Často počúvame o množstve zdravotných prínosov konzumácie surových potravín. Čo sa týka ovocia a zeleniny, tak je to často naozaj pravda.
Avšak, v prípade orechov a semien, ich konzumácia v klasickom surovom stave so sebou prináša aj určité komplikácie. Ak ich zjete ešte predtým, než boli namočené vo vode , môžete si tým privodiť viacero zdravotných komplikácii.
Tento článok vám vysvetlí, prečo je dôležité orechy a semená pred konzumáciou namočiť a získať tak z nich všetky zdravotné prínosy, ktoré ponúkajú.
Orechy a semená majú vysoký obsah kyseliny fytovej
Kyselina fytová je substancia, ktorá chráni semená a orechy do času, až začnú klíčiť.
Ona ich akoby obalí a bráni pred vonkajšími vplyvmi ako sú škodcovia alebo plesne, ktoré by im mohli uškodiť a znehodnotiť ich.
Kým orechom a semenám pomáha, pre človeka tak prospešná už nie je.
Vysoká konzumácia kyseliny fytovej môže u ľudí spôsobovať viaceré zdravotné problémy, vrátane tráviacich ťažkostí či dokonca viesť k podvýžive v dôsledku bránenia vstrebávaniu vitamínov a minerálov.
Preto je dôležité si na potraviny, ktoré obsahujú kyselinu fytovú, dávať pozor a podniknúť kroky, ktoré ju z týchto potravín odstránia.
Ktoré potraviny obsahujú vysoký podiel kyseliny fytovej
Predvídanie a pripravenosť je kľúčom k správnej výžive. Je dobré vedieť, ktoré potraviny majú vysoký obsah kyseliny fytovej a pred konzumáciou ich radšej vždy namáčať.
Ide hlavne o nasledovné potraviny:
- orechy každého druhu (mandle, kešu, vlašské, lieskové a podobne)
- väčšina semien (tekvicové, slnečnicové, ľanové, sezamové, atď.)
- strukoviny (fazuľa, hrach, šošovica, atď.)
- obiloviny (pšenica, ovos, jačmeň, atď.)
Ďalšie dôvody prečo namáčať orechy a semená
Kyselina fytová je len jedným z viacerých vinníkov, ktorý kazí surové semená, orechy, strukoviny či obiloviny.
Tuto sú ďalšie dôvody, prečo by ste mali uvedené potraviny pred konzumáciou namáčať:
Odstránenie tanínov. Taníny ľudia najčastejšie spájajú s čiernym alebo zeleným čajom, prípadne červeným vínom. Na taníny je mnoho ľudí citlivých a po ich konzumácii pociťujú nevoľnosť. Namáčaním sa ich obsah znižuje podobne ako u kyseliny fytovej.
Blokovaná absorpcia minerálov. Keďže kyselina fytová sa viaže na niektoré minerály, môže zablokovať ich absorpciu v črevách. Ide hlavne o zinok, železo a horčík. Ich blokovanie môže viesť k vážnym problémom ako je napríklad strata kostnej hmoty.
Trávenie lepku. Namáčaním orechov a semien v nich aktivujete enzýmy, ktoré pomáhajú tráviť lepok. Tento proces zároveň deaktivuje blokátory enzýmov, ktoré narúšajú prirodzený tráviaci proces a vedú k problémom s trávením.
Prevencia syndrómu dráždivého čreva. Ako už bolo uvedené vyššie, namáčanie odstraňuje blokátory enzýmov, ktoré bránia semenám predčasne vyklíčiť, ak k tomu nie sú ideálne podmienky. Pre človeka sú však škodlivé, môžu vyvolávať v črevách zápaly a časom dokonca aj syndróm dráždivého čreva.
Podporia zdravia hrubého čreva. Namáčanie orechov a semien pomáha hrubému črevu zbavovať sa toxínov a tým dláždi cestu pre lepšiu absorpciu živín.
Štúdia z roku 2014, publikovaná v International Journal of Pharmaceutical Sciences and Research ukázala, že kyselina fytová narúša dokonca aj trávenie škrobov.
Pre zdravší tráviaci systém preto vždy znižujte jej obsah v orechoch a semenách tým, že ich budete pred konzumáciou vždy namáčať.
Ako správne namáčať orechy a semená
Teraz, keď už viete čo robiť, je potrebné sa naučiť aj ako to správne robiť. Budete prekvapení, no je to náramne jednoduché.
Postupujte nasledovne:
- Vložte vaše semená a orechy do veľkej misky.
- Zalejte ich čistou prevarenou vodou, ktorú necháte najprv vychladnúť.
- Na každé 2 až 3 dcl vody pridajte 1 čajovú lyžičku soli.
- Zamiešajte, aby sa soľ rozpustila
- Nechajte orechy a semená namočené 7 hodín alebo cez noc.
- Vodu sceďte a orechy so semenami opláchnite v čerstvej vode.
- Dobre všetko vysušte – pol dňa až jeden deň v sušičke na potraviny alebo na tácke umiestnenej na teplom a suchom mieste, prípadne v rúre, no nedávajte teplotu vyššiu ako 150˚C.
- A teraz si už orechy a semená môžete vychutnať!
Poznámka: Keď budete namáčať obiloviny, odporúča sa na 1 liter vody pridať 1 polievkovú lyžicu octu, aby sa z nich odstránili toxické látky na ich povrchu. Na orechy a semená postačí aj slaná voda.
Ďalšie veci, ktoré vziať do úvahy pri namáčaní
Namáčanie je vhodné vtedy, ak konzumujete väčšie množstvá orechov a semien.
Pri malom množstve by obsah kyseliny fytovej nemal byť až taký veľký problém. Pestrá strava jej efekty dokáže vykompenzovať.
Tiež sami zhodnoťte, či po konzumácií potravín s obsahom kyseliny fytovej máte bolesti žalúdka alebo iné tráviace ťažkosti a podľa toho sa rozhodnite, či je namáčanie pre vás vhodné.
Ďalšou vecou na zváženie je, že kým väčšina orechov a semien sú vhodné na namáčanie, niektoré však nie. Napríklad ľanové semienka vytvárajú akoby želatínu a pri para orechoch je problémom zasa ich vysoký obsah tukov.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Tak majú sa tie ľanové semienka a para orechy namáčať, či nie ?! Konzumujem ich každý deň, preto sa pýtam !
NIe!
Neviem o para orechoch, ale ak chcete kludne si lanove semiacka namocte a skonzumujte aj s vodou, v ktorej boli namocene. Sliz, ktory sa okolo lanovych semiacok vytvori je vysoko prospesny pre vas traviaci trakt. V podstate vas traviaci trakt lubrikuje a kedze lan je bohaty na omega 3 mastne kyseliny, ktore su protizapalove, tak je to na travenie dobra vec. Podobne sa chovaju aj chia semiacka. V Azii sa ludia bezne hydratuju vodou, do ktorej prihodili chia semiacka. Tie tiez zgelovateju. Z lanu sa da prudkym varom vyrobit slizovita kasa, ktora je super protizapalova. Teple oblaky som si davala na hrud, ked som bola chora. Zabalila som to uterakom a vyhrievacim vankusikom, paplony navrch a nechala takych 20 minut, pol hodku posobit. Pomahalo. Lan je uzasna protizapalova, ukludnujuca zalezitost. Konzumacia idealne pomleteho, ci uz namoceneho alebo nie je urcite na prospech.
Správne časy namáčania si môžete pozrieť tu: http://www.ezopress.sk/2013/10/naklicovanie-semien/
alebo na facebooku: https://www.facebook.com/845286512195710/photos/pb.845286512195710.-2207520000.1464632095./927420783982282/?type=3&theater
S clankom nesuhlasim. Budem vychadzat z vlastnych skusenosti a najma z dvoch knih k teme, ktore som si precitala, a ktore si protirecia:
1.RAMIEL NAGEL – AKo vyliecit zubny kaz prirodnou cestou.
Kniha sa opiera hodne o studia DR. Westona Prica a vplyvu stravy na zdravie zubov a kosti. Podla neho kyselina fytova sposobuje tahanie mineralov a vapnika z kosti…
Pri spomienke hnedej ryze, celozrnneho peciva a strukovin mal autor penu na ustach. Podla neho bola biela ryza lepsia ako hneda, ak uz nejake pecivo vobec, tak biele lepsie ako celozrnne a strukoviny tiez moc nie (ak tak v kombinacii s tukom, mliecnymi vyrobkami alebo masom).
Po precitani knihy som tomu so strbinkami verila. Neslo mi ale do hlavy ,ako je potom mozne, ze medzi jednymi z najzdravsich narodov sveta su natody, ktore maju vysoku konzumaciu strukovin. Druha skulinka bola skusenost s vyssou konzumaciou strukovin vdaka jednej z najgenialnejsich kuchariek na svete od Jenny Chandler -Pulses (Strukoviny). Ako protiklad tvrdeniam knihy som sa po konzumacii hnedej ryze citila lepsie ako po konzumacii bielej a pri castej konzumacii fazul a strukovin som sa citila velmi dobre. Toto mi stale nejako podozrievao viselo v hlave, az kym som sa nedostala k relativne novej knihe (2015) od Dr. Gregera – Ako nezomriet (How not to die). Kniha je zalozena na tisickach vedeckych studii.
Ak by som cerpala z kontextu tejto knihy fytaty su tak dolezite a prospesne pre telo, ze niekolko vyskumnikov navrhlo zaradit ich medzi zakladne vyzivove prvky.
Zistilo sa, ze ludia, ktori jedia stravu bohatu na fytaty, maju hustejsie kosti. Fytaty chrania kosti pred osteoporozou.
Petri-dish studie ukazali, ze fytaty zastavuju rast prakticky vsetkych druhov rakovinovych buniek. Po konzumacii stravy bohatej na fytaty, su tieto latky rychlo prenesene k nadorovym bunkam. Fytaty napadaju rakovinove bunky svojimi antioxidacnymi, protizapalovymi a imunitu posilujucimi vlastnostami. Okrem toho bolo zistene, ze fytaty podporuju aktivitu bielich krviniek- zabijakov. Fytaty taktiez hraju rolu pri odstaveni rakovinovych buniek od zdroja vyzivy. Fytaty niekedy dokazu prekonvertovat rakovinove bunky na normalne. Tato „rehabilitacia“ buniek bola dokazana in vitro pri rakovine criev, rakovinovych buniek prsa, pecene a prostaty. Ak by som odskocila trochu na zaklade vedeckych studii je dokazane, ze napriklad soja obsahuje latky ktore chrania bunky prs pred tym, aby sa zvrhli na rakovinove. Pridavanie soje vyrastajucim dievcatam do stravy znizuje ich sance na to, ze dostanu v dospelosti rakovinu prsa.
Pravidelny prisun fytatov bol spajany s nizsim poctom srdcovych chorob, cukrovky a menej oblickovymi kamenmi.
Ked sa nad tym zamyslim, tak fytaty, ktore chrania semiacko pred vonkajsimi faktormi, zabezpecuju tvrdy obal predsa nemozu robit presny opak v nasom tele. Tak ci tak k fazuli a strukovinam som sa intenzivne vratila asi dva tyzdne dozadu a citim rozdiel. Citim sa skvele.
Velmi zaujimave a velmi protikladne. Uz roky dozadu som pocula, ze orechy a semena treba namacat, ale len nedavno mi to niekto vysvetlil. V podstate povedal to, co sa pise v tomto clanku, len viac hovorovo. Povedal, ze v semienkach su blokatory enzymov, ktore brania, aby semienko vyklicilo, ked nema vlhke prostredie. Ako vieme, semienka klicia, len po namoceni. Ked zjeme nenamocene semienko, zjeme aj blokatory enzymov. Tieto blokatory vraj blokuju aj nase traviace enzymy, preto je takato strava pre nas nevhodna. Namocenim sa enzymy v semienku odblokuju a blokatory sa vyluhuju do vody (osobne si myslim, ze aj vitamin B sa vyluhuje do tej vody), preto vodu treba vyliat. Semena potom uz nezablokuju nase traviace enzymy.
V clanku mi chyba vysvetlenie, preco musi byt voda slana, resp. octova.
Lebo ludia maju uplne zdegenerovane chute a nepoznaju uz ani skutocnu chut ootravin. Vsetko potre uju ochucovat a „vylepsovat“ Pritom sol a ocot su silne dezi fekcne latky, ktore nepatria do tela cloveka v neprirodze en ko centrovanej forme ( solenie, octovanie)
Až na malé výnimky sú vedci obyčajní hlupáci, ktorí berú naše peniaze nadarmo. Učia sa rovnako a a každý každú chvíľu píšu úplne protichodné argumenty.
nie 150˚C, ale 150˚F (=cca 65˚C)
A nemělo by to být jen max. 42°C ?
Asi mělo, a proč se to musí sušit? Neni to lepší sníst mokré?