Počuli ste niekedy o metaloestrogénoch: Nová trieda estrogénov, ktorá spôsobuje vznik rakoviny

Kovy ako hliník sa dávajú do súvislosti s rakovinou prsníka už dlhší čas, ale nedávny výskum potvrdil existenciu úplne novej triedy estrogénov, ktoré spôsobujú rakovinu.

Nazývajú sa metaloestrogény a tisíce z nich sa nachádzajú v produktoch pre spotrebiteľov, niektoré dokonca vo výživových doplnkoch a produktoch zdravej stravy.

Novšia štúdia publikovaná v časopise Cancer Research odhalila, že príjem kadmia v strave zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka v postmenopauzálnom období.

To potvrdzuje predchádzajúci výskum, ktorý poukazuje na skutočnosť, že sme v dnešnej dobe stále viac vystavení pôsobeniu širokej škály kovov, ktoré predstavujú novovznikajúcu triedu metaloestrogénov.

To len pridáva k estrogénovej záťaži ľudských prsníkov.

V správe uverejnenej v roku 2006 v časopise Journal of Applied Toxicology vedci zistili, že nasledujúce kovy sa dokážu viazať na estrogénové receptory vo vnútri buniek a následne napodobňovať pôsobenie fyziologických estrogénov: hliník, antimón, arzenit, bárium, kadmium, chróm (Cr(II)), kobalt, meď, olovo, ortuť, nikel, selenit, cín a vanadát.

Vyhnúť sa selenitu (a selenátu) sodnému je skutočne veľmi zložité, pretože je súčasťou primárnych zdrojov doplnkov selénu v mnohých masovo predávaných vitamínoch, potravinách, nápojoch, a pod.

To isté platí aj o anorganických formách chrómu, medi, niklu, cínu a vanádu, ktoré môžete nájsť na obaloch mnohých multivitamínov.

Milióny ľudí sa denno-denne vystavujú ďalšiemu estrogénu, ktorý je obsiahnutý v antiperspirantoch na báze hliníka.

Uvádzame výňatok výsledkov rozboru súvislosti medzi produktmi osobnej starostlivosti a rizikom vzniku rakoviny prsníka:

Predpokladá sa, že soli hliníka, ktoré sa používajú v antiperspirantoch, prispievajú k výskytu rakoviny prsníka v západných spoločnostiach.

Do dnešného dňa len veľmi málo alebo žiadne epidemiologické či výskumné fakty nepotvrdili ani nevyvrátili túto hypotézu.

My tu uvádzame, že v MCF-10A ľudských epiteliálnych bunkách prsníka, ktoré slúžia ako osvedčený model, po dlhodobom vystavovaní sa chloridu hlinitému (AlCl3) v koncentrácii 10-300µm, t. j. až 100 000-krát menej, ako je v antiperspirantoch a v množstve nedávno nameranom v ľudských prsníkoch, dochádza k strate inhibície a nezávislému rastu po naviazaní sa estrogénu na svoj receptor.

Ak kov dokáže vykazovať karcinogénne vlastnosti pri koncentrácii, ktorá je 100 000x nižšia ako jeho koncentrácia v produktoch osobnej starostlivosti, je nevyhnutné, aby došlo k zmene vzorca, podľa ktorého sa posudzujú toxikologické riziká produktov.

V súčasnosti sa riziko posudzuje podľa štúdií vykonávaných na zvieratách, ktorých cieľom je zistiť, aké množstvo chemickej látky je potrebné na usmrtenie 50% skúmanej vzorky (LD50 = letálna dávka 50).

Len potom sa „prijateľná úroveň ujmy“ analogicky prispôsobuje pre človeka (akoby určenie „prijateľnej úrovne ujmy“ bolo eticky neutrálne).

Problém je, že ľudia nie sú myši. Keď sme vystavení viacerým chemikáliám súčasne, môže dôjsť k závažnému spolupôsobeniu viacerých toxicít, ale tento fakt sa úplne prehliada.

LD50 neuvádza, aká veľká je chronická/nie úplne smrteľná dávka toxicity, ani neupozorňuje, že chronické účinky toxicity sa objavujú už pri oveľa nižších dávkach, a najpodstatnejšie pre tento článok – ani len neberie do úvahy, že toxicita sa môže pri znížení koncentrácie zvyšovať.

Skutočne sa tak deje pri určitých typoch ožarovania a pri vystavovaní sa pôsobeniu petrochemických látok.

Nízke dávky žiarenia môžu byť ďaleko karcinogénnejšie ako vysoké dávky žiarenia, preto je včasná detekcia pomocou rtg. žiarenia mamografov považovaná za surovú a nečestnú metódu, ktorá pravdepodobne rakovinu skôr vyvolá, ako jej predíde.

Aj pre určité petrochemikálie, napr. bisfenol A, benzén či ftaláty platí, že v nižšej koncentrácii môžu byť toxickejšie ako vo vyššej koncentrácii, pretože majú schopnosť napodobňovať pôsobenie hormónov, majú schopnosť blokovať a/alebo zosilňovať účinky a na molekulárnej úrovni sú schopné interakcie s bunkovými povrchmi a štruktúrami, čo by nebolo možné, keby boli zoskupené do väčších zhlukov.

Celá oblasť nanotechnológie trpí práve problémom nepredvídateľnosti: čím menšie množstvo, tým vyššia miera potenciálnej toxicity alebo neúmyselných nepriaznivých účinkov na zdravie.

Problém s pôsobením a vplyvom hliníkových a podobných metaloestrogénov je oveľa závažnejší, ako sa zdá, a nestačí „zreformovať“ výrobcov a spotrebný tovar.

Vojaci pri výcvikoch vypúšťajú do vzduchu v rámci vybraných tréningových priestorov v USA  minimálne 500 ton hliníkových častíc ročne, a len tajné organizácie vedia, koľko kovu vypustilo do životného prostredia „geoinžinierstvo“ v mene „záchrany planéty Zem“.

To, čo sa ukrýva pod názvom atmosférický aerosol, je skutočnosť, že naše životné prostredie je čoraz viac nasýtené rôznymi kovmi.

Problém je taký závažný, že biotechnologické spoločnosti sa začali zaoberať myšlienkou vyšľachtenia rastlín, ktoré by boli voči hliníku odolné, pretože pôdy sú prekyslené privysokým obsahom kovov a nie sú dostatočne produktívne.

V snahe poskytnúť verejné možnosti na posilnenie postavenia v súvislosti s čoraz väčším problémom,  GreenMedInfo.com zhromažďuje výsledky výskumu Národnej lekárskej knižnice, ktorý sa zameriava na látky, ktoré by mohli redukovať toxicitu kovov a/alebo pomáhajú pri ich detoxikácii.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Klamlivý estrogén vo vašom tele môže napáchať nenapraviteľné škody
• Užívanie hormónov štítnej žľazy spôsobuje rakovinu prsníka (príčiny, ktoré vás prekvapia!)
• Prečo to taja? 10 vecí spôsobujúcich rakovinu, ktoré denne používate
• Nová štúdia tvrdí, že rakovinu nespôsobuje slnko, ale opaľovací krém