Nový výskum objavil, že ľudia sa rodia s génmi, ktoré sa správajú inak podľa toho, či boli zdedené po matke alebo po otcovi.
S ďalším skúmaním došli k nadmieru prekvapivému záveru, čo sa týka dedenia inteligenčných schopností ich potomkov.
Zistili, že za inteligenciu svojich detí sú prevažne zodpovedné gény zdedené po matke.
Vedci vedeli už dlhé roky, že inteligencia je črta, ktorá sa dedí. Avšak až dodnes si mysleli, že inteligencia sa dedí rovnako po otcovi, ako aj matke.
Viaceré súčasné štúdie však tento predpoklad nepotvrdili. Naopak, ukázali, že deti s najväčšou pravdepodobnosťou zdedia inteligenčné vlohy po svojej matke.
Prečo sa inteligencia dedí po hlavne po matke
Dôvodom pre tento jav je skutočnosť, že gény zodpovedné za inteligenciu sa nachádzajú na chromozóme X (matky ich majú až 2, otcovia len 1).
Výskumníci na nemeckej Univerzite v Ulme zistili, že mnohé gény a zvlášť tie, ktoré sú zodpovedné za kognitívne schopnosti sú lokalizované práve na X chromozómoch.
Podobnú štúdiu, ktorá potvrdila uvedené zistenia, uskutočnili aj vedci z Ústavu medicínskeho výskumu z Glasgowa.
V roku 1994 výskumníci urobili prieskum medzi 12.686 mladými ľuďmi vo veku 14 až 22 rokov. Zohľadnili pri tom viacero faktorov, ako sú IQ dieťaťa, rasa, vzdelanie a socioekonomický status.
Záver bol ten, že najlepším faktorom na predvídanie inteligencie dieťaťa je inteligencia jeho matky. Vo výskumnej vzorke sa inteligencia detí pohybovala v priemere len 15 bodov od ich matky.
Ďalšie faktory určujúce inteligenciu dieťaťa
Inteligencia dieťaťa nezávisí len od jeho matky.
Ďalšie štúdie ukazujú, že matky hrajú kľúčovú, ba dokonca až intímnu, úlohu pri emocionálnom rozvoji svojich detí. Je to hlavne kvôli ich fyzickému a psychickému putu počas výchovy.
Napríklad, výskumníci v Univerzite v Minesote zistili, že deti, ktoré si do 2. veku života vytvorili silné puto na svoju matku, mali schopnosť hrať komplexné hry so symbolmi.
Zistenia naznačujú, že silné puto s matkou podporuje prirodzenú zvedavosť a tiež sebavedomie pri riešení problémov bez prejavovania frustrácie alebo zmien v nálade.
Znamená to, že matky, ktoré spolu so svojimi deťmi riešia problémy, zároveň tým stimulujú rozvoj ich potenciálu.
Iná štúdia, vykonaná na Univerzite vo Washingtone, ukázala dôležitosť emocionálneho vzťahu pre rozvoj mozgu.
Výskumníci strávili 7 rokov analyzovaním toho, aký vzťah majú matky k svojim deťom a ako tento vzťah na deti vplýva.
Zistili, že vo veku 13 rokov sa hipokampus (časť mozgu zodpovedná za konsolidáciu a spracovanie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a priestorovú orientáciu) tých detí, ktorým sa dostávalo emocionálnej podpory matky, je o 10% väčší než hipokampus detí, ktorých matky si od nich držali emocionálny odstup.
Štúdie na myšiach potvrdzujú pozorovania u ľudí
Jednou z prvých štúdii v tejto oblasti sa uskutočnila na Univerzite v Cambridge v roku 1984. Vtedy umelo vytvorili embryá (v podstate klony) myší, ktoré mali gény len z matky alebo len z otca.
Avšak po implantovaní takýchto embryí do maternice, embryá zahynuli. Takto objavili, že isté gény sa aktivujú len vedy, ak boli získané z matky a iné zasa, ak boli získané od otca.
Napríklad, aj gény od otca sú dôležité na to, aby začala rásť placenta.
Vedci hypotetizovali, že gény dôležité pre vývin embrya budú mať zároveň významný vplyv na rozvoj funkcií mozgu aj u ostatných cicavcov, vrátane ľudí.
Mali však problém dokázať túto teóriu, pretože embryá s génmi len od jedného z rodičov rýchlo hynuli.
Tento problém vyriešili až neskôr s rozvojom génového inžinierstva. Keď vytvorili geneticky modifikované embryá, ktoré mali viac génov od matky, myšiam sa vyvinuli väčšie hlavy a mozgy.
Na druhej strane, myši s prevahou génov od otca mali menšie mozgy, no väčšie telá.
Ako gény matky a otca vplývajú na mozgové funkcie
Tieto zistenia pomohli vedcom identifikovať bunky, ktoré obsahovali gény len od matky alebo len od otca.
Skúmali 6 rôznych častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za rozvoj zložitých kognitívnych funkcií ako napríklad stravovacie zvyky či pamäť.
Bunky, ktoré mali gény od otca, sa akumulovali v hypotalamuse, amygdale, preoptickej oblasti a prepážke, čo sú súčasti limbického systému a zodpovedajú za funkcie ako sex, jedlo či agresia.
Výskumníci nenašli žiadne otcovské bunky v mozgovej kôre, čo je oblasť zodpovedná za zložité kognitívne funkcie ako sú inteligencia, myslenie, jazyk či maľovanie.
Záver
Výskumníci prízvukujú, že tieto výsledky by nemali otcov deprimovať. Na vyriešenie akéhokoľvek, i toho najjednoduchšieho matematického problému, sa musí zapojiť aj limbický systém, pretože mozog pracuje ako celok.
Ak sa inteligencia spája s racionálnym uvažovaním našich matiek, potom je rovnako ovplyvňovaná intuíciou a emóciami, ktoré pochádzajú od otcov.
Nie je možné podceňovať ani vplyv otcov na rozvoj svojich detí a to hlavné tým, že budú pre ne emocionálne prítomní.
Spracoval: Badatel.net, Zdroj: secondnexus.com
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Dnešní vedci vždy vyskúmajú veci už tisícky rokov známe.
O dedení inteligencie vedeli už zakladatelia Sumérskej ríše a tento poznatok prevzali židia do svojho kabalizmu, keď decko po židovskej matke a nežidovi otcovi je uznané za čistokrvného žida a decko nežidovke a židovskom otcovi nikdy nedostane štatút čistokrvného žida.
Kráľovská modrá krv toto nerešpektovala a židia to gojimom s radosťou tolerovali.
Preto vravím synovi, aby sa zďaleka vyhýbal hlúpym ženám. 😀 P.S. Uniká mi logika týchto výsledkov. Ak syn zdedí čo len priemerné IQ po matke a vezme si ženu s nižším IQ, znamená to, že jeho dieťa by malo byť „hlúpejšie“? Aj keď to bude dcéra?
Nie, dcéry predsa vždy dedia to najlepšie z oboch rodičov a sú teda podstatne inteligentnejšie ako ich bratia. Synovia totiž na rozdiel od dcér vždy dedia to horšie, samozrejme od svojho otca, pretože matka má už dané iba tie dobré vlastnosti. A preto sú muži od prírody (pardon od prirodzenia) menej inteligentní ako ženy. Stačí sa pozrieť na IQ Sharon Stone a výsledky jej snaženia (roztiahnuté nohy bez nohavičiek v Základnom inštinkte) a výsledky snaženia napr. Alberta Einsteina, ktorý mal problémy s fyzikou už na univerzite.
Asi toľko nám chceli v tomto článku napísať…