Naozaj si myslíte, že ho budete nenávidieť naveky.
Na svojej životnej ceste som však objavila niekoľko právd o odpúšťaní neodpustiteľného, o ktoré by som sa s vami rada podelila.
1. Je dôležité nahlas vysloviť, ako nám bolo ublížené
Keď vám niekto ublíži, je ľahké ísť všetkým podrobne vylíčiť, čo sa stalo. Ľahké však nie je naozaj povedať, že vás to bolí.
Nie je ľahké pozrieť sa do tváre tomu, kto vám ublížil a povedať: „Toto si urobil a mňa to bolí.“
Keď to ale urobíte, je v tom niečo liečivé.
2. Odpustenie je dôležitá osobná cesta, po ktorej sa treba vydať
A tá cesta môže byť dosť náročná. V závislosti na tom, ako vám je tá osoba blízka, ide o jednu z vecí, ktoré vám v noci nedajú spávať.
Môžete mať skutočne pocit, že kráčate po chodníku. V istých ohľadoch je to ako jesť misu polievky. Niekedy je príliš horúca, takže si jej do úst nemôžete vložiť priveľa.
A tak musíte počkať, kým vychladne.
3. Niekedy sa uzmieriť jednoducho neviete
Toto je dôležité mať na pamäti. Odpustenie nie je uzmierenie.
Vo svojej minulosti som poznala ľudí, ktorým som dokázala odpustiť, no rozhodne nie ich znova pustiť do svojho života. Preto je dôležité pohnúť sa ďalej.
4. Bolesť, ktorú práve cítite, je z tejto chvíle, nie z minulosti
Keď vám niekto pred dvoma rokmi urobil niečo, čo vás zranilo, zakladala sa bolesť, ktorú ste pociťovali pred dvoma rokmi, na tej udalosti.
No bolesť, ktorú pociťujete dnes, pochádza z tejto časovej chvíle.
Pramení z vecí, ktoré neboli povedané, z nevyriešených konfliktov – kvôli príjemnejšej budúcnosti je preto dôležité napraviť minulosť.
5. Ste schopní vzdať sa svojich očakávaní od iných
Neodpustiť niekomu je svojím spôsobom ako čakanie na osobu, ktorej neviete odpustiť.
Je to akoby ste očakávali, že sa jedného dňa priplazí späť do vášho života, zlomene lezúc po zemi, prosiac o vaše odpustenie.
Nie je však niečou povinnosťou hľadať vaše odpustenie. Ponúknuť ho musíte vy.
6. Prichádzate na to, že žiť život, aký chcete, je samo o sebe pomstou
Je to naozaj to najlepšie, čo môžete urobiť.
Nepremýšľajte nad svojou pomstou, žite ju tým, že budete viesť dobrý život. Zbavil sa vás preto, že ste boli príliš veľká?
Tak teda schudnite (AK CHCETE), buďte takí, ako váš bývalý partner či partnerka chceli, a potom im nič z toho nedajte.
7. Začnite novú kapitolu vo svojom príbehu
Mne život vždy pripomínal knihu. Nie je žiadna definitívna chvíľa v čase, kedy sa jedna kapitola končí a druhá začína, no viete to naozaj vycítiť.
Jeden veľký koniec kapitoly pre mňa bol, keď som dokázala odpustiť niekomu, kto mi ublížil. Cítila som sa, akoby som sa ocitla na novej strane.
Konečne som sa dokázala pohnúť ďalej a robiť úžasné veci, aby som ich mohla zapisovať do tej knihy.
8. Nenávidieť niekoho je ako piť jed
A očakávať, že ochorie on. Kedysi ma podviedol niekto mne veľmi blízky. V istých ohľadoch ma to prenasleduje aj po rokoch.
A keď som na to prišla, pociťovala som nenávisť. Tak veľmi som ho nenávidela! Ale vo chvíli jasného, ničím nerušeného premýšľania som si ujasnila, že nenávidieť niekoho je ako piť jed a očakávať, že brucho bude bolieť jeho.
Sľúbila som si, že mu odpustím, a to som aj urobila. No tiež som si dovolila pociťovať celú škálu emócií. Časom prišlo odpustenie, hoci toho podvodníka stále považujem za niečo ako kreténa. Pozrite dôvod č. 3.
V konečnom dôsledku sa ale to, čo cítime a ako pristupujeme k veciam, u každého líši. Toto bola moja cesta. Ja dúfam, že vám môže pomôcť s tou vašou.
Zdroj: higherperspectives.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Neviem, či staré známe „Odpustiť znamená zabudnúť“ dnes ešte platí v plnej miere, alebo už len kedy-tedy…
Mám pocit, že schopnosť odpustiť závisí od toho, ako veľmi máme toho podfukára radi. (Prípadne, do akej miery citovo na ňom visíme.)
Schopnosť odpustiť závisí od toho ako velmi mame radi sami seba. Odpušťame kvôli sebe nie kvôli tym druhym. ?
Táto téma by bola asi na dlhú polemiku; je to uhol pohľadu.
Napríklad narcisti, ktorí milujú až príliš – žiaľ, iba sami seba – neodpustia nikomu nič…ich neskrotné ego im velí aj za ten najmenší prešľap pomstiť sa druhému až za hrob.
Iný príklad – z biblie:
Ježiš odpúšťal po celý čas. Odpustil úplne všetkým, ešte aj vrahom (na kríži).
Boh neodpustil nikomu – ani prvým dvom ľuďom ich prvý a jediný „hriech“. (Teda ak túžba po hľadaní a spoznaní pravdy sa dá hriechom vôbec nazvať.)
Je to správne odpúšťať treba sa naučiť aj keď je to ťažké.
Stejně, jak odpouští Ježíš, odpouští i Bůh, protože on přijal, že Ježíš Kristus se obětuje za hříchy každého, kdo jeho zástupnou oběť přijme. Prvním lidem také odpustil, jinak by zemřeli, protože odplata za hřích je smrt, jen důsledky museli nést sami. Oni znali pravdu, ale Bůh nechtěl, aby poznali zlo. K čemu je dobré poznání zla? Neobešli bychom se bez něho? Protože neposlechli jediný zákaz, nemohli zůstat první lidé v ráji v Boží přítomnosti, protože už se před Bohem sami schovali. Emily. ten komentář je z neznalosti celého příběhu a také Bible.
Biblia je tá najzmotanejšia kniha, akú som kedy čítala – však preto sa od nej odvíja toľko náboženstiev; keby bola prehľadná, pravdu by sme dávno vedeli všetci. No a to je presne to, čo boh pod trestom smrti človeku zakázal: „Nebudeš jesť zo stromu poznania, lebo toho dňa, ktorého by si z neho jedol, určite zomrieš.“
Ježiš nie je duch, je to človek (však vo vesmíre je 10 planét, nie iba 9). Zostúpil na Zem so slovami „prišiel som, aby som povedal pravdu o svojom Otcovi“. Lenže Ježišovu pravdu nikto neprijímal… ani Židia – tí ho chceli ukameňovať, no a pravda nehrala do karát ani Rímu: Pilát Pontský odsúdil Ježiša na smrť. Taká je faktmi podložená pravda, Boženka.
Na zemi je od začiatku boj medzi dobrom a zlom, nie iba v rozprávkach. A možno – keby človek nepoznal zlo, nedokázal by si vážiť dobro…neviem to posúdiť…
O bohu sa Ježiš nezmieňoval, nebudem sa o ňom rozširovať ani ja. Vlastne v 1 prípade ho spomenul: „Nie boh, ako Ťa ľudia nazývajú, Otec je Tvoje meno.“
Emily, Biblia je otvorená pre tých, ktorých vedie Svätý Duch. Pre ostatných zostáva jej zmysel skrytý, neporozumený, resp. zamotaný. A ako prijať Ducha Svätého? Vysvetlenie nám dáva apoštol Peter, po vyliatí Ducha Svätého na Letnice: „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.“ (Skutky sv. apoštolov 2,38)
Toto je jediný platný návod, a tiež jediný platný krst, od čias, kedy bol vyslovený, až do konca, kým si Pán Ježiš Kristus nevezme svojich verných – Nevestu, z tejto zeme. Ten čas sa blíži. Cirkvi žiaľ pomenili Božie Slovo podľa svojej teológie, svojich vyznaní, a tak zviedli a zvádzajú nevedomý ľud do bludu…
Vy všetci, ktorí milujete Boha, Pána Ježiša Krista, poslúchnite Jeho Slovo a obráťte sa ku Nemu celým svojím srdcom.