenty; škola, ako ju jasne nazývame, je inštitúciou, ktorá bola historicky zavedená, aby nakoniec slúžila tomu, čo chce vládnuca trieda a nie tomu, čo chcú obyčajní ľudia.
Aby takzvaná elita udržiavala svoj štýlový životný štýl zriedkavého luxusu – do ktorého oni prispievajú najmenej, ale práve oni z nej majú najväčší úžitok – zariadila, aby boli deti ohlupované a mali vymyté mozgy.
To všetko preto, aby prijali (a dokonca aj slúžili) okolitému vydieračskému a pažravému systému umelo vytvoreného nedostatku, nekončiaceho vykorisťovania a neustálej vojny,“ napísal Nascimento.
Čo teraz? Môžeme obnoviť našu kreativitu?
Land hovorí, že ak to naozaj chceme, sme schopní dosahovať 98% mieru kreativity. Z toho, čo vedci zistili štúdiami, realizovanými na deťoch a na základe znalostí o tom, ako funguje mozog, vychádza to, že existujú dva typy myslenia, ktoré prebiehajú v mozgu.
Oba používajú rôzne časti mozgu.
Jeden druh myslenia sa nazýva divergentné myslenie – to je predstavivosť, ktorá sa používa na generovanie nových možností.
Druhý druh myslenia sa nazýva konvergentné myslenie – to je ten druh myslenia, keď si človek vytvára úsudok, keď sa rozhoduje, niečo testuje, overuje, kritizuje a hodnotí.
Takže veľmi vecne sa to dá zadefinovať tak, že divergentné myslenie funguje ako akcelerátor a konvergentné myslenie funguje ako brzda proti najlepším snahám.
„Zistili sme, čo sa deje s týmito deťmi, keď ich vzdelávame, keď ich učíme myslieť naraz, v jednom, v rovnakom čase, oboma druhmi myslenia,“ hovorí Land.
Keď vás niekto žiada, aby ste navrhli nové nápady, vytiahnete to, čo vás naučili v škole. Okamžite sa pozriete a uvidíte: „Skúsili sme to predtým“, „To je hlúpy nápad“, „Nebude to fungovať“ a tak ďalej.
Toto je podstata celej veci, a to je to, čo musíme prestať robiť:
„Keby sme sa skutočne mohli pozrieť do mozgu, zistili by sme, že neuróny medzi sebou práve bojujú, čím oberajú mozog o jeho moc. Mozog stráca svoju moc vtedy, keď neustále niečo posudzujeme, kritizujeme a cenzurujeme,“ hovorí Land.
„Ak budeme konať pod tlakom strachu, budeme používať len menšiu časť mozgu, ale keď používame kreatívne myslenie, mozog sa ihneď rozžiari.“
Čo je riešením?
Musíme opäť nájsť toho päťročného, malého človeka. Táto schopnosť, ktorú sme ako päťroční mali, nikdy nezmizne.
„Je to niečo, čo si nacvičujete každý deň, keď snívate,“ pripomína Land.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Bude na tej štúdii kus pravdy. Dnešné rozprávky sú katastrofa a v školách učia žiakov hlúposti. Neni v škole žiaden systém. Za posledných 27 rokov máme 18. slovom osemnásteho ministra školstva a každý prerába školské zákony s tým, že tie jeho budú geniálne. Ako vidíme tie zákony sú hlúpejšie a hlúpejšie. Potom sú také aj vedomosti žiakov.
žiaci sa neučia podľa zákonov, ale tematických plánov, ktoré majú učitelia. Tých produkujú vysoké školy. Na VŠ to sú VŠ učitelia, ktorých treba zmeniť. Pár dobrých poznám, ale to je málo. Poznám aj pár dobrých na iných stupňoch, ale stále to je málo. Starých psov už nové kúsky nenaučíme a mladí ak sú dobrí, nejdú do školstva – ale nájdu sa aj nadšenci.
S vymývaním mozgov nesúhlasím – to je somarina. Ale že ich (detské mozgy) učitelia nerozvíjajú, to áno. Kreativitu treba podporovať a VEDIEŤ ako – v prvom rade musí byť kreatívny učiteľ. A ako píšem – takých je málo – ale nielen u nás. Ľudia sú všade takí aj takí. Pravda – sú už u nás iné typy škôl, resp. výučby – waldorf, montesori a pod. Tam je to lepšie.
Ale nielen kreativita sa u detí potláča – aj čuch, hmat, podvedomie… Ale to je o inom.