V konverzáciách medzi ľuďmi, na internete či v televízii sa o zábudlivosti len zriedka hovorí v pozitívnom kontexte.
Ľudia považujú zábudlivosť, či už krátkodobú alebo dlhodobú, zvyčajne za skorý príznak demencie, prípadne Alzheimerovej choroby.
O pamäti a pridružených ochoreniach sme už aj na našej stránke napísali niekoľko článkov. Nájsť ich môžete tu.
Potenciálne choroby mozgu by sa samozrejme nemali brať na ľahkú váhu, no niekedy môže byť čítanie všetkých tých článkoch o Alzheimerovi pomerne vyčerpávajúce.
Dnes sa preto pozrieme na druhú stránku zábudlivosti, ktorá je naopak dobrým signálom poukazujúcim, že váš mozog pracuje správe. Dokonca možno lepšie než si myslíte.
Štúdia zistila, že zábudlivosť môže byť dobrá vec
Podľa výskumu z Univerzite v Toronte a Nemocnice SickKids (Choré deti) zábudlivosť nie je vôbec zlou vecou.
Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že zapamätaná informácia „je kráľom“, profesor Blake Richards tvrdí, že „cieľom našej pamäte nie je schopnosť zapamätať si, kto vyhral Stanleyho pohár v roku 1972“.
Vo svojej štúdii nazvanej „Trvácnosť a priechodnost pamäte“ sa Richards spolu so spoluautorom Paulom Franklandom snažia preukázať dôležitosť zabúdania vo vzťahu k mozgovým funkciám a zdraviu nášho mozgu.
Na prvý pohľad sa uvedený výrok v kontexte neurogeneratívnych ochorení môže zdať kontraproduktívny. K tomuto však Richards dodáva:
„Hlavným cieľom pamäte je spraviť vás inteligentným človekom, ktorý dokáže pri daných okolnostiach robiť správne rozhodnutia. No a dôležitou súčasťou toho, aby ste toho boli schopní, je práve zabúdanie“.
Samotná štúdia pritom neobsahovala žiadne nové experimentálne dôkazy.
Jej autori sa namiesto toho pozreli bližšie na predošlé štúdie, zanalyzovali dostupné dôkazy a na ich základe došli k záveru, že zabúdanie má v skutočnosti praktický význam.
Prečo strávi mozog tak veľa energie na to, aby niečo zabudol?
Všetci veľmi dobre vieme, aké zložité a časovo náročné dokáže byť memorovanie informácií.
Preto štúdia, ako je táto, môže pôsobiť frustrujúco, ak vieme, že náš mozog časom aj tak zabudne takmer všetko to, čo sme sa tak dlho snažili zapamätať si.
Avšak, Richards verí, že existujú 2 dobré dôvody, prečo je zabúdanie prospešné:
1. Svet sa neustále mení a tak staré informácie sú už nepotrebné, a teda je menej dôležité pamätať si ich.
„Ak sa snažíte navigovať svetom a váš mozog neustále vyplavuje navzájom si odporujúce informácie, potom sa vám oveľa ťažšie budú robiť informované rozhodnutia,“ tvrdí Richards.
2. Ak ste konfrontovaní veľkým množstvo dát, potom je potrebné robiť zovšeobecnenia. Aby ste to dokázali, váš mozog musí zabudnúť nejaké detaily. V opačnom prípade by ste uviazli v odporujúcich si faktoroch a nedokázali priorizovať informácie.
Rozdiel medzi neškodným zabúdaním a patologickou stratou pamäte
Každý z nás má svoje zábudlivé chvíľky. Hoci je to občas frustrujúce, zvyčajne to nie je nič vážne.
V skutočnosti je to úplne prirodzená realita, ktorá prichádza so zvyšujúcim sa vekom. Tu je niekoľko príkladov neškodného zabúdania:
- keď máte niečo na jazyku a náhle to zabudnete
- občasné zabudnutie, kde ste nechali kľúče alebo okuliare
- zabudnutie na schôdzku alebo stretnutie
- nezapamätanie si detailov z nedávnych konverzácii alebo televíznych programov
Prípady vážneho zabúdania sú zrejmejšie. Viac seriózne príznaky patologickej straty pamäte sú napríklad tieto:
- každodenné zabúdanie alebo neschopnosť si veci zapamätať
- pravidelné zabúdanie konverzácií, schôdzok alebo udalostí
- problémy so zapamätávaním si čísel a mien
- ťažkosti so sledovaním konverzácií v televízii
- zabúdanie, čo ste vlastne chceli povedať v strede vety
- nespomenutie si na názvy bežných vecí
- strácanie sa alebo dezorientácia na známych miestach
Záver
Mnohé články ohľadne zabúdania často strašia, tomu však vôbec nemusíte podliehať. Ak z času na čas niečo zabudnete, čo sa určite stane, zastavte sa na chvíľku, zamyslite sa a snažte sa rozpamätať s čistejšou hlavou.
Každodenný zhon totiž neraz spôsobí, že si o sebe myslíte horšie veci než v skutočnosti sú.
Samozrejme, ak máte podozrenie na nejaké neurodegeneratívne ochorenie, ako napríklad Alzheimerovú chorobu, potom si preverte, či sa u vás vyskytuje niečo zo zoznamu príznakov uvedeného vyššie a prípadne sa objednajte k lekárovi na vyšetrenie.
V opačnom prípade môžete byť v pokoji, že váš mozog funguje presne tak, ako má.
Zdroj: theheartysoul.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Mám pocit, že ľudstvo má stále viac a viac problém s krátkodobou pamäťou, zatiaľ čo tá dlhodobá až tak rýchlo nedegeneruje. Príroda ponúka pomoc na každú pliagu. Lenže ten najlepší zelený prostriedok na vyliečenie našej pamäte bol na Slovensku po dlhý čas zakázaný… no a keď ho už konečne aj u nás ako-tak povolili, bude asi pramálo účinný: práve o tú superliečivú zložku δ-9-tetrahydrokanabinol (podľa doterajších informácií) by mal byť ozbíjaný…
Emily, tvoj comment je nemilý, ale taký svet sme si zvolili.Prvé, čo je treba zmeniť, je volebný zákon. Volby dnes, to je exemplárny podvod na ovce, a ovečky beeeeeeee, žiaľ , je ich veĺa a nebude z nich teľa.Vylúčiť z volebného práva postihnuté osoby, trestané osoby, a parazizné, darmožračné osoby, typu dajte mi !!!! ja by som im dal lieskovou palicou, tak, že by zo sťažka rozchodili…. a vlastne… sebadeštrukcia Homo Sapiens pokračuje…
Podstata pamäti je v kvalite melatonínu, ktorý produkuje epifýza….a v systémovej funkčnosti epifýzy a kvantovej synchronicite s VNO….resp. v acidobazickej rovnováhe mozgového prostredia…..je to na dlhšiu reč na báze
funkčnej medicíny a kvantovej apiterapie……Jozef
…hm, úplne súhlasím s p.Vladimírom Jurištom……
Dnes je na svete véééľmo veľa takých ovečiek:-(……, však je oveľa jednoduchšie spraviť len to, čo mám, nič navyše….je oveľa jednoduchšie zobrať dáku podporu, ako robiť vlast.silami…..je oveľa jednoduchšie ,,plávať s prúdom“ ako ,,proti nemu“….nechcem nikoho súdiť, len konštatujem…..AVŠAK ! pri tom všetko človek stráca svoju osobnosť, svoje vlastné ja, svoje vlastné rozhodnutia !…..a presne takto nastáva sebadeštrukcia Homo Sapiens…………………. Všetko záleží len od nás samých, ako sa budeme správať k ostatným, a HLAVNE ! sami k sebe!…………