Keď idete večer spať, dajte si knihu pod vankúš. Keď sa ráno prebudíte, budete si pamätať jej obsah.
Ok, pravdepodobne nebudete uvoľnení. Ale nestrácajte nádej: Ukazuje sa, že existuje niekoľko vecí, ktoré sa môžete naučiť – alebo zlepšiť vaše pochopenie – zatiaľ čo si zdriemnete.
Väčšina z nich závisí od jednej veci – od zvuku. Tu sú niektoré zručnosti, ktoré si môžete zdokonaliť.
1. Cudzie slová
V nedávnom experimente, vedci skúsili naučiť rodených Nemcov holandčinu tým, že im dali čítať základy slovnej zásoby. Potom ich požiadali, aby išli spať.
Vedci hrali jednej skupine zvuk niektorých základných slov počas toho, ako spali. Druhej skupine Nemcov nič nehrali.
Neskôr, keď ich vedci skúšali z týchto slov, skupina, ktorej vyhrávali zvuky, bola schopná lepšie spoznať a preložiť tieto slová. Aby sa vedci uistili, že tieto zistenia sa vzťahujú na spánok, vyskúšali ďalší pokus.
Iná skupina Nemcov počúvala rovnaké slová, ale pritom robila iné aktivity v bdelom stave, ako je chôdza. Táto skupina neskôr nebola schopná zopakovať rovnako dobre vypočuté slová ako skupina, ktorá spala.
2. Hudobné zručnosti
V inej štúdii vedci učili skupinu ľudí hrať určité melódie na gitare pomocou techniky prevzatej z videohry Guitar Hero. Potom si všetci dobrovoľníci mali pospať. Keď sa prebudili, mali zahrať naučené melódie.
Jednej skupine počas spánku hrali rovnakú melódiu, ktorú sa práve naučili. Druhej skupine nehrali nič.
Dobrovoľníci, ktorým počas spánku hrali rovnakú melódiu (aj keď si na to nespomínali), zahrali melódiu oveľa lepšie než tí, ktorí melódiu počas spánku nepočuli.
3. Kde ste si niečo položili
V štúdii z roku 2013 vedci skúmali 60 dospelých, ktorí umiestnili virtuálny objekt v určitom mieste na obrazovke počítača. Keď si vybrali miesto, na ktoré umiestnili daný objekt, pustili im špecifickú melódiu.
Potom vedci urobili dva experimenty, pri ktorých si mali účastníci pospať po dobu 1,5 hodiny. Pri prvom zdriemnutí účastníci spali ako obvykle, kedy nepočuli žiadne zvuky.
Keď zaspali po druhýkrát, pustili im melódiu, v ktorej počúvali, kde umiestnili daný objekt (ale nikto nepočul, kde daný objekt umiestnili).
Niet divu, že po každom zdriemnutí, spomienky ľudí vybledli. Ale ich spomienky vybledli menej, keď boli vystavení melódií, v ktorej počúvali, kde umiestnili daný objekt.
Je zaujímavé, že ich spomienky boli zreteľnejšie, keď im povedali, že virtuálny objekt mal vyššiu hodnotu.
4. Ako si chrániť mimoriadne spomienky
Vedci sa domnievajú, že náš mozog využíva špeciálny označovací systém, ktorý oddeľuje vážne spomienky od tých menej dôležitých. Tie mozog označí za „dôležité“ a pošle ich priamo do našej dlhodobej pamäti, kým menej dôležité spomienky vypustí preč.
Ale vedci si myslia, že existuje spôsob, ako využiť tento systém v náš prospech.
V nedávnej štúdii zistili, že ľudia, ktorí si vypočuli zvuk spojený s ich pamäťou, boli viac schopní si ho udržať v pamäti.
Najskôr, vedci skúmali skupinu dobrovoľníkov, ktorí umiestnili ikony na obrazovku počítača na určitom mieste. Počítač bol naprogramovaný tak, aby hral špecifický zvuk, keď umiestňovali každý objekt.
Pri umiestnení ikony mačky počuli mňaukanie, pri umiestnení ikony zvončeka počuli vyzváňací tón. Potom nechali účastníkov pospať.
Kým prvá skupina účastníkov spala, vedci im hrali zvuky spojené s jednotlivými ikonami. Druhá skupina nič nepočula.
Ľudia, ktorí počuli počas spánku zvuky, si lepšie vybavili všetky objekty. Jeden zvuk v nich dokázal vyvolať viac spomienok.
Čo sa deje, keď spíme, že je to také dobré pre naše mozgy?
Činnosť nášho mozgu sa cez noc spomaľuje, pričom niektorí z nás trávia viac času v špeciálnej fáze nazývanej SWS fáza než ostatní.
Vedci sa domnievajú, že v priebehu SWS fázy sa niektoré naše krátkodobé spomienky ukladajú do dlhodobej pamäti v našej prefrontálnej mozgovej kôre.
Počas niektorých experimentov, pri ktorých boli vedci schopní študovať mozgovú činnosť u spiacich dobrovoľníkov, bolo zistené, že tí, ktorí boli v noci vystavení zvuku (či už to boli nemecké slová hrané počas prvej časti, alebo gitarové melódie hrané počas druhej časti štúdie) mali tendenciu tráviť viac času vo fáze hlbokého spánku (SWS).
Inými slovami, čím viac informácií dostaneme v priebehu SWS fázy, tým viac sme schopní získať nové zručnosti a uchovať si dôležité spomienky.
Spracoval: Badatel.net, Zdroj: iflscience.com
Súvisiace články
- Potreba spánku závisí od veku. Zistite aký čas potrebujete a vyhnite sa chorobám srdca, nadváhe či cukrovke
- Štúdia zistila prečo ženy potrebujú viac spánku. Muži ostali šokovaní
- Ako stravou zlepšiť spánok u detí, aby spali dlhšie a bez prebudení
- 6 nečakaných ochorení, ktoré môže spôsobovať nedostatok spánku (doplnené o názor lekára)
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Osobitným fenomén: v čase zaspávania, ide o využitie stavu polobdenia a polospánku /zvláštny stav vedomia/:
– po meditačnom skľudnení dáte mozgu opakovane konkrétnu úlohu /jedna veta/ a ponoríte sa tak do vášho podvedomia interaktívneho s vesmírnym vedomím
na báze t.zv. kvantovej previazanosti…….
Po prvej časti spánkového procesu dostanete informáciu ako problém riešiť……posadíte sa a na
pripravený papier potme si napíšete to, čo Vám to „podvedome do ručného písania vraví… “ po druhej
etape spánku si túto informáciu pozorne prečítajte
príp. s použitím slovníka cudzích slov…….
Je to návod a rada za hranicou všedných dní…Jozef
Vy_ kúašam Jozef