Hrozný príbeh: Amalgám ju otrávil a vyvolal chronické problémy

Neviem, či sa vôbec dá určiť, kedy a ako sa začala táto strašidelná otrava. Moja matka mala otravu amalgámom už roky pred tým, ako som sa narodila. Tiahla sa 4 desaťročia s typickými symptómami, bez toho aby poznala dôvod svojich tažkostí.

Asi týždeň pred začiatkom tehotenstva si dala všetky amalgámové blomby vyvŕtať a nahradila ich zlatom. Takže, moja otrava začala už v maternici. Zrod druhej (alebo uz tretej?) generácie poškodenej amalgámom! Či aj môj otec trpel touto otravou sa dnes nedá určit.

Mával pravidelné výpadky chuťových a čuchových orgánov a dalšie chronické tažkosti typické pre otravu amalgámom. Dôvod jeho zdravotnych problemov je neistý. U mojej matky  bola otrava ortuťou dokázaná.

Druhou generáciou poškodenou amalgamom bolo už od začiatku útle a často chorľavé dieťa, čo sa týka temperamentu typicky “ortuťové”, zle spávajúce a s podvahou. Svoje prvé výplne som dostala ako 6 ročná, boli to zlaté výplne. Po presťahovaní sa mojich rodičov, mi boli tieto výplne vymenené za amalgám. 

Zubár sa vtedy zabával: “Zlato u tak malého dieťaťa, to predsa nemôže vydržat, amalgám je ovela lepší.” Ako 10 ročná som mala uz toľko amalgámových výplní, že spozornel dokonca aj školský zubár, bohužiaľ nevaroval ma. Kým som dovŕšila 17. rok, bola som “zaplátaná” už 15. plombami. Neskôr som dostala este dve do zubov múdrosti, namiesto toho, aby boli vytrhnuté.

Práve tieto zuby majú priame spojenie s mozgom a nervovým systémom – nie nadarmo sa tak volajú. V nasledujúcich 15 rokoch nebola ani jedna z týchto plomb vymenená, neskôr, keď boli všetky vybrané, boli uz totálne “vyzúvané”.

Neskoršie výpočty podľa röntgenových snímkov zubov dokazali, ze som svojho času mala v ústach 6 gramov čistej ortute porozkladanej do 17. amalgámových plomb!

Vo veku 12. rokov som dostala zápal mozgových blán. V tomto čase som dostala viaceré plomby do úst. Keďze symptómy zápalu mozgových blán dobre poznám a keďze som ich v najťažšej fáze mojej otravy ortuťou znovu prežívala, dovoľujem si tvrdiť, ze tento akútny toxický encephalitis bol vtedy vyvolaný dávkou ortute do môjho detského organizmu.

Niekoľko rokov neskôr mi bolo kvôli zápalu vyoperované slepé črevo. Slepé črevo má dôležitú funkciu v rámci látkovej premeny a tiež detoxikácie. Jeho zápal svedčí o jeho preťažení.  Po operácii slepého čreva to pokračovalo ďalej s už obvyklými chronickými zápalmi hrdla, nosných a prínosových  dutín (to všetko leži v blízkosti zubov), zápalmi žalúdočnej a črevnej steny a alergiami.

Do mojich 20. rokov to bolo večné hore-dole, fázy, keď som sa mala dobre, bývali stále častejšie prerušované krátkymi fázami, keď mi bolo zle, na zvracanie, problémy s krvným obehom, hnačky, závrate a triašky. Vtedy mi bolo od doktorov povedané, že je to kvôli puberte, ale teraz s odstupom času tejto súvislosti lepšie rozumiem.

Na večne nafúknuté brucho som si prispôsobila šatník a problém s trávením som už ani neregistrovala. Ťažkosti so spaním som mala už ako dieťa a dospievajúca a nervy boli skôr z hodvábu ako z drôtov, a to počas môjho celého doterajšieho života. Už ako dieťa som často chodila unavená do školy, maturitu a neskôr všetky skúšky na vysokej skole som písala totálne vyčerpaná a unavená.

“Bohužial”, moja vytrvalosť bola silná a ja som si nechcela pripustiť, že som stále viac chorá.  Začala som pred týmito problémami zatvárať oči, hoci to nie je práve správny spôsob, ako problem riešiť. Predsa len som počas štúdia navštívila viacerych doktorov, ktorí bohužiaľ nič nenasli a s psychosomatickou diagnózou som zakotvila u psychiatra.

Moje mladé roky boli zatienované stale väcsou aktivitou ťažkých kovov v tele a mozgu. Ku koncu študia som sa citila taká chorá, že som musela tomu prispôsobiť celý spôsob môjho života. Večerné stretnutia s priatelmi, divadlo alebo koncert boli takmer nemožné.

Aj ked som vždy rada športovala, v 28.-29. rokoch mi šport pripadal už veľmi náročný vzhľadom na moje slabé telo, od 34. rokoch som už nebola schopná športovať vôbec. Len s veľkým vynaložením síl a vôle, stále narastajúcimi bolesťami v oblasti srdca a pocitom dôchodkyne som sa tackala cez lesné chodníky.

Taktiež, poškodenia mozgu a nervov boli stále dotieravejšie, moja slabá pamät mi už dlho bola trápna a horiacu hlavu som si cítila ako upnutú medzi kliesťami, a to najmä v noci. Pichanie v mozgu sa opakovalo, nebolo to uz len “jedno bodnutie.” Viaceré návštevy u lekárov zvyčajne končili diagnózou – psychovegetatívny syndróm (vegetatívna dystonia).

Možno som sa mala nápadnejšie sťažovat a správať, ale to by som určite skončila na psychiatrii.

A zub času hlodal ďalej. Moja schopnosť pracovať mi pripadala stále ťažšia. Ako akademička som musela vykonávať najmä duševnú prácu, no moja hlava bola zničená, omámená a unavená, s tým sa nedalo veľa začať. Na pracovisku som sa cítila veľmi nepríjemne.

Bohužiaľ patrím k tým hlúpym ľuďom, ktorí boli este hrdí na to, že tak vysilení a chorí dokážu pracovať. Ako keby táto povinnosť bola dôležitejšia ako vlastné zdravie. V práci som musela dlho sedávať pri počítači a programovať, čo mi bolo veľmi nepríjemné, pretože som reagovala na elektromagnetické polia najmä obrazovky a disketovej jednotky.

Väčšinou som sa potom stiahla na záchod a pokúšala sa pomocou autogenného tréningu nejako prežiť deň. Schovavala som svoju chorobu či už na pracovisku, ako aj pred  priateľmi a príbuznými. Schovávačka z núdze, pretože som nevedela, čo sa vlastne so mnou deje.  Neexistovalo meno pre moju chorobu. Čo som mala odpovedať ľuďom na otázky? A keď som ja sama tomu nerozumela, ako by to mohli pochopiť tí druhí?

Po robote som bola schopná íst už len do postele. Počas všetkých tých rokoch mojej choroby, bol môj manžel ku mne veľmi milý, vyváral mi, robil domáce práce a celkovo sa mi pokúšal pomôcť. Po mojej výpovedi v práci kvôli chorobe, musel sám zarábať. 

Vtedy som mala 32 rokov a okrem už spomínaných som mala ešte nasledovné ťažkosti: časté bolesti hlavy, poruchy zraku, všetky lymfatické žľazy v oblasti hlavy a krku boli zdurené, latentné tupé bolesti v oblasti zubov a čeľuste, návaly horúčavy a potu, nečakané triašky, poruchy srdcového rytmu, ako aj bolesti v oblasti srdca, vetry, bolesti v oblasti pečienky, hnačky, časté močenie (aj v noci).

Ráno bolestivá reuma v rukách, zápaly, cysty a vredy v podbruší najmä na vajcovodoch. Jedna veľká cysta v ľavom prsníku. Veľký napuchnutý biely jazyk, krvácanie ďasien. Pleť bola žltkastá, nervy večne našpanované, závrate a bezmocnosť, ako aj fázy, ktoré mali typické symptómy toxického encephalitisu: extrémne bolesti hlavy, hlava je ťahaná dozadu do tyla, nedá sa predkloniť, citlivost na svetlo, nevolnosť, horúčka.Vymenovanie všetkých problémov by trvalo veľmi dlho, preto tu zatiaľ skončím.

V tom čase som si nechala robit akupunktúru, ktorá mi ale nepomohla. O amalgáme som vtedy ešte nič nepočula a ani som nevedela, z akých jedovatých komponentov pozostáva. Jeden priateľ mi dal vtedy tip, že by moje ťažkosti eventuálne mohli mať súvis s ortuťou, a aby som si dala svoje plomby odstrániť. Môjho zubára som prehovorila na alergický test, ktorý skutočne preukázal alergiu na amalgám.

Mala som šťastie, že tento test u mňa nezlyhal, pretože by som sa asi vzdala myslienky, že pôvodcom mojich problémov môže byť skutočne ortuť. Že som mala okrem alergie aj otravu amalgámom, to vtedy nikoho ani nenapadlo – bola to vtedy ešte príliš neznáma téma. A ako je to pri alergiách zvykom, treba ich pôvodcu čo najrýchlejšie odstrániť.

Nasledovne som si nechala v období jedného týždňa vybrať všetkých 15 amalgámových výplní (dva zuby boli v tom čase už vytrhnuté), bez akejkoľvek prípravy organizmu a ochrany. Zubár mi nasadil zlaté korunky a jeden paládiový mostík a ja som sa už veľmi tešila na čoskorý návrat môjho zdravia.

Všetko však prišlo úplne inak

Po vybraní amalgámov sa moja ústna dutina zapálila a bola plná štípajúcich pľuzgierikov, týždne som mohla jesť len tekutú stravu, môj zdravotný stav sa podstatne zhoršil. Vlastne bolo to zhoršenie vsetkých doterajších ťažkostí, ktoré som už mala: večné hnačky, závrate, ešte väčšia strata síl.

S odstupom času viem, že toto rýchle odstránenie plomb bez akejkoľvek ochrany moju otravu podstatne zhoršilo. V nasledovnom pol roku som často odpadávala, ale väcsinou som už ležala aj tak v posteli, čakajúc na zlepšenie. V priebehu 24. hodín som musela 20-krat močit a vypiť 3 litre vody, inak by som dostala okamžite zápal močového mechúra.

Bolo to obrovské utrpenie, pomalé chradnutie posledných rokov sa ešte urýchlilo. Vyvŕtaním plomb som tak k chronickej otrave “úspešne” pridala ešte akútnu. Na začiatku som bola este stále optimistická a verila som lekárom, keď mi hovorili, že sa jedná len o prílišnú alergickú reakciu na vyvŕtanie plomb, ale neskôr mi bolo stále jasnejšie, že mám otravu amalgámom a nie len alergiu.

Jediné, čo sa po vyvŕtaní zlepšilo bola reuma a zápaly ďasien. Najskôr som bola liečená klasickými homeopatikami. Vyvolávali mnohé reakcie, ale nie zlepšenie celkového stavu. Neskôr som brala Mercurius Solubilis Comp Globuli, ktorý je špeciálne určený na znečistenie a otravy amalgámom.

Na tento liek som silne reagovala, no môj stav sa nezlepšil, bolo to chradnutie v tupom omámení s pribúdajúcimi problémami s ďalšími orgánmi.  Často som pochybovala o tom, či moje ťažké ochorenie je naozaj spôsobené otravou ortuťou. Určitý čas mi naozaj pripadalo ťažké uveriť v túto skutočnosť.

Medzitým sa už v médiách objavovali správy o otravách amalgámom, ktoré boli však pravidelne dementované zo strany zubárov. Toto nezodpovedné spochybňovanie bolo pre mňa a mojich lekárov nebezpečné, pretože viedlo k falošnému informovaniu. Mohlo ma to stáť život, pretože správna diagnóza bola dlhý čas spochybňovaná, dokonca bojkotovaná, čím som strácala všetky šance na vyliečenie.

 3 a pol roka po odstránení plomb som sa náhodou pri čítaní o terapii s injekciami DMPS pri otrave amalgámom dozvedela, že obsahuje okrem ortute aj cín, med a striebro. Môjho ošetrujúceho lekára som dokázala presvedčiť, aby mi tieto injekcie objednal a okamžite začal terapiu.

Že sa s touto substanciou musí zaobchádzať opatrnejšie nevedel ani on, ani ja. Ampulky prišli z Ruska, jedna poľská doktorka nám preložila návod na použitie. Pri každej injekcii som dostala v sekunde silný pich do pravej polovici mozgu a plačlivý záchvat. Tieto injekcie ma vždy položili a ako vedľajšie účinky sa prejavili bolesti čreva, pankreasu a kožné alergie.

Oktrem toho závrate, slabosť, nevoľnosť s vracaním, hnačka a problém so srdcom. U jedného zubára, ktorý sa vyznal v problémoch, ktoré amalgám spôsobuje, som pri EAV-meraní zistila, že po 4 rokoch od odstránenia plomb mám ešte stále silnú otravu ortuťou. Po sklamaní s homeopatickou liečbou som začala dôverovať DMPS-detoxikácii. Ale znovu bolo všetko inak, ako som dúfala.

Po roku terapie s DMPS/DMSA som bola taká slabá, že som doma nevládala vyjsť hore schodmi a neprešla som 100 metrov bez bolesti srdca. Je to substancia, ktorá sa odporúča pri akútnych otravách, pri chronických len v tom prípade, že je človek pomerne fit. Odkiaľ som to mala ale vtedy vedieť? Nakoľko sa moje telo touto terapiou detoxikovalo je mi dodnes neznáme. Muselo to však byť dosť veľké množstvo.

Po tomto roku som síce už nebola taká “zaamalgamovaná”, ale pomalé umieranie pokračovalo. Aj táto terapia bola pre mňa sklamaním.  Vyskúšala som vtedy všetky známe terapie a bola som na tom horšie ako predtým. Nasledujúce mesiace nasledoval najhorší čas môjho života, kedy som sa vnútorne s ním rozlúčila. Neexistovali žiadne lieky, ktoré by mi pomohli, iba bezmocnosť.

Nenachádzala som už žiadnu nádej a neželala som si nič iné po toľkom utrpení ako rýchlu smrť. Niekedy by som najradšej toto trápenie ukončila rýchlym úderom kladiva po hlavičke.  Zostávalo mi už len čakanie na smrť. Rozmýšľala som nad najlacnejším spôsobom, ako sa dostať pod zem a denne som bola na smrť pripravená.

Napriek neustálemu pichaniu a bolestiam srdca, štichom v mozgu, nočnému poteniu, pripútanosti k posteli a bolestiam rôznych orgánov, “rýchla smrť” stále neprichádzala. Mozgové a neurologické škody sa ešte zhoršili, často som nevedela ani písať. Aj keď som vedela, ako písmená majú vyzerať, nebola som ich schopná preniesť na papier. Boli to nečitateľné škrabanice.

A takéto výpadky myslenia  neboli v tom čase výnimočné. Bolesti telesných orgánov v pravej polovici mozgu, začínajúci sivý zákal, najmä na pravom oku, to všetko sa ešte zhoršilo. Všetky stoličky v ľavej hornej čeľusti boli mŕtve. Nemala som už čo stratiť, a tak som na vlastnú päsť začala doping  veľkými dávkami vitamínov, minerálov, enzýmov a aminokyselín.

Po cca 8. týždňoch som sa začala cítiť lepšie, stichy a bolesti srdca zmizli, taktiez potenie. Že si človek týmto predávkovaním môže aj škodiť, som musela sama zistiť, kedy a koľko týchto látok moje telo v danom momente potrebovalo. Naučila som sa narábať s kyvadlom. Aj keď toto meranie nie je vždy 100%, pomohlo mi sa orientovať a môj doping klapal celkom dobre.

Pomaly som sa začala zviechať, z času na čas som mávala príznaky detoxikácie, napriek tomu, že som už mesiace na to nebrala žiadne lieky.

Konečne som vo Švédsku naďabila na v Nemecku ešte neznámu terapiu s glutatiónom peroxidázou (skratka GSHPx alebo GPx). Dočítala som sa, že bol vynájdený liek zvaný Algamin a ktorý obsahuje okrem iného aj tri aminokyseliny.

Po tom, ako som túto terapiu začala, objavili sa znovu typické symptómy – triašky, bolesti hlavy, mravčanie v rukách, silné zahmlenie, problém so zažívaním, bolesti v oblasti pečienky a zlčníka, časté močenie a mnoho iných, počas čoho ortuť cirkulovala v tele a bola následne vylúčená. Vylučovacie orgány museli byť podporované. 

O niečo neskôr, asi 5 rokov po odstránení amalgámu, som si nechala vytrhať všetky zuby, kde bol predtým amalgám (15 zubov). Dvaja zubári, ktorí poznali túto otravu a s amalgámom už nepracovali,  mi toto radikálne rozhodnutie neboli ochotní previesť, chceli najskôr na mne vyskúšať umelohmotné korunky.

Tretí zubár – tradičný “spracovateľ ortuťových výplní” sa napokon nado mnou zľutoval a zuby mi vytrhal. Priamo po vytrhaní zubov nasledovali silné reakcie, a to po dlhé týždne: znovu hnačky, horúčky, napuchnuté lymfatické uzliny, toxický zápal mozgových blán a mnoho ďalších.

V priebehu ďalších 12 mesiacov sa pomaly odbúravali blokády v mojom tele, terapia s glutatiónom peroxidázou a vytrhnutie zubov mi robili dobre. Nasledovali ešte mnohé zápaly. V mojom tele vládol totálny chaos. V posledných dvoch rokoch som si písala svoj “chorobný” dennik, kde som si denne zapisovala,  ako som sa cítila, či som v noci mohla spať, ktoré zápaly a iné problémy som mala a ktoré lieky som brala.

Z tychto zápiskov sa dá jasne vybadať, ako sa moje telo za posledných 24 mesiacov terapie s glutatiónom peroxidázou spamätáva a snaží opraviť poškodenia spôsobené otravou.

Považujem to skoro za zázrak a mala som obrovské šťastie, že som za celé tie roky ešte nedostala rakovinu.

Moje telo sa mení nie len vnútorne, ale aj viditeľne navonok. Držanie tela je oveľa priamejšie, hrudný koš sa vymanil zo „železného puta“ a otvoril sa. Ešte stále prevažujú v týždni zlé fázy, ale môžem stále častejšie zaznamenať v priemere 2 „dobré“ dni. Moje telo nebol blázninec, v ktorom straší, vedela som presne, že bolo choré, len som nevedela prečo a z čoho.

7 rokov od vybrania amalgámu začína 39-ročná „babka“ znovu behávať a športovať. Duševná práca ma síce ešte stále veľmi vyčerpáva, pri písaní tohto článku som si musela ísť častejšie ľahnút a oddýchnuť. Ale napriek všetkému cítim, že síce pomaly ale isto ide všetko opät hore kopcom.

Je to ako pomalé prebúdzanie sa zo strašidelného sna, toľkého utrpenia a bolesti, toľkých sĺz, bola som tak blízko smrti a na konci určitý druh znovuzrodenia. Mám obrovskú radosť z toho, že som sa z tejto ťazkej chronickej otravy ortuťou, ktorá bola jednoznačne spôsobená amalgámom dostala. 

Po toľkých rokoch boja o prežitie chcem ešte spomenúť škody, ktoré mi dodnes z tejto otravy ostali: Škody na očiach, nervoch a imunitnom systéme a mozgu. Čo z tohoto raz bude? Dostanem neskôr Alzheimerovu alebo Pakinsonovu chorobu? Dajú sa tieto škody vôbec ešte niekedy napraviť? S týmito obavami sa musím naučit žiť. Budem môcť znovu pracovať v mojom odbore?

Aj keby som z hľadiska zdravia bola toho schopná, kto by ma už zamestnal po 7. rokoch nezamestnanosti z dôvodu choroby? Tým pádom bolo moje dlhoročné štádium nanič. Takto tažko poškodení ľudia amalgámom môžu požiadať o invalidný dôchodok zatiaľ len vo Švédsku.

Táto choroba ma stála strašne veľa peňazí, pretože všetky tieto testy a lieky zdravotné poistovne neplatia, nevraviac ešte o ďalších výdavkoch spojených s protézami, cestovaním za tými pár lekármi, ktorí sa v škodách, ktoré amalgám spôsobuje, vyznajú a pod.

Dlhoročný boj o prežitie viedol aj k určitému druhu straty vlastného “ja” v chronicky chorom tele s mozgom, v ktorom ortuť nahlodáva inteligenciu, s výpadkami pamäti a narazovými  zmenami  nálad. Už roky nemám svoju osobnosť. Táto dlhá tažká choroba prehĺbila moju vzdialenosť k životu.

Toto sú tie črepiny, ktoré ostávajú

Bola to moja smola, že som mala chorobu, ktorá vlastne nemá byť. Jej existencia je ešte dodnes od mnohých zubárov a lekárov popieraná. Pre nevedomosť lekárov a nedostatok liekov nadobudla moja choroba obrovské rozmery, moje utrpenie bolo zbytočne predlžované.  Často by som mala radšej rakovinu alebo AIDS, ako túto otravu, ktorú si nikto nevšímal.

Musela som viesť mnohé boje s lekármi a ľuďmi, ktorí ma nechceli pochopiť, kým konečne moju chorobu a utrpenie uznali. Vhodné liečebné terapie som si musela v knižniciach sama hľadať a zostavovať. Dnes rozumiem tomu, prečo sú Švédi takí spokojní so svojou terapiou s glutatiónom peroxidázou, nie je síce najrýchlejšia, ale doteraz asi tá najlepšia cesta k uzdraveniu. Je to jediná terapia, ktorá dokáže telo skutočne regenerovať.

Anna S., Nemecko

Dodatok

Pani Anna S. z nevedomosti lekárov urobila vo svojej terapii 2 základné chyby.

1. Bez prípravy organizmu a akejkoľvek ochrany si dala v krátkom čase vybrať všetky plomby. To je fatálna chyba, ktorá môže mať strašné následky. Výplne treba vyberať pomaly (1-2 za mesiac) a k tomu brať DMSA, ktoré uvoľnenú ortuť z vyvŕtavania viaže a vylučuje z organizmu.

2. Pani Anna si počas DMSA terapie nedopĺňala zinok, selén, horčík, vitamíny a iné dôležité prvky. Táto substancia totiž okrem ortute viaže a vylučuje aj iné potrebné látky, preto je ich veľmi dôležité počas terapie telu dodávať vo veľkých množstvách. Nedostatok týchto látok môže zapríčiniť také problémy a oslabenie organizmu v takom rozsahu ako pani vo svojom príbehu opisuje.

Milí čitatelia, takto podobne som prežila a precítila otravu aj ja osobne. Mala som však na rozdiel od pani Anny viaceré vyhody. Ja som prisla na svet ako zdravé dieťa a moja otrava tým pádom netrvala až tak dlho.

V najťažších chvíľach som prežívala tie isté stavy, i keď ja som už vedela vďaka internetu o čo ide a na základe mnohých príbehov som vedela, že sa z toho môžem dostať. Mala som šťastie na správnych ľudí, ktorí mi uverili a pomohli, ktorým chcem aj touto formou ešte raz poďakovať.

Svetlana Wenzl

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Ako ma zubári otrávili: Skúsenosť Svetlany s amalgámovými plombami
• Čo je lepšie na pokazené zuby: Amalgámové či biele porcelánové plomby?
• Prečo stále používame toxický amalgám?
• Týmto dvom zubárskym zákrokom sa vyhnite. Môžu vážne poškodiť vaše zdravie