Neurovedci tvrdia, že zábudlivosť môže byť znakom vašej vysokej inteligencie

V konverzáciách medzi ľuďmi, na internete či v televízii sa o zábudlivosti len zriedka hovorí v pozitívnom kontexte.

Ľudia považujú zábudlivosť, či už krátkodobú alebo dlhodobú, zvyčajne za skorý príznak demencie, prípadne Alzheimerovej choroby.

O pamäti a pridružených ochoreniach sme už aj na našej stránke napísali niekoľko článkov. Nájsť ich môžete tu.

Potenciálne choroby mozgu by sa samozrejme nemali brať na ľahkú váhu, no niekedy môže byť čítanie všetkých tých článkoch o Alzheimerovi pomerne vyčerpávajúce.

Dnes sa preto pozrieme na druhú stránku zábudlivosti, ktorá je naopak dobrým signálom poukazujúcim, že váš mozog pracuje správe. Dokonca možno lepšie než si myslíte.

Štúdia zistila, že zábudlivosť môže byť dobrá vec

Podľa výskumu z Univerzite v Toronte a Nemocnice SickKids (Choré deti) zábudlivosť nie je vôbec zlou vecou.

Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že zapamätaná informácia „je kráľom“, profesor Blake Richards tvrdí, že „cieľom našej pamäte nie je schopnosť zapamätať si, kto vyhral Stanleyho pohár v roku 1972“.

Vo svojej štúdii nazvanej „Trvácnosť a priechodnost pamäte“ sa Richards spolu so spoluautorom Paulom Franklandom snažia preukázať dôležitosť zabúdania vo vzťahu k mozgovým funkciám a zdraviu nášho mozgu.

Na prvý pohľad sa uvedený výrok v kontexte neurogeneratívnych ochorení môže zdať kontraproduktívny. K tomuto však Richards dodáva:

„Hlavným cieľom pamäte je spraviť vás inteligentným človekom, ktorý dokáže pri daných okolnostiach robiť správne rozhodnutia. No a dôležitou súčasťou toho, aby ste toho boli schopní, je práve zabúdanie“.

Samotná štúdia pritom neobsahovala žiadne nové experimentálne dôkazy.

Jej autori sa namiesto toho pozreli bližšie na predošlé štúdie, zanalyzovali dostupné dôkazy a na ich základe došli k záveru, že zabúdanie má v skutočnosti praktický význam.

Prečo strávi mozog tak veľa energie na to, aby niečo zabudol?

Všetci veľmi dobre vieme, aké zložité a časovo náročné dokáže byť memorovanie informácií.

Preto štúdia, ako je táto, môže pôsobiť frustrujúco, ak vieme, že náš mozog časom aj tak zabudne takmer všetko to, čo sme sa tak dlho snažili zapamätať si.

Avšak, Richards verí, že existujú 2 dobré dôvody, prečo je zabúdanie prospešné:

1. Svet sa neustále mení a tak staré informácie sú už nepotrebné, a teda je menej dôležité pamätať si ich.

„Ak sa snažíte navigovať svetom a váš mozog neustále vyplavuje navzájom si odporujúce informácie, potom sa vám oveľa ťažšie budú robiť informované rozhodnutia,“ tvrdí Richards.

2. Ak ste konfrontovaní veľkým množstvo dát, potom je potrebné robiť zovšeobecnenia. Aby ste to dokázali, váš mozog musí zabudnúť nejaké detaily. V opačnom prípade by ste uviazli v odporujúcich si faktoroch a nedokázali priorizovať informácie.

Rozdiel medzi neškodným zabúdaním a patologickou stratou pamäte

Každý z nás má svoje zábudlivé chvíľky. Hoci je to občas frustrujúce, zvyčajne to nie je nič vážne.

V skutočnosti je to úplne prirodzená realita, ktorá prichádza so zvyšujúcim sa vekom. Tu je niekoľko príkladov neškodného zabúdania:

• keď máte niečo na jazyku a náhle to zabudnete
• občasné zabudnutie, kde ste nechali kľúče alebo okuliare
• zabudnutie na schôdzku alebo stretnutie
• nezapamätanie si detailov z nedávnych konverzácii alebo televíznych programov

Prípady vážneho zabúdania sú zrejmejšie. Viac seriózne príznaky patologickej straty pamäte sú napríklad tieto:

• každodenné zabúdanie alebo neschopnosť si veci zapamätať
• pravidelné zabúdanie konverzácií, schôdzok alebo udalostí
• problémy so zapamätávaním si čísel a mien
• ťažkosti so sledovaním konverzácií v televízii
• zabúdanie, čo ste vlastne chceli povedať v strede vety
• nespomenutie si na názvy bežných vecí
• strácanie sa alebo dezorientácia na známych miestach

Záver

Mnohé články ohľadne zabúdania často strašia, tomu však vôbec nemusíte podliehať. Ak z času na čas niečo zabudnete, čo sa určite stane, zastavte sa na chvíľku, zamyslite sa a snažte sa rozpamätať s čistejšou hlavou.

Každodenný zhon totiž neraz spôsobí, že si o sebe myslíte horšie veci než v skutočnosti sú.

Samozrejme, ak máte podozrenie na nejaké neurodegeneratívne ochorenie, ako napríklad Alzheimerovú chorobu, potom si preverte, či sa u vás vyskytuje niečo zo zoznamu príznakov uvedeného vyššie a prípadne sa objednajte k lekárovi na vyšetrenie.

V opačnom prípade môžete byť v pokoji, že váš mozog funguje presne tak, ako má.

Zdroj: theheartysoul.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Výsledky výskumu hovoria jasne: toto svedčí o vašej vysokej inteligencii
• Štúdia tvrdí, že západná medicína má pomýlený prístup k liečbe demencie
• Zistite dôvody zabúdania a čo môžete urobiť pre zlepšenie vašej pamäte
• Predchádzať Alzheimerovej chorobe je jednoduchšie, než si myslíte!