Prevratný nový výskum viac a viac naznačuje, že základné princípy klasickej genetiky sú evidentne nepravdivé.
Podľa nového výskumu – a v rozpore s princípmi klasickej genetiky – to, čomu sa počas života venujeme, naša strava, naše myšlienky či pôsobenie chemických látok na náš organizmus majú priamy vplyv na našu DNA a zdravie budúcich generácií.
Zmienený nový výskum, ktorý úplne mení pohľad na genetiku, nesie názov „Prenos RNA z buniek organizmu do zárodočných buniek myší, ktorým boli transplantované ľudské nádorové bunky. Prenos je možný prostredníctvom exozómov.“
Tento výskum bude pravdepodobne znamenať úplný prevrat v princípoch klasickej genetiky. Jedným z pevne stanovených princípov klasickej genetiky je čas, ktorý je potrebný na prenos genetickej informácie prostredníctvom rodovej línie konkrétneho druhu (napr. prostredníctvom spermií).
Podľa klasickej genetiky, tento čas počítame na stovky až tisíce rokov, no nový výskum tento mýtus búra a tvrdí, že zmeny biologického systému sa dejú v „reálnom čase“.
V klasickej genetike Mendelov zákon hovorí o tom, že prenos vlastností z jednej generácie na druhú je možný jedine prostredníctvom pohlavnej reprodukcie.
Pri pohlavnej reprodukcii sa informácia prenáša pomocou chromozómov živočíšneho druhu, ktoré sú obsiahnuté v zárodočných bunkách (vo vajíčku a v spermiách) a nie je možné nijakým spôsobom, aby sa genetická informácia prenášala somatickými (telesnými) bunkami.
Podľa tohto pevne zakoreneného názoru, na prejavenie sa genetickej zmeny sú potrebné stovky, tisícky, možno milióny generácií.
Nový výskum však opísal doteraz nepoznaný mechanizmus, vďaka ktorému je prenos genetickej informácie zo somatických buniek do zárodočných buniek možný.
Vo výskume boli myšiam transplantované ľudské nádorové bunky melanómu. Tie boli geneticky upravené tak, aby sa u nich prejavili gény koncentrovaného fluorescenčného zeleného proteínu (EGFP – molekula plazmidu, ktorý je nositeľom informácie).
Pozorovaním bolo zistené, že do krvi myší sa uvoľňujú molekuly, ktoré obsahujú EGFP. Avšak EGFP je nositeľ informácie, ktorý sa nevyskytuje u človeka ale ani u myší, a preto niet pochybností o tom, že pozorovaný jav je skutočný.
Tieto v experimente pozorované molekuly EGFP v sebe obsahujú tiež tzv. exozómy. Exozómy sú veľmi malé nanočastice, ktoré vznikajú vo všetkých eukaryotických bunkách rastlín aj živočíchov.
V eukaryotických bunkách sa okrem exozómov tiež nachádzajú molekuly RNA a DNA. Výskumom sa potvrdilo, že exozómy potom prenášajú RNA do dospelých spermií a tá v nich už zostane uložená.
Autori uvedeného výskumu poukazujú najmä na fakt, že RNA tohto druhu, ktorá sa nachádzala v myšiach, plnila funkciu „medzigeneračného faktoru dedičných epigenetických variácií a že RNA v spermiách môže obsahovať a prenášať informáciu, ktorej vplyvom dochádza k variáciám vo fenotype u potomkov“.
Vedci sa na základe zistení vo svojom výskume dopracovali k odvážnemu záveru: „Exozómy sú nositeľmi toku informácie zo somatických buniek do pohlavných buniek.
Výsledky výskumu dokazujú, že RNA sa zo somatických buniek prenáša do spermií, ktoré sú potom konečným príjemcom informácie získanej zo somatických buniek.“
Prekonanie Weismannovej genetickej bariéry
Tieto nové prevratné zistenia úplne popierajú princíp tzv. Weismannovej bariéry. Autorom tohto princípu je nemecký evolučný biológ August Weismann (1834 – 1914), ktorý tvrdil, že dedičná informácia sa môže prenášať len z génov do telesných buniek, a nie naopak.
Tento princíp bol po dlhú dobu považovaný za klinec v rakve Lamarckovej teórie, ktorá tvrdila presný opak a síce, že organizmus na svoje potomstvo prenáša charakteristiky, ktoré nadobudol počas života.
Za posledné desaťročie však nepreniknuteľnosť Weismannovej bariéry začína byť stále častejšie spochybňovaná najmä vďaka pribúdajúcim dôkazom o tom, že epigenetické vzory expresie génov (napr. modifikácia histónov alebo tlmenie génov prostredníctvom metylácie) sa môžu prenášať po mnoho generácií bez akejkoľvek zmeny v pôvodnej DNA sekvencii nášho genómu.
Na spochybnení Weismannovej bariéry má zásluhu tiež jeden z objavov, ktorý potvrdil, že určité vírusy obsahujú enzým reverznej transkriptázy, ktorý má schopnosť zapisovať genetickú informáciu z RNA priamo do DNA, vrátane zárodočných buniek.
Platí to napríklad pre tzv. retrovírusy, ktoré podľa odhadov zodpovedajú za približne 5 % sekvencií nukleotidov nášho genómu.
Tak či onak, autori nového prevratného výskumu poukazujú na to, že až do uskutočnenia ich výskumu „ešte nikto nezdokumentoval možnosť prenosu DNA alebo RNA genetickej informácie zo somatických buniek do zárodočných buniek.“
Vedci rozvíjajú dôsledky svojich zistení ešte ďalej:
„Výsledky práce v našom a v niektorých ďalších laboratóriách ukazujú, že spermie plnia úlohu vektorov nielen pre svoj vlastný genóm, ale aj pre cudziu genetickú informáciu.
Spermie slúžia ako vektor vďaka ich prirodzenej schopnosti zbierať aj cudzie DNA a RNA molekuly, ktoré potom prenášajú pri procese oplodnenia do oocytov a tak do ďalšej generácie.
Tento jav bol pozorovaný na zmene fenotypu u zvierat. [1 – 3] Vo všetkých prípadoch, ktoré boli skúmané naozaj do hĺbky sa zistilo, že sekvencie prenesené spermiami ostali extrachromozomálne (mimojadrové) a na ďalšie generácie sa prenášali pohlavne, no nie podľa Mendelovho zákona. [4]
Spôsoby, akými sa genetická informácia v tomto procese prenáša sa veľmi podobajú na tie, ktoré pôsobia pri prenose dedičných mutácií prostredníctvom RNA. Pri nich RNA slúži ako faktor, ktorý ovplyvňuje dedičné epigenetické zmeny. [5, 6]
Ak by sme to mali zhrnúť, náš výskum dokazuje, že je možný prenos toku informácie zo somatických buniek do zárodočných buniek.
Toto zistenie sa vymyká princípu Weismannovej bariéry [7], podľa ktorého nie je možné aby sa somaticky získaná genetická informácia prenášala do zárodočných buniek.“
Vyššie uvedený výskum ohľadom prenosu genetickej informácie prostredníctvom exozómov má mnoho dôsledkov.
Po prvé, naše somatické bunky, ktoré sú neustále ovplyvňované napríklad výživou, životným prostredím, životným štýlom a dokonca aj prebiehajúcimi procesmi v našej mysli a v našom organizme, sú schopné prenášať genetické informácie pomocou exozómov do DNA v našich zárodočných bunkách.
To znamená, že každé jedno naše rozhodnutie a čin, naše správanie, skúsenosti či pôsobenie toxínov na náš organizmus môžu teoreticky ovplyvniť biologický „osud“ našich potomkov, a potom ich potomkov, atď. po mnoho ďalších generácií.
Výskum exozómov tiež poukazuje na sľubné možnosti v oblasti tzv. nutrigenomiky (oblasť, ktorá študuje vzťah medzi výživou a genetikou) a naskytuje nový pohľad na liečivé účinky správne zvolenej výživy.
Jeden z nových výskumov dokázal, že bežne dostupné potraviny rastlinného pôvodu, ako sú napr. zázvor, grapefruit či hrozno, sa u človeka podieľajú na tvorbe exozómov.
Tie sa potom pri trávení dostávajú do krvi a následne pôsobia proti vzniku zápalov v organizme. To vysvetľuje, prečo sa tieto potraviny už dlho používajú v ľudovom liečiteľstve.
Ak sú somatické bunky nášho organizmu schopné prostredníctvom extrachromozomálnych procesov zmeniť základné genetické procesy v zárodočných bunkách, a tiež, ak aj napríklad naša strava pôsobí ako vektor pre genetické informácie, potom sa naozaj budeme musieť vzdať starého redukcionistického, mechanistického a nelineárneho modelu genetiky.
Mali by sme tak spraviť a dať prednosť modelu, ktorý pripisuje nemalý význam všetkým našim rozhodnutiam a činom, tomu ako sa stravujeme, vplyvom životného prostredia atď.
Musíme si uvedomiť, že v našich rukách nie je len naše zdravie, ale aj zdravie nespočetných budúcich generácií.
Zdroje
1. Sciamanna I, Barberi L, Martire A, Pittoggi C, Beraldi R, et al. (2003) Sperm endogenous reverse transcriptase as mediator of new genetic information. BBRC 312: 1039–1046 DOI: 10.1016/j.bbrc.2003.11.024.
2. Smith K, Spadafora C (2005) Sperm-mediated gene transfer: applications and implications. BioEssays 27: 551–562 DOI: 10.1002/bies.20211
3. Niu Y, Liang S (2008) Progress in gene transfer by germ cells in mammals. J. Genet. Genomics 35: 701–714.
4. Sciamanna I, Vitullo P, Curatolo A, Spadafora C (2009) Retrotransposons, reverse transcriptase and the genesis of new genetic information. Gene 448: 180–186.
5. Wagner KD, Wagner N, Ghanbarian H, Grandjean V, Gounon P, et al. (2008) RNA induction and inheritance of epigenetic cardiac hypertrophy in the mouse. Dev Cell 14: 962–969
6. Rando OJ (2012) Daddy issues: paternal effects on phenotype. Cell 151: 702–708.
7. Weismann A (1893) The germ-plasm: a theory of heredity. Charles Scribner’s Sons; New York, USA: Electronic Scholarly Publishing.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Vačšina vedcov sú hlupáci. Vajcia sú nezdravé, vajcia sú už zdravé. Káva je nezdravá, káva je už zdravá. Kliešť je na závit, kliešť už neni na závit. Dajte sa štepiť proti chrípke, iný doktor – ja by som sa nedal zaštepiť. Pite mlieko je zdravé – americkí vedci – po lyžičke mlieka sa telo dospelého človeka 4 dni spamätáva zo šoku, vyprážajte na olejoch, navyprážajte na olejoch, neznesú takú teplotu, ako bravčová masť. A takýchto Príkladov je veľa.
To ste testovali vedcov, že vydávate o nich také „presné“ svedectvo?! Mne sa zdá, že tie bláboly, o ktorých píšete, ste získali z bulvárnych novín, komerčných časopisov pre ženy alebo z článkov na internete. Vo vedeckých publikáciách ich nenájdete, milá naivná pubertiačka!
Určite mënšie bláboly ako píšete Vy !
…výsledky výskumu dokazujú, že RNA sa zo somatických buniek prenáša do spermií, ktoré sú potom konečným príjemcom informácie získanej zo somatických buniek…
Pýtam sa, len do spermií, alebo vobec do vsetkych pohlavnych buniek – teda aj zenskeho vajicka?